Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115221786 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115221786.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Eleny Ondrišovej v právnej veci žalobcu: Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, správca úpadcu ZEMPRA BB s.r.o., Mlynská 133, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 619 299, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 proti žalovanému: Metrostav Slovakia a.s., Mlynské Nivy 68, 824 77 Bratislava, IČO: 47 144 190, zast.: Tomášek & partners, s. r. o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811 o zaplatenie sumy 8.057,91 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/111/2016-161 zo dňa 6.6.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/111/2016-161 zo dňa 6.6.2017 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.057,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 2.000,45 eur od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 343,53 eur od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.338,33 eur od 29.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.068,10 eur od 29.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.307,50 eur od 29.2.2013 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 8.057,91 eur s príslušenstvom. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.7.2011 bola medzi spoločnosťou Metrostav SK a.s., IČO: 35 721 278 (právny predchodca žalovaného) ako objednávateľom a spoločnosťou ZEMPRA BB s.r.o., IČO: 36 619 299 ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo č. 81/1/780/2011. Predmetom tejto zmluvy bolo vykonanie časti stavby - TESCO ZVOLEN 0.8 k SO 0-1.1 Zemné práce, SO 02-1 Hrubé terénne úpravy, SO 03 Areálové komunikácie a spevnené plochy vrátane dopravného značenia s dohodnutou cenou diela v zmysle čl. 4 ods. 2 zmluvy vo výške 114.918,87 eur bez DPH. Zhotoviteľ vystavil objednávateľovi za vykonané dielo faktúry spolu vo výške 193.389,69 eur, z ktorých neuhradená časť predstavuje sumu vo výške 8.057,91 eur. 3. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej úpadca vykonal pre právneho predchodcu žalovaného dielo - časť stavby TESCO ZVOLEN. Zmluvné strany sa v rámci čl. 5 bod 5.1 zmluvy o dielo okrem iného dohodli, že právo zhotoviteľa na cenu diela vzniká vykonaním diela, pričom zhotoviteľ je oprávnený v priebehu výstavby uplatniť platbu na cenu diela výlučne vystavením a doručením faktúry objednávateľovi, a to aj mesačne vždy na základe objednávateľom písomne odsúhlaseného súpisu prác skutočne vykonaných zhotoviteľom v danom mesiaci. Ďalej konštatoval, že žalobca preukázal, že úpadca si riadne splnil svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného vykonať dielo v súlade so zmluvnými dojednaniami, o čom svedčia predovšetkým zisťovacie protokoly o vykonaných stavebných prácach, krycie listy čerpania, ako aj súpisy vykonaných prác čerpania potvrdené zo strany objednávateľa (právneho predchodcu žalovaného). 4. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalovaná suma predstavuje zádržné vo výške 5 % zo sumy, na ktorú boli vystavené jednotlivé faktúry za vykonané dielo (bez DPH), na ktorom sa zmluvné strany dohodli v čl. 5 bod 5.5, 5.5.2 zmluvy o dielo. Spornosť nároku žalobcu žalovaný odôvodňoval predovšetkým poukazom na tú skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k splneniu podmienky na vznik práva na zaplatenie zádržného, ktorá predstavovala uplynutie záručnej doby 60 mesiacov. Z uvedeného dôvodu tak právo na zaplatenie zádržného nevzniklo, a preto nemohlo dôjsť ani k splatnosti tohto práva v zmysle § 46 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. S vyššie uvedeným záverom žalovaného sa však súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko úpadca a právny predchodca žalovaného sa v zmluve o dielo (č.l. 5 bod 5.1 a čl. 6 bod 6.1) dohodli, že právo zhotoviteľa (úpadcu) na cenu diela vzniká vykonaním diela, pričom zhotoví teľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi (právnemu predchodcovi žalovaného). Zo zisťovacích protokolov o vykonaných stavebných prácach, ako aj z krycích listov čerpania a súpisov vykonaných prác čerpania potvrdených zástupcom právneho predchodcu žalovaného preukázateľne vyplýva, že zo strany úpadcu došlo k vykonaniu diela, čo napokon žalovaný v priebehu konania ani nesporoval. Prvoinštančný súd mal za to, že týmto okamihom vznikol úpadcovi ako zhotoviteľovi nárok na úhradu ceny diela, nakoľko zhotoviteľ si splnil svoju základnú povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi a na riadne ukončenie diela a jeho odovzdanie objednávateľovi sa viazal aj vznik práva zhotoviteľa na zaplatenie dohodnutej ceny za vykonanie diela. 5. Konajúci súd ďalej poukázal na čl. 5 bod 5.5 zmluvy o dielo a konštatoval, že nárok na zaplatenie zádržného vznikol úpadcovi už vykonaním diela a vznik tohto nároku nebol závislý od splnenia záväzku úpadcu odstrániť prípadne vady diela počas trvania záručnej doby. V priebehu plynutia záručnej doby v dĺžke 60 mesiacov bol na majetok zhotoviteľa vyhlásený konkurz s účinkami vyhlásenia od 28.2.2013. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (úpadca je od 28.2.2013 v konkurze) sa v súlade s § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii stali ex lege všetky nesplatné pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, a ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu splatnými. Z vykonaného dokazovania mal zároveň za preukázané, že pohľadávky úpadcu uplatňované v tomto konaní vznikli predo dňom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a týkajú sa majetku podliehajúcemu konkurzu (§ 67 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Na základe uvedeného súd zastával názor, že ustanovenie § 46 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa vzťahuje aj na zosplatnenie dohodnutého zádržného, a to bez ohľadu na zmluvné dojednania, ktorými úpadca a právny predchodca žalovaného splatnosť zádržného podmienili. 6. K obrane žalovaného, že aj za predpokladu, že by súd dospel k záveru, že právo na zádržné vzniklo, muselo tak najneskôr vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu aj zaniknúť, a to s ohľadom na zmluvné dojednania uvedené v čl. 15 bod 15.9 a 15.10 Všeobecných zmluvných podmienok, kde je uvedené, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa alebo v prípade neschopnosti zhotoviteľa odstraňovať vady počas záručnej doby sa cena diela znižuje automaticky o 30 %. Podľa názoru žalovaného ide o dohodu o zľave z ceny diela podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na žalovaným tvrdený zánik nároku žalobcu v súlade s čl. 15 bod 15.9 a 15.10 Všeobecných zmluvných podmienok prvoinštančný súd uviedol, že takýto postup vyhodnotil ako neplatný započítací prejav, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý upravuje osobitný režim započítania pohľadávok. 7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie jednak dlžnej sumy, ako aj zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zádržného. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobcovi vzniklo vykonaním diela právo na zaplatenie ceny diela. Mal za to, že žalobcovi vykonaním diela nevzniklo právo na zaplatenie úplne celej ceny diela, pretože na vznik práva na zaplatenie ceny diela zodpovedajúceho 2. časti zádržného boli v ods. 5.5 a 5.5.2 zmluvy dohodnuté osobitné podmienky, ktoré neboli splnené. Vzhľadom na to, že nedošlo k vzniku práva na zaplatenie 2. časti zádržného, nemohlo dôjsť ani k jeho „zosplatneniu“ podľa § 46 ZoKR. Súčasne mal žalovaný za to, že ak by aj došlo k vzniku práva žalobcu na zaplatenie 2. časti zádržného už vykonaním diela, toto právo na zaplatenie 2. časti zádržného muselo zaniknúť vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu, pretože strany sa v ods. 15.9. a 15.10 Všeobecných zmluvných podmienok vykonávania diela dohodli, že ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu, cena diela sa automaticky znižuje o 30 % z ceny diela bez DPH. 9. Žalovaný poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy o diela a uviedol, že strany sa v ods. 5.1 zmluvy dohodli, že právo na cenu diela vznikne vo všeobecnosti vykonaním diela (t.j. ukončením bez vád a odovzdaním), avšak s výnimkou častí ceny diela vo výške 10 % predstavujúcej zádržné, na zaplatenie ktorej zhotoviteľovi vznikne právo až po splnení podmienok (predpokladov) uvedených v bode 5.5 zmluvy. V predmetnom ods. 5.5 zmluvy sa strany jasne dohodli na podmienkach vzniku práva na zaplatenie zádržného vo výške 10 % z ceny diela a to tak, že právo na zaplatenie 1. časti zádržného vzniká po podpísaní protokolu o odovzdaní diela a úplnom odstránení vád a nedorobkov diela a po podpísaní protokolu o odovzdaní stavby (1. časť zádržného bola žalobcovi uhradená a jej zaplatenie nie je predmetom konania). Ohľadom podmienok vzniku práva na zaplatenie 2. časti zádržného, ktoré predstavuje žalovanú sumu, sa strany v ods. 5.5.2 zmluvy dohodli, že právo na jeho zaplatenie vzniká až po uplynutí záručnej doby celého diela a všetkých častí diela. Takúto dohodu strán vyslovene umožňuje § 548 ods. 1 OBZ, podľa ktorého vzniká nárok na cenu vykonaním diela, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že v ods. 5.5 zmluvy sa strany zároveň osobitne dohodli na splatnosti zádržného, ktorá v prípade 2. časti zádržného mala nastať do 30 dní po doručení písomnej výzvy žalobcu (ktorej prílohou mal byť protokol o odovzdaní diela), ktorú bol žalobca oprávnený žalovanému zaslať po splnení podmienok na vznik práva na jeho zaplatenie. Medzi stranami v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že záručná doba ku dňu vyhlásenia konkurzu neuplynula a že žalobca neodstránil vady diela. 11. Žalovaný vytýkal prvoinštančnému súdu, že nerozlišoval medzi vznikom práva na zádržné a jeho splatnosťou. K predmetnému ods. 5.5 zmluvy súd prvej inštancie síce najprv správne uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia bolo medzi stranami sporu dojednané zádržné vo výške 10 % z ceny diela, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi po splnení vopred vymedzených podmienok, avšak nesprávne posúdil charakter predmetného ustanovenia, keď uviedol, že podľa jeho názoru predmetné ustanovenie „....upravuje len otázku týkajúcu sa splatností zádržného, a nie vzniku nároku na zaplatenie zádržného, keďže nárok na zaplatenie zádržného, resp. celkovej ceny diela dohodnutej v zmluve vznikol úpadcovi už dňom vykonania diela. Nárok na zaplatenie zádržného tak vznikol úpadcovi už vykonaním diela a vznik tohto nároku nebol závislý od splnenia záväzku úpadcu odstrániť prípadná vady diela počas trvania záručnej doby“ (bod 68 rozsudku). 12. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie ods. 5.5 zmluvy nesprávne právne posúdil ako dohodu strán o splatnosti zádržného (a nie ako dohodu o podmienkach vzniku práva na zádržné), nesprávne na predmetný prípad aplikoval § 46 ZoKR o zosplatnení existujúcich pohľadávok žalobcu (úpadcu). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že vyššie uvedené právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom momentu vzniku práva na zaplatenie zádržného je v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov, ktorá v identických prípadoch, keď sa správca konkurznej podstaty úpadcu domáhal zaplatenia časti ceny diela predstavujúcej zádržné z dôvodu, že vyhlásením konkurzu sa táto pohľadávka stala splatnou, dospela k jednoznačnému záveru, že v prípade, ak pred vyhlásením konkurzu neboli splnené dohodnuté podmienky na vznik práva na zaplatenie zádržného (napr. uplynutie záručnej doby), nemožno na danú situáciu aplikovať ustanovenie o „zosplatnení“ pohľadávky úpadcu z dôvodu vyhlásenia konkurzu, keďže táto pohľadávka v tom čase neexistovala, a preto sa nemohla stať splatnou. 13. Žalovaný ďalej namietal, že aj keby súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na celú cenu diela (vrátane zádržného) už vykonaním diela, bez ohľadu na to, či boli splnené podmienky podľa ods. 5.5 zmluvy, nemohol žalobcovi za žiadnych okolností priznať žalovanú sumu, pretože právo na zaplatenie 2. časti zádržného muselo zaniknúť vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu, a to s poukazom na ods. 15.9. a 15.10 VZP, v ktorom sa strany dohodli, že ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu, cena diela sa automaticky znižuje o 30 % z ceny diela bez DPH. V zmysle uvedeného sa teda povinnosť žalovaného platiť cenu diela vyhlásením konkurzu zmenila v tom zmysle, že žalovaný je po vyhlásení konkurzu povinný platiť žalobcovi cenu diela vo výške o 30 % nižšej ako bola dohodnutá v čl. 4 zmluvy, t.j. iba vo výške 70 % a žalobca má voči žalovanému právo na zaplatenie iba takto zníženej ceny diela. K zmene povinnosti žalovaného platiť cenu diela došlo priamo na základe právnej skutočností dohodnutej medzi stranami v ods. 19.9 a 15.10 VZP, t.j. vyhlásením konkurzu. Takáto dohoda, podľa ktorej sa vyhlásením konkurzu automaticky (bez ďalšieho) mení cena diela je vyslovene predpokladaná v § 546 ods. 1 OBZ, podľa ktorého je objednávateľ povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Po vyhlásení konkurzu teda Zhotoviteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaného celú cenu diela, ale iba cenu diela vo výške 70 %. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného došlo k zaplateniu ceny diela vo výške až 95 % (čo nebolo medzi stranami v konaní sporné), nemohol mať žalobca voči žalovanému právo na zaplatenie žalovanej sumy, pretože tvrdený nárok žalobcu na doplatenie akejkoľvek časti ceny diela je nárokom neexistujúcim, pretože znížená cena diela bola už žalobcovi v plnej výške uhradená. Keďže zníženú cenu diela už žalovaný žalobcovi zaplatil v celom rozsahu (dokonca s preplatkom), jeho záväzok zanikol splnením (§ 324 ods. 1 OBZ). 14. Žalovaný vytýkal prvoinštančnému súdu, že zánik práva na cenu diela vo výške 30 % posudzoval z pohľadu započítania, t.j. na základe úplne odlišnej právnej skutočnosti. Zatiaľ čo v prípade vyhlásenia konkurzu ide o objektívnu právnu skutočnosť predpokladanú zmluvou (resp. VZP), v prípade započítania ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí dostať do dispozičnej sféry druhého účastníka právneho vzťahu. Žalovaný však žiaden takýto úkon vo vzťahu k žalobcovi nikdy neurobil a na dosiahnutie zániku záväzku ani nepotreboval urobiť. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru žalovaného zrejmé, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak považoval tvrdenie žalovaného o tom, že vyhlásením konkurzu došlo k zmene (zníženiu) ceny diela za „neplatný započítací prejav“. 15. Na záver odvolania žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18.9.2017 výkladom čl. 5 ods. 5.5 zmluvy možno dospieť k záveru rovnakému, ako dospel súd prvej inštancie, a to že právo na zaplatenie ceny diela vzniká vykonaním diela. Čo sa týka zádržného vo výške 10 % z ceny diela je zrejmé, že objednávateľ fakticky zadrží časť platby, ktorú si u neho uplatnil zhotoviteľ. So zreteľom na uvedené je preto objektívne nemožné, aby objednávateľ zadržal platbu, na ktorú ešte zhotoviteľovi nevynikol nárok. V samotnom texte predmetného sa nachádza okrem otázky vzniku práva na zaplatenie celkovej ceny diela aj otázka splatnosti zádržného, ktorá je dohodou zmluvných strán stanovená na lehotu 30 dní po splnení dohodnutých podmienok. Zádržné právo s poukazom na citované ustanovenie Občianskeho zákonníka nemá podľa nášho názoru charakter obchodných zvyklostí tak, ako to označil žalovaný vo svojom odvolaní. Zádržné právo je prostriedok zabezpečenia záväzku, pričom použitím analógie legis možno dospieť k záveru, že zádržné právo má takisto ako ostatné prostriedky zabezpečenia akcesorický charakter čo znamená, že jeho vznik a zánik sa viaže k vzniku a zániku záväzku, ktorý zabezpečuje. Z uvedeného jednoznačne vyplýva a je logické, že právo zadržať časť ceny diela prichádza do úvahy len vtedy, keď právo na zaplatenie ceny diela vzniklo. V prípade zádržného práva podľa § 151s Občianskeho zákonníka je taktiež očividné, že veriteľ môže zadržať iba hnuteľnú vec, ktorú má reálne k dispozícii, resp. vec, ktorú ma v oprávnenej držbe. Keďže charakter zádržného práva dohodnutého medzi úpadcom a žalovaným sa obsahom a účelom najbližšie podobá právnej úprave zádržného práva podľa § 151s Občianskeho zákonníka, dospel žalobca k záveru, že žalovaný mohol zadržať iba časť ceny za dielo, na ktorú musel najskôr úpadcovi vzniknúť nárok. 17. Pokiaľ ide o automatické zníženie ceny diela o 30 % v prípade vyhlásenia konkurzu žalobca uviedol, že je potrebné vychádzať z toho, čo resp. aký účel strany sledovali pri dojednaní predmetného ustanovenia. Je nepochybné, že strany si v tomto dojednaní mali v úmysle dohodnúť započítanie vzájomných pohľadávok, resp. majetkových práv v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok zhotoviteľa. Samotné ustanovenie § 580 Obchodného zákonníka stanovuje, že „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu“. Pojem automatické zníženie ceny diela znamená, že pohľadávka objednávateľa sa v rozsahu 30 % započíta s pohľadávkou zhotoviteľa. Výkladom ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka preto neprichádza do úvahy označiť automatické zníženie ceny diela inak, ako zánik pohľadávky v uvedenej časti započítaním. 18. Na základe uvedených skutočností považoval žalobca odvolanie žalovaného za neopodstatnené, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 19. Žalovaný v rámci svojej repliky zo dňa 20.10.2017 zotrval na svojich právnych argumentoch uvádzaných v odvolaní. 20. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 4.12.2017 zopakoval svoje stanovisko k prezentovaným argumentom žalovaného. 21. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 23. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy predstavujúcej druhú časť zádržného v zmysle čl. 5.5 zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom ako zhotoviteľom a právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom. Žalobca v konaní argumentoval aplikáciou § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda tým, že jeho pohľadávky sa vyhlásením konkurzu stali splatné a žalovaný je povinný sumu zadržanú v zmysle uvedených faktúr zaplatiť v plnom rozsahu. 24. Odvolací súd poukazuje na čl. 5.5 zmluvy o dielo, v ktorom sa strany dohodli, že: 10 % z ceny diela (vrátane zmien diela) tvorí zádržné na zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné vykonanie diela a na riadne a včasné odstránenie prípadných vád diela (v zmluve len zádržné). Objednávateľ zadrží 10 % z každej platby (okrem časti ktorou sa uhrádza DPH), uplatnenej zhotoviteľom podľa tejto zmluvy. Zadržanú čiastku objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi do 30 dní po doručení písomnej žiadosti zhotoviteľa, ktorej neoddeliteľnú prílohu tvorí Protokol o odovzdaní diela, po splnení nasledovných podmienok: (i.) 5.5.1 50 % zo zadržanej čiastky po podpísaní protokolu o odovzdaní diela objednávateľovi a úplnom odstránení vád a nedorobkov diela a po podpísaní protokolu o odovzdaní stavby, ktorej súčasťou je dielo objednávateľom investorovi, (v texte ako 1. časť zádržného) (ii.) 5.5.2 50 % zo zadržanej čiastky po uplynutí záručnej doby celého diela a všetkých častí diela. Po podpísaní protokolu o odovzdaní diela objednávateľovi a úplnom odstránení vád a nedorobkov diela je objednávateľ oprávnený zaplatiť týchto 50 % zo zadržanej čiastky po predložení bankovej záruky vystavenej bankou vo výške tejto časti zádržného s obsahom podľa zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok spolu s výzvou zhotoviteľa na zaplatenie 50 % zo zadržanej čiastky. Banková záruka musí byť vystavená bankou, vo forme a s obsahom vopred odsúhlasenými objednávateľom (v texte ako 2. časť zádržného). 25. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že zo strany úpadcu došlo k vykonaniu diela a týmto okamihom vznikol úpadcovi ako zhotoviteľovi nárok na úhradu ceny diela, nakoľko zhotoviteľ si splnil svoju základnú povinnosť vykonať dielo jeho riadnym zhotovením a odovzdaním objednávateľovi. Ďalej konštatoval, že vyššie citovaný článok 5.5 zmluvy o dielo upravuje len otázku týkajúcu sa splatnosti zádržného, a nie vzniku nároku na zaplatenie zádržného, keďže nárok na zaplatenie zádržného, resp. celkovej ceny diela dohodnutej v zmluve vznikol úpadcovi už dňom vykonania diela. Nárok na zaplatenie zádržného tak vznikol úpadcovi už vykonaním diela a vznik tohto nároku nebol závislý od splnenia záväzku úpadcu odstrániť prípadné vady diela počas trvania záručnej doby. 26. Podľa § 46 zákona o konkurze a reštrukturalizácii má vyhlásenie konkurzu za následok (okrem iných následkov), že nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu sa považujú v konkurze za splatné. Vo vzťahu k zádržnému je potom nevyhnutné v danom prípade posúdiť, či pohľadávka úpadcu na zaplatenie zádržného v čase vyhlásenia konkurzu existuje a nie je splatná (pričom splatnou sa stane vyhlásením konkurzu), alebo či pohľadávka v čase vyhlásenia konkurzu ešte neexistuje. 27. Záver prvoinštančného súdu, že nárok úpadcu na zaplatenie ceny diela vznikol okamihom vykonania diela, možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za predčasný, keď sa súd nezaoberal tým, či zo zmluvy o dielo nevyplývalo niečo iné a či zmluvné strany nedohodli iný okamih vzniku nároku na (časť) ceny diela v súlade s dispozitívnym ustanovením § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. 28. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Cob/90/2014, v ktorom bol riešený nárok žalobcu na doplatenie 10 % ceny diela ako zádržného a v ktorom odvolací súd konštatoval, že „v čase vyhlásenia konkurzu zhotoviteľ nemal voči objednávateľovi existujúcu pohľadávku na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela (predstavujúcej 10 % fakturovanej ceny), nakoľko neboli splnené podmienky v zmysle čl. V ods. 3 rámcovej zmluvy o dielo, ktoré si účastníci dohodli pre vznik tohto nároku. Pokiaľ teda tieto podmienky vzniku nároku na zaplatenie uvedenej časti ceny diela neboli v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu splnené, pohľadávka na zaplatenie tejto časti ceny diela úpadcovi pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok ešte nevznikla, v dôsledku čoho sa nemohla stať vyhlásením konkurzu v zmysle § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii splatnou.“ 29. Odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Cob/54/2015, v ktorom odvolací súd uviedol, že „dohoda o zádržnom upravuje v stanovenom rozsahu vznik práva na zaplatenie časti ceny diela a nie vznik splatnosti ako to tvrdí žalobca. Dohoda strán zmluvy o dielo o úhrade zadržanej sumy neupravuje splatnosť tejto zadržanej časti ceny diela, ale upravuje vznik práva žalobcu na zaplatenie tejto časti ceny diela, čo je v súlade s dispozitívnym ustanovením § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka“. 30. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo vyššie uvedených intenciách opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu s dôrazom na rozlíšenie okamihu vzniku a splatnosti žalobcovej pohľadávky - zádržného. Bude potrebné skúmať, či si zmluvné strany v čl. 5.5 dohodli odchylne od zákonnej úpravy vznik práva žalobcu na zaplatenie tejto časti ceny diela. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že pohľadávka žalobcu sa stala vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu splatnou, bude úlohou konajúceho súdu zaoberať sa otázkou zníženia celkovej ceny diela o 30 % v dôsledku vyhlásenia konkurzu podľa bodu 15.10 Všeobecných zmluvných podmienok, s dopadom na existenciu pohľadávky žalobcu. 31. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).