Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/67/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116200024 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116200024.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára vo veci žalobkyne: C. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, P. právne zastúpená JUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom, Praha 5, Symfonická 1496/9, Česká republika proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava o zaplatenie 559,96 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. novembra 2017 č.k. 16C/1/2016 - 59 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach potvrdzuje. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu; konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,- € od 05.12.2015 do 12.05.2016 t.j. 22,05 € zastavil; žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%. 1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. 1T 8/53 bol otec žalobkyne Š. P. uznaný vinným zo spáchania trestného činu združovania proti republike podľa § 80 ods. 1,2 Trestného zákona č. 86/1950 Sb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne. Š. P. bol vo väzbe od 21.03.1952 do 02.06.1953 a vo výkone trestu od 03.06.1953 do 21.07.1955, kedy bol prepustený na základe amnestie prezidenta republiky. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.03.1972 sp. zn. 21Tr 18/70 bol rozsudok zo dňa 02.06.1953 sp. zn. 1T 8/53 zrušený ako aj všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.03.1972 sp. zn. 21Tr 18/70 bolo trestné stíhanie na základe amnestie prezidenta republiky z roku 1955 zastavené. Oznámením Ministerstva spravodlivosti SSR zo dňa 08.11.1972 č. 262/72-Odšk. bolo otcovi žalobkyne poskytnuté odškodnenie za dobu väznenia od 21.03.1954 do 21.07.1955 s tým, že za predchádzajúce dva roky väznenia nemôže byť odškodnenie poskytnuté pretože podľa § 178 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. je horná hranica pre tento trestný čin stanovená 2 roky odňatia slobody. Prvé dva roky väznenia teda ostali neodškodnené a zostatok bol odškodnený čiastočne. Náhrada straty na zárobku bola otcovi žalobkyne vyplatená v sume 6.352, Kčs čo v prepočte predstavuje 210,85€. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.06.2013 č.k. 4Ntok/1/2013-6 bola vyslovená účasť otca žalobkyni na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia nároku spočívajúcom v náhrade straty na zárobku, ktorý bol priznaný na základe čiastočnej rehabilitácie a ktorý jej patrí na základe rehabilitácii úplnej. Paušálna náhrada straty na zárobku predstavuje v zmysle § 23 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. po odpočítaní už vyplatenej sumy sumu 2.779,62 € (3 x 995,96€ + 83 : 30 - 210,85€) pričom žalobkyni z toho patrí suma 1.389,81 €. Žalovaná uplatnený nárok žalobkyne do 6 mesiacov od podania žiadosti neuspokojila a teda žalobkyňa si uplatnila i úrok z omeškania vo výške 5,05% odo dňa kedy uplynula 6 mesačná lehota t.j. odo dňa 05.12.2015 do zaplatenia. 1.2. Žalobkyňa vzala žalobu v časti o zaplatenie 996,- € späť z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanou. Žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny petitu žaloby a žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 559,96 € (1.555,96 € - 996,- €) s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 559,96 € od 05.12.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,- € od 05.12.2015 do 12.05.2016 t.j. sumu 22,05 eur. Súd uznesením konanie v časti o zaplatenie 996,- € zastavil Pripustil žalobkyňou požadovanú zmenu petitu žaloby podľa, ktorej sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia 559,96 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 05.121.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,- € od 05.12.2015 do 12.05.2016 t.j. sumu 22,05 €. 1.3. Súd prvej inštancie základ uplatneného nároku žalobkyne posúdil podľa § 1 ods. 1 ; § 23 ods. 1 písm. a) ; § 23 ods. 4 písm. b) ; § 33 ods. 2 ; § 24 ods. 1 zák. č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii a § 9 ods. 1 a § 10 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom; § 27 ods. 1 písm. a) zák. č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. 1.4. Spornou otázkou v konaní bola výška nároku odškodnenia za stratu na zárobku, nebohého Š. P., keďže žalobkyňa sa domáhala náhrady straty na zárobku podľa zákona č. 119/1990 Zb. i v časti za obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955, teda za obdobie, za ktoré bol Štefan Krajči odškodnený podľa zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. Žalobkyňa výšku odškodnenia vypočítala podľa zákona č. 119/1990 Zb. za obdobie od 21.03.1951 do 21.07.1955 v sume 3.111,92 € t.j. za 40 mesiacov á 83,- € v sume 3.320,- € a 1 deň v sume 2,77 € (83,- € : 30 dní) po odpočítaní už poskytnutého odškodnenia v roku 1972 v sume 210,85 € (3.320 € + 2,77 € = 3.322,77 € - 210,85 € = 3.111,92 €). Z celkového odškodnenia podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. v sume 1.555,96 €, od ktorej odpočítala Ministerstvom spravodlivosti SR poskytnutú náhradu za stratu na zárobku v sume prináležiacej žalobkyni t.j. sumu 996,- €. Žalobkyňa mala za to, že pri odškodnení straty na zárobku je potrebné vychádzať z § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a skôr vyplatenú sumu odškodnenia odpočítať z vypočítanej sumy odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb. 1.5. Súd prvej inštancie prijal záver, že nebohý Š. P.Č. bol za obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955 odškodnený podľa zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. Za neodškodnené obdobie po dobu výkonu trestu odňatia slobody vykonaného Štefanom Krajčim od 21.03.1952 do 21.03.1954 bolo priznané odškodnenie v sume 1.992,- € (24 mesiacov x 83€) podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. Odškodnenie za stratu na zárobku za väzbu a výkon trestu odňatia slobody Štefana Krajčiho bolo teda za celé relevantné obdobie t.j. od 21.03.1952 do 21.03.1954 riadne priznané a vyplatené. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že pri výpočte odškodnenia náhrady straty na zárobku je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky vykonaného trestu odňatia slobody, nárok vyčísliť v zmysle zákona č. 119/1990 Zb. a od takto vypočítaného nároku v zmysle § 23 ods. 1 písm. a) odpočítať čiastku priznanú ako odškodnenie nároku na náhradu straty na zárobku v rámci rehabilitačného konania v roku 1972. Takýto postup zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva. V prípade odškodnenia by došlo k opätovnému odškodneniu toho istého nároku (obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955), ktoré už bolo v minulosti podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov priznané. 1.6. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 996,- € od 05.12.2015 do 12.05.2016 t.j. 22,05 € podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku na základe účinného späťvzatia časti žaloby žalobkyňou zastavil. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., podľa pomerného úspechu žalobkyne v spore a žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 28%. Žalobkyňa sa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy vo výške 1.555,96 €. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 996,- € zastavil, keď žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovanou po podaní žaloby. Zastavenie konania procesne zavinila žalovaná a preto žalobkyňa v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie 996,- € má podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa teda mala úspech v sume 996,- € čo predstavuje 64%. Úspech žalovanej v konaní predstavuje 36% keď súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 559,96 € zamietol. Celkový (čistý) úspech žalobkyne v konaní predstavuje 28% (64% - 28%). O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným rozhodnutím. 2. Rozsudok odvolaním napadla žalobkyňa v dôvodoch ktorých súhrne opísala nesporný skutkový stav, od ktorého odvodzovala svoj právny nárok. Zotrváva na argumentácii, že v roku 1972 bol nezákonný rozsudok zrušený, a podľa nového rozsudku bol otec žalobkyne vinný iným trestným činom; o novom treste však rozhodnuté nebolo, pretože trestné stíhanie bolo kvôli amnestii zastavené. K úplnej rehabilitácii došlo až v roku 2013. Otec žalobkyne nebol v roku 1972 plne rehabilitovaný a preto nemohlo prísť ani k plnému odškodneniu podľa vtedy platných predpisov. Žalobkyňa má podľa § 23 ods. 1 písm. a), § 26, § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. nárok na rozdiel medzi plným odškodnením a tým, čo bolo otcovi žalobkyne priznané v roku 1972 na základe neúplnej rehabilitácie. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že „čiastočné odškodnenie“ v roku 1972 bolo zamenené za „plné odškodnenie vtedy platných predpisov“ v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb.. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanú zaviaže k náhrade 559,96 € s 5,05, % úrokom z omeškania od 5.12. 2015 do zaplatenia a prizná plnú náhradu trov konania. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd Bratislava ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (okrem výroku o zastavení časti konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. 5. V súlade so záverom súdu prvej inštancie je potrebné ustáliť, že Štefanovi Krajčimu bolo priznané podľa § 27 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 82/1968 Zb. a § 372 ods. 2 tr. por. odškodnenie za odsúdenie a bola mu priznaná náhrada netto ušlého zárobku za čas od 21.03.1954 do 21.07.1955 v sume 6.352,- Kčs. Vzhľadom k tomu, že na amnestovaný trestný čin podľa § 178 Tr. zákona, na ktorý bol skutok v rehabilitačnom konaní prekvalifikovaný, bola v zákone stanovená horná hranica trestnej sadzby až na dva roky, v zmysle § 372 ods. 2 Tr. por. mohla byť menovanému Š. P. priznaná náhrada len za časť vykonaného trestu na základe pôvodného odsúdenia, ktorá prevyšovala túto hornú hranicu trestnej sadzby. Priznané odškodnenie náhrady ušlého zárobku za obdobie od 21.03.1954 do 21.07.1955 bolo žalobkyni podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. priznané za obdobie, za ktoré odškodnenie ešte priznané nebolo. Správne teda súd prvej inštancie uzavrel, že spôsob uplatnenia nároku žalobkyňou nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko by viedol k bezdôvodnému obohateniu a predstavoval by opätovné odškodnenie toho istého nároku, ktorý už bol v minulosti odškodnený v plnom rozsahu podľa vtedy platného právneho predpisu t.j. zákona č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. 6. Žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že „čiastočné odškodnenie“ v roku 1972 bolo zamenené za „plné odškodnenie vtedy platných predpisov“ v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. 7. Ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. sa použije na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. 8. Citované ustanovenia § 33 ods. 2 sa použije na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Z uvedenej dikcie (" aj keď ") vyplýva, že sa toto ustanovenie nevzťahuje iba na tie prípady nezákonnosti, ku ktorým došlo bez tohto, že by vo veci bolo vedené trestné stíhanie, ale úmyslom zákonodarcu bezpochyby bolo zabezpečiť morálnu a materiálnu satisfakciu všetkých osôb, ktoré sa stali v rozhodnom časovom období objektom politických perzekúcií v súvislosti s vymenovanými trestnými činmi a ktoré nemohli byť rehabilitované podľa niektorého ustanovenia zákona o súdnej rehabilitácii. Bez použitia § 33 ods. 2 zákona by sa tohto účelu nedalo dosiahnuť. Konkrétne príklady použitia tohto ustanovenia § 33 ods. 2 možno demonštratívne označiť nasledujúcim spôsobom: 1./ Trestné stíhanie bolo pre niektorý z trestných činov uvedených v § 2 nebo § 4 zákona zastavené z niektorého z dôvodov uvedených v § 172 odst. 1 písm. a,b,c) Trestného poriadku; 2./ Ak došlo právoplatným rozhodnutím, týkajúcich sa iných obvinených osôb pre trestné činy uvedené v § 2 a § 4 zákona k rozhodnutiu o prepadnutí alebo zabratiu veci alebo majetku ako ochranného opatrenia; 3./ Ak došlo k obmedzeniu osobnej slobody v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a § 4 zákona aj keď trestné stíhanie nebolo vôbec začaté; 4./ Ak bol obvinenému zaistený a následne zhabaný majetok na základe rozhodnutia podľa zákona č. 23/1948 Sb; 5./ Ak došlo k odsúdeniu osoby pre trestné činy uvedené v § 2 nebo § 4 zákona, pričom v neskoršom období bola táto osoba na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo v konaní podľa zákona č. 82/1968 Sb. o súdnej rehabilitácie v znení zákona č. 70/1970 Sb. celkom spod obžaloby oslobodená. 9. V prejednávanej veci sa nejedná ani o jeden z vyššie uvedených prípadov, keďže Š. P. bolo odškodnenie v minulosti podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov priznané. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na úspechu žalobkyne v spore a správne vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore aj určil pomer úspechu žalobkyne v rozsahu 28% (pozri odsek 1.7.). 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).