Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/68/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114219451 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114219451.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu NoviSol, s.r.o., Blagoevova 28, Bratislava, IČO: 45 512 337, práv. zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, práv. zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 438.063,- EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/77/2014-973 zo dňa 8.2.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/77/2014-973 zo dňa 8.2.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia 438.063,-EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu z Prevádzkového poriadku, a teda vydal svoje stanovisko v lehotách niekoľkokrát dlhších ako 30 dní od doručenia predmetných žiadostí žalobcu a žalobca musel realizovať svoje projekty tak, že uviedol svoje zariadenia do prevádzky rádovo v júni 2012, oproti predpokladanému termínu do konca roka 2011, v dôsledku čoho žalobca nespadá pod ust. § 10 ods. 1 písm. b) Vyhlášky, ktorá garantuje výkupnú cenu 259,17 EUR/MWh, ale pod ust. § 11 ods. 1 písm. b) Vyhlášky garantujúcej výkupnú cenu len 194,54 EUR/MWh. Týmto vznikla žalobcovi škoda vo výške 438.063,- EUR v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Za spornú súd prvej inštancie považoval skutočnosť, či došlo na strane žalovaného k porušeniu povinnosti a následnému vzniku škody na strane žalobcu. Na základe dokazovania a súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a žalobca nepreukázal zodpovednostný vzťah na strane žalovaného, ani vznik škody. Zo znenia prevádzkového poriadku ide o konkrétne určenie lehoty na vyjadrenie sa k žiadosti/žiadostiam, avšak nie na subjekt žalobcu ako žiadateľa z dôvodu nesplnenia vecných predpokladov - žalobca bol definovaný ako žiadateľ o pripojenie zariadenia, nie ako odberateľ, resp. žiadateľ o pripojenie odberného miesta. V tomto kontexte súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu ohľadne porušenia tam uvedenej povinnosti žalovaného za účelovo konštruovanú. Aj následne s tým súvisiaca argumentácia o neurčitosti ustanovení prevádzkového poriadku s použitím výkladového pravidla v zmysle ObZ sa javí súdu ako účelová. Súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenia prevádzkového poriadku vrátane prílohy č. 1 jednoznačne stanovujú pravidlá. Pokiaľ prevádzkový poriadok žalovaného stanovuje v konkrétnom bode práva a povinnosti výslovne iba vo vzťahu k žiadateľovi o pripojenie odberného miesta, nie je možné rozširovať túto povinnosť akýmkoľvek výkladom aj na pripojenie výrobcu elektriny. V opačnom prípade by prevádzkový poriadok žalovaného pri stanovení lehôt na vyjadrenie sa k pripojeniu nerozlišoval cielene medzi výrobcom a odberateľom elektriny, ale používal by pri predmetnej 30 dňovej lehote uvedenej v bode 2.3.4 jednotný pojem zahŕňajúci všetkých žiadateľov o pripojenie. Prevádzkovateľ DS môže vykonať úpravy zmluvy z tam uvedených dôvodov s tým, že neznevýhodní, alebo naopak neposkytne výhodu ľubovoľnému účastníkovi trhu s elektrinou. Žiadny výklad nemôže smerovať k spochybneniu jasného znenia právneho predpisu z dôvodu, že existujúce znenie právneho predpisu nie je pre vykladajúcu stranu výhodné. 3. Žalobca namietal aj tzv. diskriminačné konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, nerešpektujúc prednostné rozhodovanie aj v súlade so všeobecným zámerom vývoja energetiky na Slovensku, toto však nepreukázal konkrétnymi okolnosti, čo súd vyhodnotil ako nepreukázanie tvrdených skutočností. Súd mal za to, že ide čisto hypotetické tvrdenie, nebolo súdu preukázané, ktoré subjekty mali iné podmienky. Žalobca v tomto smere návrhy na dokazovanie nepredložil, a súd teda nemal čo posudzovať a hodnotiť. Bolo zrejmé, že vyčíslenie nedosiahnutých príjmov, ktorých dosiahnutie predpokladá splnenie aj od podmienok nezávislých od vôle žalovaného, nie je spôsobilým predpokladom, nakoľko nebolo preukázané, že by podmienky boli splnené, ba ani splniteľné v danom čase - proces výstavby a uvedenia do prevádzky. Taktiež neboli žalobcom relevantne zodpovedané otázky ohľadne procesu stavebného konania a následnej realizácie, pri ktorých žalovaný neparticipoval ani nemal možnosť daný postup ovplyvniť. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že v predmetnom prípade nie je daná ani príčinná súvislosť, pričom nejde o otázku právnu, ale o skutkovú, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Úprava náhrady škody je postavená v ObZ na princípe objektívnej zodpovednosti s možnosťou zbavenia sa zodpovednosti v prípade existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že povoľovacie konanie na jeho solárne elektrárne viedol takým spôsobom, že nebyť údajného omeškania žalovaného, boli by všetky jeho zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2011, t.j., že jedinou a výlučnou príčinou neuvedenia jeho plánovaných solárnych elektrární do prevádzky pred 31.12.2011 bolo nedodržanie údajnej 30 dňovej lehoty na vyjadrenie k jeho žiadosti, teda že jedinou obštrukciou v danom procese bolo časové zdržanie žalovaného, ktoré mohli byť prvou príčinou, avšak či aj jedinou, preukázané nebolo. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil daný stav ako nepreukázaný. Žalobca nenavrhol v rámci konania žiadne iné dôkazy a argumentáciu, na základe ktorej by bolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu žalobcovi. Uvedené malo za následok zamietnutie žaloby. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že súd nesprávne posúdil povinnosť žalovaného vyjadriť sa ku všetkým (12 žiadostí - podané v priebehu decembra 2010 až marca 2011 žalobcom) žiadostiam v lehote 30 dní, tak ako určoval prevádzkový poriadok. Súd tieto žiadosti žalobcu nijako nezohľadnil, pričom žiadosti spĺňajú podmienky uvedené v bode 2.3.4. prevádzkového poriadku a žalovaný bol povinný v lehote 30 dní o nich rozhodnúť. Žalovaný tým, že ani o týchto žiadostiach nerozhodol v lehote 30 dní porušil svoju povinnosť, následkom čoho vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Žalobca v konaní viacnásobne poukázal na to, že ustanovenie bodu 2.5.3 ods. 3 prevádzkového poriadku obsahovalo pojem „termín vybavenia žiadosti“. Vzhľadom na to, že bod 2.5 prevádzkového poriadku neobsahoval určenie termínu vybavenia žiadosti s poukazom na subsidiaritu ustanovení pred bodom 2.5 jednoznačne vyplýva, že ide o 30 dňovú dobu, v ktorej je žalovaný povinný vybaviť žiadosť. Žalobca opätovne poukázal aj na to, že ani jedna zo žiadostí mu nebola žalovaným vrátená a ani k jednej zo žiadosti nebol žalobca vyzvaný žalovaným na doplnenie žiadosti. Tieto ustanovenia prevádzkového poriadku, na ktoré poukázal žalobca v konaní súd v rozsudku nijako nezohľadnil. 5. V odvolaní ďalej uviedol, že žalovaný napriek zákonným povinnostiam pripojiť prednostne zariadenia výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, nepostupoval pri vybavovaní žiadostí žalobcu prednostne, keďže k podaným žiadostiam sa vyjadroval až so šesť až deväť mesačným omeškaním. Žalovaný sa zaviazal postupovať pri vybavovaní žiadostí postupne, v termínovom poradí tak, ako ich prijal. Uvedené porušil, keďže prvé žiadosti, ktoré žalobca podal - december 2010, boli vybavené ako posledné, a to až v septembri 2011. Žalobca má za to, že preukázal svoje tvrdenia o netransparentnom postupe žalovaného. Žalobca podával svoje žiadosti v dostatočnom časovom predstihu. Ak by žalovaný dodržal ním určenú záväznú lehotu a k žiadostiam by sa vyjadril v lehote 30 dní, žalobca by fotovoltaické elektrárne uviedol do prevádzky do 31.12.2011. Vzhľadom na to, že sa žalovaný s vyjadrením omeškal v niektorých prípadoch až o 255 dní, nebolo možné fotovoltaické prevádzky uviesť do prevádzka za tak krátky čas, keďže žalovaný sa vyjadril v júlu až v septembri 2011. Za tri až päť mesiacov nebolo reálne možné vykonať všetky kroky smerujúce k sprevádzkovaniu fotovoltaických elektrární do 31.12.2011. 6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 23.1.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho odkazuje. Odvolací súd tiež posudzoval odvolacie námietky žalobcu, pričom z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca nepreukázal protiprávne konania žalovaného spočívajúce v nedodržaní 30-dňovej lehoty na vyjadrenie sa k žalobcovým žiadostiam o pripojenie jeho solárnych elektrárni do distribučnej sústavy žalovaného. 30-dňová lehota na vyjadrenie sa žalovaného k žiadosti o pripojenie, na ktorú odkazuje žalobca v zmysle bodu 2.3.4 prevádzkového poriadku žalovaného, sa výslovne týkala iba vyjadrenia k pripojeniu nového odberného miesta do distribučnej sústavy alebo k zvýšeniu rezervovanej kapacity takéhoto odberného miesta a nie aj na pripojenie zdroja na výrobu elektriny do distribučnej sústavy. Súd prvej inštancie správne ustálil, že zo znenia prevádzkového poriadku ide o konkrétne určenie lehoty na vyjadrenie sa k žiadostiam, avšak nie na subjekt žalobcu ako žiadateľa z dôvodu nesplnenia vecných predpokladov. Žalobca bol definovaný ako žiadateľ o pripojenie zariadenia, nie ako odberateľ, resp. žiadateľ o pripojenie odberného miesta. Prevádzkový poriadok žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu teda nestanovuje 30 dňovú lehotu na vyjadrenie v otázke pripojenia žalobcu, ako výrobcu a dodávateľa elektrickej energie, a to vzhľadom na potrebu rozsiahleho technického posudzovania možností distribučnej siete žalovaného v prípade ak do tejto existujúcej siete má byť elektrická energia dodávaná, na rozdiel od jednoduchšieho procesu odberu energie. V tomto kontexte súd správne vyhodnotil argumentáciu žalobcu ohľadne porušenia povinnosti žalovaného za účelovú. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporaidal súd prvej inštancie a vzhľadom k tomu, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol, v ďalšom sa odvolací súd obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. 10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).