KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 3. 2019plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/68/2018 z 13. 3. 2019

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. marca 2019, sp. zn. 1Cob/68/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1114228612.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114228612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1114228612.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: S.. A. W., Krížna 47,
811 07 Bratislava, IČO: 36 060 887, zast.: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, Krížna 47, 811 07
Bratislava proti žalovanému: HERIX, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 35 691 379, zast.: Mgr.
Peter Voloch, advokát, Hollého 745/34, 905 01 Senica o zaplatenie sumy 355,50 eur s príslušenstvom a
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/8/2015-80 zo dňa 5.6.2017
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/8/2015-80 zo dňa 5.6.2017
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
355,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.10.2010 do zaplatenia. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2014
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 355,50 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 1.6.2005 uzatvoril so žalovaným dohodu o užívaní časti nebytového priestoru a
poskytovaní služieb (ďalej len „dohoda“) za účelom zriadenia registrového sídla žalovaného, na základe
ktorej sa žalobca v postavení prenechávateľa zaviazal poskytnúť žalovanému v postavení užívateľa
časť nebytových priestorov s vopred udeleným súhlasom vlastníka nebytových priestorov. Podľa článku
III. dohody sa žalovaný zaviazal za poskytnuté nebytové priestory platiť žalobcovi odplatu vo výške
3.000,00 Sk bez DPH (99,58 eur bez DPH) za každý mesiac štvrťročne vopred. Nakoľko je žalobca
registrovaným platiteľom DPH, k dohodnutej odplate účtoval žalovanému aj DPH v súlade s uzatvorenou
dohodou. V zmysle dohody vystavil žalobca dňa 1.10.2010 žalovanému faktúru č. 34/09/2010 na sumu
355,50 eur s dátumom splatnosti 16.10.2010 za poskytnutie dohodnutých služieb za obdobie júl, august,
september za rok 2010, ktorú dňa 27.10.2010 prevzal štatutárny orgán žalovaného, pán H. K., čo
potvrdzuje odtlačok pečiatky a jeho vlastnoručný podpis. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti riadne
a včas, nakoľko uvedenú faktúru do dnešného dňa neuhradil, pričom žalobca ho na túto skutočnosť
niekoľkokrát upozornil.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že vzhľadom na dátum
vystavenia faktúry, ako aj na článok III. ods. 2 dohody je zrejmé, že v texte vystavenej faktúry došlo zo



strany žalobcu k zjavnej chybe v písaní a že sa jedná o faktúru za obdobie mesiacov október, november
a december 2010. Prvoinštančný súd mal za to, že faktúra bola vyhotovená v súlade s článkom III. ods.
2 dohody štvrťročne vopred, dňa 1.10.2010, teda na začiatku posledného štvrťročia. Predmetnú faktúru
žalovaný nezaplatil a ani ju nijakým spôsobom nerozporoval, nenamietal existenciu pohľadávky žalobcu,
ani právny dôvod jej vzniku a ani samotnú výšku pohľadávky. Až v konaní pred súdom vzniesol žalovaný
námietku premlčania, nakoľko mal v súlade s čl. III ods. 2 dohody za to, že splatnosť tejto odplaty nastala
štvrťročne vopred, a teda najneskôr 30.6.2010, pričom žaloba bola na súd podaná až 15.10.2014. S
prihliadnutím na už uvedenú chybu v písaní (že faktúra bola vystavená za obdobie mesiacov október,
november a december 2010), ako aj na skutočnosť, že faktúra bola vyhotovená štvrťročne vopred (dňa
1.10.2010) a splatná dňa 16.10.2010 v súlade s článkom III ods. 2 dohody, vyhodnotil konajúci súd
uvedenú námietku premlčania žalovaného ako nedôvodnú. K premlčaniu nárok žalobcu by došlo po
uplynutí štvorročnej premlčacej doby odo dňa splatnosti faktúry a to uplynutím dňa 17.10.2014. Žaloba
však bola na súde podaná dňa 15.10.2014.

4. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalobca predložil aj ďalšie faktúry vystavené žalovanému
štvrťročne vopred a to faktúru č. 35/12/2009 za obdobie mesiacov január, február, marec 2010 vystavenú
dňa 4.1.2010 a splatnú dňa 19.1.2010, faktúru č. 35/03/2010 vystavenú dňa 1.4.2010 a splatnú dňa
16.4.2010 za obdobie mesiacov apríl, máj, jún 2010. Z predmetných faktúr je podľa názoru konajúceho
súdu zjavné, že žalovaný si musel byť vedomý toho, že v texte faktúry č. 34/09/2010 zo dňa 1.10.2010,
zaplatenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, došlo zo strany žalobcu len k chybe v písaní a že
daná faktúra bola vystavená za obdobie mesiacov október, november a december 2010.

5. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dotknutý nebytový priestor mu nikdy
nebol poskytnutý do užívania. Poukázal na Dohodu o užívaní časti nebytového priestoru a poskytovaní
služieb, pričom konštatoval, že žalovaný mal na adrese J. XX, XXX XX D. (časť nebytového priestoru
prenechaná žalobcom žalovanému na základe dohody zo dňa 1.6.2005) registrované sídlo spoločnosti,
a to od 30.6.2015 do 17.8.2015. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca si svoje povinnosti z
dohody splnil. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti považoval konajúci súd nárok uplatnený
žalobcom za dôvodný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
e), f) a h) CSP. Namietal právne posúdenie vykonané súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého konajúci
súd uviedol, že „v texte vystavenej faktúry došlo k zo strany žalobcu k zjavnej chybe vpísaní, keď je
síce na faktúre uvedené, že je vystavená za mesiace júl, august, september 2010, ale v skutočnosti sa
jedná o faktúru za obdobie mesiacov október, november a december 2010. Poukázal na § 35 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že údajná vôľa žalobcu, aby vystavená faktúra bola za obdobie
mesiacov október, november a december 2010, je v rozpore s jej jazykovým vyjadrením, pričom prioritne
je potrebné prihliadnuť na jazykové vyjadrenie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca prvýkrát uviedol
vo svojom jazykovom prejave, že si v skutočnosti uplatňuje odplatu za obdobie október, november
a december 2010 až dňa 26.2.2016 (teda 5 rokov a takmer 5 mesiacov po vystavení faktúry dňa
1.10.2010), keď súdu doručil svoje vyjadrenie k odporu žalovaného, kde žalovaný na túto skutočnosť
poukázal. Žalobca si tak prvýkrát uplatnil nárok na odplatu za obdobie október, november a december
2010 až vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.2.2016.

7. Žalovaný súčasne namietal, že odplata za obdobie október, november a december 2010 je podľa
dohody splatná výlučne a iba na základe faktúry, ktorú však žalobca za toto obdobie doteraz nevystavil.

8. Žalovaný v odvolacom konaní namieta premlčanie celej žalovanej pohľadávky, pretože splatnosť
faktúra nastáva podľa dohody štvrťročne vopred, a teda splatnosť za obdobie 10-12/2010 nastala dňa
30.9.2014.

9. V odvolaní žalovaný ďalej namietal, že žalobca mu nikdy predmet nájmu neodovzdal do skutočného
fyzického užívania. Žalobca o tejto skutočnosti nepredložil súdu žiadny dôkaz a neuniesol v tomto ohľade
dôkazné bremeno. Žalovaný vyjadril nesúhlas s odkazom súdu prvej inštancie iba na čl. 1 bod 2 dohody,
pričom takýto výklad považuje za reštriktívny.

10. Napokon žalovaný namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, čím súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné



práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených
skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 5.10.2017 uviedol, že podané odvolanie
žalovaného považuje za neodôvodnené a výlučne účelové s cieľom zmariť uspokojenie oprávneného
nároku žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky. Predmetné odvolanie podľa mienky žalobcu nemá
oporu v doteraz vykonanom dokazovaní a to najmä ale nie výlučne v zmluvách uzavretých medzi
stranami sporu a komunikáciou medzi stranami sporu ohľadne fakturácie služieb v zmysle predmetných
zmlúv a jeho obsah sa prieči poctivému obchodnému styku.

12. Žalobca v súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa výkladu vôle uviedol, že na výklad
vôle nie je možné uplatniť zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ktorý preferuje jazykový
výklad), ktoré uviedol žalovaný, ale je potrebné aplikovať výklad vôle podľa Obchodného zákonníka,
ktorý lepšie zachytáva vzťahy medzi podnikateľmi a najmä výklad vôle jednotlivých zmluvných strán.
Ako bolo v doteraz vykonanom dokazovaní preukázané, žalovanému boli riadne fakturované všetky
obdobia odo dňa platnosti a účinnosti predmetnej dohody a žalovanému muselo byť zrejmé, že ide len o
zjavnú chybu v písaní, nakoľko mu bola faktúra predložená za obdobie október, november a december.
Žalobca zároveň zdôrazňuje, že predmetnú faktúru žalovaný až do podania odporu v tunajšom konaní
nerozporoval. Žalobca má za to, že keby žalovaný postupoval riadne, plnil si svoje povinnosti riadneho
hospodára v zmysle Obchodného zákonníka, v súlade s poctivým obchodným stykom, túto faktúru by
žalobcovi vrátil s tým, že mu bola vystavená duplicitne. Žalovaný ale uvedenú faktúru prijal, až do tohto
súdneho konania jej dôvodnosť nikdy nerozporoval.

13. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas so vznesenou námietkou premlčania. V tejto súvislosti uviedol,
že žalovaný stanovil začiatok plynutia premlčacej doby na ním vykonštruovaný termín splatnosti
30.9.2010. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému dňa 1.10.2010 faktúru
číslo 34/09/2010 za obdobie október, november, december 2010 s dátumom splatnosti 16.10.2010.
Je nepochybným, že predmetná faktúra bola vystavená štvrťročne vopred, pričom žalovaný opätovne
účelovo argumentuje, že táto mala byť splatná najneskôr 30.9.2010, čo nemá podklad v platnej Dohode
uzavretej medzi účastníkmi konania. Rovnako faktúry, ktoré boli vystavené od okamihu uzavretia
Dohody, boli vystavené začiatkom kalendárneho mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka, tak ako
bolo medzi stranami skutočne dohodnuté, a až ku dňu podania odporu toto žalovaný nerozporoval.
Žaloba v tunajšom súdnom konaní bola podaná dňa 15.10.2014.

14. Napokon sa žalobca vyjadril aj reálnemu odovzdaniu dotknutého nebytového priestoru žalovanému,
pričom poukázal na uzatvorenú dohodu, ako aj na vôľu strán, z ktorých je zrejmé, že predmetná dohoda
bola uzavretá výlučne za účelom poskytnutia registrového sídla žalovanému a služieb s tým spojených.
Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce z účelu dohody riadne splnil, t.j. poskytol žalovanému reálne
predmet nájmu, ktorý tento využíval ak svoje registrové sídlo. Na základe uvedených skutočností žalobca
navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej
časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

17. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa „nesprávnosti“ vystavenej faktúry č. 34/09/2010
na sumu 355,50 eur s dátumom splatnosti 16.10.2010 odvolací súd poznamenáva, že faktúra je daňový
doklad, ktorý je bez relevancie k vzniku samotného záväzku vyplývajúceho z dotknutého záväzkového
vzťahu. Faktúru ako daňový a účtovný doklad nemožno zamieňať s dohodou zmluvných strán o
vzájomných právach a povinnostiach. To znamená, že aj bez vystavenia faktúry žalobcom v prípade



splnenia povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zmluvy, by žalovanému vznikol záväzok za poskytnuté
plnenie zaplatiť dohodnutú odmenu.

18. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje námietku premlčania vznesenú žalovaným
za nedôvodnú. Splatnosť odmeny mala nastať na základe faktúry vystavenej prenechávateľom
štvrťročne vopred, čo podľa názoru súdu možno vyhodnotiť tak, že mohla byť vystavená do skončenia
účtovanej doby nájmu, v danom prípade do 31.12.2010.

19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je nutné konštatovať, že žalovaný v konaní nepreukázal, že za
mesiac október, november, december 2010 uhradil žalobcovi v zmysle bodu III. dohody o užívaní časti
nebytového priestoru a poskytovaní služieb zo dňa 1.6.2005 odplatu, ktorú sa zaviazal platiť mesačne
vo výške 3.000 Sk bez DPH, pričom v konaní bolo súčasne preukázané, že žalobca svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z predmetnej dohody splnil, keď poskytol žalovanému časť nebytového priestoru za
účelom zriadenia registrového sídla.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani
nevyvrátil závery prvoinštančného súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1114228612)

  1. 5. 6. 2017Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/8/2015 z 5. 6. 2017potvrdené
  2. 13. 3. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/68/2018 z 13. 3. 2019
  3. 13. 3. 2019Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/68/2018 z 13. 3. 2019 (toto rozhodnutie)