Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212941 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115212941.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: F.. P. O., B. J. X, B., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. júla 2017, č.k. 23C/135/2015-74, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 40.000 eur titulom náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v tom, že Krajský súd v Košiciach v neobjektívnom rozsudku sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011 (ďalej len „rozsudok“) ignoroval ním v odvolaní uvádzané dôkazy, námietky, hlavné dôkazy o tiesni aj o krajne nevýhodných podmienkach pri uzatváraní kúpnej zmluvy, popieral a dezinterpretoval reštitučné dôvody, a predurčil nové rozhodnutie správneho orgánu, čím mu zapríčinil zmarenie relutárnej náhrady v r. 2011 za ním špecifikovanú nehnuteľnosť a škodu vyčíslenú ako súčet úrokov dlhodobého vkladu vo výške 4 % ročne za dva roky zo sumy 500.000 eur relutárnej náhrady. Žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v spore vysvetlil, že si náhradu škody neuplatňuje titulom nezákonného rozhodnutia, ktoré je len produktom ním namietaného nesprávneho úradného postupu. Tvrdil, že odvolací súd v rozsudku porušil procesný postup a úkony vykonal v rozpore s procesným predpisom, keď mal za to, že konajúca sudkyňa bola povinná skúmať, či za obdobie od februára 1948 do roku 1990 neprešla nehnuteľnosť do vlastníctva štátu kúpnou zmluvou nezákonným spôsobom, zmluvu však skúmať odmietla s vyhlásením, že súd je viazaný rozsudkom, ktorý zrušenú kúpnu zmluvu obnovil. Sudkyňa zaviazala správny orgán rešpektovať predmetnú zmluvu ako plne zákonnú napriek tomu, že bola Okresným súdom Spišská Nová Ves podľa ust. § 37 a 39 Obč. zák. zrušená, no Krajský súd Košice ju napriek tomu obnovil, hoci v tom čase už bol záväzok zo zmluvy nahradiť 82 % kúpy (13.409 m2) tri roky nesplnený. Súd neakceptoval nesplnenie záväzku zo zmluvy a zmluvu neskúmal napriek uvedeným dôvodom reštitúcie, t.j. uzavretie zmluvy v tiesni a za krajne nápadne nevýhodných podmienok. Pochybil tiež v tom, že nebral do úvahy listinné dôkazy, neexistenciu autonómie vôle a nesplnené požiadavky vlastníkov. Nesprávny úradný postup súdu v konaní sp. zn. 5Sp 1/2011 spočíval aj v tom, že sudkyňa neskúmala všetky dôkazy jednotlivo, dôkazy ignorovala, neuviedla ich do odôvodnenia rozsudku a prikázala nezákonný stav rešpektovať. Tvrdil, že z tohto dôvodu nebolo prinavrátené vlastníctvo k požadovanej nehnuteľnosti, ktorú nemožno vrátiť, a preto by musela byť riešená náhradou. Nesprávny úradný potup sudkyne videl ďalej v tom, že sudkyňa zrušila rozhodnutie správneho orgánu a V. B. X. Z. G. V. M. zaviazala správny orgán do budúcna už neriešiť 16.400 m2 pozemkov, pričom vydaním takéhoto rozhodnutia zabránila ďalšiemu riešeniu nezákonnej kúpnej zmluvy. Škoda predstavuje mieru úročenia vkladu vo výške 4 % p.a. (odvodenú z bankového produktu), ktorú by získal, ak by sudkyňa procesne konala podľa zákona, nakoľko obvodný pozemkový úrad nemajúc adekvátnu náhradu za pôvodný pozemok, ktorý bol rozparcelovaný a predaný, by musel prikročiť k náhrade, ktorá by pri zákonnom rozsudku predstavovala cca 600.000 eur. Argumentoval, že vloženie 500.000 eur na Flexi vklad by mu privodilo ročne úrok 20.000 eur, čo za dva roky predstavuje 40.000 eur. Žalovaný na druhej strane tvrdil, že žalobca nepreukázal namietaný nesprávny úradný postup, ani prípadné vydanie nezákonného rozhodnutia, nepreukázal tiež vznik ním tvrdenej škody, ani prípadnú priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným konaním súdu a vznikom škody, ktorej náhrady sa domáha. Poukázal na to, že ako nesprávny úradný postup nie je možné uplatňovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že v konaní predchádzajúcemu rozhodnutiu si štátny orgán nezabezpečil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, alebo že predložené listiny nesprávne vyhodnotil, a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne. Zodpovednosť štátu za prípadne spôsobenú škodu nemožno za takéhoto stavu odvodiť bez toho, aby bolo také rozhodnutie zmenené či zrušené. Zdôraznil, že rozsudok č.k. 5Sp 1/2011-23 zo dňa 13.12.2011 nadobudol v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sžr 59/2012 zo dňa 09.05.2012 právoplatnosť, a nemal vedomosť, že by niektoré z týchto rozhodnutí bolo zrušené. Mal tiež za to, že porušenie procesného postupu súdu v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, je možné namietať jedine v konkrétnom konaní prostredníctvom riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, pretože procesný postup súdu, ktorý vedie k skutkových zisteniam ako aj k právnemu posúdeniu veci, sa odzrkadľuje v rozhodnutí vo veci, ktoré je následne preskúmateľné. Nadobudnutím právoplatnosti získava rozhodnutie atribút konečnosti a jeho závery ako i predchádzajúci postup už nie je možné preskúmavať, a už vôbec nie v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorého účelom nie je preskúmavanie alebo revízia právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Mal za to, že žalobca žiada náhradu škody, spočívajúcu v nevrátenom pozemku resp. v peňažnej náhrade zaň, o čom bolo vydané právoplatné rozhodnutie. Postup, ktorý k vydaniu tohto rozhodnutia smeroval, sa odzrkadľuje týmto rozhodnutím a jedine toto rozhodnutie je resp. bolo spôsobilé založiť práva alebo povinnosti žalobcu. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že žalobca požiadal žalovaného dňa 28.01.2014 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody titulom ním v žalobe namietaného nesprávneho úradného postupu, a že žalovaný vyhodnotil jeho žiadosť za nedôvodnú oznámením zo dňa 04.07.2014. Konštatoval, že Obvodný pozemkový úrad Poprad rozhodnutím Č..P.. XXXX/XXX/XXXX-J. zo dňa 14.09.2010 rozhodol, že žiadateľ F.. P. O., Z.. XX.XX.XXXX, nespĺňa podmienky zákona č. 503/2003 Z.z. podľa § 3 ods. 1 písm. j) a písm. m) zákona, žiadateľovi sa nepriznáva vlastníctvo ani náhrada za nehnuteľnosti okrem iného X. XXXX, X.. Č.. XXXX/X V. A.. Ú.. E.T. z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) a m) zákona a to z dôvodu zachovania vlastníctva. Z obsahu spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp 1/2011 zistil, že žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Poprad opravný prostriedok v znení jeho doplnenia a žiadal, aby súd odmietol preskúmať obsah a detaily ním napadnutého rozhodnutia, ale aby obvodný pozemkový úrad zaviazal vydať nové rozhodnutie v súlade so zákonom a zároveň žiadal, aby súd zaviazal pozemkový úrad zaplatiť mu trovy konania ako aj ušlý zisk zodpovedajúci úroku z vkladu relutárnej náhrady za reštituovaný majetok vo výške jeho trhovej ceny na najvýhodnejší dlhodobý termínovaný vklad, lebo mesto pozemky v intraviláne v zodpovedajúcej bonite nemá, fyzicky ich nemôže nahradiť, a pôvodné sú zastavané. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Sp 1/2011-23 zo dňa 13.12.2011 zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Poprade Č..P.. XXXX/XXX/XXXX-J. zo dňa 14.09.2010, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci a tiež, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžr 59/2012 zo dňa 09.05.2012 odvolanie žalobcu odmietol ako podané neoprávnenou osobou. 4. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vychádzajúc zo znenia ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a z relevantnej judikatúry vysvetlil, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je objektívna, pričom štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že zodpovednosť štátu vzniká za nezákonné rozhodnutie a za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je právoplatné rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré bolo následne zrušené alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť, pričom súd z takého rozhodnutia vychádza a otázku nezákonnosti rozhodnutia už nemôže posudzovať ako otázku predbežnú. Nesprávnym úradným postupom je konanie štátneho orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s rozhodovacou činnosťou priamo nesúviseli, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia. Zdôraznil, že ako nesprávny úradný postup nie je možné uplatňovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že v konaní predchádzajúcemu rozhodnutiu si štátny orgán nezabezpečil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, alebo že predložené listiny nesprávne vyhodnotil, a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne. Zodpovednosť štátu za prípadne spôsobenú škodu tak nemožno za takéhoto stavu odvodiť bez toho, aby bolo také rozhodnutie zmenené či zrušené (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, 2Cdon 129/97). Konštatoval, že nakoľko zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škoda, je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlým ziskom je majetkový prospech spočívajúci v tom, že nedôjde k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Ďalej vysvetlil, že o vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by škoda. Uviedol, že vychádzajúc z uvedeného sa pri posudzovaní uplatneného nároku zaoberal existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a zdôraznil, že na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne splnenie. 5. Ustálil, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v konaní na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Sp 1/2011, keď za nesprávny úradný postup považoval spôsob ako konajúci súd rozhodol v rozsudku sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011 a spôsob, akým vykonal respektíve nevykonal dokazovanie a ako rozsudok odôvodnil. Ak žalobca žiadal náhradu škody za nesprávny úradný postup, ktorý mal spočívať v postupe sudkyne, akým vykonávala dokazovanie a v spôsobe ako vykonané dôkazy vyhodnotila v konaní o preskúmanie žalobcom napadnutého rozhodnutia Obvodného pozemkového Ú. X. Č..P.. XXXX/XXX/XXXX-J. zo dňa 14.09.2010, vyhodnotil, že o nesprávny úradný postup nejde, keď vyjadril názor súladný s konštantnou judikatúrou a aplikačnou praxou, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať výsledok rozhodovacej činnosti súdu ako taký. Nesprávnym úradným postupom v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je totiž taký postup, ktorý sa prejaví priamo v rozhodnutí. Dospel potom k záveru, že v prejednávanom prípade nejde o nesprávny úradný postup podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko vyhodnotenie žalobcových námietok voči ním napadnutému rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu X. Č..P.. XXXX/XXX/XXXX-J. zo dňa 14.09.2010 sa prejavilo priamo v rozsudku súdu, ktorým zrušil toto žalobcom napadnuté rozhodnutie pozemkového úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nespokojnosť žalobcu s rozsudkom súdu, spočívajúca v tom, že mu nebol priznaný ním v odvolaní požadovaný ušlý zisk zodpovedajúci úroku z vkladu relutárnej náhrady za reštituovaný majetok vo výške jeho trhovej ceny na najvýhodnejší dlhodobý termínovaný vklad, rovnako nezakladá nesprávny úradný postup podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ale pokiaľ to zákon pripúšťa, je dôvodom pre podanie riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku. Konštatoval tiež, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011 o preskúmaní žalobcom napadnutého rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Poprad č.j. 2010/469/2397-RV zo dňa 14.09.2010 nikdy nebol zrušený alebo zmenený pre nezákonnosť príslušným orgánom, preto nespĺňa ani podmienku nezákonnosti v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nesprávny úradný postup, ani nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti so vznikom škody, pričom zároveň nepreukázal ani samotnú škodu, ktorá mu mala v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom vzniknúť, preto jeho žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 C.s.p. a v spore úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil. 6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že obsah napadnutého rozsudku dokazuje, že mu sudkyňa znemožnila procesné práva, aby zmarila spravodlivý proces a predvídateľný rozsudok, pričom svoju povinnosť konať nestranne a spravodlivo supluje sofistikovanou manipuláciou. Napadnutý rozsudok považoval za listinný dôkaz svojvôle a dešpektu k prameňom práva. Mal za to, že sudkyňa zákonný proces nahradila svojvoľným, aby nezistila presne a úplne stav veci, a mohla rozhodnúť účelovo a neobjektívne. Zmarila spravodlivosť a úmyselne manipulovala tým, že ignorovala zásadné vyjadrenia žaloby, čím jeho žalobu de facto umlčala. Porušila tak jeho právo na spravodlivý proces, keď širokospektrálne likvidovala zákonný procesný postup cez neprípustný právny formalizmus a jej konanie považoval za spoločensky krajne nebezpečné. Zdôraznil kardinálny význam vyjadrenia, ktoré je podkladom pre rozhodnutie, s tým, že sudkyňa bola povinná vyrovnať sa s dôkazmi, vyhodnotiť ich jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. § 191 ods. 1 C.s.p., a nie ich ignorovať. Mal za to, že ak sudkyňa ignoruje v žalobe označené rozhodné skutočnosti dokázané verejnými listinami, tak on nemá čím dokázať nezákonný postup sudkyne Krajského súdu v Košiciach, kauzálny nexus, škodu, ani zmysel a dôvod žaloby. Citoval závery napadnutého rozsudku a pýtal sa, či záver, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, sudkyňa iba tvrdí resp. čím to žalovaný preukázal. Vyjadril názor, že ide o zákernú manipuláciu a lož sudkyne, čo dokazujú dôkazy a citované ustanovenia C.s.p., keď mal za to, že dôkazy žalovaný nevyvrátil, len ich poprel. V konaní vec prejednávajúcej sudkyne, ktorá ho morbídnou lžou uráža, lebo ju predkladá ako objektívnu pravdu, videl zjavnú rutinu v nezákonnosti, hoci sudca nie je nedotknuteľný a nepostihnuteľný druh s výsadou konať čo chce. Ak sudkyňa tvrdí, že nepreukázal predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, opätovne uviedol uplatnené dôkazy, ktoré ignorovala, hoci sú to právne skutočnosti z reštitúcie, teda konania nápravy majetkovej krivdy a navrátenia vlastníctva k pozemkom nezákonne odňatých spôsobom podľa § 3 ods. 1 písm. j) „kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.,, a písm. m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady ý zák. č.503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. Sudkyňa majetkové krivdy v odvolacom konaní „napráva“ tak, že dôkazy ignorovala a nezákonným postupom zaviazala Obvodný pozemkový úrad v novom konaní už podvodnú kúpnu zmluvu (súdom legálne zrušenú) trhovej hodnoty cez 600.000 eur neriešiť a prezentovať ako plne zákonnú. Neodstránila brutálnu i rozsiahlu majetkovú krivdu, ale umožnila ďalší nárast škôd a nevídané prieťahy v konaní, ktoré trvá už 13 rokov (zrejme tu mal už na mysli sudkyňu Krajského súdu v Košiciach, ktorá rozhodla rozsudkom sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011, a ktorej nesprávny úradný postup v tomto konaní tvrdil - poznámka odvolacieho súdu). V tejto súvislosti mal za to, že nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je každý nezákonný úkon a zásah orgánu verejnej moci, ktorý poškodí právo občana. Uviedol, že vec prejednávajúca sudkyňa má dôkazy preukazujúce nesprávny a nezákonný postup sudkyne Krajského súdu v Košiciach v odvolacom konaní s rozsudkom sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011, no tvrdí, že neuniesol dôkazné bremeno, pričom dôkaz absolútnej podstaty veci (za ktorý považoval skutočnosť, že sudkyňa Krajského súdu v Košiciach odmietla skúmať ním tvrdené skutočnosti a kázala rešpektovať rozsudok č.k. 18Co 175/70-24 z roku 1970, ktorý drakonicky protiprávne obnovil podvodnú kúpnu zmluvu zrušenú rozsudkom č.k. 4C 1264/69-12 zo dňa 16.03.1970) totálne ignoruje. Ďalej podrobne rozobral kúpnu zmluvu, ktorej platnosť bola riešená rozsudkami č.k. 4C 1264/69-12 a 18Co 175/70-24 z roku 1970 a okolnosťami jej uzatvorenia, a tvrdil, že bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a že došlo k vyvlastneniu bez vyplatenia náhrady. V tejto súvislosti poukázal na ním označené dôkazy, zaoberal sa príslušnými právnymi pojmami a ich výkladom, a zjednodušene povedané tvrdil, že mu bol ukradnutý majetok za viac ako pol milióna eur, keď sudkyňa Krajského súdu v Košiciach podľa jeho názoru uznala zákonným 51 rokov nesplnený záväzok z kúpnej zmluvy, ukradnutie a nezaplatenie 13.409 m2 pozemkov za viac ako pol milióna eur, úradom iba tvrdené, a nie preukázané nesplnenie podmienok obnovy vlastníctva a ignorovala všetko označené i verejnými listinami preukázané. Poukázal na to, že všetko obsahuje žaloba aj jeho vyjadrenie a vec prejednávajúca sudkyňa bola povinná to preštudovať a vyhodnotiť a žalovaný mal ním preukázané skutočnosti vyvrátiť, a nie iba popierať. Sudkyni súdu prvej inštancie vytkol, že v napadnutom rozsudku neriešila procesný a vecný lapsus sudkyne Krajského súdu v Košiciach, hoci bola povinná vyhodnotiť dôkazy. Odôvodnenie napadnutého rozsudku potom dokazuje ignorovanie a likvidáciu žalobou preukázaných skutočností, a ich neriešenie eliminuje žalobu a chráni žalovaného. Namietal tiež, že vec prejednávajúca sudkyňa ignorovala právne skutočnosti dokazujúce legitimitu jeho žaloby a nekonala kontradiktórne. Zdôraznil, že verejnými listinami preukázal a konkretizoval, ktoré úkony sudkyne Krajského súdu v Košiciach sú nezákonné a predstavujú nesprávny úradný postup, pričom žalovaný sa ich ani nedotkol, nevyvrátil ich, iba popieral nesprávny úradný postup, kauzálny nexus a škodu. Považoval potom za vtip, že žalovaný bol úspešný, a že on neuniesol dôkazné bremeno, ako uvádza rozsudok v mene republiky. Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok nemá náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 C.s.p., je arbitrárny a nemá legálne, ale len svojvoľné odôvodnenie. V tejto súvislosti podrobne rozobral náležitosti odôvodnenia rozsudku, stanovené ust. § 220 ods. 2 C.s.p., so záverom, že sudkyňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nelogicky otvorene klame, nezavádza, ale morbídne hlása demagógiu, aby bolo umožnené jeho odvolanie zamietnuť. Za vrchol spoločenskej nebezpečnosti a lži sudkyne súdu prvej inštancie považoval jej tvrdenie, že „nesprávnym úradným postupom v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je taký postup, ktorý sa prejaví priamo v rozsudku“, hoci predmetné ustanovenie § 9 ods. 1 takýto kardinálny a rozhodujúci fakt neuvádza. Mal potom za to, že uvedené dokazuje sudkyni, že jej postup likviduje kontradiktórnosť, nestrannosť i objektivitu, a že k podpore žalovaného neváha tvrdiť to, čo predmetný paragraf neuvádza. Uviedol, že sudkyňa potom vysoko sofistikovane škodí žalobe a pomáha žalovanému, a teda manipuluje, hoci je profesionál práva, a nie právny diletant, dôsledkom čoho je výhra žalovaného, ktorý len popieral, ale nevyvrátil žiadny argument žaloby. Napadnutý rozsudok je krivý, deformuje a likviduje jeho právo na spravodlivý súdny proces, ako i právnu istotu občana. Záverom poukázal na to, že ak on niekoho úmyselne poškodí nad 226 eur, bude trestne stíhaný, ale sudkyňa, generujúca škodu 40.000 eur, ostane nedotknutá. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 8. Žalobca následne doručil odvolaciemu súdu podanie, v ktorom zdôraznil, že žalovaný výzvu na vyjadrenie sa k odvolaniu ignoruje, čo preukazuje, že žalovaný nemusí urobiť nič, a aj tak právoplatne uspeje. Na prejednanie jeho odvolania žiadal nariadiť pojednávanie, pretože pôvodné dokazovanie bolo zmanipulované. Rozhodnutie odvolacieho súdu bez pojednávania by žalobca považoval za presadzovanie nezákonného bez toho, aby sa on mohol vyjadriť, čo vyvolá dovolanie generálneho prokurátora, ale i podnet na riešenie celej veci pre poškodzovanie cudzích práv marením a zneužitím právomoci. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 10. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žaloby. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom aplikované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., týkajúce sa žalobcom uplatnenej náhrady škody v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach, aj správne vyložil a podrobne vysvetlil. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nedostatočných skutkových zisteniach, nevyhodnotení a ignorovaní ním tvrdených skutočností resp. na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že v odvolaní len zopakoval všetky svoje tvrdenia, už uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, domáhajúc sa bez reflektovania na konkrétny dôvod zamietnutia jeho žaloby osvojenia si jeho názorov, pričom však neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, spôsobilú spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, preto ani odvolacie námietky žalobcu, ktorý tvrdil arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemohli obstáť. Súd prvej inštancie podrobne vysvetlil podmienky, ktorých súčasné splnenie musí žalobca preukázať na to, aby bolo možné konštatovať objektívnu zodpovednosť štátu za jeho škodu. V tejto súvislosti sa zaoberal všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní predložené, ako aj tvrdeniami strán, pričom zdôraznil, že pri žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí žalobca v konaní preukázať existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody, a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a jeho škodou, a vyvodil aj správny záver, že kumulatívne splnenie týchto podmienok žalobca v konaní nepreukázal a neuniesol tak na svoje tvrdenia dôkazné bremeno, keď nepreukázal už prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keďže ním tvrdený nesprávny úradný postup sudkyne Krajského súdu v Košiciach pri rozhodovaní rozsudkom sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011, ktorý mal spočívať v nedostatkoch či pochybeniach v priebehu súdneho konania sp. zn. 5Sp 1/2011 resp. v nedostatočnom hodnotení dôkazov a v nesprávnych skutkových a právnych záveroch v predmetnom rozsudku, predchádzal vydaniu rozhodnutia sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011, resp. sa prejavil v jeho obsahu, a preto zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nezakladá. Ak potom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. 12. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za zákonné, presvedčivé, zrozumiteľné a pochopiteľné (aj pre laika). V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd nemá o správnosti jeho záverov pochybnosti, nakoľko sú dostatočne odôvodnené, logické, založené na riadne zistenom skutkovom stave a správnom právnom posúdení, a preto nepovažuje za potrebné ich opakovať, a na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje, týmto poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné. 13. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci voči štátu náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom sudkyne Krajského súdu v Košiciach pri rozhodovaní rozsudkom sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom splnenie týchto podmienok bol žalobca povinný preukázať, čo sa mu v konaní pred súdom prvej inštancie nepodarilo. Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že žalobca svoje závery o tom, že preukázal nesprávny úradný postup sudkyne Krajského súdu v Košiciach pri rozhodovaní rozsudkom sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011, odvodzuje výlučne z opakovania svojej už pred súdom prvej inštancie uplatnenej argumentácie, a opätovným uvedením, v čom spočíval jej nesprávny úradný postup, ktorý videl v spôsobe ako rozhodla rozsudkom sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011 a ako ho odôvodnila, v spôsobe akým vykonala respektíve nevykonala dokazovanie, a hlavne v tom, že odmietla skúmať ním tvrdené skutočnosti a „kázala“ rešpektovať rozsudok č.k. 18Co 175/70-24 z roku 1970, ktorý podľa jeho názoru protiprávne obnovil podvodnú kúpnu zmluvu, pôvodne zrušenú rozsudkom č.k. 4C 1264/69-12 zo dňa 16.03.1970. Od takto tvrdeného nesprávneho úradného postupu potom odvodzoval svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné v prvom rade uviesť, že presvedčenie žalobcu o správnosti jeho subjektívnych záverov v konaní pred súdom nestačí, nakoľko ak chce byť v konaní úspešný, musí okrem bremena tvrdenia uniesť i dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že tvrdenia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe zakladajúcom nárok na náhradu škody v konaní preukázané neboli, je jeho záver správny. 14. Za nesprávny úradný postup podľa ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca sa náhrady škody nedomáhal v súvislosti s nezákonným rozhodnutím - rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011, ale v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorý predmetnému rozsudku predchádzal, resp. sa v ňom prejavil. Na vysvetlenie problematiky odvolací súd uvádza, že pre určenie toho, či ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup je smerodajná tá skutočnosť, či sa prípadné nesprávnosti alebo vady pri zisťovaní podkladov, pri ich posudzovaní a hodnotení prejavia práve v obsahu rozhodnutia, keďže jedna vada konania nemôže byť považovaná aj za nesprávny úradný postup a aj za dôvod nezákonného rozhodnutia. Ak sa vada konania prejaví v rozhodnutí súdu, je možné ju hodnotiť len ako nezákonné rozhodnutie. Opačný záver by bol v rozpore so zákonom, právnou teóriou ako aj ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už judikoval, že nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho (v tomto prípade súdneho) rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (napr. rozhodnutia sp. zn. 5Cdo 126/2009 <http://merit.slv.cz/5Cdo126/2009>, 3Cdo 220/2010 <http://merit.slv.cz/3Cdo220/2010> a 6MCdo 11/2010 <http://merit.slv.cz/6MCdo11/2010>). V rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 115/2010 <http:// merit.slv.cz/6Cdo115/2010> Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. Najvyššie súdne autority teda už judikovali, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia, čo je aj prípad prejednávanej veci. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom, ktorý si osvojil aj súd prvej inštancie, stotožňuje a nevidí žiadny dôvod na to, aby sa pri rozhodovaní prejednávanej veci od tohto už ustáleného právneho názoru odchýlil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom nepochybné, že žalobcom tvrdené pochybenia Krajského súdu Košice, ktoré sa prejavili v jeho rozsudku sp. zn. 5Sp 1/2011 zo dňa 13.12.2011, by mohli byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a nemôžu byť vyhodnotené ako nesprávny úradný postup, zakladajúci zodpovednosť štátu za škodu. 15. Možno uzavrieť, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žiadne trovy nahradiť nežiadal. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).