Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/148/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222011 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1116222011.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. U., F. C. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - D. P.Á., T.: Š. P. XX, XXX XX T., a otca - D. U., T.: C. XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou so sídlom: Bezručova 1, 811 09 Bratislava, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 16. októbra 2017, č. k. 3P/196/2016-82, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.10.2017, č.k. 3P/196/2016 - 85 o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 16.10.2017, č.k. 3P/196/2016 - 85 rozhodol tak, že zveril maloletého D. U., narodeného dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“), do osobnej starostlivosti otca. Súčasne určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc novembrom 2017. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že mal v danom prípade za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevedia dohodnúť. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie rozhodujúc o návrhu otca maloletého D. vychádzal zo skutočného stavu zisteného prostredníctvom vykonaného dokazovania, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu otca, nakoľko bolo v konaní spoľahlivo preukázané, že otec spĺňa predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletého D., nakoľko bolo preukázané, že otec maloletého dlhodobo zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, čo okrem listinných dôkazov predložených otcom potvrdil vo svojej výpovedi kolízny opatrovník maloletého, ktorý svoje tvrdenia oprel o výsledky vykonaných šetrení u pediatričky maloletého a školského zariadenia maloletého, ktoré potvrdili doterajšiu faktickú osobnú starostlivosť otca o maloletého. Starostlivosť matky bola naopak zo strany školského zariadenia vnímaná, ako sporadická a záujem o maloletého ako nárazový. Matka sa nezúčastňuje ani triednych aktívov maloletého ani nesprevádza maloletého pri návšteve lekára, a to dlhodobo. O jej postoji k maloletému hovorí aj jej postoj k samotnému konaniu, keď sa matka nielen nezúčastnila pojednávania, ale ani sa nevyjadrila k návrhu otca a žiaden návrh vo vzťahu k úprave výkonu jej rodičovských práv a povinností k maloletému nepodala. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že s poukazom na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že otec matke v styku s maloletým nebráni a matka sa úpravy styku s maloletým ani nedomáhala, ponechal súd styk matky s maloletým D. na dohodu rodičov. 3. V rámci rozhodovania o výške výživného na maloletého, súd prvej inštancie vychádzal jednak z preukázaných výdavkov na maloletého (č.l. 21 až 61), ktoré súd posúdil ako primerané veku dieťaťa a tomu zodpovedajúcim potrebám, ako aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich schopností a možností, pričom v danom prípade prihliadol aj na osobnú starostlivosť otca o maloletého a skutočnosť, že matka si v konaní svoju povinnosť preukázať svoje zárobkové a majetkové pomery nesplnila. Úvaha súdu, ktorou sa pri určovaní výšky výživného riadil, zodpovedá zákonnej požiadavke určovania výživného, spočívajúcej, okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia. Súd prvej inštancie tak vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky zo skutočnosti, že matka maloletého je zdravá, znížená schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť preukázaná nebola, je v produktívnom veku, žije v Bratislave, kde je dostatok pracovných príležitostí a iné vyživovacie povinnosti nemá. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že matka má dostatočné možnosti a schopnosti dosahovať príjem zodpovedajúci možnosti platiť určené výživné, ktorého výška sa pohybuje na úrovni výživného určovaného súdnom praxou v rámci neodkladného opatrenia (ust. § 366 Civilného mimosporového poriadku), teda výživného v nevyhnutnej miere. Otec však vyššie výživné matke určiť nežiadal a súdu dostatočne preukázal svoju schopnosť zabezpečovať potreby maloletého nad rámec výživného určeného matke tak, aby neboli ohrozené záujmy maloletého. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie určil matke povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 80,- € mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc novembrom 2017, nakoľko zročné výživné otec určiť nežiadal. Poukazujúc na zistený a popísaný skutkový stav a všetky doterajšie závery, súd prvej inštancie, pokiaľ ide o otázku zverenia maloletého, usúdil, že je v záujme maloletého vyhovieť návrhu otca, ako aj kolízneho opatrovníka, a maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca, nakoľko takéto rozhodnutie zodpovedá, okrem iného, aj doterajšiemu faktickému stavu. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že výchovné prostredie u otca nie je v prospech vývoja maloletého po všetkých stránkach. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach ponechal súd prvej inštancie v zmysle ustálenej aplikačnej praxe súdov obom rodičom maloletého, tak, ako žiadal otec vo svojom návrhu. 4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka dňa 30.05.2018 (č.l. 109) osobne. 5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky je potrebné odmietnuť ako oneskorene podané podľa ustanovenia § 386 písm. a) Civilného sporového poriadku. 6. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že predmetný rozsudok bol matke doručovaný na jej adresu Š.Q. P. XX, T.. Zo spisu konkrétne z č.l. 91 vyplýva, že matka na adrese Š. P. XX, T. v odbernej lehote zásielku neprevzala. Keďže súd prvej inštancie riadne dodržal postup s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. rozsudok bol matke účinne doručený prostredníctvom fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP dňa 11.01.2018. Lehota na podanie odvolania proti rozsudku matke začala plynúť nasledujúci deň po doručení, t.j. dňa 12.01.2018, posledný 15. deň lehoty na odvolanie pripadol na deň 26.01.2018 (piatok), inak povedané v tento deň uplynula matke lehota na podanie odvolania voči tomuto rozsudku. 7. Podľa § 121 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. 8. Podľa § 121 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 9. Podľa § 121 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 10. Podľa § 121 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 11. Podľa § 121 ods. 5 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 12. Odvolací súd iba zopakuje, že lehota na podanie odvolania proti rozsudku matke začala plynúť nasledujúci deň po doručení, t.j. dňa 12.01.2018, posledný 15. deň lehoty na odvolanie pripadol na deň 26.01.2018 (piatok), inak povedané v tento deň uplynula matke lehota na podanie odvolania voči tomuto rozsudku. Ak teda matka svoje odvolanie voči predmetnému rozsudku podala osobne do podateľne súdu dňa 30.05.2018, stalo sa tak neskoro, t.j. po uplynutí zákonnej procesnej lehoty na podanie odvolania. Matka v žiadnom svojom podaní súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu neuviedla inú adresu na doručovanie, ako tú, na ktorú jej doručoval súd všetky písomnosti. Pokiaľ matka v rámci svojho odvolania tvrdí, že jej sestra, ktorá preberala poštu adresovanú jej, pričom ju vôbec neinformovala o doručenej pošte, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že rozsudok v predmetnej veci nebol doručený splnomocnencovi (sestre matky), ale bol doručený matke prostredníctvom fikcie doručenia s poukazom na ustanovenie § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, a preto je treba považovať toto doručenie za účinné. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, existuje aj tzv. procesný inštitút odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 C.s.p., ktorý za určitých podmienok umožňuje odpustiť zmeškanú lehotu. Odvolací súd však poukazuje na to, že matka vo svojom odvolaní nepožiadala o odpustenie zmeškania lehoty, ani neuviedla žiadne skutočnosti významné pre odpustenie zmeškania lehoty. Na základe uvedeného, potom odvolací súd odvolanie matky voči rozsudku zo dňa 16. októbra 2017, č. k. 3P/196/2016-82 posúdil, ako oneskorene podané. 13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenie odvolací súd preto odvolanie matky, už bez ďalšieho, ako oneskorene podané odmietol (§ 386 písm. a) Civilného sporového poriadku). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 posledná veta Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útok a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).