Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/60/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116217005 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116217005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, proti žalovanému: Rosnička Slovakia, a.s., so sídlom Kopčianska 89, 851 01 Bratislava, IČO: 35 814 918, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky prihlásenej pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/22/2016-66 zo dňa 28.01.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.01.2019, vydaný v konaní pod č. k. 9Cbi/22/2016-66, p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 28.01.2019, ktorým určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 190/25-191/26, prihlásenej v reštrukturalizácii dlžníka, v konaní vedenom pod sp. zn. 8R/2/2016, a to čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky ním prihlásenej pohľadávky. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že pohľadávky zapísané v zozname pohľadávok pod por. č. 190/25-191/26, sú oprávnené čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalobca zároveň uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2016 zo dňa 06.05.2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka (žalovaného) tak, ako vyplýva z Obchodného vestníka č. 92/2016 zo dňa 13.05.2016. Žalobca si svoje pohľadávky prihlásil pod por. č. 25 v sume 478,43 Eur titulom daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie 02/2015, pohľadávku pod por. č. 26 v sume 390,27 Eur titulom daňového priznania k DPH za obdobie 03/2015, súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 06.06.2016 v základnej prihlasovacej lehote. Prihlášku správca potvrdil jej doručením dňa 08.06.2016. Potvrdenie o zapísaní pohľadávok vydal správca dňa 13.06.2016. Písomným oznámením zo dňa 13.07.2016 správca oznámil žalobcovi popretie pohľadávok pod por. č. 190/25-191/26 v celku, z dôvodu, že pohľadávka pod č. 190/25 bola uhradená dlžníkom bankovým prevodom dňa 30.04.2015 a pohľadávka č. 191/26 bola uhradená bankovým prevodom 08.07.2015 (zlý dátum v texte odôvodnenia). Žalobca ďalej súdu prvej inštancie uviedol, že na účet žalobcu v štátnej pokladnici bola dňa 04.05.2015 prijatá platba vo výške 478,43 Eur, odpísaná z účtu žalovaného s označením variabilného symbolu „1100“. Zároveň žalobca uviedol, že platba vo výške 390,93 Eur odpísaná z účtu žalovaného dňa 08.07.2015 s označením variabilného symbolu „1100052015“ bola prijatá na účet žalobcu dňa 09.07.2015. Predmetné platby vykonané žalovaným neobsahovali požadované označenie variabilným symbolom, pričom platba pohľadávky č. 25 bola označená „1100“ a platba pohľadávky č. 26 označená „1100052015“, teda nesprávne časové obdobie, išlo o platbu za 03/2015. S poukazom na ust. § 55 ods. 6 Daňového poriadku, žalobca neoznačenú platbu použil v súlade s ust. bodu 4 na iný daňový nedoplatok. Žalobu považoval žalobca za dôvodnú v celom rozsahu. Žalovaný súdu prvej inštancie uviedol, že trvá na tom, že došlo k úhrade prihlásených pohľadávok v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie v predmetnej veci s tým, že žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že pohľadávky pod por. č. 190/25 a pod por. č. 191/26 boli uplatnené súhrnnou prihláškou zo dňa 06.06.2016, ktorá bola doručená správcovi dňa 08.06.2016. Z výpisu z Obchodného vestníka č. 92/2016, zverejneného dňa 13.05.2016, mal súd prvej inštancie za osvedčené, že došlo k povoleniu reštrukturalizácie na majetok úpadcu a ustanovenie do funkcie správcu. S poukazom na ust. § 132 ods. 1, ust. § 182, ust. § 191, ust. § 192 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj s poukazom na ust. § 124 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“), ako aj ust. § 196 ZKR, s poukazom na ust. § 55 ods. 4, ods. 6, ods. 7, ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), zistil, že žalobca v konaní osvedčil dôvodnosť určenia pohľadávok pod por. č. 190/25 a pod por. č. 191/26, ktoré riadne a včas prihlásil, preukázal ich výšku a súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o riadnej úhrade DPH, resp. s argumentáciou nesprávnosti postupu žalobcu pri započítaní pohľadávky na inú platbu. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení poukázal, že zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní je predpisom verejného práva a u žalovaného ako podnikateľa sa predpokladajú znalosti a vedomosti, ako aj zodpovednosť za riadne plnenie daňových povinností. Nesprávne označenie platby štátu - dane, má za následok sankciu, ako je uvedené v ust. § 55 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, s čím sa súd v rámci dokazovania plne stotožňuje. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vyhovenie žaloby v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.01.2019 podal žalovaný odvolanie dňa 08.04.2019, zaslaním na poštovú prepravu tak, ako vyplýva z obálky, ktorú zaslal žalovaný prostredníctvom pošty (č. l. 77). Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalovanému dňa 25.03.2019 tak, ako vyplýva z č. l. 72). V odvolaní žalobca uvádza, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie. Poukazuje na judikatúru - Nález Ústavného súdu SR vydaný pod sp. zn. III.ÚS 341/2007, podľa ktorého je nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútne prednosť, pričom jednotlivé metódy by sa mali vzájomne dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne odôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Uvádza, s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, že sa má súd vyvarovať arbitrárnosti a svojvôli a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Poukazuje na skutočnosť, že v konaní bol správcom dňa 20.06.2016, s poukazom na ust. § 123 ods. 1 ZKR, vyzvaný na vyjadrenie sa k uplatnenej pohľadávke žalobcu. Oboznámil správcu so zánikom uplatnenej pohľadávky žalobcu pod č. 190/25 titulom uhradenia bankovým prevodom dňa 30.04.2015, prijatej žalobcom ako veriteľom dňa 04.05.2015. Rovnaký záver zaujal aj k pohľadávke č. 191/26, ku ktorej úhrade došlo bankovým prevodom z účtu dňa 08.07.2015. Správca sa priklonil k týmto záverom žalovaného. Poukazuje na ust. § 55 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. Má za to, že podľa ust. § 55 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. bolo možné priradiť k úhrade nedoplatku na dani platbu, na ktorú bola určená, a to konkrétne nedoplatok na DPH za 02/2015. Nerozporuje fakt, že platba nebola označená v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 378/2011 Z.z., avšak bolo nesporné, že ide o nedoplatok na DPH za príslušné obdobie. Opätovne uvádza, že predmetné pohľadávky žalobcu, uplatnené žalobou, sú vyrovnané. Má za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal riadne s ním uvedenými skutočnosťami a zároveň poukazuje na skutočnosť, že nie je uvedené, na aké iné záväzky žalobca použil predmetné platby uhradené žalovaným. Žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného žalobcovi, aby sa v lehote uvedenej vo výzve zo dňa 12.04.2019 písomne vyjadril. Súdu prvej inštancie, do podateľne dňa 25.04.2019, bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že žalovaný uvedené platby označil nesprávne, nakoľko spôsob platenia dane a pravidlá správcu dane pre použitie prijatej platby dane upravuje zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), a to konkrétne ust. § 55. Každá platba musí byť označená v súlade s Vyhláškou MS SR č. 378/2011 Z.z. o spôsobe označovania platby dane v znení neskorších predpisov. Platba prijatá na účet žalobcu v Štátnej pokladnici dňa 04.05.2015 v sume 478,43 Eur označená pod variabilným symbolom „1100“, bola správcom dane preúčtovaná vo výške 238,43 Eur na úhradu DPH za zdaňovacie obdobie 06/2014 so splatnosťou dňa 25.07.2014 a do reštrukturalizácie bola prihlásená pohľadávka za uvedené obdobie ponížená o sumu 238,43 Eur, teda vo výške 2.993,91 Eur. Správca dane ďalej časť platby prijatej dňa 04.05.2015, a to v sume 240,- Eur použil na úhrady 4 pokút vo výške 60,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie 12/2010, 05/2011, 02/2011 a prvý štvrťrok 2008. Tieto pohľadávky neboli preto do reštrukturalizácie žalovaného prihlásené z dôvodu ich úhrady. Uvedené preúčtovanie a použitie platby bolo súdu prvej inštancie preukázané dňa 28.01.2019 na pojednávaní, na ktorom sa žalovaný, ani jeho právny zástupca, nezúčastnili. Dňa 09.07.2015 bola na účet žalobcu v Štátnej pokladnici prijatá platba vo výške 390,93 Eur označená variabilným symbolom „1100052015“, ktorá bola preúčtovaná na nedoplatok na DPH za obdobie 05/2015, splatné dňa 25.06.2015. Uvedenú pohľadávku preto žalobca neprihlásil v tejto výške do reštrukturalizácie. Považuje preto žalobca za preukázané a dôvodné priradenie platieb z dôvodov vyššie uvedených a na tomto základe rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28.01.2019, vydané v konaní sp. zn. 9Cbi/22/2016, považuje za vecne správne v celom rozsahu a žiada ho potvrdiť. K vyjadreniu k odvolaniu doložil listiny tak, ako sú založené na č. l. 84-85. 5. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 20.05.2019, v zmysle ust. § 374 ods. 1 CSP, doručil vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.04.2019, doručením žalovanému dňa 04.06.2019 tak, ako vyplýva z č. l. 91. Žalovaný sa nevyjadril. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Cbi/22/2016, sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca postupoval v súlade s ust. § 55 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, pričom súdu prvej inštancie dňa 28.01.2019 preukázal a doložil spôsob preúčtovania prijatých platieb na účet v Štátnej pokladnici, čím preukázal oprávnenosť a dôvodnosť ním uplatneného nároku tak, ako je uvedené v žalobe. V konaní bolo nepochybné, že žalovaný platby neoznačil správne, čím správca dane bol oprávnený postupovať podľa ust. § 55 zákona č. 563/2009 Z.z., a to z dôvodu, že platba prijatá na účet žalobcu dňa 04.05.2015 v sume 478,43 Eur označená variabilným symbolom „1100“, ako aj platba prijatá na účet žalobcu dňa 09.07.2015 v sume 390,93 Eur označená variabilným symbolom „1100052015“, nebola označená v súlade s Vyhláškou MS SR č. 378/2011 Z.z. o spôsobe označovania platby v znení neskorších predpisov. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nevyvrátil nedôvodnosť, alebo nezákonnosť postupu žalobcu. V prospech žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že predmetné preúčtované platby, ktorým ponížil časť záväzkov žalovaného na nedoplatkoch na DPH, do konania neprihlásil. Popretie správcom preto nebolo vecne správne, dôvodné a súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak sa priklonil k argumentácii žalobcu, ním doloženým listinám, tvrdeniam, ktoré mal za nesporné a vyhovel žalobe tak, ako vyplýva z rozsudku zo dňa 28.01.2019. Odvolateľ ani v odvolaní nepreukázal nedôvodnosť, či nezákonnosť postupu žalobcu, neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by vyvracal závery zistené súdom prvej inštancie, preto odvolací súd nemôže prihliadnuť k odvolaniu žalovaného, ktoré považuje za nedôvodné. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca uniesol v konaní bremeno tvrdenia, aj dôkazné bremeno dôvodnosti jeho nároku na priznanie ním uplatnených pohľadávok žalobcu v celom rozsahu. 8. Na tomto skutkovom základe preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28.01.2019 v celom rozsahu. 9. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 13. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 14. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 15. V danom prípade mal síce úspech v odvolacom konaní žalobca, avšak mu trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal tak, ako je uvedené vo výroku II. rozhodnutia. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).