Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/4/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222334 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114222334.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ U.. S. Ď., E.. XX.X.XXXX, X/ O.. U. Ď., E.. X.X.XXXX, X/ A.. J. Ď., E.. XX.X.XXXX, K. I. Q.. L.. X. Č.. XX, Š., všetci zastúpení JUDr. Ivanom Ďurišom, bytom ul. F. Rákocziko č. 78, Štúrovo, proti žalovanému: G., T. D., W..S.., E.. S. Č.. XX, I., zast. advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, Klincová ul. č. 35, Bratislava, o 3.961,02 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 23. augusta 2016 č.k. 19C/143/2014-175, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalobcom sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 1.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 60 eur do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa 1/ uzavrela dňa 7.9.2012 so žalovaným zmluvu o obstaraní zájazdu rezervačné Č.. XXXXXX prostredníctvom zmluvného partnera žalovaného T. Q., S..X..F.. Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného zabezpečiť žalovaným dovolenkový pobyt v destinácii Grécko, Kos, C. I.,X* v termíne od 8.9.2012 do 19.9.2012. Objednávateľom zájazdu bola žalobkyňa 1/, spoluobjednávateľmi boli žalobcovia 2/, 3/, pričom žalobca v 3. rade bol v tom čase maloletý. Celková cena zájazdu bola určená vo výške 1.067,80 eur. Súčasťou ceny boli okrem základnej jednotkovej ceny za zájazd dojednanej na sumu 299 eur aj servisné poplatky, palivový príplatok a poistenie. V zmluve boli deklarované služby All inclusive. Dojednanú cenu zájazdu vo výške 1.067,80 eur žalobcovia zaplatili dňa 7.9.2012. 3. Podľa informácii k hotelovému zariadeniu C. I. G. uvedených v katalógu žalovanej T. G. Leto 2012, str. 158 a nasl. ide o rodinný hotel zrekonštruovaný v roku 2010 nachádzajúci sa v pokojnom prostredí 10 km od letiska a cca 5 min. od centra Kardamena. Hosťom je k dispozícií recepcia s trezorom, výťah, bazén so slnečníkmi a ležadlami zdarma, bar pri bazéne, lobby bar, WiFi pripojenie v celom areáli za poplatok, piesková pláž vzdialená od hotela cca. 80 m a ležadlá a slnečníky sú na nej poskytované zdarma. Ubytovanie je poskytované v novozrenovovaných a štýlovo zariadených priestranných štúdiách pre 2-4 osoby situovaných na prízemí alebo v apartmánoch s 2- miestnosťami pre 4 až 6 osôb, ktoré sú vybavené vlastným sociálnym zariadením so sušičom na vlasy, telefónom, TV, klimatizáciou, kuchynským kútikom, Wifi za poplatok a balkónom alebo terasou. Stravovanie je poskytované formou All inclusive family - raňajky, obedy, večere formou bufetových stolov, nealkoholické nápoje a miestne víno počas celého dňa, káva, čaj, koláčiky v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. Žalovaná CK ohodnotila hotel 4* ako príjemný rodinný hotel vhodný pre rodiny s deťmi. 4. Žalobcovia po príchode na miesto pobytu dňa 9.9.2012 kontaktovali delegátku žalovaného A. G., spísali a odovzdali jej písomnú reklamáciu. Reklamovali neexistenciu hotelovej pláže s lehátkami, vzdialenosť mestskej pláže od hotela, bezpečnostné riziká v hotelovom zariadení, úroveň stravovania, neexistenciu satelitného TV príjmu, namiesto dvoch deklarovaných barov jeden ohradený kútik jedálne, z pavlačí prichádzajúci hluk na izbách, nedostatočne protihlukovo zabezpečenú vodovodnú inštaláciu, a všeobecnú úroveň poskytovaných služieb, ktoré nemajú parametre hotelového zariadenia ohodnoteného 4* a požadovali nápravu. Reklamácii nebolo vyhovené. Následne žalobcovia odstúpili od zmluvy o obstarní zájazdu a žiadali „repatriáciu do vlasti“. Následne po príchode zo zájazdu žalobcovia podali dňa 5.10.2012 ďalšiu písomnú reklamáciu žalovanému, v rámci ktorej si uplatnili nárok na náhradu škody vo výške zaplatenej ceny zájazdu 1.067,80 eur a nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 3.000 eur. 5. Žalovaný listom zo dňa 5.11.2012 vyhodnotil reklamáciu žalobcov ako nedôvodnú. V písomnej odpovedi žalovaný ubezpečoval žalobcov, že hotelové stredisko C. I. G. 4* spĺňa podmienky 4 hviezdičkového zariadenia a bola mu priznaná takáto licencia s odkazom na hodnotenie miestnych úradov. Na str. 306 „Dôležité informácie“ žalovaný žalobcov upozornil, že pridelenie konkrétnych izieb je vždy v kompetencii hotela. Zároveň žalovaný vo svojej odpovedi odkázal sa str. 309 „Dôležitých informácii“, kde v časti „Dieťa“ vopred upozorňuje klientov zvážiť miesto pobytu v prípade ak plánujú dovolenku s deťmi. Zároveň žalovaný žalobcov upozornil, že zájazd bol kupovaný v ponuke „Last minute“ s príslušnou zľavou, čo v praxi znamená značné obmedzenie pri výbere izby. Zároveň oznámil žalobcom, že ich odstúpenie od zmluvy o obstaraní považuje za bezpredmetné, pretože tento spôsob ukončenia zmluvného vzťahu možno použiť len do momentu začatia zájazdu. 6. Zo žalobcami predloženej fotodokumentácie ubytovacieho zariadenia aktuálnej k termínu sporného zájazdu je podľa súdu prvej inštancie možné vyvodiť, že hotelové zariadenie estia.beach.hotel nie je možné bez pochybností hodnotiť ako „novozrekonštruované“ vzhľadom na zdokumentované poškodenie stropnej omietky na nadzemnom podlaží, chýbajúci kryt odpadového potrubia, voľne prístupnú elektroinštaláciu na recepcii hotela, voľné umiestnenie odpadu z poškodeného klimatizačného zariadenia nachádzajúceho sa v blízkosti bazéna, naviac ak predložená fotodokumentácia bola vyhotovená v septembri 2012, pričom k udávanej rekonštrukcii zariadenia podľa informácii z katalógu žalovaného malo dôjsť v priebehu roku 2010. Z listinného dôkazu - fotodokumentácie hotelového zariadenia je zrejmé, že formu stravovania, spôsob a úroveň samotného podávania stravy nie je možné priradiť k bežnému hotelovému zariadeniu kategórie 4* nachádzajúceho sa v krajine Európskej únie, obdobne tak zvyčajná prítomnosť zvierat v jedálni počas stravovania ubytovaných hostí v hotelovom zariadení oficiálne klasifikovanom 4* je s odkazom na európsky štandard neprípustná. S týmito skutkovými zisteniami kontrastovala požiadavka hotelového zariadenia uvedená v Pokynoch žalovaného pred začiatkom zájazdu, kde sa požaduje od účastníkov zájazdu „v čase večere v priestoroch hotelovej reštaurácie vhodné spoločenské oblečenie (u pánov dlhé nohavice, košeľa)“, ktorý pokyn navodzuje u priemerného spotrebiteľa dojem o vyššej úrovni služieb hotelového zariadenia. 7. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný dôkazne nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že sporné hotelové zariadenie malo oficiálnymi úradmi Gréckej republiky pridelenú kategorizáciu 4*, takýto doklad nebol ani súčasťou ním predloženej Zmluvy o ubytovaní uzatvorenej s ubytovacím zariadením v roku 2011. Samotný obsah tejto zmluvy nemožno považovať za splnenie dôkaznej povinnosti o tejto tvrdenej skutočnosti, pretože zmluva, kde sa hotelové zariadenie samo označilo za zariadenie C..I..G. takýmto dôkazom nie je. Takisto žalovaný v konaní nevyvrátil tvrdenia žalobcov o nedostupnosti hotelovej pláže deklarovanej v katalógu, vzdialenej len 80 metrov od hotelového zariadenia. 8. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovia podaním reklamácie dňa 9.9.2012 a následne v lehote do troch mesiacov po skončení zájazdu dňa 5.10.2012 včas v lehote v zmysle § 741i ods. 1,2 Obč. zák. reklamovali vadné plnenie povinností žalovaným. Žalobcovia vady uviedli v písomnej reklamácii. Žalobcovia požadovali majetkovú škodu ako kompenzáciu z ceny zaplateného zájazdu v rozsahu 90% z ceny zájazdu. Žalobcovia nepredložili súdu listinné dôkazy týkajúce sa cien nimi namietanej kvality služieb hotelového zariadenia, avšak predloženie takýchto dôkazov ani nebolo v ich možnostiach, keďže disponovali len Zmluvou o obstaraní zájazdu a katalógom žalobcu. V rámci plnenia dôkaznej povinnosti predložili súdu príslušnú Zmluvu o obstaraní zájazdu, vr. príslušného znenia katalógu žalovaného, reklamácie a za účelom preukázania svojho tvrdenia o faktickom stave hotelového zariadenia príslušnú fotodokumentáciu. Žalovaný súdu predložil cenovú kalkuláciu zájazdu, ale táto bola vzhľadom na charakter sporu a zistený skutkový stav veci z hľadiska hodnotenia dôkazov bez podstatného významu, najmä z ohľadom na skutočnosť, že zájazd bol zakúpený ako „last minute“, a z tohto dôvodu bola pôvodná celková katalógová cena zájazdu znížená o sumu 520 eur, keď jednotková cena 11 - dňového zájazdu v období označenom ako „A“ činila v zmysle katalógu sumu 559 eur/dospelá osoba, pričom žalobcovia si predmetný zájazd zakúpili za jednotkovú cenu 299 eur/dospelá osoba. V dojednanej jednotkovej cene bola zahrnutá aj cena letenky Bratislava - Kos a späť. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd na základe zisteného skutkového stavu a výsledkov vykonaného dokazovania preto žalobcom nemohol titulom nároku na zľavu z ceny zájazdu v zmysle § 741k ods. 2 Obč. zák. žalovanú sumu vo výške 961,02 eur priznať. Obdobne tak žalobcom nevznikol v tejto časti uplatnený nárok ani s použitím ust. § 420 a nasl. Obč. zák. Pre absenciu právneho titulu bol preto žalovaný nárok v tejto časti v druhom výroku rozsudku zamietnutý. Obdobne ako žalovaný súd posúdil právny úkon žalobcov označený ako Odstúpenie od zmluvy o obstaraní zájazdu za neplatný, nakoľko takýto úkon nie je možné urobiť v čase, keď žalobcovia už začali zmluvne dojednaný zájazd čerpať.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobcovia proti žalovanému domáhali zaplatenia sumy 961,02 eur. 9. Vzhľadom na zistený skutkový stav však súd prvej inštancie považoval za spravodlivé žalobcom priznať nemajetkové zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania totiž bolo nesporné, že žalovaný nekonal pri uzatváraní Dohody o ubytovaní s hotelovým zariadením C. I. s odbornou starostlivosťou, keď od neho nežiadal príslušnú licenciu týkajúcu sa kategorizácie hotela vydanú miestnymi úradmi cestovného ruchu. Napriek tomu, že sa žalovaný v odpovedi na písomnú reklamáciu adresovanú žalobcom na predmetnú licenciu odvoláva, počas konania takýto listinný dôkaz nepredložil. Bez overenia tejto podstatnej skutočnosti, ktorá je určujúcim kritériom pri výbere pobytového zájazdu sa uspokojil s vlastnou kategorizáciu hotelového zariadenia, ktorú pojal do svojho katalógu LETO 2012 a ktorá sa napokon v konaní ukázala ako v rozpore s realitou. Svojim konaním podľa súdu prvej inštancie žalovaný porušil ust. § 5 ods. 1zák. č. 250/2007 Z.z., dopustil sa klamlivej obchodnej praktiky, ktorá mala za následok uvedenie žalobcov ako spotrebiteľov do omylu. Žalovaný v katalógu navodil dojem, že predmetom jeho ponuky v sezóne 2012 je hotelové zariadenie C. I., Kos, kategorizované 4*, ale pravdivosť tejto informácie napokon nevedel potvrdiť. Obdobne tak žalovaný neposkytol žalobcom v katalógu deklarovanú „pieskovú pláž vzdialenú od hotela cca. 80m“, čo je rozhodujúcim kritériom rodiny s dieťaťom pri výbere dovolenky. Žalovaný nevedel v konaní objasniť, z akého dôvodu kategorizoval hotelové zariadenie C. I. X*, keď v identickej letnej sezóne 2012 iný tour operátori napr. P. J. W., I. cestovní kancelář, identické zariadenie vyhodnotili len kategóriou 3*. Ním predložená kategorizácia hotela C. I. aktuálna pre sezónu 2016, t.j. 4 roky po spornej udalosti, je bez relevancie. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vzhľadom na skutočnosť, že určujúcim kritériom pri rozhodovaní žalobcov o zakúpení zájazdu a uzatvorení konkrétnej Zmluvy o obstaraní zájazdu so žalovaným bola práve kategorizácia hotelového zariadenia, súdu sa javila ako primeraná nemajetková satisfakcia pre žalobcov v tom čase tvoriacich rodinu s 1 maloletým dieťaťom vo výške 1.000 eur, t.j. cca. vo výške ceny zakúpeného zájazdu. Vo zvyšnej časti sa uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu javil súdu ako neprimeraný a preto ho zamietol.“ Súd prvej inštancie dodal v súvislosti s rozhodnutiam NS SR sp. zn. 4Cdo 468/2014 a Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 228/2016-14, na ktoré žalovaný poukazoval, že ani jedno z týchto rozhodnutí neposudzovalo žalobcami uplatnenú nemajetkovú ujmu z pohľadu príslušných ustanovení Zákona na ochranu spotrebiteľa, ale podľa iných zákonných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s priznaním nemajetkovej ujmy žalobcom neaplikoval, pretože sa s ich aplikáciou nestotožnil. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a o povinnosti žalovaného zaplatiť poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby ho v tomto výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke neposúdil správne, pretože ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je všeobecnou právnou normou (lex generalis) vo vzťahu k ust. § 741a až k/ Obč. zák., ktorý je osobitnou právnou normou (lex specialis). Vzhľadom na zásadu lex specialis derogat lex generali mal podľa žalovaného súd prvej inštancie aplikovať zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, ako aj ust. § 741 a/ až k/ Obč. zák. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 228/2016-14 z 19.4.2016, na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/468/2014 z 24.8.2015 a na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/189/2011- 149. V týchto rozsudkoch súdy vyjadrili právny názor, podľa ktorého objednávateľovi zájazdu nemožno priznať náhradu nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaný v odvolaní spochybnil záver súdu prvej inštancie o nedostupnosti hotelovej pláže deklarovanej v katalógu vzdialenej 80 m od hotela. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nikdy (ani v katalógu) netvrdil, že hotel má vlastnú pieskovú pláž a nedeklaroval, že pláž je vzdialená 80 m od hotela. Deklaroval, že pláž je vzdialená cca 80 m, t.j. približne 80 m od hotela. Z predložených fotografií vyplýva, že pláž bola vzdialená cca 100 m od hotela a bola piesková. Žalobcovia si podľa žalobcu neuplatnili zľavu z ceny zájazdu podľa § 741k Obč. zák., ale uplatnili si nárok na náhradu škody, ktorý im súd prvej inštancie nepriznal vzhľadom na nepreukázanie právneho titulu. Pokiaľ ide o kategorizáciu predmetného hotela, z vyhl. č. 277/2008 Z.z. o podmienkach pre udelenie kategorizácie hotelovým zariadeniam na Slovensku vyplýva, že nedostatky, na ktoré sa žalobcovia odvolávali (hluk, sieťky proti hmyzu, rozmery jedálne, rozmanitosť stravy) nesúvisia s kategorizáciou hotela, ale súvisia s hotelovými službami, resp. s osobitosťou každého hotela. Nedostatky, na ktoré sa žalobcovia odvolávali, nemôžu mať automaticky za následok, že predmetný hotel nebol 4* kategórie. Kategorizácia hotela zabezpečuje pre klienta minimálny štandard služieb, ale ich rozsah a kvalita závisí od osobitosti a zvykov konkrétnej destinácie. Naviac, žalobcovia si síce zakúpili ubytovanie v 4* hoteli, ale za polovičnú cenu. V replike k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu (č.l. 204) žalovaný k jednotlivým nedostatkom vytýkaným žalobcami uviedol: a/ absencia sieťok proti hmyzu - tieto nie sú štandardom vybavenia v 4* hoteloch, b/ hluk z pavlače - žalobcovia pred obstaraním zájazdu vedeli o tom, že ide o pavlačový hotel, jediný hluk, ktorý mohli žalobcovia pociťovať, bol hluk vyprodukovaný samotnými hotelovými hosťami, c/ absencia satelitnej TV - satelitná TV nebola predmetom zmluvy, d/ opadaná omietka na jednom z poschodí hotela - išlo o najvyššie poschodie, kde žalobcovia neboli ubytovaní, samotná opadnutá omietka v rozsahu 1 m2 neznižuje kategorizáciu hotela, e/ el. káble na recepcii - na recepcii prebiehala montáž nových zariadení, káble neboli pod prúdom, f/ malá reštaurácia, nedostatočná rozmanitosť výberu jedál - išlo o rodinný hotel s malým množstvom izieb, čomu bola prispôsobená aj veľkosť reštaurácie a rozsah ponúkaných jedál, g/ v okolí reštaurácie sa potupovali domáce zvieratá - išlo o mačky majiteľa hotela, ktoré boli riadne zaočkované. Žalovaný odvolaním napadol aj výrok o trovách konania. Poukázal na to, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 3.981,72 eur, pričom súd prvej inštancie im priznal iba sumu 1.000 eur, z čoho vyplýva, že žalobcovia mali v konaní úspech v rozsahu 25,11%, pričom žalovaný mal úspech v rozsahu 74,89%. Súd prvej inštancie mal preto náhradu trov konania pomerne rozdeliť a žalovanému priznať náhradu trov konania v rozsahu 53,78%. 12. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že. 14. Občiansky zákonník v znení platnom do 31.12.2018 obsahoval osobitnú úpravu zmluvy o obstaraní zájazdu (§ 741a až § 741k), ktorá bola doň zaradená s účinnosťou od 1.10.2001 zákonom. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr v znení neskorších zmien a doplnkov, a ktorá zmena sa udiala v súlade so Smernicou č. 90/314/EHS Rady z 13.6.1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb pri implementácii komunitárneho práva. Smernica v čl. 5 ods. 1 stanovuje, že musí byť zabezpečené, aby organizátor alebo predajca, ktorý je zmluvnou stranou, zodpovedali spotrebiteľovi za riadne plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Čl. 5 uvedenej smernice treba vykladať tak, že zásadne zaručuje spotrebiteľovi nárok aj na náhradu imateriálnej (nemajetkovej) ujmy, ktorú utrpel ako následok nesplnenia alebo vadného plnenia povinnosti. Škodou sa rozumie zásah tak do telesnej alebo majetkovej sféry človeka, ako aj zásah do jeho psychickej integrity. Smernica nevylúčila imateriálny aspekt škody a jej cieľom bolo vytvoriť pojem, ktorý by kryl aj imateriálnu stránku. Členské štáty mali podľa smernice zabezpečiť, alebo predajca služieb zabezpečil spotrebiteľovi utrpenú škodu v príčinnej súvislosti s nesplnením alebo vadným plnením zmluvy. Jednotlivé členské štáty Európskej únie implementovali smernicu rôznymi spôsobmi, pričom Slovenská republika v súvislosti s jej implementáciou právo na imateriálnu ujmu v Občianskom zákonníku výslovne neupravila. Odvolací súd posudzoval nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy (nárok za stratu pôžitku z dovolenky) v zmysle § 741k ods. 2, 3 Obč. zák. a dospel k záveru, že náhradu nemajetkovej ujmy podľa tohto zákonného ustanovenia nemožno žalobcom priznať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia má objednávateľ zájazdu právo na vrátenie rozdielu ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia má objednávateľ právo na vrátenie rozdielu ceny zájazdu. Z tohto zákonného ustanovenia (a ani zo žiadneho iného ustanovenia ôsmej časti ôsmej hlavy štvrtého oddielu Obč. zák. - § 741a až § 741k Obč. zák.) teda nevyplýva nárok objednávateľa zájazdu na náhradu nemajetkovej ujmy. 15. Je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné, že medzi žalobcami a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, pretože pri uzavretí predmetnej zmluvy o obstaraní zájazdu žalovaný konal ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Obč. zák.) a žalobcovia konali ako spotrebitelia (§ 52 ods. 4 Obč. zák.). Na predmetnú vec preto treba aplikovať zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon medzi práva spotrebiteľa zaraďuje aj právo na primerané finančné zadosťučinenie (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.). Možno teda zhrnúť, že žalobcom nevznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože takýto nárok z ust. § 741a až 741k Obč. zák. nemožno vyvodiť a nevznikol im ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák., pretože zákonnú úpravu ochrany osobnosti nemožno vztiahnuť aj na nároky vyplývajúce zo zmluvy o obstaraní zájazdu. 16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. a v tomto ohľade poukazuje na ods. 48, 49, 50, odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je síce pravda, že žaloba bola v časti sumy 961,02 eur týkajúcej sa zľavy z ceny zájazdu zamietnutá. Dôvodom zamietnutia žaloby však bola výlučne tá skutočnosť, že nebolo možné exaktne vyčísliť výšku zľavy z ceny zájazdu. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný sa uspokojil s „vlastnou“ kategorizáciou predmetného hotela, keď nebol schopný predložiť licenciu týkajúcu sa kategorizácie predmetného hotela vydanú miestnymi úradmi cestovného ruchu. Jeho vlastná kategorizácia predmetného hotelového zariadenia, ktorú pojal do svojho katalógu Leto 2012, sa v konaní preukázala byť v rozpore s realitou. Svojim konaním žalovaný porušil § 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., dopustil sa klamlivej obchodnej praktiky, ktorá mala za následok uvedenie žalobcov ako priemerných spotrebiteľov do omylu. Žalovaný v katalógu navodil dojem, že predmetom jeho ponuky v sezóne 2012 je hotelové zariadenie C. I., Kos, kategorizované 4*, ale pravdivosť tejto informácie napokon nevedel potvrdiť. Obdobne tak žalovaný neposkytol žalobcom v katalógu deklarovanú „pieskovú pláž vzdialenú od hotela cca. 80m“, čo je obdobne rozhodujúcim kritériom rodiny s dieťaťom pri výbere dovolenky. Žalovaný nevedel v konaní objasniť, z akého dôvodu kategorizoval hotelové zariadenie C. I. X*, keď v identickej letnej sezóne 2012 iný tour operátori napr. P. J. W., I. cestovní kancelář identické zariadenie vyhodnotili len kategóriou 3*. Ním predložená kategorizácia hotela C. I. aktuálna pre sezónu 2016, t.j. 4 roky po spornej udalosti, nie je relevantná. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov je, aby bolo žalobcom poskytnuté na vyváženie ich straty pôžitku z dovolenky primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur. 17. Zákonom č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol z Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.2019 vypustený štvrtý oddiel ôsmej časti ôsmej hlavy (ide o ust. § 741a až 741k Občianskeho zákonníka). Tento zákon súčasne v § 23 ods. 1 zakotvil právo cestujúceho na náhradu majetkovej škody a tiež výslovne aj právo na primeranú nemajetkovú ujmu, ktorá cestujúcemu vznikla v dôsledku podstatného porušenia zmluvy o zájazde. Tento zákon však na prejednávanú vec nebolo možné aplikovať z dôvodu, že to vylučuje prechodné ust. § 33 ods. 4, 5, podľa ktorého konania začaté a právoplatne neukončené do 1.1.2019 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2018 a zmluvy o obstaraní zájazdu uzavreté podľa predpisov účinných pred 1.1.2019 zostávajú v platnosti a právne vzťahy vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa predpisov účinných pred 1.1.2019. 18. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1.000 eur z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 Obč. zák. 19. Žalovaný odvolaním nenapadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok 60 eur. Od rozhodnutia o napadnutom výroku však závisí aj výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť predmetný súdny poplatok a preto odvolací súd preskúmal aj tento výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Keďže žalobcovia boli oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb., je žalovaný v zmysle § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť súdny poplatok podľa výsledku konania. Tento poplatok predstavuje sumu 60 eur (pol 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. aj výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 60 eur. 20. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).