Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/97/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117206685 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117206685.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej vo veci žalobcov: 1/ B. C., G.. XX.XX.XXXX, K.: M. - L. XXX, 2/ M. V., G.. XX.XX.XXXX, K.: M. - L. XXX, 3/ M.. O. V., G.. XX.XX.XXXX, K.: M. - L. XXX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom: Piaristická 46/276, Trenčín, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom: Tomášikova 48, Bratislava, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom: P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom: Zelinárska 6, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 20. apríla 2017 č.k. 4C/14/2017-85 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1/Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému 1/ a 2/ nakladať s nehnuteľnosťami formou zdržania sa vykonania dobrovoľnej dražby zapísanými v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Trenčín, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie M., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: pozemok parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 675 m2, pozemok parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 115 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, rovnako zakázal žalovanému 1/ a 2/ nakladať s nehnuteľnosťami formou zdržania sa vykonania dobrovoľnej dražby zapísanými v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Trenčín, Katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie M., ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: stavba so súpisným číslom XXX (dom) postavená na parcele č. XXX/X k. ú. M., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobcom 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, ktorej stranami budú - žalobcovia: 1. B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX M. - L.É. XXX, 2. M. V., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX M. - L. XXX, 3. M.. O. V.C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX M. - L. XXX; žalovaní: 1. Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, 2. Dražobná spoločnosť, a. s. so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703; predmet konania vo veci samej: o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka spôsobenej žalobcom 1/, 2/ a 3/ úmyselným porušovaním zákona o dobrovoľných dražbách žalovanými 1/ a 2/, a určenie, že záložné právo zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.10.2004 tu nie je. 2/Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, 2, ,3, § 325 ods. 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 331, § 332 ods. 1, § 336 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení (ďalej len „CSP“), § 10 ods. 1, § 12 ods. 5, § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 572/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ podali na Okresný súd Bratislava I dňa 21.03.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý doplnili podaním zo dňa 22.03.2017, ktorým sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie. Po preskúmaní obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/, v súlade s ustanovením § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli popri náležitostiach žaloby opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov (podrobne opísané v bodoch 2. a 4. odôvodnenia napadnutého uznesenia), ako aj skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (opísané v bodoch 2. a 4. odôvodnenia uznesenia), a je z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáhajú (z návrhu je zrejmé, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP). Dodržiac ustanovenie § 326 ods. 2 CSP, navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú (uvedené v bodoch 3. a 4. odôvodnenia tohto uznesenia). Súd konštatoval, že z dôvodu úmrtia Heleny Kuchtovej, ako zomrelého záložcu, a právoplatne neukončeného konania o dedičstve po nej, nie je možné v súčasnosti vykonať dobrovoľnú dražbu bez porušenia ustanovení § 10 ods. 1, § 12 ods. 5, § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách a porušenia ustanovenia § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je objektívne možné doručiť Znalecký posudok č. 196/2016 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka všetkým vlastníkom predmetu zálohu, čím je im znemožnené namietať výšku hodnoty zálohu alebo domáhať sa prípadnej neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to z dôvodu, že v súčasnosti nie je zrejmé, kto sa stane spoluvlastníkom predmetu zálohu so žalobcom 1/. Dôvodnou je preto potreba dočasne upraviť pomery strán, keďže žalovaní konajú v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách a Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho vyvstáva dôvodná obava, že by mohlo dôjsť k trvalému zásahu do práv žalobcov 1/, 2/ a 3/, ktorý by nebolo možné napraviť uvedením do pôvodného stavu, pretože v prípade, ak žalovaný 1/ vykoná svoje záložné práva dobrovoľnou dražbou realizovanou žalovaným 2/, dôjde k zmene vlastníka založených nehnuteľností. Naviac, v doplnenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bola navrhovateľmi 1/, 2/ a 3/ vznesená námietka premlčania proti zabezpečenej pohľadávke. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, dospel súd prvej inštancie k záveru, že skutočnosti uvedené žalobcami 1/, 2/ a 3/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sú skutočnosťami odôvodňujúcimi nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto, spravujúc sa ustanovením § 329 ods. 1 veta prvá CSP, rozhodol o návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, a v lehote stanovenej v ustanovení § 328 ods. 2 veta druhá CSP rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu napadnutého uznesenia. V druhom výroku enunciátu jeho uznesenia súd prvej inštancie uložil navrhovateľom/žalobcom povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 veta prvá CSP. Zároveň, v súlade s ustanovením § 336 ods. 2 CSP, súd uviedol v druhom výroku enunciátu uznesenia strany a predmet konania vo veci samej. Súčasne ozrejmil, že nemohol uložiť navrhovateľom povinnosť podať aj žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby proti navrhovateľovi dražby, dražobníkovi a vydražiteľovi, nakoľko do dňa vydania tohto uznesenia nemal súd vedomosť o tom, že k dražbe predmetných nehnuteľností došlo. 3/Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/, ktorý žiadal odvolací súd, aby konanie zastavil, resp. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V prvej časti svojho odvolania žalovaný namietol nedostatok miestnej príslušnosti konajúceho prvoinštančného súdu, pričom tvrdí, že miestne príslušným súdom je Okresný súd Bratislava III. Podľa odvolateľa žalobcovia bez akéhokoľvek právneho dôvodu odmietajú plniť svoje záväzky resp. neuvádzajú najpodstatnejší fakt protiprávneho konania samotného žalobcu, spočívajúceho v dlhotrvajúcom omeškaní so splácaním úverového záväzku / plnením povinností iných. Návrh rozhodnutia je úplne zjavne neurčitý a materiálne nevykonateľný. Vykonanie výkonu záložného práva, ktoré je právom vecným, teda právom, ktoré sa viaže na vec, na záloh, nie na konkrétnu osobu dlžníka, preto je ho je možné vykonať proti ktorémukoľvek ďalšiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom. Žalovaný tvrdí, že na doručené podanie zo dňa 22.3.2017 nemôže súd prihliadať, nakoľko nebolo označené spisovou značkou konania a zákon neumožňuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dopĺňať. Má za to, že úmrtie manželky žalobcu 1/ nemá vplyv na možnosť speňažiť záloh a už vôbec žiaden vplyv na splnenie povinností úverového dlžníka vrátiť poskytnutý úver. Výkon záložného práva prebieha od r. 2011, nie je to žiadna náhla okolnosť a jeho dôvodom je výlučne to, že úverový dlžník roky odmieta plniť svoj úverový záväzok. Uvedeným dlžníkom sú práve navrhovatelia 2/ a 3/. V súvislosti s nevykonateľnosťou návrhu žalovaný má za to, že návrh vo vzťahu k navrhovanému petitu I., II. je neurčitý z dôvodu, že používa formuláciu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej bez toho, aby boli vymedzené strany a predmet konania (ako to ukladá i ustanovenie § 336 ods. 2 CSP), uvedeným konaním vo veci samej tak môže byť čokoľvek, čo je zásadne neprípustné. Návrh vo vzťahu k navrhovaným výrokom je však tiež neurčitý z dôvodu, že nie je rozpoznateľný jeho obsah, ak sa uvádza, že sa má jednať o nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľností Katastrálneho úradu Trenčín Správa katastra Trenčín, je potrebné uviesť, že žiadna takáto evidencia neexistuje a teda nevedie ani žiadne listy vlastníctva (t.j. žiadne listy vlastníctva vedené Správou katastra Trenčín neexistujú). Ak sa má určitý a materiálne vykonateľný výrok týkať nehnuteľností, je nutné ich špecifikovať určením vyplývajúcim z ich označenia v príslušnom verejnom registri - katastri nehnuteľností vedenom príslušným Okresným úradom. Ak súd rozhodol, že ukladá žalovaným povinnosť .. do právoplatného skončenia konania vo veci samej, je takéto rozhodnutie neurčité, keďže sa jedná o formuláciu (až do právoplatného skončenia vo veci samej) bez toho, aby boli vymedzené strany a predmet konania (ako to ukladá i ustanovenie § 336 ods. 2 CSP), uvedeným konaním vo veci samej tak môže byť čokoľvek, čo je zásadne neprípustné. Rovnako vo vzťahu k „petitu“ určenia, že záložné právo zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.10.2004 tu nie je - je takýto petit nedovolený, lebo existencia záložného práva nevyplýva zo zmluvy, ale zo zápisu do katastra nehnuteľností po povolení vkladu. Neexistuje žiadne záložné právo zo zmluvy - existuje iba záložné právo z katastra nehnuteľností (ak sa jedná o zmluvné záložné právo). Z rozhodnutia nie je reálne spoznateľný jeho obsah, konkrétne nie je reálne identifikovateľné a tak reálne a určito spoznateľné, o aké konkrétne záložné právo sa jedná (označenie V - číslom, identifikáciou zálohu), o aké konkrétne nehnuteľnosti sa jedná (označenie spôsobom umožňujúcim ich identifikáciu, t.j. druh, číslo súpisné / parcelné, katastrálne územie, list vlastníctva atď). Pojem záložné právo zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.10.2004 - je v celom rozsahu neurčitý, nie je zrejmé o akú konkrétnu zmluvu sa jedná, medzi ktorými stranami a ktoré konkrétne záložné právo na ktorých konkrétnych nehnuteľnostiach by malo byť zriadené. Výroky I. a II. sú úplne nezrozumiteľné - ak súd zakazuje žalovanému ... nakladať s nehnuteľnosťami formou zdržania sa vykonania dobrovoľnej dražby, nie je zrejmé, čo sa má uvedeným na mysli, keďže žalovaný žiadnym spôsobom s nehnuteľnosťami nenakladal a už vôbec nie formou zdržania sa vykonania dobrovoľnej dražby - nič z uvedeného ani žalobcovia netvrdili a nepreukázali. Navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak nielenže neosvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ale relevantné skutočnosti v podstatnej časti ani len netvrdil, uvedený návrh bol úplne zjavne návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť odmietnutý. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z konkrétne ktorých právne relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín / prostriedkov osvedčenia a na základe akého ich obsahu dospel súd k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia, o.i. vo vzťahu k zisteniu skutočnosti, že navrhovateľ je záložcom, k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam - existencia ktorých je v súhrne nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia - dospel, aký (celkový - z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav na ich základe ustálil, ako tento (celkový - z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia (neuvedených) právnych noriem a ako tak ustálil stav právny, ako a čím sa osvedčil nárok „navrhovateľa“ a aký je reálny súvis údajného konania vo veci samej s právne neprípustným obsahom a obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, ako dospel k záveru o existencii ujmy (keď ujma je dôsledkom protiprávneho konania, nie výkonu práva) a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych noriem, ako súd odôvodnil osvedčenie existencie všetkých nevyhnutných skutočností, existencia ktorých musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená, ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené, z akého dôvodu súd nariadil neodkladné opatrenie za situácie, ktorá bola vyvolaná postupom (nekonaním) navrhovateľa, ktorý napriek svojej povinnosti neosvedčil, že zákonne konal a svoje záväzky si plnil. Súd sa vôbec nezaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou v konaní, keď je zrejmé, že navrhovatelia 2/ a 3/ neuvádzajú, že by boli, ale že mali byť záložcami, rovnako žalovaný 1/ nevykonáva dražbu - nie je dražobníkom. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že nie je možné vo výkone záložného práva pokračovať, sú v celom rozsahu nesprávne, nakoľko smrťou poručiteľa sa dedič (dedičia) stáva vlastníkom predmetu dedenia. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Tvrdenia navrhovateľov o tom, že nie je možné vo výkone záložného práva pokračovať, sú tak v celom rozsahu nesprávne. Podľa názoru odvolateľa nemôže súd (v podstate bezdôvodne) zakázať žalovanému realizáciu jeho zákonných opatrení, uvedený postup je v priamom rozpore s Ústavou (o.i. čl. 1, čl. 2 a čl. 144 ods. 1 Ústavy). V ďalšej časti podania žalovaný poukázal i na rozhodnutia ÚS SR, SD EÚ, resp. ESĽP k danej otázke (resp. otázke údajného práva na obydlie). Žalovaný mal za to, že existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia a to bez akejkoľvek faktickej ujmy na svojich právach, keďže je tu ustanovenie § 21 ods. 5 ZDD, podľa ktorého, ak sa žalobe vyhovie, budú účinky príklepu zrušené spätne k okamihu jeho vzniku a teda ani nemôže dôjsť k vzniku žiadnej faktickej ujmy. Každým dňom, kedy nie je možné vykonať zabezpečovací prostriedok, konkrétne záložné právo, o ktorom kogentné právne normy o.i. stanovujú, že záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zo zálohu a záložca je povinný výkon záložného práva strpieť, práve naopak dochádza k zvyšovaniu majetkovej ujmy veriteľa. Vo vzťahu k tvrdeniam navrhovateľov žalovaný uviedol, že títo neuviedli žiaden dôvod / skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok neexistenciu záložného práva, ním uvádzané právne skutočnosti uvedené vylučujú i v teoretickej rovine. Žalovaný poukázal na konanie sp. zn. 14C/147/2016 vedenom na Okresnom súde Trenčín, s ohľadom na uvedené namietol existenciu prekážky veci rozhodnutej, ako aj skutočnosť, že postupom v tomto konaní sa navrhovatelia snažia „obísť“ kompetenciu výlučne zverenú NS SR, ktorý v dovolacom konaní môže rozhodnúť o odklade právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktorú právomoc nie je možné obchádzať. 4/K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalobcovia, ktorí žiadajú odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že z odvolania nie je zrejmé, ktorý zo žalovaných toto podáva. Napadnuté rozhodnutie súdu považovali za vecne správne a primerane odôvodnené, pričom súd jasne a presvedčivo ustálil skutkový základ veci a správne aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy. Žalobcovia popierajú, že by uvádzali nesprávne, resp. nepravdivé skutkové či právne tvrdenia. Je pravdou, že v minulosti neúspešne viedli súdny spor so žalovaným na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 19C/211/2011, avšak daný spor mal odlišný právny základ. 5/Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je opodstatnené. 6/Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd má za preukázané, že navrhovaným neodkladným opatrením jeho navrhovatelia žiadajú, aby súd zakázal žalovaným 1/ a 2/ v súlade s § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP nakladať s bližšie špecifikovanými nehnuteľnosťami. Svoj návrh odôvodnili tým, že nakoľko neb. p. C. (jedna zo záložcov) ako bezpodielová spoluvlastníčka založenej predmetnej nehnuteľnosti zomrela, je potrebné počkať s dobrovoľnou dražbou do skončenia dedičského konania, nakoľko nie je jasné, ako bude dedičstvo vyporiadané. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že sa budú vo veci samej domáhať určenia neplatnosti dražby. Majú za to, že s ohľadom na úmrtie I. C. a prebiehajúce dedičské konanie, nie je možné vykonať dobrovoľnú dražbu bez porušenia ustanovení § 10 ods. 1, § 12 ods. 5, § 17 ods. 5 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách. V prípade ak žalovaný 2/ dražbu vykoná, dôjde k zmene vlastníka nehnuteľností, v dôsledku čoho môže dôjsť k trvalému zásahu do práv navrhovateľov 1/, 2/ a 3/, ktorý nemožno uviesť do pôvodného stavu. Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že vo veci samej sa chcú domáhať, okrem iného aj určenia, že záložné právo zo záložnej zmluvy zo dňa 21.10.2004 tu nie je. Odvolací súd zistil, že navrhovatelia podali na Okresnom súde Bratislava I i žalobu o určenie, že záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.10.2004 tu nie je, resp. že záložné právo zo zmluvy o zriadení práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.10.2004 nie je možné vykonať. 7/Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť žalovaný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8/Odvolací súd konštatuje, že navrhovatelia v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovatelia majú za zo, že nie je možné, aby bolo vykonané právo zo záložnej zmluvy zo dňa 21.10.2004, môžu sa domáhať na súde na to vhodnou žalobou (čo aj navrhovatelia využili a tohto určenia sa aj domáhajú žalobou zo dňa 16.05.2017). V prípade, ak by prišlo k vykonaniu dražby pred právoplatným skončením uvedeného konania, navrhovatelia sa môžu domáhať ochrany ich práva na základe výsledku tohto konania, žalobou o neplatnosť dražby, ktorá je osobitným typom určovacej žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, ktorou sa navrhovatelia môžu domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pri tomto type žaloby na rozdiel od všeobecnej určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP ani nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, postačuje, ak žalobca spochybní platnosť záložnej zmluvy z akýchkoľvek dôvodov. Súd teda bude vykonávať následnú súdnu kontrolu platnosti záložnej zmluvy (ex post), ktorej platnosť sama osebe môže byť predmetom súdneho posúdenia aj pred vykonaním dražby, ako je tomu v prípade navrhovateľov. Pokiaľ je dražba právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu vyhlásená za neplatnú, účinky príklepu (t. j. nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby) zanikajú ku dňu príklepu v súlade s § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Vlastnícke právo vydražiteľa k predmetu dražby teda spätne zanikne a deklaráciou neexistencie vlastníckeho práva vydražiteľa po vyhlásení dražby za neplatnú sa eliminujú aj súdne spory, ktoré by musel vlastník predmetu dražby viesť voči ďalším nadobúdateľom predmetu dražby. 9/Vzhľadom na vyššie uvedené je možné dospieť k záveru, že neexistuje potreba bezodkladnej okamžitej úpravy pomerov strán, bez ktorej by bolo právo navrhovateľov ohrozené. 10/Na doplnenie odvolací súd poukazuje aj na to, že navrhovatelia môžu požiadať kataster nehnuteľností o zápis informatívnej poznámky do katastra nehnuteľnosti o prebiehajúcom súdnom konaní k nehnuteľnostiam podľa § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, vďaka čomu budú mať aj tretie osoby vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa nehnuteľností. 11/Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia neosvedčili súdu všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesene súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na jeho nariadenie ako nedôvodný zamietol. 12/O nároku na náhradu trov prvoinštančného resp. tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej, ktorým sa konanie o veci samej skončí (§ 262 ods. 1 CSP). 13/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).