Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/71/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117227455 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1117227455.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: 1/ S.. N. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. N. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, 2/ Z.. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX Y., proti žalovanému: AXA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 36 857 521, zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 3 340 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.06.2018, č.k. 25Csp/74/2017-93, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolanie žalovaného sa o d m i e t a. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobkyniam 1/ a 2/ sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. Žalobkyniam 1/ a 2/ sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 61, § 62, § 161 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 18 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 7 ods. 1,2, § 21 ods. 1,2, 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a vecne tým, že žalobkyne v konaní žalovaného označili ako: AXA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo: 1576/B, súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňami označený žalovaný je organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, a to zahraničnej osoby AXA pojišťovna a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká republika. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a nenadobúda ju ani zápisom do obchodného registra a nemá ani procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka tejto zahraničnej osoby. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby (podnikateľa) sa používa obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka. Procesná subjektivita strany sporu patrí k procesným podmienkam, na ktorú súd prihliada kedykoľvek v priebehu konania. Súd prvej inštancie zistil, že žaloba smeruje proti subjektu, ktorý nemá z hľadiska občianskeho hmotného práva postavenie právnickej osoby ako to vyplýva z definície pojmu právnickej osoby podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda nemá spôsobilosť byť stranou v civilnom spore, keď žalobkyňami označenému žalovanému zákon právnu subjektivitu nepriznáva, a teda nemá spôsobilosť byť stranou civilného sporového konania. Mal tak za to, že tento nedostatok nemožno odstrániť opravou podľa § 129 Civilného sporového poriadku, pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Pričom poučenie žalobkýň o tom, koho by mali podľa hmotného práva žalovať, by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 ods. 1 Civilného sporového poriadku a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu. Súd prvej inštancie tak s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v danom prípade neexistencia procesnej subjektivity označeného žalovaného je dôvodom pre zastavenie konania podľa § 62 Civilného sporového poriadku a zároveň predstavuje nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, preto bolo dôvodným podľa ustanovenia § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastaviť. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vzhliadol na to, že žalobkyne uplatnili nárok na súde proti žalovanému, ktorý nemá procesnú subjektivitu, teda procesne zavinili zastavenie konania. Žalovanému však súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že na strane žalovaného ide o subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, a preto mu nie je možné v súdnom konaní či už priznávať alebo ukladať práva alebo povinnosti. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/ a 2/, a to z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že mali za to, že bola daná právomoc slovenských súdov a to podľa článku 11 ods. 2 v spojení s článkom 7 ods. 5 Nariadenia Európskej únie č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel Ibis), keďže sa spor týkal organizačnej zložky žalovaného zahraničnej právnickej osoby, a to AXA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 81 1 06 Bratislava, IČO: 36 857 521. Uvedomovali si chybu v písaní pri označení strany žalovaného a tým riadne nesplnenie procesných podmienok žaloby. Uvedené pochybenie považovali za odstrániteľnú vadu návrhu. Zastavenie konania považovali za nespravodlivé, keď počas celého mimosúdneho konania od ohlásenej krádeže vlámaním do svojej poistenej domácnosti, komunikovali s AXA poisťovňou, a.s., pobočkou poisťovne z iného členského štátu so sídlom v Bratislave, ktorá mala pridelené identifikačné číslo a bola riadne zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Vzhľadom k uvedenému žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s trovami konania žalovaného, ktoré mu vznikli v prvoinštančnom konaní, napriek tomu, že súdu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Dal do pozornosti, že sporové konanie nie je možné začať bez procesnej iniciatívy žalobcu a bolo na žalobcovi, aby označil strany v sporovom konaní. Bez ohľadu na nedôslednosť žalobkýň pri špecifikácií žalovaného ako strany sporu v uvedenom konaní, v zmysle žalobou určeného subjektu, voči ktorému sa žalobkyne domáhali svojho práva na vyplatenie poistného plnenia, bola AXA pojišťovna a.s., so sídlom: Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, IČ: 281 95 604, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka číslo 12826 nútená vynaložiť relevantné právne prostriedky úspešnej obrany svojich práv, v súvislosti s čím jej vznikli účelne vynaložené trovy konania. V kontexte dispozičnej zásady konania, strany sporu určuje iniciátor konania, teda žalobca. Skutočnosť, že žalobkyne označil subjekt, ktorý nedisponuje procesnou subjektivitou, je v konečnom dôsledku irelevantná vo vzťahu k povinnosti žalovaného sa k žalobou uplatnenému nároku vyjadriť a vynaložiť tak účelne výdavky na to, aby jeho práva boli v konaní ochránené a súd tak konanie zastavil. Preto bez ohľadu na to, ako ho v žalobe označili, bol toho názoru, že výdavky, ktoré vynaložil za účelom úspešného bránenia svojho práva v konaní sú preukázanými výdavkami, nakoľko v uvedenej veci bol právne zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá uskutočnila účelne vynaložené úkony právnej služby na to, aby sa žalovaný mohol v začatom konaní úspešne brániť. Tak, ako to vyplývalo aj z napadnutého uznesenia, právny zástupca žalovaného účelne vynaložil tri úkony právnej služby za účelom efektívneho bránenia práva uvedeného subjektu - strany sporu (t. j. príprava a prevzatie právneho zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21.12.2017 a predmetné odvolanie voči výroku súdu o náhrade trov konania). Mal tak za to, že trovy konania sú preukázané. Zastavenie uvedeného konania je dôkazom odôvodnenosti vynaložených nákladov žalovaného, pričom nesprávne označenie subjektu žalovaného je potrebné posudzovať na ťarchu žalobkýň (a nie žalovaného), ktoré svojou nedôslednosťou zapríčinili tak trovy súdneho konania, ako aj trovy právneho zastúpenia žalovaného. Právo na právne zastúpenie v konaní pred súdom sa priznáva každému, bez ohľadu na to, či je stranou sporu fyzická osoba alebo právnická osoba, ako aj bez ohľadu na to, či daná strana v spore má alebo nemá právne vzdelanie alebo či disponuje alebo nedisponuje zamestnancami s právnym vzdelaním. Jednou za základných zásad právneho štátu je možnosť efektívnym spôsobom preukázať všetky okolnosti, ktoré môžu prispieť k spravodlivému rozhodnutiu veci, a to aj prostredníctvom zvolenia si právneho zástupcu podľa vlastného uváženia. V záujme náležitej ochrany svojich práv, mal právo byť zastúpený právnym zástupcom, ktorým je v tomto prípade advokátska kancelária. Nakoľko Ústava Slovenskej republiky garantuje strane sporu ústavné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastúpením žalovaného, tak nemožno považovať za neúčelne vynaložené, resp. neuplatnené, čo potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2014, pod sp. zn. 7Sži/2/2014: „Za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pritom možno považovať len také náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené nebo ohrozené subjektívne právo na súde. Náklady spojené so zastúpením advokátom tomuto vymedzeniu spravidla zodpovedajú.“ 6. Nesprávne označenie subjektu ako žalovanej strany sporu zo strany žalobkýň (bez procesnej subjektivity) nepredstavuje ani výnimočný špecifický dôvod hodný osobitného zreteľa, v dôsledku ktorého by bol súd podľa § 257 C.s.p. oprávnený nepriznať žalovanému náhradu trov konania. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2004, pod sp. zn. II. ÚS 31/2004: “Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania) náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP.“ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/ %23paragraf-150> Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému nároku. Zistenia súdu v týchto otázkach sa nevyhnutne musia podľa názoru ústavného súdu premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.09.2009, pod sp. zn. III. ÚS 166/2009). Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.02.2017, pod sp. zn. I. ÚS. 629/2016. 7. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav ohľadom náhrady trov konania, nakoľko vôbec nezohľadnil skutočnosť, že k vynaloženiu trov skutočne došlo, a to tým subjektom, ktorému boli zo strany súdu doručované písomnosti, ktorý v danej veci podával vyjadrenia, a s ktorým súd v konečnom dôsledku konal ako so stranou sporu (vo vzťahu ku ktorej súd splnil aj poučovacie povinnosti a pod.), čo preukazuje aj tá skutočnosť, že tomuto subjektu bolo aj doručené napadnuté uznesenie, proti ktorému podal odvolanie. Nakoľko procesná subjektivita je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma počas celej doby konania, súd mohol a aj mal predísť vynaloženiu trov žalovanej strany sporu vydaním uznesenia o zastavení konania bez toho, aby vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Nakoľko však súd takto vo veci nepostupoval a žalovanému aj napriek skutočnosti, že by sa nemalo jednať o stranu sporu doručil žalobu a žalovaného zároveň pod hrozbou vydania rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, subjekt s procesnou subjektivitou bol za účelom efektívnej obrany svojich práv nútený v súdom určenej lehote podať vyjadrenie zo dňa 21.12.2017 (a to nie len vo vzťahu k nedostatku procesnej podmienky konania, ale aj k meritu veci vzhľadom na uplatnenú koncentračnú zásadu), pričom si dovoľujeme upozorniť, že až po doručení tohto vyjadrenia, súd konanie uznesením zastavil. 8. Súd prvej inštancie tak preniesol zodpovednosť za nesprávne označenie žalovaného zo strany žalobkýň na žalovaného a odňal strane nárok na náhradu za právnu pomoc, keď jej trovy spojené s poskytnutím právnej pomoci vo veci nepriznal. Takýmto postupom nielenže neaplikoval ustanovenie § 256 C.s.p., ale v rozpore s ústavnokonformným výkladom vôbec neaplikoval základne princípy (článok 3 ods. 1 a článok 4 C.s.p.), na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok a na ktoré je vždy nutné prihliadať. Výkladom súdu prvej inštancie by tiež mohla nastať situácia, kde súd rozhodne o tom, že strana konania nemá procesnú subjektivitu až rozhodnutím po viacerých podaniach a pojednávaniach, kde by bol žalovaný povinný (za predpokladu, že má záujem spor neprehrať) použiť všetky prostriedky procesnej obrany, čím by si nielenže zvýšil trovy konania, ale zároveň pre účely podania novej žaloby by bol žalobca oboznámený so skutkovými tvrdeniami žalovaného a tiež s jeho návrhmi na vykonanie dôkazov, čím by v porovnaní so žalovaným získal neoprávnenú výhodu v kontradiktórnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že ad absurdum by mohla nastať situácia, že žiadna strana pri nesprávnom označovaní nemá nárok na náhradu trov, a teda znefunkčnilo by sa ustanovenie § 256 C.s.p.. Súd nielenže neaplikoval základné princípy obsiahnuté v článku 3 ods. 1 a článku 4 C.s.p., ale zároveň interpretoval C.s.p. v rozpore s čl. 3 ods. 2 prvá veta CSP, ktorá znie nasledovne: “Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné.“ 9. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, žalovanému prizná náhradu trov konania, a to v rozsahu 100%. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkýň nevyjadril. Žalobkyne sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili. 11. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 12. Odvolací súd skôr ako pristúpil k preskúmavaniu dôvodnosti odvolania podaného žalovaným z vecnej stránky, preskúmaval, či odvolateľ (žalovaný) splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré umožňujú odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného meritórne prejednať, a to, či sú splnené objektívne a subjektívne podmienky prípustnosti odvolania. Následkom absencie niektorej z procesných podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie. Vychádzajúc z toho, že v prejednávanej veci žalobkyne ako žalovaného označili neexistujúci subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu odvodenú od hmotnoprávnej, takto označený žalovaný nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, preto ani nemohol podať odvolanie proti napadnutému uzneseniu. Vzhľadom k absencii subjektívnej procesnej legitimácie žalovaného na podanie odvolania, preto odvolací súd odvolanie žalovaného podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p., ako podané neoprávnenou osobou odmietol. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ nie je podané dôvodne. 14. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyne 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.11.2017 domáhali od žalovaného označeného : AXA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, zaplatenia sumy 3 340 eur s príslušenstvom. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel : Po, vložka číslo :1576/B je zapísaná organizačná zložka: AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, sídlo organizačnej zložky: Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO : 36 857 521. 15. Podľa § 60 C.s.p., stranami sú žalobca a žalovaný. 16. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 17. Podľa § 62, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 18. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 19. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 20. Podľa § 161 ods. 3 veta prvá C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. 21. V danom prípade je nesporným a uvedenú skutočnosť v podanom odvolaní žalobkyne1/ a 2/ ani nenamietali, že v žalobe označili ako žalovaného: „AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Kolárska 6, 811 06 Bratislava, právna forma : podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej osoby), IČO: 36 857 521“. Presné označenie strán v spore predstavuje osobitnú náležitosť podania v zmysle ust. § 132 ods. 1 C.s.p., pričom podľa ust. § 133 ods. 1 C.s.p. sa právnická osoba v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Žalobca je tým subjektom práva, ktorý označuje žalovaného. Procesná subjektivita, t.z. spôsobilosť mať práva a povinnosti, je základnou procesnou podmienkou, na splnenie ktorej musí súd prihliadať ex offo. V prípade, ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou od začatia konania, jedná sa o neodstrániteľnú vadu konania, ktorej obligatórnym následkom je zastavenie konania. Podnik, resp. organizačná zložka podniku nie je samostatnou právnickou osobou v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka. Je iba organizačným útvarom už existujúceho podniku, v tomto prípade podniku zahraničnej právnickej osoby podnikajúcej na území Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby koná na území Slovenskej republiky v mene zahraničnej právnickej osoby. Právnu subjektivitu nezakladá ani jej zápis do obchodného registra, ktorý je podmienkou podnikania zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky. 22. Nakoľko žalobkyne 1/ a 2/ v žalobe žalovaného označili ako organizačnú zložku, súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Žalovaný označený v žalobe nebol označený vadne ani neúplne, keďže bol označený v súlade so zápisom v obchodnom registri na území Slovenskej republiky. Nepochybne však išlo o organizačnú zložku, ktorá nemá právnu subjektivitu a nenadobúda ju ani zápisom do obchodného registra. Jej zápisom do obchodného registra vzniká oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky. Z práv a povinností týkajúcich sa organizačnej zložky je oprávnená alebo zaviazaná osoba, ktorej je zložkou. Takýto nedostatok nemožno ani odstrániť, pretože nejde o vadu konania spočívajúcu v nesprávnosti alebo neúplnosti, lebo spôsobilosť byť účastníkom konania žalovaný nemal už od momentu začatia konania. Podľa súdnej judikatúry súd zastaví konanie pre nedostatok podmienky konania, ak označil žalobca za účastníka konania toho, kto nikdy nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ale aj v prípade, ak žalobca označil za účastníka konania organizačnú zložku právnickej osoby, ktorá nemá právnu subjektivitu. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 24. Odvolací súd postupujúc podľa ust. § 379 písm. a) C.s.p. preskúmaval aj správnosť výroku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko výrok o trovách konania je závislým výrokom. Pri posudzovaní vecnej správnosti výroku o trovách konania odvolací súd vzhliadol na skutočnosť, že žalovaný nemá právnu subjektivitu, teda nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, preto mu nemohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania ani mu nemožno uložiť žiadnu povinnosť. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu konania bolo potrebné postupovať podľa zásady procesného zavinenia na zastavení konania ( § 256 ods.1 C.s.p.) a aplikovať článok 4 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil skutočnosť, že s neexistujúcim subjektom (žalovaným) nemožno konať, preto odvolací súd závislý výrok o trovách konania zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobkyniam 1/ a 2/ nepriznal právo na náhradu trov konania. 25. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vzhliadol na skutočnosť, že žalobkyne 1/ a 2/ neboli v odvolacom konaní vo vzťahu k výroku o zastavení konania úspešné, preto v tejto časti bolo možné priznať úspech žalovanému. Nakoľko však žalovaný nemá právnu subjektivitu, teda nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, nemohlo mu ani vzniknúť právo na náhradu trov konania, pretože s neexistujúcim subjektom nemožno konať, a teda ani rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Pri posudzovaní úspechu žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd vzhliadol na to, že odmietnutie odvolania sa svojim obsahom rovná zastaveniu odvolacieho konania, preto bola dôvodnou aplikácia ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. Keďže žalovaný je neexistujúci subjekt, nemožno ho zaviazať ani na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyniam 1/ a 2/. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalobkyniam 1/ a 2/ nepriznal. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).