Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115228017 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115228017.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci veci žalobcu Poistná udalosť, s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Ing. Rastislavom Valkovičom, bytom Sabinovská 11, Bratislava, proti žalovanému UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO: 00 653 501 o zaplatenie 345,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/183/2015-129 zo dňa 20.9.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/183/2015-129 zo dňa 20.9.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 2.3.2015 uzatvorenej s p. K. N. (poškodeným) stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému na náhradu škody vo výške 2.415,- EUR. Poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 911802315 z 9.2.2015, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidla zn. HONDA CR-V, EVČ: D. nútený účelne požičať si náhradné motorového vozidlo po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Za 21 dní požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 2.415,- EUR. Náhradné motorové vozidlo si poškodený požičal z dôvodu nutnosti, pretože každý deň ho potreboval z pracovných ako aj súkromných dôvodov. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 26.2.2015 správu, obsahom ktorej je informácia, že poistná udalosť bude likvidovaná ako totálna škoda. O reálnom ukončení likvidácie sa poškodený dozvedel až dňa 2.3.2015, keď mu bolo na jeho účet pripísané poistné plnenie. Email bol doručený až v čase 17:11 hod, t.j. po bežnej pracovnej dobe. Splnomocnený zástupca poškodeného sa teda o správe dozvedel až v piatok 27.2.2015. Poškodený vrátil vozidlo ihneď v nasledujúci pracovný deň, t.j. 2.3.2015, keďže 28.2.2015 a 1.3.2015 bola sobota a nedeľa. Poškodený sa dohodol na prenájme náhradného motorového vozidla, ktorý trval celkovo 21 dní (od 9.2.2015 do 2.3.2015). Žalovaný uznal ako účelných len 18 dní zapožičania. Poškodený vrátil zapožičané náhradné motorové vozidlo v deň, keď mu bol doručený list o spôsobe likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný namietal, že na základe zisteného rozsahu poškodenia bol vykonaný výpočet výšky škody na cestnom vozidle, na základe ktorého bolo konštatované, že ide o totálnu škodu na vozidle, výška poistného plnenia bola stanovená na sumu 2.538,25 EUR a hodnota použiteľných zvyškov vo výške 1.377,75 EUR. Pre zamietnutie nároku žalobcu považuje žalovaný za relevantný dátum vzniku škodovej udalosti dňa 9.2.2015, vyjadrenie poisťovne v zápise o obhliadke zo dňa 11.2.2015, že má poškodený čakať na jej vyjadrenie, oznámenie o totálnej škode dňa 13.2.2015 zaslané poškodenému a zároveň emailom aj žalobcovi. Celkovo tak žalovaný preplatil požičovné za 18 dní. Žalovaný poukázal na rozhodnutie č. R 71/1992 a rozhodnutie č. R 25/1990. Žalovaný mal za to, že ak by uhrádzal nájomné za náhradné vozidlo za dobu v trvaní 21 dní, prišlo by na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu , pretože by plnil nad rámec účelnosti a primeranosti doby zapožičania vozidla. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Poistná udalosť, s.r.o. ako prenajímateľom a p. K. N. ako nájomcom súd zistil, že strany uzatvorili dňa 2.3.2015 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom osobného motorového vozidla zn. Toyota RAV4, EVČ: D.-XXXUU s dohodnutou dobou nájmu od 9.2.2015 do 2.3.2015 a dohodnutým nájomným vo výške 115,- EUR/denne. Náhradné vozidlo prenajaté nájomnou zmluvou prevzal nájomca dňa 9.2.2015 a vrátil prenajímateľovi dňa 2.3.2015, pričom nájomné za dobu nájmu predstavovalo 2.415,- EUR. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 2.3.2015 p. K. N. postúpil na žalobcu nárok na náhradu škody voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť na jeho motorovom vozidle zn. zn. HONDA CR-V, ečv: D., ku ktorej škodovej udalosti prišlo dňa 9.2.2015 v Bratislave. Postúpenie pohľadávky bolo oznamované žalovanému dňa 27.5.2015. Žalovaný v liste zo dňa 26.2.2015 adresovaného poškodenému vyjadril k oprave motorového vozidla s evidenčným číslom D.-XXXUZ poškodeného pri škodovej udalosti dňa 9.2.2015 tak, že sa v tomto prípade jedná o totálnu škodu. Žalobca si teda uplatnil nárok vo výške 345,- EUR ako žalovaným neuhradené náklady predstavujúce odplatu za tri posledné dni nájmu náhradného vozidla z celkového počtu 21 dní trvania prenájmu náhradného vozidla. Skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je totiž zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradnej veci. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická. Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu už totiž nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Už týmto dňom (a nie až dňom vyplatenia poistného plnenia poškodenému), teda oznámením poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať, je objektívne zrejmé, že oprava vozidla je nehospodárna a ide o tzv. totálnu škodu, a teda je zrejmé, že nejde o dočasné neužívanie poškodeného vozidla (po dobu opravy). Z dôvodu, že poškodený cestou žalobcu, ktorý bol jeho splnomocneným zástupcom mal od 26.2.2015 vedomosť o tom, že oprava poškodeného vozidla je nehospodárna, poškodenému a teda ani žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla po dni 26.2.2015, teda za obdobie ďalších troch dní, za ktoré si tento nárok uplatňoval , a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Akonáhle je objektívne zrejmé, že oprava poškodeného vozidla je nehospodárna, a preto nebude realizovaná, je možné náklady na prenájom náhradného vozidla považovať za účelné len do doby, kedy je isté, že oprava nebude vykonaná. Nájomné za náhradné vozidlo po dobu dlhšiu už nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. Žalobca poukázal na právnu neudržateľnosť záväzných záverov NS ČR ohľadom náhradného vozidla a postavenia poškodeného pri tzv. totálnej škode bola opakovane podrobovaná značnej kritike v odborných kruhoch aj literatúre a najnovšie bola napadnutá aj na Ústavnom súde ČR ktorý vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 3831/17 zo dňa 24.7.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Ostrave zo dňa19.9.2017 sp. zn. 71 Co 45/2017 ktorý vychádzal zo starších rozsudkov NS ČR o tom, že po oznámení o tzv. totálnej škode nie je požičanie náhradného vozidla v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody a že náklady na náhradné vozidlo po oznámení tzv. totálnej škody nie sú vynaložené nutne a účelne. Po vyššie uvedenom náleze Ústavného súdu ČR sa Krajský sud v Ostrave vo svojom novom rozhodnutí zo dňa 13.9.2018 na základe právnej argumentácie Ústavného súdu ČR odklonil od právne záväzného názoru NS ČR a rozhodol tak, že náklady na náhradné vozidlo sú aj po doručení oznamu o tzv. totálnej škode vynaložené nutne a účelne a v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Prelomový rozsudok Krajského súdu v Ostrave zo dňa 13.9.2018 nebol zo strany žalovaného napadnutý dovolaním na NS ČR a to ani napriek úplne odlišným a opakovane vysloveným právnym názorom NS ČR. Oznam o tzv. totálnej škode nie je nijako spôsobilý viesť k zániku príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vzniká poškodenému v podobe nákladov na náhradné vozidlo a porušením právnej povinnosti, ktoré k potrebe takéto vozidlo využívať viedlo. Podľa názoru žalobcu pri reparácii vzniknutej škody na poškodenom vozidle je medzi tzv. parciálnou a tzv. totálnou škodou jediný rozdiel v tom, že proces fyzickej opravy poškodeného auta v autoservise sa nahrádza procesom obstarania novej veci (iného auta namiesto auta poškodeného) a preto argumentácia o strate pojmového statusu dočasne požičaného auta ako auta náhradného neobstojí. Účelnosť vynaloženého nákladu je totiž vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou a prostriedkami, akými sa uspokojuje. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Náklad teda prestáva byť účelne vynaloženým v okamihu, keď zaniká potreba, ktorá sa týmito nákladmi uspokojuje, resp. keď poškodený prijatím poistného plnenia získa inú možnosť, ako túto potrebu realizovať. Táto potreba teda celkom zjavne nezaniká oznamom o tzv. totálnej škode, naopak ďalej trvá a náhradné vozidlo neprestáva byť účelne využívanou náhradou za poškodené vozidlo, ktoré v dôsledku poistnej udalosti nie je spôsobilé na premávku bez ohľadu na to či takéto vozidlo je alebo nie je ekonomicky opraviteľné. Účelnosť vynaloženého nákladu je v prvom rade nutné skúmať cez prizmu kritéria porovnateľnosti náhradného vozidla, t.j. v porovnaní tried poškodeného a náhradného vozidla a ich účelových určení, a teda cez prizmu spôsobilosti náhradného vozidla primerane plniť dopravné potreby poškodeného v čase, keď si ich bez vlastného zavinenia nemôže plniť vlastným vozidlom z dôvodu jeho poškodenia, spôsobeného porušením právnej povinnosti poistenca žalovaného. V prípade tzv. totálnej škody (čiže ekonomickej neopodstatnenosti opravy) môže účelnosť nájmu náhradného vozidla zaniknúť výlučne okamihom poskytnutia náhrady škody zo strany porušovateľa právnej povinnosti, resp. poistného plnenia zo strany jeho poisťovateľa. Keďže poškodený má nárok na náhradné vozidlo počas doby opravy, je logické, že v prípade, keď sa proces opravy nahrádza procesom obstarania nového vozidla má poškodený takýto nárok prinajmenšom dovtedy, kým neobdrží finálny písomný oznam poisťovne o ukončení šetrenia udalosti a informáciu, v akej výške mu bude poskytnuté finančné plnenie. K reparácii vzniknutej škody teda pri tzv. totálnej škode dôjde až vtedy, keď bude vyplatená čiastka zodpovedajúca cene poškodeného vozidla. Reparovať stav imobility poškodeného môže poisťovňa výlučne spôsobom ako predpokladá § 11 ods. 6, zákona č. 381/2001 Z.z. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na skutkovo a právne obdobnú vec vedenú pred Okresným súdom Bratislava I ktorý v rozsudku zo dňa 19.1.2018, spis zn. 31 Cb/33/2013 uviedol, že Rozhodujúcim okamihom bol teda deň rozhodnutia Generali Poisťovne, a.s. o totálnej škode a o výške poistného plnenia. Výškou náhrady škody je čiastka účelne vynaložená, teda súd v danom prípade skúmal dobu, na ktorú bolo predmetné náhradné vozidlo vypožičané účelne. Informácia o rozsahu škody, resp. že ide o škodu totálnu je pre klienta záväzná až do doby skutočného rozhodnutia poisťovne o tejto škode, teda faktickú vedomosť nadobúda poškodený až dňom doručenia tohto rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že predmetné oznámenie bolo doručené prvý krát e-mailom dňa 17.10.2011 následne doručené poštou (túto skutočnosť tvrdil sám žalobca a žalovaný ju nenamietal). V prípade náhrady za zapožičanie motorového vozidla z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu ponechaná na ľubovôli poškodeného. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu mal vedomosť dňa 17.10.2011 u oznámenia poisťovne, že v danom prípade sa jedná o poškodenie motorového vozidla, ktoré poisťovňa uzavrela ako totálnu škodu a zároveň aj o výške poistného plnenia, žalobca má právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla len do tohto dňa, teda do 17.10.2011 a nie do 18.10.2011, kedy poškodený predmetné motorové vozidlo skutočne vrátil. Žalobca v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť vrátení vozidla až nasledujúci deň, resp. nemožnosť ho vrátiť v deň, kedy sa dozvedel o rozhodnutí poisťovne. Ohľadom tejto skutočnosti, žalobca neuviedol ani žiadne tvrdenia. Od tohto momentu, teda od doručenia predmetného oznámenia a nadobudnutí vedomosti definitívneho uzavretia šetrenia poistnej udalosti zo strany poisťovne, žalobcovi nevzniká právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Poškodenému nič nebránilo, aby motorové vozidlo vrátil v deň doručenia poisťovne o totálnej škode a výške poistného plnenia. Pokiaľ tak neurobil, náklady s ďalším prenájmom musí žalobca niesť zo svojho. Krajský súd v Bratislave, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I vyššie citovanej spisovej značky, rozsudkom zo dňa 3.10. 2018, spis. zn. 3Cob/109/2018-184, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/33/2013-111 zo dňa 19.01.2018 v napadnutej zamietacej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil. Výškou náhrady škody je čiastka účelne vynaložená, teda súd prvej inštancie v danom prípade skúmal dobu, na ktorú bolo predmetné náhradné vozidlo vypožičané účelne. Informácia o rozsahu škody, resp. že ide o škodu totálnu, je pre klienta záväzná až do doby skutočného rozhodnutia poisťovne a tejto škode, teda faktickú vedomosť nadobúda poškodený až dňom doručenia tohto rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že do momentu kým poisťovateľ poškodenému neoznámi, že ide o totálnu škodu a v akej výške mu poistné plnenie poskytne, odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení, resp. po ukončení opravy, poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu teda nevzniká mu ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Tak ako už bolo i vyššie uvedené, poškodený má nárok ma preplatenie účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom táto účelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade. Preto jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla podľa názoru odvolacieho súdu je doručenie oznámenia o totálnej škode a o výške poistného plnenia, teda o ukončení likvidácie poistnej udalosti dňa 14.10.2011, ktoré oznámila poškodenému emailom zo dňa 17.10.2011. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v tom zmysle, že zo žalovaným citovaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu doručenie oznámenia o totálnej škode a o výške poistného plnenia, teda (konečného) oznamu o ukončení likvidácie poistnej udalosti. Je argumentačne neudržateľné tvrdiť, že pri nájme náhradného vozidla (následku) nebola dopravná nehoda jeho bezprostrednou a podstatnou príčinou a že príčinná súvislosť nájmu náhradného vozidla a škody sa prerušila tým (ako tvrdí súd prvého stupňa), že poisťovňa vydá informatívny a priebežný oznam o totálnej škode, t.j. oznam o tom, ako bude poisťovňa pri ďalšom šetrení a riešení škodovej udalosti postupovať až kým vzniknutú škodovú udalosť s konečnou platnosťou nezlikviduje a poškodenému neposkytne poistné plnenie. Rovnako tak je argumentačne neudržateľné rozumne tvrdiť aj to, že ak sa proces opravy poškodeného vozidla (tzv. parciálna škoda), pre väčší rozsah spôsobeného poškodenia, nahradí procesom obmeny poškodeného vozidla za vozidlo nové, resp. iné jazdené vozidlo (tzv. totálna škoda), tak poškodený by mal byť, čo sa týka možnosti (dĺžky) využitia náhradného vozidla, znevýhodnený oproti tomu, koho poškodené vozidlo sa dá ekonomicky opraviť. Správnosť právneho názoru žalobcu mimo rozsudku KS BA uvádzaného v úvode tohto vyjadrenia podporujú aj viaceré ďalšie rozsudky rôznych senátov Krajského súdu Bratislava, (napr. 1Cob/85/2015 zo dňa 9.6.2016 /str. 8/ či 4Cob/178/2017 zo dňa 30.8.2018, ktoré sa s právnym názorom žalobcu v plnej miere stotožnili v tom, že pri vzniku totálnej škody na poškodenom vozidle má poškodený nárok na náhradné vozidlo až do doby pokiaľ poisťovňa škodovú udalosť definitívne nezlikviduje a v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. nevystaví hmotným právom predpokladaný (konečný) oznam o skončení šetrenia škodovej udalosti a výške poskytnutého poistného plnenia (ak poškodenému vzniklo právo na plnenie). 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie pritom dospel k správnym skutkovým zisteniam, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická. Nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu už totiž nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Už týmto dňom (a nie až dňom vyplatenia poistného plnenia poškodenému), teda oznámením poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať, je objektívne zrejmé, že oprava vozidla je nehospodárna a ide o tzv. totálnu škodu, a teda je zrejmé, že nejde o dočasné neužívanie poškodeného vozidla (po dobu opravy). Z dôvodu, že poškodený cestou žalobcu, ktorý bol jeho splnomocneným zástupcom mal od 26.2.2015 vedomosť o tom, že oprava poškodeného vozidla je nehospodárna, poškodenému a teda ani žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla po dni 26.02.2015, teda za obdobie ďalších troch dní, za ktoré si tento nárok uplatňoval. Odvolací sud sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď je objektívne zrejmé, že vozidlo je natoľko poškodené, že oprava je nehospodárnou, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla, a to až do doby, kedy je poškodenému poskytnutá náhrada za zničené vozidlo. Taký názor by viedol k absurdným dôsledkom, že by škodca bol povinný uhradiť jednak škodu spočívajúcu v znížení hodnoty poškodeného motorového vozidla (pri totálnej škode hodnotu tohto vozidla pred poškodením) ale aj náklady dlhodobého nájmu náhradného vozidla, ktoré by mohli násobne prevýšiť škodu na vozidle. Akonáhle je objektívne zrejmé, že oprava poškodeného vozidla je nehospodárna, a preto nebude realizovaná, je možné náklady na prenájom náhradného vozidla považovať za účelné len do doby, kedy je isté, že oprava nebude vykonaná. Nájomné za náhradné vozidlo po dobu dlhšiu už nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Odvolací súd na záver dodáva, že právny názor uvedený v rozhodnutiach súdov Českej republiky alebo iného štátu nemajú na posúdenie prejednávanej veci žiaden vplyv pretože nie sú prameňom práva záväzným pre rozhodovanie súdov Slovenskej republiky. 8. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. 9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).