Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/250/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115219686 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115219686.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ľuboša Sádovského v právnej veci žalobcu: Ekonomická univerzita v Bratislave, IČO: 00 399 957, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, proti žalovanej: I. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. S. J. O. D. H., C. D.R. XX, H., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9. augusta 2016, č.k. 17C/136/2015-111, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť a to S. H. Č.. X, T. G. D. Š. S. J. O. na O. C. D. Č.. XX D. H., G.. Č.. XXXX, na C.. Č.. XXXX, B.: H. V., B.: H. - G. I., Y. Ú. G. I., F. na W. Č.. XXXX, Y.atastra nehnuteľností, vedený Katastrálnym úradom Bratislava, Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislava, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Dokazovaním vykonaným výsluchom strán, listinnými dôkazmi a pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C/179/1996 zistil, že rozsudkom č.k. 17C/179/96-26 zo dňa 07.04.1998 súd rozhodol o povinnosti F. Q. (I. Ž.) D. H. na O.. C. D. Č.. XX do 30 dní po zabezpečení náhradného bytu I. Č. H. - G. I.. Voči tomuto výroku sa odvolal žalobca (Ekonomická univerzita v Bratislave) a uviedol, že po vyhlásení rozsudku sa naskytla možnosť poskytnúť F. Q. a jej rodinným príslušníkom dva náhradné byty v objekte Š. S. R. C. O.. C. D. XX s tým, že F. Q. s takýmto riešením súhlasila. Z vyjadrenia pani F. Q.j k odvolaniu vyplýva, že dňa 01.07.1998 bola medzi žalobcom a ňou uzavretá zmluva o nájme k dvojizbovému bytu na prízemí ŠD Bratislava na ulici C. D. Č.. XX na dobu neurčitú s tým, že mestská časť Bratislava Staré Mesto nebude musieť v zmysle rozhodnutia súdu poskytnúť náhradný byt F. Q. vrátane jej rodinných príslušníkov, žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 17Co/287/1998 zo dňa 30.09.1998 odvolanie žalobcu odmietol ako podané oneskorene. Z obsahu zmluvy o poskytnutí náhradných bytov zo dňa 01.07.1998 zistil dohodu medzi žalobcom a F. Q. o poskytnutí dvojizbového náhradného bytu v objekte Š. S. na O.. C. D. Č.. XX, H. D.-C. Z. U. pre F. Q. Z. N. S. C. I. Q. S. H. na C. na C. G. G. M. - V. XX,XX I.X, V. XX,XX I.X, Y. X,XX I.X, C. X,XX I.X Z. Y., D. Y. N. O. P. - ďalej len „byt“ (a pre G. F. Q.W. C. Q. tiež špecifikovaný jednoizbový byt). Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol F. Q. a jej rodinným príslušníkom náhradný byt na dobu neurčitú, kým Mestská časť Bratislava - Staré Mesto neposkytne v zmysle predmetného rozsudku zo dňa 07.04.1998 náhradný byt. Po uzavretí tejto zmluvy mala F. Q. s rodinnými príslušníkmi uvoľniť trojizbový byt v objekte vila Horský park (teda byt, vypratanie ktorého súd uložil rozsudkom zo dňa 07.04.1998). Konštatoval, že zmluvou o nájme bytu zo dňa 01.07.1998 prenajal žalobca ako prenajímateľ F. Q. G. S. I. Q. ako nájomcom vyššie špecifikovaný byt za nájomné 350,- Sk mesačne, splatné vždy do 15- teho dňa každého mesiaca. Nájomné obsahovalo tiež užívanie spoločných zariadení v internáte a bola doň zahrnutá aj cena za dodávku tepla a teplej vody a cena odvozu odpadkov. Ustálil, že zmluvné strany uzavreli nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, kým Mestská časť Bratislava - Staré Mesto v zmysle uvedeného rozsudku neposkytne F. Q. s rodinou náhradný byt. Uviedol, že zmluvu podpísali žalobca na strane prenajímateľa a F. Q. na strane nájomcov. 3. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie predmetného bytu zo dňa 09.10.2000 (F. Q., G. Y. H. D. U. Č. Ž. I. Q. Z. M. Q.) zistil výpočet mesačnej úhrady v sume 583,- Sk. Z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 01.07.2002 konštatoval výpočet mesačnej úhrady v sume 1.630,- Sk. Z mesačného zálohového predpisu platieb zo dňa 01.09.2006 vyplýva výpočet mesačnej úhrady za užívanie bytu (nájomné + služby) v sume 2.961,- Sk. Konštatoval, že dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 01.11.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2007 sa žalobca ako prenajímateľ a F. Q. ako nájomca dohodli na zmene znenia čl. V ,,Cena nájmu“ tak, že mesačná úhrada za nájom a plnenia poskytované s užívaním bytu je uvedená v mesačnom zálohovom predpise platieb, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Mesačná úhrada je vypočítaná podľa opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 23.04.2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.05.2008 a zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov. Podľa mesačného zálohového predpisu zo dňa 18.06.2008 bola mesačná úhrada za užívanie bytu 3.802,- Sk a podľa mesačného zálohového predpisu zo dňa 22.12.2008 bola 3.802,- Sk. Z výzvy zo dňa 09.06.2014 zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na nájomnom k júnu 2014 vo výške 8.835,17 eur a upozornil ju na skutočnosť, že s ňou na jej žiadosť uzatvoril dohodu o splátkach, súčasťou ktorej bol aj ňou uznaný dlh ku dňu 26.01.2010. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná si nielenže nesplnila povinnosti vyplývajúce z dohody o splátkach zo dňa 26.01.2010, ale si aj naďalej neplnila povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu. Napriek jej prísľubu o pravidelných splátkach a upomienkam, ktoré predchádzali výpovedi, bol žalobca ako prenajímateľ voči žalovanej ústretový a umožnil jej opäť na jej žiadosť odklad zaplatenia celej dlžnej sumy do konca augusta 2014. 4. Ustálil, že žalobca oznámením zo dňa 12.09.2014 žalovanej jednostranne vypovedal nájom bytu s trojmesačnou výpovednou lehotou. Z obsahu výpovede vyplýva, že žalobca vypovedal nájom podľa ust. § 711 ods. 1 písm. b) Obč. zák., pretože žalovaná hrubo porušila svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatila nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Žalobca vo výpovedi uviedol, že zmluvou o nájme bytu zo dňa 01.07.1998 a v zmysle dodatku zo dňa 16.08.2008 prenechal žalovanej do užívania za nájomné vyššie špecifikovaný byt, pričom nájomca bol povinný platiť nájomné, avšak žalovaná si povinnosť nájomcu neplnila, čím hrubo porušila zákonné predpoklady trvania nájomného vzťahu. Mal za preukázané, že žalovaná si dňa 29.09.2014 osobne prevzala od žalobcu túto výpoveď z nájmu bytu, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Rovnako mal za preukázané, že vzhľadom na to, že zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní možnosti odkladu resp. predĺženia výpovednej lehoty a zo strany žalovanej bola preukázaná hmotná núdza, žalobca ako prenajímateľ oznámením zo dňa 27.11.2014 predĺžil žalovanej výpovednú dobu do 30.06.2015. Výzvou zo dňa 08.07.2015 vyzval žalobca žalovanú na vypratanie bytu. Žalovaná si výzvu osobne prevzala dňa 14.07.2015. 5. Konštatoval, že vo veci vydal rozkaz na plnenie, proti ktorému podala žalovaná odpor uvádzajúc, že sa nachádza v hmotnej núdzi, pričom sa odvolávala na ust. § 712 ods. 3 a 4 Obč. zák.. V konaní poukázala na to, že osobne so žalobcom žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvárala, túto uzavrela jej matka F. Q., ktorá zomrela dňa 01.08.2012. K dôvodu výpovede, teda k neplateniu nájmu uviedla, že je už vyše 6 rokov v hmotnej núdzi a bez práce, zúčastnila sa výberových konaní, avšak nikde ju neprijali. Má ukončené vzdelanie na strednom odbornom učilišti polygrafickom, prácu si hľadala v OC Terno, v OC Tesco, aj v OC Billa a oslovila rôzne upratovacie firmy, bez úspechu. Nočné práce, teda práce na dve smeny nemôže vykonávať z dôvodu starostlivosti o I.. G. M. Q. (D. Z. XXXX I. XX M.). Uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 94,60 eur mesačne a príležitostne si privyrába na brigádach. 6. Keďže zo žaloby vyplýva, že žalobca mal nájomnou zmluvou zo dňa 01.07.1998 a jej dodatkom zo dňa 18.06.2008 prenechať žalovanej na užívanie predmetný byt, avšak z dodatku č. 2 zo dňa 18.06.2008 vyplýva, že bol dohodnutý v súvislosti s nájomnou zmluvou zo dňa 01.11.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2007, vyzval súd prvej inštancie žalobcu na odstránenie tohto rozporu. Žalobca vysvetlil, že správcovi budovy Študentského domova Horský park sa nepodarilo nájsť originál nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2006, zotrval však na tom, že nájomná zmluva bola podpísaná tak, ako u všetkých doterajších nájomcoch. Uviedol, že ak by nebola podpísaná a odsúhlasená oboma zmluvnými stranami, nemohlo by dôjsť k uzavretiu jej dvoch dodatkov. 7. Vec posúdil právne podľa ust. § 671 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 688, § 696 ods. 1 a 2, § 700 ods. 1 a 2, § 706 ods. 1, § 710 ods. 1 a 4, § 711 ods. 1 písm. d) ods. 6 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za preukázané, že dňa 01.07.1998 došlo k uzatvoreniu prvej nájomnej zmluvy medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnými nájomcami F. Q. (matkou žalovanej) a žalovanou (§ 700 ods. 1 Obč. zák.), predmetom ktorej bol nájom bytu za dohodnuté nájomné 11,62 eur (350,- Sk), splatné vždy do 15-dňa každého mesiaca. Vyhodnotil, že i keď zo zmluvy nevyplýva, že by ju na strane nájomcu podpisovala žalovaná, tento formálny nedostatok nemal za následok neplatnosť nájomnej zmluvy, a to pokiaľ ide o právo žalovanej užívať byt a povinnosť podieľať sa na úhradách nájomného, nakoľko právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný (§ 37 ods. 3 Obč. zák.), resp. na uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je potrebné písomné vyhotovenie zmluvy, stačí ak sa vyhotoví o jej obsahu zápisnica (§ 686 ods. 1 Obč. zák.). Konštatoval, že žalobca nepredložil písomné vyhotovenie druhej nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2006 a preukázal iba existenciu dodatkov č. 1 zo dňa 07.06.2007 a č. 2 zo dňa 18.06.2008 k nej, z obsahu ktorých nevyplýva, že by sa nájomná zmluva zo dňa 01.11.2006 výslovne týkala žalovanej ako nájomcu, keďže na strane nájomcu vystupovala iba matka žalovanej F. Q., Y. F. S. XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyhodnotil, že ak žalobca uzatvoril dňa 01.11.2006 nájomnú zmluvu iba s matkou žalovanej, žalovaná v tomto prípade nevystupovala na strane spoločných nájomcov, avšak bez pochybností tento byt spolu so svojou matkou a synom C. Q. užívala, preto smrťou jej matky došlo dňa 02.08.2012 k prechodu nájmu bytu z doterajšieho nájomcu F. Q. na súčasného nájomcu, ktorým je žalovaná (§ 706 ods. 1 Obč. zák.). Nepredloženie nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2006 preto nepovažoval za taký nedostatok, ktorý by viedol zamietnutiu žalobného návrhu. Konštatoval, že žalovaná síce uviedla, že so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvárala, avšak, ak je pravdivé tvrdenie žalovanej, že dňa 01.11.2006 neparticipovala na uzatvorení novej nájomnej zmluvy so žalobcom, v tomto prípade vstúpila do práv a povinností nájomcu najneskôr dňom 02.08.2012, ktorý nasledoval po dni smrti matky žalovanej (§ 122 ods. 1 Obč. zák.). 8. Vyhodnotil, že žalobca bez pochybností preukázal, že je vlastníkom bytu, ktorého nájomcom a užívateľom je žalovaná, a preukázal existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi procesnými stranami z titulu nájomnej zmluvy. Taktiež preukázal, že nedoplatok za užívanie bytu predstavoval ku dňu 09.06.2014 sumu 8.835,17 eur. Ustálil, že neuhradením nájomného za obdobie od roku 2004 do roku 2014 sa žalovaná dopustila hrubého porušenia svojich povinností z nájmu, preto ak jej dal žalobca dňa 12.09.2014 výpoveď, postupoval v súlade s ust. § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák.. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 29.09.2014, trojmesačná výpovedná doba začala žalovanej plynúť dňa 01.10.2014 a uplynula dňa 31.12.2014. Zdôraznil, že žalovaná nepodala voči výpovedi žalobu o neplatnosť (ust. § 711 ods. 6 Obč. zák.). Dlh na nájomnom nespochybnila, neopodstatnenosť žaloby odôvodnila svojou nepriaznivou finančnou a sociálnou situáciou. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca sa snažil žalovanej pomôcť aj tým spôsobom, že oznámením zo dňa 27.11.2014 jej predĺžil výpovednú lehotu o ochrannú dobu v celkovej zákonnej dĺžke šesť mesiacov, teda do 30.06.2015 (ust. § 710 ods. 4 Obč. zák.), čím jej poskytol dostatok časového priestoru za účelom obstarania si primeraného náhradného ubytovania. Keďže žalovaná dobrovoľne nevypratala byt ani po uplynutí ochrannej doby a ani základe výzvy žalobcu zo dňa 08.07.2015 (ktorú si prevzala dňa 14.07.2015), po preukázaní jej dôvodnosti, žalobe v celom rozsahu vyhovel. Dospel tiež k záveru, že hmotná núdza a starostlivosť o maloleté dieťa nie sú dôvodmi na to, aby žalobca nemohol pristúpiť k výpovedi nájmu bytu. Hmotná núdza z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpovede zakladala žalovanej iba nárok na predĺženie výpovednej doby o ochrannú dobu, čo žalobca aj učinil. O trovách konania rozhodol tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na ich náhradu. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná včas odvolanie, ktoré odôvodnila poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. g) a h) C.s.p.. Uviedla, že sa odvoláva na ust. § 712a ods. 3 a 4, § 712c ods. 1 Obč. zák. a § 160 ods. 3 O.s.p.. Namietala, že súd nemal určiť byt vypratať do troch dní, ale až po celkovom doriešení veci medzi žalobcom a Miestnym úradom Bratislava Staré mesto, ktorý údajne telefonicky žalobcovi oznámil, že sa jej prípadom bude zaoberať až po právoplatnosti rozsudku. Poukázala na to, že žalobca si vo svojej výpovedi protirečil, keď na jednej strane tvrdil, že ona sa do bytu dosťahovala až po pridelení bytu F. Q., a na druhej strane tvrdí, že byt bol pridelený F. Q. s rodinnými príslušníkmi. Ďalej uviedla, že z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C 179/1996 vyplýva, že náhradné bývanie mala zabezpečiť Mestská časť Bratislava Staré mesto, avšak doteraz sa tak nestalo. Žiadala ako dôkaz predložiť, či bola vykonaná zápisnica o obsahu zmluvy dňa 01.11.2006 podľa ust. § 686 ods. 1 Obč. zák.. Na výzvu súdu prvej inštancie doplnila odvolací návrh a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť tak, že je povinná byt vypratať až po pridelení náhradného bytu alebo bývania, poskytnutého žalobcom v súčinnosti s Miestnym úradom Bratislava, Mestská časť Staré mesto podľa ust. § 712 ods. 3 a 4 Obč. zák.. 10. Žalobca žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť, keď považoval dôvody uvedené v odvolaní žalovanej za irelevantné. Zdôraznil, že žalovaná je dlhoročnou neplatičkou nájomného a ku dňu vyjadrenia mu dlhuje na nájomnom 11.990,17 eur, čo je dlžné nájomné od r. 2007. Poukázal na to, že žalovaná neustále podáva opravné prostriedky proti všetkým rozhodnutiam súdov. Dlhoročne tvrdí, že si aktívne hľadá prácu, pričom zneužíva sociálny a právny systém a jeho ako prenajímateľa šikanuje. Zdôraznil, že žalovaná nájomné za byt neplatí a ani platiť nebude, pričom opravné prostriedky jej slúžia len na získanie času na bezplatné bývanie. Uviedol, že žalovaná nedodržuje ani hygienické návyky, ňou užívaný byt je zanedbaný a špinavý, čím ohrozuje riadne bývanie študentov a aj jeho majetok. V tejto súvislosti poukázal na fotodokumentáciu založenú v spise. Pred ostatnými nájomcami sa mala vyjadriť, že ju z bytu nikto nedostane. Vysvetlil, že ako vlastník budovy mieni byty postupne zrekonštruovať a vytvoriť z nich nové izby na ubytovanie jeho študentov, pričom žalovaná mu svojim konaním bráni s jeho majetkom disponovať. S poukazom na to, že byt je súčasťou akademickej pôdy, uviedol, že študentský domov je nehnuteľnosťou, ktorá má slúžiť na ubytovanie študentov a nie poskytovať bezplatne ubytovanie pre žalovanú. 11. Žalovaná nesúhlasila s vyjadreniami žalobcu, že zneužíva sociálny a právny systém, s poukazom na to, že ak by to robila, bola by už dávno vyradená z evidencie úradu práce. Ďalej uviedla, že o fotodokumentácii, na ktorú poukazuje žalobca, nemá vedomosť, pričom mala za to, že ju žalobca získal protiprávnym zásahom do jej súkromia. Pýtala sa, ako môže ohrozovať bývanie študentov, ak v blok v ktorom býva je dlhodobo pre študentov uzavretý z hygienických dôvodov, a teda žalobcu ohrozuje ju. Zastávala názor, že žalobca zavádza súd a ohovára ju. 12. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedol, že jej vyjadrenie absolútne nesúvisí s výrokom napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že súd prvej inštancie v ňom žalovanej uložil vypratať špecifikovaný byt bez nároku na pridelenie náhradného bytu, pričom žalovaná mala možnosť sa počas pojednávaní aj pred vynesením rozsudku vyjadriť k žalobe a k vykonanému dokazovaniu, avšak na výzvu súdu nereagovala. Až po podaní svojho odvolania dáva irelevantné vyjadrenia za účelom predĺženia nezákonného užívania bytu. Od r. 2007 neplatí nájomné, nezaplatila mu ani časť dlžoby, ani jednu splátku, ani jedno nájomné a je dôvodný predpoklad, že nájomné nebude platiť vôbec, čím mu vzniká nielen škoda, ale konaním žalovanej je závažným spôsobom obmedzené jeho vlastnícke právo. Zdôraznil, že je ako verejná vysoká škola zodpovedný za verejné finančné prostriedky, s ktorými hospodári, pričom dlh žalovanej na nájomnom narastá a jej bezplatné bývanie nie je možné naďalej akceptovať. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovanej bola daná platná výpoveď v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák. Ak žalovaná poukazovala na ust. § 712a ods. 3 Obč. zák. uviedol, že nepreukázala objektívne dôvody hmotnej núdze, v ktorej sa evidentne nachádza z dôvodu jej neprispôsobivosti, neschopnosti a neochoty dlhoročne nájsť si zamestnanie a riadne si plniť základnú povinnosť nájomcu. Zdôraznil, že zákon o sociálnej pomoci odlišuje objektívne a subjektívne príčiny hmotnej a sociálnej núdze použitím výrazov „vlastné pričinenie“ a „bez vlastného pričinenia“. Objektívnou príčinou hmotnej núdze je predovšetkým vek alebo zdravotný stav a subjektívnou príčinou je najmä to, ak si človek nehľadá zamestnanie, ak predošlé opustil bez vážnych dôvodov, ak je evidovaný na úrade práce viac ako 24 mesiacov a nesnaží sa o zmenu a ďalšie dôvody vymedzené zákonom. Mal potom za to, že súd prvej inštancie úplne a dostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k správnym zisteniam a k správnemu rozhodnutiu. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 14. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, ktorý ani nebol medzi stranami sporný, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady (keď vady procesného postupu ani neboli žalovanou v odvolaní namietané), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť vypratať vyššie špecifikovaný byt v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku, vypočul obe strany, vykonal všetky v konaní predložené listinné dôkazy, pričom strany sporu ani žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali (zápisnica o pojednávaní zo dňa 09.08.2016), a výsledky dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. vyhodnotil. Na ustálené skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o dôvodnosti žaloby a žalobcom uplatneného nároku na vypratanie bytu žalovanou. Svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch strán, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V skutkových zisteniach neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, keď naviac skutkové zistenia súdu prvej inštancie strany sporu v konaní ani nenamietali a ním ustálený skutkový stav nebol sporný. Zistený skutkový stav následne súd prvej inštancie správne právne posúdil, keď aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akými právnymi úvahami sa pri právnom posúdení spravoval. Vo svojej argumentácii bol presvedčivý a jeho argumenty podporujú príslušný záver, že žalobca sa dôvodne domáhal vypratania bytu žalovanou bez náhrady, pretože žalovaná ako nájomca bytu dlhodobo neplatila žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné, čo ani nerozporovala, a preto jej žalobca dňa 29.09.2014 dôvodne doručil výpoveď z nájmu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) Obč. zák., ktorej neplatnosti sa nedomáhala žalobou v zmysle ust. § 711 ods. 6 Obč. zák., pričom byt dobrovoľne nevypratala ani po uplynutí výpovednej doby, predĺženej žalobcom o ochrannú dobu v celkovej zákonnej dĺžke šesť mesiacov do 30.06.2015 (ust. § 710 ods. 4 Obč. zák.), ani po výzve žalobcu, ktorú prevzala dňa 14.07.2015. Súd prvej inštancie tiež správne právne posúdil, že hmotná núdza žalovanej ku dňu doručenia výpovede (preukázaná rozhodnutím o znížení pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 25.06.2014) jej zakladala iba nárok na predĺženie výpovednej doby o ochrannú dobu, pričom žalobca tak aj postupoval a výpovednú dobu v súlade so zákonom predĺžil. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedené rozhodnutie o znížení pomoci žalovanej v hmotnej núdzi zo dňa 25.06.2014, teda z obdobia ešte pred výpoveďou z nájmu, pripojené k odporu žalovanej proti rozkazu na plnenie zo dňa 21.09.2015, je zároveň jediným dôkazom produkovaným žalovanou v tomto spore, ktorý začal podaním žaloby na súd dňa 22.07.2015. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tiež logické, keď premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovanej. 17. Ak žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že žalobca si protirečil, keď na jednej strane tvrdil, že ona sa do bytu dosťahovala až po pridelení bytu F. Q., a na druhej strane tvrdil, že byt bol pridelený F. Q. s rodinnými príslušníkmi, a tiež žiadala ako dôkaz predložiť, či bola vykonaná zápisnica o obsahu zmluvy dňa 01.11.2006 podľa ust. § 686 ods. 1 Obč. zák., odvolací súd konštatuje, že z jej odvolania nedokázal zistiť význam týchto námietok, pretože ani sama žalovaná bližšie nevysvetlila, kam tieto námietky smerujú a čo vlastne nimi mieni spochybniť. Keďže však žalovaná v odvolaní ničím nespochybnila správny právny záver súdu prvej inštancie o existencii hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom bytu a ňou ako nájomcom bytu, ani závery o platnosti výpovede z nájmu, o uplynutí (predĺženej) výpovednej doby, a skutkový záver o tom, že byt napriek uplynutiu výpovednej doby a výzve žalobcu nevypratala, na základe ktorých dospel k rozhodnutiu o uložení jej povinnosti byt vypratať, vyhodnotil odvolací súd tieto námietky za irelevantné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. 18. Len všeobecný vágny odkaz na ust. § 712a ods. 3 a 4 Obč. zák. a § 712c ods. 1 Obč. zák. v odvolaní žalovaná rovnako ničím neodôvodnila. Samotný odkaz na ustanovenia zákona nie je riadnym odvolacím dôvodom. Odvolací súd sa potom môže len domnievať, že mala asi za to, že v posudzovanej veci mali byť uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka aplikované. Na túto skutočne len domnienku (keďže, ako už bolo uvedené, odôvodnenie poukazu na zákonné ustanovenia chýba), ale hlavne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že ak súd prvej inštancie predmetné ustanovenia neaplikoval, posúdil vec po právnej stránke správne, pretože na rozhodnutie podľa uvedených ustanovení neboli splnené podmienky. Vychádzal pritom z vykonaným dokazovaním preukázaných skutočností, na základe ktorých aj správne ustálil skutkový stav. Odvolací súd pripomína, že obe strany (a teda aj žalovaná) mali možnosť v konaní tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predkladať na ich preukázanie dôkazy. Žalovanej bol známy obsah žaloby ako aj žalobcom požadovaný výrok rozhodnutia, mala teda vedomosť o tom, že žalobca žalobou žiada, aby bola zaviazaná povinnosťou vypratať byt bez náhrady. Napriek tomu sa počas konania pred súdom prvej inštancie nedomáhala poskytnutia bytovej náhrady a v tomto smere vôbec neargumentovala (naopak, uvádzala, že si hľadá ubytovanie, č.l. 51 a 59). I keď na pojednávaní dňa 11.03.2016 uviedla, že je vyše šesť rokov v hmotnej núdzi, že sa stará sa syna, ktorý mal mať 16 rokov v apríli 2016, a že si hľadá zamestnanie (keď žalobca na jej výpoveď reagoval tým, že žalovaná klame), do rozhodnutia súdu prvej inštancie neprodukovala ani jeden dôkaz o tom, že by bola aktuálne a najmä v čase rozhodnutia napadnutým rozsudkom v hmotnej núdzi, hoci, ak mienila dosiahnuť aplikáciu ust. § 712a ods. 3 Obč. zák, bola povinná nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Jediný dôkaz, ktorý žalovaná v tomto spore predložila, je rozhodnutie o znížení pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 25.06.2014, teda z obdobia ešte pred výpoveďou z nájmu, pripojené k jej odporu proti rozkazu na plnenie. Spor o vypratanie bytu sa však začal podaním žaloby na súd dňa 22.07.2015, preto súd prvej inštancie nemohol prihliadať na takýto úplne neaktuálny listinný dôkaz. Je potom namieste konštatovať, že žalovaná zostala v dokazovaní nečinná (nepreukázala ani hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov, ani žiadne iné skutočnosti, napr. vek jej syna), keď dôkazy v konaní predkladal len žalobca a žalovaný nárok nimi preukázal. Možno potom uzavrieť, že v prejednávanej veci neexistoval žiadny dôvod na aplikáciu ust. § 712a ods. 3 veta prvá Obč. zák., ktorá je viazaná na splnenie podmienky, že žalovaná preukáže, že sa v čase rozhodovania o žalobe žalobcu nachádzala z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, pretože žalovaná nič z uvedeného nepreukázala. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 712a ods. 3 veta druhá Obč. zák. platí, že v iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> nájomca nemá právo na bytovú náhradu (pričom dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval právo na prístrešie, nebol v konaní ani tvrdený, ani preukázaný). Rozhodnutie v zmysle ust. § 712c ods. 1 Obč. zák. za stavu, ak žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy o svojej hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (ust. § 712a ods. 3 Obč. zák.), preto neprichádzalo do úvahy. Odkaz žalovanej na ust. § 712a ods. 4 Obč. zák. hodnotí odvolací súd za nedôvodný, pretože žalovaná jednak v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že by sa starala o maloleté dieťa, ktoré je členom jej domácnosti (keďže ničím nepreukázala už ani vek svojho syna), a zároveň, vychádzajúc z jej výpovede, že jej syn mal mať v apríli 2016 šestnásť rokov, je zrejmé, že v súčasnosti je dospelý. Ako však už bolo uvedené vyššie, žalovaná v odvolaní ničím neargumentovala, len bez ďalšieho poukázala na ust. § 712a ods. 3 a 4 Obč. zák. a § 712c ods. 1 Obč. zák., a preto odvolací súd vychádzal len z vlastných domnienok o tom, prečo žalovaná na uvedené ustanovenia poukázala. V každom prípade samotný poukaz na ustanovenia zákona nie je riadnym odvolacím dôvodom a nijak nespochybňuje správnosť napadnutého rozsudku. 19. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že súd jej mal určiť povinnosť byt vypratať až po celkovom doriešení veci medzi žalobcom a Miestnym úradom Bratislava Staré mesto, keď poukázala na obsah súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17C 179/1996, z ktorého vyplýva, že náhradné bývanie mala zabezpečiť Mestská časť Bratislava Staré mesto, pričom doteraz sa tak nestalo. Preto žiadala rozhodnúť, že je povinná byt vypratať až po pridelení náhradného bytu alebo bývania, poskytnutého žalobcom v súčinnosti s Miestnym úradom Bratislava - Staré mesto. Odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. V prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 17C 179/1996 zo dňa 07.04.1998 rozhodol súd v konaní žalobcu Ekonomickej univerzity v Bratislave proti žalovanej F. Q. (I. Ž., F.. S. XX.XX.XXXX) tak, že okrem iného uložil F. Q. povinnosť vypratať v rozhodnutí špecifikovaný byt (byt, ktorý v tom čase užívala) do 30 dní po zabezpečení náhradného bytu Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto (ktorá nebola ani stranou sporu a rozsudok jej ani nebol doručený - poznámka odvolacieho súdu). Z uvedeného je v prvom rade zrejmé, že z tohto rozsudku neplynie žalobkyni žiadne právo, ktorého by sa mohla domáhať. Naviac, ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvej inštancie, matka žalovanej vypratala predmetný byt po tom, čo jej žalobca zabezpečil náhradný byt (byt o vypratanie ktorého ide v tomto spore). Keďže matka žalobkyne uzatvorila dňa 01.07.1998 so žalobcom nájomnú zmluvu na iný byt a z predmetného bytu, ktorý mala po zabezpečení náhradného bytu Mestskou časťou vypratať, sa dobrovoľne vysťahovala, splnila tým svoju povinnosť byt vypratať, čím došlo k zániku jej záväzku splnením. Nemôže teda už dôjsť k obnoveniu zaniknutého záväzku, ani k navráteniu lehoty na jeho splnenie, a tým menej k opätovnému oprávneniu predmetný (nevedno, či vôbec existujúci) byt užívať do zabezpečenia náhradného bytu (NS ČR, R 8/1987). Z uvedeného je nepochybné, že rozsudok č.k. 17C 179/1996 zo dňa 07.04.1998, na ktorý žalovaná v odvolaní poukazuje, nemá pre posudzovanú vec žiadny právny význam. 20. Z týchto dôvodov, keď nesúhlas žalovanej s riadne odôvodneným rozsudkom nemohol spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a jej odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť požadovanú zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si takýto nárok neuplatnil a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).