Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213643 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115213643.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077 Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 2, B. , občan SR, o zaplatenie 752,29 € s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 07.10.2016, č. k. 25C/117/2015-58, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 07.10.2016, č. k. 25C/117/2015-58, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 285,97 €, vyčíslený úrok z omeškania v sume 2,17 €, a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 285,97 € od 01.05.2015 až do zaplatenia , všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Zároveň priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 27 %. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, zaplatiť sumu 752,29 €, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 8,01 € a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 752,29 € od 01.05.2015 do zaplatenia, vrátane trov konania. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 uzatvoril so žalovaným dňa 26.09.2013 úverovú zmluvu ktorej súčasťou boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Žalovaný od žalobcu obdržal aj príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je sadzobník poplatkov, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom. Žalobca uviedol, že predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 650 € zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému, prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku a následne bol vyzvaný právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 26.01.2015 ku splateniu celého zostatku úveru, pozostávajúceho z istiny vo výške 616,94 €, úroku vo výške 59,14 €, upomienky vo výške 5 €, poistenia Bill protection vo výške 13,16 €, poistenia PZK vo výške 2 €, poplatku za výpis z účtu vo výške 9,78 €, úroku za hotovostné transakcie vo výške 40,23 €, úroku za poistné vo výške 1,29 €, úroku za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,25 €, poplatku za sms notifikáciu vo výške 4,50 € a vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 8,01 € pri sadzbe úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z čiastky 752,29 € od 13.02.2015 do 30.04.2015, t.j. do dňa vyhotovenia žaloby. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne s odkazom na základnú úrokovú sadzbu ECB, platnú k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 13.02.2015 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) zvýšenú o 8 percentuálnych bodov. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. a), b), d) a 9 ods. 1,2 cit. zákona, v spojení s ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, ako aj § 544 ods. 1 a 2 OZ. Zároveň poukázal na úverové podmienky podľa hlavy 1,3,4 hlavy 5,8,14 a uviedol, že úverová zmluva spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Úverovou zmluvou totiž právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dohodnutý úverový rámec vo výške 500 € a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej čiastky, splatných vždy ku 20-emu dňu v mesiaci a zaplatiť úroky vo výške 26,28%, 11,88% ročne. Právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní úverovej zmluvy ako obchodná spoločnosť - právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra je predmetom podnikania právneho predchodcu žalobcu okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom. Keďže súd prvej inštancie zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na zmluvný vzťah účastníkov aplikoval zákon č. 129/2010 Z. z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezpoplatkový a bezúročný, pretože zmluva neobsahuje náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 písm. f) , k) a i) zák. č. 129/2010 Z.z. V predmetnej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, o splatnosti v poradí prvej splátky úveru, termíne konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z.) , údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.) a uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 písm. i) zák .č. 129/2010 Z.z.). 4. Súd prvej inštancie uviedol, že v úverovej zmluve nie je dohodnutá doba trvania úverovej zmluvy tak, ako to predpokladá ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z., a to aj napriek tomu, že obsahom hlavy 8 § 1 úverových podmienok je ustanovenie podľa, ktorého sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú. Úverová zmluva síce obsahuje odkaz na úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil ich prevzatie, oboznámenie sa s ich obsahom a súhlasil byť nimi viazaný teda, vzájomné práva a povinnosti účastníkov z úverovej zmluvy sú upravené aj v úverových podmienkach, tieto však nespĺňajú kritérium písomnej formy. Uviedol, že o spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy boli zahrnuté do len všeobecných obchodných podmienok, na ktoré zmluva odkazuje, a to jednak s ohľadom na spotrebiteľskú povahu vzťahu a jednak s odkazom na kogentne v § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z .z. upravenú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dobu trvania úverovej zmluvy nie je nie je explicitne dohodnutá v samotnej úverovej zmluve, a preto úverové podmienky nespĺňajú kritérium písomnej formy, keďže nie sú účastníkmi podpísané. Zároveň zdôraznil, že by nemali obsahovať ustanovenia, ktoré predstavujú dohodu o zákonom stanovených náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj preto, že spotrebiteľ nepredpokladá úpravu pre neho najvýznamnejších skutočností, týkajúcich sa základných parametrov spotrebiteľského úveru v menej prehľadných obchodných podmienkach, v ktorých môže takáto úprava ujsť jeho pozornosti. Preto písomná forma zmluvy určuje písomnú formu náležitostí, ktoré podľa § 9 ods. 2 cit. zákona tvoria nevyhnutný obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd konštatoval v tomto prípade nedostatok dohody účastníkov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorá dohoda tvorí nevyhnutnú náležitosť každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi neobsahovala žiaden údaj o výške istiny a úrokov, prípadne poplatkov zahrnutých do príslušnej splátky úveru, teda neobsahovala žiaden údaj o tom v akej výške je v každej splátke úveru zahrnutá časť istiny a časť, ktorou spláca dlžník dohodnutý úrok. 5. Dohoda o určení výšky mesačnej splátky úveru ako 4% z dlžnej čiastky , bez ďalšej konkretizácie výšky istiny a úrokov platených dlžníkom tou-ktorou splátkou, nezodpovedá zákonnému ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. V úverovej zmluve absentovalo aj určité vymedzenie úrokovej sadzby ako podstatnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. , keď uvedenie úrokových sadzieb 26,28% a 11,88% s odkazom na sadzobník poplatkov, nie je ani písomným, v dôsledku odkazu na sadzobník poplatkov a ani určitým dojednaním úrokovej sadzby, keď nie je možné z úverovej zmluvy vôbec dovodiť, ktorá z dvoch úrokových sadzieb sa vzťahuje k dojednanému úveru, pričom úroková sadzba je jeden z najvýznamnejších ukazovateľov ekonomickosti a nákladnosti úveru. Nakoniec v úverovej zmluve úplne absentovala aj doba splatnosti v poradí prvej splátky úveru. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že dohoda účastníkov úverovej zmluvy o termíne splatnosti prvej splátky úveru, v jej bode 40, je pre jej neurčitosť neplatnou dohodou. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi uplatnený nárok len v rozsahu, ktorý zodpovedá zvyšku dlžnej úverovej istine vo výške 285,97 €, ktorý nárok považoval súd za dôvodný, keď žalovaný čerpal v rámci úverového rámca celkom 723,91 € spôsobom výberu z bankomatu a platbou kartou. Z prehľadu čerpania, splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil splátky úveru v sume celkom vo výške 437,94 €. O zaplatenú sumu súd znížil nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalovaný nebol v súdnom konaní aktívny, súd prvej inštancie zobral za základ svojho rozhodnutia práve tvrdenie žalobcu ohľadom úhrad žalovaného titulom vrátenia poskytnutého úveru. V dôsledku absencie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 1 cit. zák. bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie v žalobe vyčíslených úrokov, a to úroku vo výške 59,14 € , úroku za hotovostné transakcie vo výške 40,23 € a úroku za poistné vo výške 1,29 € a úroku za nevyužitú GP - poistné vo výške 0,25 eur. Za nedôvodný ,v súlade so záverom súdu o bezpoplatkovosti úveru, považoval súd aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za upomienku vo výške 5 € (upomienka č. I), nárok na zaplatenie poplatku vo výške 3,96 € ako poistenia Bill protection, poplatku za poistenie PZk vo výške 2 €, poplatok za výpis z účtu vo výške 9,78 € a poplatok za sms notifikáciu vo výške 4,50 . 7. Zmluvnú pokutu vo výške 17 € súd prvej inštancie tiež považoval za nedôvodnú, pretože zmluvná pokuta s poukazom na ust. § 544 ods. 2 OZ má kogentnú povahu, a písomnú formu dohody o zmluvnej pokute nemôžu strany ani vylúčiť, ani dohodou modifikovať. Písomná forma je zachovaná, ak dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá je podpísaná všetkými jej účastníkmi. V konaní žalobca predložil len jediný dokument, a to úverovú zmluvu na ktorom je podpis právneho predchodcu žalobcu ako aj žalovaného, avšak dokument, ktorý by spĺňal náležitosti písomnej formy o zmluvnej pokute úverová zmluvy neobsahuje. Ustanovenie o zmluvnej pokute je súčasťou úverových podmienok (hlava 14 § 2), ktoré však nemajú písomnú formu, a nie sú podpísané právnym predchodcom žalobcu ani žalovaným. Keďže dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v úverových podmienkach postráda právny základ, súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 8. Žalobcovi bol priznaný úrok z omeškania z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 285,97 eur vo výške 5,05 % ročne od 13.02.2015 až do zaplatenia a to v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy podľa, ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania, t.j ku dňu 12.02.2015 predstavovala 0,05% ročne, teda zákonná sadzba úroku z omeškania predstavovala 5,05%, v ktorej súd žalobcovi úrok z omeškania aj priznal . Žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru listom z 26.01.2015, odoslaného 29.01.2015. Lehota určená žalobcom na zaplatenie celého úveru predstavovala 15 dní, teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania sa so zaplatením úveru skôr ako uplynutím 15-dňovej lehoty po odoslaní listu, teda až 13.02.2015. Na základe uvedeného potom súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vyčíslený od 13.02.2015 do 30.04.2015 (76 dní omeškania) len vo výške 2,17 eur, keď úrok z omeškania počítal zo sumy 285,97 €, ktorá predstavovala nárok žalobcu voči žalovanému na vrátenie úveru bez dohodnutého úroku a poplatkov po jeho zosplatnení. 9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti o zaplatenie istiny 330,97 eur , v časti vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 59,14 eur, ako aj vo zvyšku uplatneného príslušenstva ako nedôvodný. 10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca mal v konaní úspech v priznanej časti istiny vo výške 285,97 € a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 2,17 € a žalovaný bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 466,32 € a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 5,84 € , v ktorej časti súd návrh žalobcu zamietol. Úspech žalobcu teda predstavuje 37% a úspech žalovaného 63 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 27 %. 11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že napáda predmetný rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z odvolacieho petitu však vyplýva, že žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 752,29 €, úroku z omeškanie vo výške 8,01 €, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 752,29 € odo dňa 01.05.2015 do zaplatenia, vrátane trov právneho zastúpenia, a trovy konania. 12. Žalobca ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že úverové podmienky nespĺňajú kritérium písomnej formy uviedol, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente, za predpokladu , ak tieto náležitosti (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. zákon o spotrebiteľských úveroch podľa čl. 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách a o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 208/48/ES z 23.04.2008 sú vyhotovené písomne v inom dokumente, alebo zachytené ma inom trvalom nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačne odkaz na tieto písomnosti alebo na iné trvalé nosiče). Poukázal preto na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.3016 vo veci C-42/15. Uviedol, že v zmluve je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. stým, že dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými podmienkami, ktoré sú mu zrozumiteľné. 13. Žalobca uviedol, že zmluva obsahuje jednoznačne a presne odkazy na úverové zmluvy podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., a preto v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 sa nevyžaduje, aby bol žalovaný skutočne oboznámený so všetkým svojimi právami a povinnosťami. 14. Podľa žalobcu zmluva obsahuje aj náležitosť ,,výšku, počet, a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia??. Žalobca poukázal na ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z., keď z tohto ustanovenia nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatné pre každú jednotlivú položku, t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. Je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky v bode 41 zmluvy vo výške 4 % z dlžnej čiastky, pričom takáto formulácia v zmluve spĺňa náležitosť výšku, počet a termíny sviatok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tomto smere poukázal na Hlavu 5 § 8 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu Premium, platnú od 01.08.2013 zároveň poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. h), i) smernice 2008/48/ES. V predmetných smerniciach nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa. Žalobca mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. 1) (pôvodne písmeno k) aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník uhradiť v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené v spolu v jednej splátke. Uviedol, že ak že každá splátka by musela obsahovať jednotlivé položky (istinu, úrok či iný náklad), nemali by ustanovenia o amortizačnej tabuľke zamýšľaný význam. Opätovne poukázal na rozsudok súdneho Dvora SÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15. Uviedol, že všetky citované body rozsudku Súdneho dvora EU (bod 52 až 59 rozsudku Súdneho dvora EU) znamenajú, že vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2008/48/ ES obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v čl. 10, ods. 2 členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec záležitosti uvedených v čl. 10 ods. (neuvedený) smernice 2008/48/ES. Zdôraznil, že zmluva obsahuje aj zmluva obsahuje aj termíny splátok, aj keď súd prvej inštancie ich absenciu neuvádza. 15. Žalobca mal za to, že zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. l), preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie tzv. revolvingového úveru (t. j. čerpanie finančných prostriedkov - úveru prostredníctvom kreditnej karty) s dohodnutou výškou úverového rámca, spadá pod režim § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) ZSÚ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do 3 mesiacov, musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x), 2aa). Preto ust. § 9 ods. 2 písm. l) nie je obligatórnou obsahovo náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie tzv. revolvingového úveru, napriek tomu však zmluva tieto náležitosti obsahuje. 17. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, žalobca uviedol, že zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie tzv. revolvingového úveru tento úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Teda úverová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, a preto nie možné v úverovej zmluve určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V ďalšom texte je zároveň uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Cerid Slovakia, a.s., a klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP. Na základe dvoch údajov, t.j. výška a termínu splatnosti mesačnej splátky je možné v priebehu revolvingu určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, za predpokladu, že klient už nebude čerpať ďalšie finančné prostriedky do výšky úverového rámcu. Preto úverová zmluva podľa žalobcu obsahuje náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ. Žalobca opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/2015. Žalobca uviedol, že spôsobom, akým veriteľ určil dĺžku trvania v zmluve o úvere nemôže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, ak aby konajúci súd rozhodol o sankcii za absenciu takejto náležitosti t.j., že úver sa považuje za bezúročný aj bez poplatkov takúto sankciu je možné považovať za neprimeranú vzhľadom na už vyššie cit. rozsudok Súdneho dvora EÚ. 18. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie tiež vyplýva, že úverová zmluva neobsahuje podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ úrokovú sadzbu, keď podľa súdu uvedenie úrokových sadzieb 26,28 % a 11,88 % s odkazom na sadzobník poplatkov nie je ani písomným, v dôsledku odkazuje na sadzobník poplatok a ani určitým dojednaním úrokovej sadzby. Žalobca uvádza, že pri týchto úrokových sadzbách (26,28 % a 11,88 %) je odkaz, označený *, ktorý v ďalšom texte znie: „v závislosti na výške vyčerpanej čiastky viď. Sadzobník“. Keďže náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia bvť nutne uvedené v jednom dokumente, zároveň zo sadzobníka vyplýva spôsob určenia ročnej úrokovej sadzby, pričom je rozhodujúca výška vyčerpaných finančných prostriedkov. Ak klient vyčerpá čiastku nižšiu ako 1.000 €, ročná úroková sadzba je vo výške 26,28 % (resp. 2,19 % mesačný úrok), naopak, ak klient vyčerpá čiastku vyššiu ako 1.000 €, ročná úroková sadzba bude pre neho výhodnejšia vo výške 11,88 % (resp. 0,99 % mesačný úrok). Z toho vyplýva, že úrokové sadzby sú riadne zdôvodnené a určité. Preto zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia, a trovy konania v celkovej výške 215,65 €. 19. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému s výzvou, aby sa v lehote 10 dní od doručenia odvolania písomne vyjadril. Žalovaný prevzal odvolanie a výzvu dňa 30.12.2016, žalovaný však žiadne vyjadrenie k odvolaniu nepodal. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 285,97 €, vyčíslený úrok z omeškania v sume 2,17 € a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 285,97 € od 01.05.2015 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. Z uvedeného výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca bol na súde prvej inštancie čiastočne úspešný, keď sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia celkom sumy 752,29 €, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 8,01 € a úroku z omeškania vo výške 5,05 ročne zo sumy 752,29 € od 01.05.2015 až do zaplatenia. Z odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca podáva odvolanie v celom rozsahu a následne v petite odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú a v petite žaloby uvedená sumu, vrátane úroku z omeškania. Odvolací súd je viazaný podľa § 379 CSP (ďalej len CSP), rozsahom odvolania s výnimkami uvedenými v ust. § 379 písm. a) až c), tak, že kvantitatívnou stránku odvolania je odvolací súd zásadne viazaný, avšak odvolacím návrhom (§ 381 CSP - petit odvolania), t.j. spôsobom, formou rozhodnutia navrhovaného odvolateľom, súd viazaný nie je. Preto odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania ustálil, že žalobca, pokiaľ sa týka rozsahu odvolania, napadol výrok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, t.j. v časti, v ktorej bola žaloba žalobcu zamietnutá a nie aj výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne v sume 285,97 €, vrátane úroku z omeškania sume 2,17 € a úroku z omeškanie vo výške 5,05 % ročne zo sumy 285,97 € od 01.05.2015 až do zaplatenia vyhovel tak, ako je to uvedené v petite rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúci sa trov prvoinštančného konania a to v súlade s ust. § 379 písm. a) CSP 22. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania, ktoré špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy správne konštatoval, že po preskúmaní zmluvy o úvere zo dňa 26.09.2013, pokiaľ sa týka splnenia zákonných náležitostí zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), k), i) cit. zákona. Pokiaľ sa týka náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, správne súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy, o splatnosti v poradí prvej splátky úveru, termíne konečnej splatnosti úveru. Správny je záver súdu prvej inštancie, že v spotrebiteľských vzťahoch nie je prípustne, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zahnuté do všeobecných obchodných podmienok na ktoré zmluva len odkazuje, a to s poukazom na § 9 ods. 1 cit. zákona, kde je exciplitné uvedené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. V úverovej zmluve však nie je dohodnutá doba trvania úverovej zmluvy. Pokiaľ žalobca poukázal na Hlavu 8 § 1 úverových podmienok, kde je cit. ust. v zmysle ktorého sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú , správe súd prvej inštancie uviedol, že úverová zmluva síce obsahu odkaz na úverové podmienky právneho predchodcu žalobcu, a tiež aj žalovaný podpisom potvrdil prevzatie týchto úverových podmietok, vrátane ich oboznámenia sa s obsahom, avšak taktiež ako konštatoval súd prvej inštancie je i odvolací súd toho názoru, že takto upravené práva a povinnosti účastníkov v úverových podmienkach nespĺňajú kritérium písomnej formy, keď sa jedná v danom prípade o podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tieto sú zahrnuté len do všeobecných obchodných podmienok, nie sú upravené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere priamo. Správny je záver súdu prvej inštancie, že písomná forma je zachované vtedy, ak je zmluva obsiahnutá v dokumente, ktorý je podpísaný všetkými jej účastníkmi. Neobstojí teda odvolacia námietka žalobcu, že záver súdu prvej inštancie je v rozpore so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Klára Bíróová, sp. zn. C-42/2015 zo dňa 09.11.2016, z ktorého rozsudku je zrejmé, že síce nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, ale i podľa odvolacieho súdu, zmluva má obsahovať také podmienky zmluvy, ktoré spotrebiteľovi bez ťažkostí umožnia s istotou identifikovať dátumy splátok, termín konečnej splatnosti úveru, čo zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevyplýva. 23. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného náležitosti podľa písm. k), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatením zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z predloženej úverovej zmluvy zo strany žalobcu (č.l. 21 spisu) nevyplýva, že by táto zmluva obsahovala vyššie uvedené náležitosti. K odvolacej námietke žalovaného, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie tzv. revolvingového úveru je vždy uvedená výška kreditného limitu (úverového rámca), pričom úverový rámec je možné definovať ako sumu, ktorú môže byť maximálne v mínuse na istine a tiež, že pri takomto tipe úverovej zmluvy nie je pri jej uzatváraní možne určiť výšku celkového poskytnutého úveru ani obdobie jeho poskytnutie neobstojí odvolací súd ma za to, že spotrebiteľ má právo, aby zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane zmluvy ktorej predmetom je poskytovanie tzv. revolvingového úveru má vždy spotrebiteľ právo, aby z takýchto zmlúv, vrátané revolvingovej zmluvy bola jasne a zrozumiteľne stanovená výška, počet a termíny jednotlivých splátok istiny úrokov aj iných poplatkov, pričom pri stanovení výšky mesačnej splátky má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov, poplatkov a to oddelene. V predmetnej zmluve chýba členenie termínu splátok istiny, úrokov, ako aj iných poplatkov. V zmluve je uvedená len mesačná splátka 4 % z dlžnej čiastky. Podľa odvolacieho súdu zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere je potrebné umožniť spotrebiteľovi získať všetky potrebné informácie už v čase vzniku zmluvného vzťahu. 24. Taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve absentovalo vymedzenie úrokovej sadzby, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z., keď v zmluve sú uvedené úrokové sadzby 26,28 % a 11,88 %, ktoré odkazujú na sadzobník poplatkov. V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa nejedná o konkrétne a určité dojednanie úrokovej sadzby tieto náležitosti nie sú vedené priamo v úverovej zmluve, je ich možné zistiť len zo sadzobníka a tým pádom odvolací súd opätovne uvádza, že písomná forma je zachovaná vtedy, ak je zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom všetkými jej účastníkmi, a teda podľa odvolacieho súdu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. nespĺňa požiadavku písomnej formy, navyše nejdená sa ani o určité konkrétne dojednanie úrokovej sadzby. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES s tým, že táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, a členské šáty teda nesmú zasahovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, odvolací súd uvádza, že Slovenský právny poriadok definuje v porovnaní so smernicou SP a rady č. 2008/48/ EES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, precíznejšie a širšie podmienky, ktoré musí spĺňať zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, aby nebola postihnutá sankciou, spočívajúcou v tom, že bude úver z nej vyplývajúci posudzovaný a kvalifikovaný ako úver, poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Takýto výklad nie je v rozpore s komunitárnym právom a príslušnou smernicou, pretože zákon č. 129/2010 Z.z. rozširuje dôvody ochrany spotrebiteľa komunitárneho práva a poskytuje širšiu mieru ochrany spotrebiteľovi. Zákonodarca priamo v ust. § 9 ods. 2 písm. f), k), i) jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí, uvedených v citovaných ustanoveniach zákona č. 129/210 Z.z. Preto odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho prepisu. 25. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí ani nárok na zaplatenie v žalobe vyčíslených úrokov, a to úroku vo výške 59,14 €, úroku za hotovostné transakcie vo výške 40,23 € a úroku za poistné vo výške 1,29 €, úroku za nevyužitú GP- poistné vo výške 0,25 €. Taktiež poplatkov za upomienku vo výške 5 €, nárok za zaplatenie poplatku vo výške 3,96 € ako poistenia Bill protection, poplatku za poistenie PZK vo výške 2 €, poplatok za výpis z účtu vo výške 9,78 € a poplatok za SMS notifikáciu vo výške 4,50 €, keďže ako správne súd prvej inštancie uzavrel, predmetný úver je potrebné považovať za bez úročný a bez poplatkov. Správne je záver súdu prvej inštancie aj pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku aj v časti zamietnutia nároku zmluvnej pokuty, ktorú časť súd prvej inštancie dostatočnom rozsahu a riadne odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený s ním vykonaného dokazovania, z odôvodnenie rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Podľa odvolacieho súdu žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na dôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd navyše uvádza, že v predmetnom v konaní je nesporné, že žalovaný nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred veriteľom navrhnutého textu, tykajúceho sa uzatvorenia spotrebiteľského úveru, čo jednoznačne vyplýva z predtlače úverovej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a keďže s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie, prihliadajúce na obsah súdneho spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie stotožňuje. Navyše pokiaľ by zmluvu o spotrebiteľskom úvere neobsahovala čo len niektorú z obligatórnych náležitostí uvedenú v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľským úveroch, poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prevej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny, vrátané náhrady trov prvoinštančného konania, keď súd prvej inštancie ustálil úspech žalobcu vo výške 37 % a úspech žalovaného vo výške 63 % s tým, že úspech žalovaného predstavuje 27 % (63 % - 37 %). 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).