Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/53/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119010193 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119010193.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci obžalovaného G. L. pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/13/2019 zo dňa 14.05.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06. augusta 2019 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný G. L., U.. XX.XX.XXXX H. R., F. R. Š. X, R., podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e v bodoch 1) a 2) spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I sp.zn. 2Pv 2/19/1101 zo dňa 18.03.2019 pre čiastkové útoky pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1) 02.01.2019 v čase asi o 14:48 hod. v R. na Q. Z. Č. XX v priestoroch predajne poškodenej spoločnosti F. A. Y. E..A..O.. zobral z regálu 4 ks balenia kávy zn. Jacobs Kronung 200 g v hodnote 11,59 € za kus a 2 ks šampónov zn. Head&Shoulders 2 in 1 360 ml v hodnote 5,39 € za kus, ktoré si vložil do svojej bundy, a to v úmysle si tieto veci prisvojiť a bez úmyslu za ne pri pokladni zaplatiť, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, čím poškodenej spoločnosti F. A. Y. E..A..O.. spôsobil celkovú škodu vo výške 57,14 €, tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 24.10.2018 uložená bloková pokuta pod číslom 11175369 vo výške 30,- € za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 Zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 2T/24/2016 z 01.06.2016, právoplatným 23.04.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iných a tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 3T/215/2016 z 11.01.2017, právoplatným 04.07.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iných, 2) 02.01.2019 v čase asi o 17:16 hod. v R. na Q. Z. Č. XX v priestoroch predajne poškodenej spoločnosti F. A. Y. E..A..O.. zobral z regálu 4 ks balenia kávy zn. Jacobs Kronung 200 g v hodnote 11,59 € za kus, 2 ks šampónov zn. Gliss Kur ult v hodnote 4,79 € za kus a 4 ks šampónov zn. Head&Shoulders Samp Citrus 400 v hodnote 4,89 € za kus a tieto si vložil do svojej bundy a to v úmysle si tieto veci prisvojiť a bez úmyslu za ne pri pokladni zaplatiť, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, čím poškodenej spoločnosti F. A. Y. E..A..O.. spôsobil celkovú škodu vo výške 75,50,- €, tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 24.10.2018 uložená bloková pokuta pod číslom 11175369 vo výške 30,- € za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 Zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 2T/24/2016 z 01.06.2016, právoplatným 23.04.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iných a tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 3T/215/2016 z 11.01.2017, právoplatným 04.07.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iných, nakoľko nebolo preukázané, že skutky spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť F. A. Y. E..A..O.., B.: XX XXX XXX, R. X, R. R., odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Obžalovaný G. L., U.. XX.XX.XXXX H. R., F. R. Š. X, R. s a u z n á v a v i n n ý m , že 05.01.2019 v čase asi o 14:31 hod. v R. na Q. Z. Č. XX v priestoroch predajne poškodenej spoločnosti F. A. Y. E..A..O.. zobral z regálu 4 ks balenia kávy zn. Jacobs Barista Ameri v hodnote 11,99 € a tieto si vložil do igelitovej tašky, ktorú mal so sebou a to v úmysle si tieto veci prisvojiť a bez úmyslu za ne pri pokladni zaplatiť, následne prešiel cez zónu pokladní bez zaplatenia za tento tovar, pričom následne bol zadržaný pracovníčkou poškodenej spoločnosti, čím poškodenej spoločnosti F. A. Y. E..A..O.. spôsobil celkovú škodu vo výške 47,96 €, tohto skutku sa dopustil po tom, čo mu bola dňa 24.10.2018 uložená bloková pokuta pod číslom 11175369 vo výške 30,- € za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 Zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. 2T/24/2016 z 01.06.2016, právoplatným 23.04.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iných a tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 3T/215/2016 z 11.01.2017, právoplatným 04.07.2017, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iných, t e d a prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, č í m s p á c h a l prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/13/2019 zo dňa 14.05.2019 bol obžalovaný G. L. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1), 2) a 3) výrokovej časti tohto rozsudku, za čo mu súd prvého stupňa podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pre výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd prvého stupňa obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, a tiež podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody vo výške 132,64 € poškodenej spoločnosti F. real estate, s.r.o. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výrokom o vine v bodoch 1) a 2) napadnutého rozsudku a proti nadväzujúcim výrokom. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.06.2019 ako aj vlastným podaním doručeným dňa 12.06.2019. Obhajoba v dôvodoch odvolania uvádza, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku 3) obžaloby a svoje konanie oľutoval. Ku skutkom uvedeným v obžalobe v bodoch 1)a 2) sa vyjadril, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že v čase, keď sa mat dopustiť konania uvedeného v bodoch 1) a 2), bol po celý deň 02.01.2019 na návšteve u svojich známych, a to u A. N. a jeho družky L. L., bytom E. ul. XX, R.. Pracovníčka poškodeného F. real estate s.r.o. JUDr. D. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po tom, čo videla na kamerovom zázname dňa 05.01.2019 obžalovaného, ktorý bol následne hliadkou polície zadržaný, si prehrala kamerové záznamy z minulosti a spoznala na zázname obžalovaného, ktorý sa mal dopustiť krádeže aj dňa 02.01.2019 v čase o 14:48 a 17:16 hod. uvedené v bodoch 1) a 2) obžaloby. Obžalovaný uvádza, že na kamerovom zázname zo dňa 02.01.2019 v čase o 14:48 a 17:16 hod. nie je zachytený on, nie je absolútne vidieť osobe na zázname do tváre, a ani podľa iných znakov nie je možné jednoznačne uviesť, že to je osoba obžalovaného. Obhajobou navrhované znalecké dokazovanie z odvetvia fyzickej antropológie, ktoré by určilo, či ide o zhodu osoby zachytenej priemyselnou kamerou v priestoroch predajne poškodeného s osobou obžalovaného, bolo prvostupňovým súdom zamietnuté, rovnako ako výsluch svedkov A. N. a jeho družky L. L.. Záznam z priemyselnej kamery, na ktorej mala byť zachytená osoba obžalovaného pri páchaní prečinu krádeže dňa 02.01.2019, je jediným dôkazom predloženým obžalobou ku skutku 1) a 2). Vyhodnotenie záznamu ako postačujúci dôkaz a stotožnenie obžalovaného s neznámou osobou zachytenou kamerou, ktorej nie je na zázname absolútne vidieť do tváre, bez ďalšieho dôkazu je v priamom rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Pri tak závažnom rozhodnutí ako je vydanie rozsudku a odsúdenie obžalovaného, nie je prijateľné sa uspokojiť so zisteným skutkovým stavom, o ktorom sú objektívne pochybnosti. Kamerový záznam absolútne nepreukazuje prítomnosť obžalovaného dňa 02.01.2019 v predajni poškodeného, ako ani údajné priznanie obžalovaným pri jeho zadržaní. Vyjadrenia svedkov JUDr. D. F. ako i člena policajnej hliadky D. E., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, že sa mal obžalovaný pred nimi priznať k spáchaniu skutkov 1) a 2), sú ako dôkaz na usvedčenie obžalovaného úplne irelevantné. Sú to ich účelové tvrdenia, pričom obžalovaný bol v čase zadržania pod vplyvom alkoholu, takže takáto jeho výpoveď by bola v rozpore s Trestným poriadkom. Obhajoba Má zato, že obžalovaný nebol zo skutku 1) a 2) vôbec žiadnym dôkazom usvedčený a nebola mu preukázaná vina. Ku skutku 3) sa priznal a urobil vyhlásenie, z toho dôvodu obhajoba poukazuje na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. I) Trestného zákona. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu bral do úvahy len priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný nepriznal ku všetkým skutkom. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s názorom obhajoby, že je obžalovaný nevinný zo skutkov 1) a 2) pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a uložiť trest bez navýšenia dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe uvedeného obhajca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alebo aby odvolací súd rozhodol sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Zo skutkov 1) a 2) obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, nakoľko zistený skutkový stav v tejto časti neobstojí. Obžalovaný vo svojom odôvodnení odvolania nad rámec argumentov obhajoby uviedol, že súd prvého stupňa nereagoval na návrh na uzavretie zmieru, čo obžalovaný považoval za procesnú chybu. Sudca na návrh obžalovaného reagoval tak, že len mávol rukou, a tiež nereagoval na vznesenú námietku zaujatosti. Spomenul to až na koncu pojednávania. Obžalovaný mal v minulosti so samosudcom nejaké spory, preto sa domnieva, že robí všetko preto, aby obžalovanému čo najviac uškodil. Obžalovaný nebol pri zadržaní vypočutý, prvý raz bol vypočúvaný až po vzatí do väzby. Nie je pravdou skutočnosť uvedená v zápisnici, že nežiadal lekárske vyšetrenie. Obžalovaný je ťažký epileptik, nemal pri sebe lieky, a žiadal prevoz do nemocnice, kam aj bol prevezený a ošetrený. Trest sa mu zdá privysoký, a preto sa obráti aj na najvyšší súd a generálnu prokuratúru. Obdobné skutočnosti obsahuje aj podanie obžalovaného doručené súdu prvého stupňa dňa 17.05.2019. Prokurátor ani poškodená spoločnosť nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré im bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené. Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie, na ktoré predvolal obžalovaného a upovedomil ostatné procesné strany. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhol v bodoch 1)a 2) zrušiť napadnutý rozsudok a uznať obžalovaného vinným len za bod 3), v ktorom urobil vyhlásenie o vine a oľutoval ho. Tým pádom je uňho rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na malú závažnosť jeho konania navrhol uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby, a tiež navrhol rozhodnúť o ochrannom opatrení. Zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal s vinou obžalovaného aj v bodoch 1) a 2), kedy vychádzal z výpovedí svedkov a videozáznamu. Stotožnila sa aj s výrokom o treste, ktorý zodpovedá tomu, že obžalovaný bol opakovane odsúdený aj za majetkovú trestnú činnosť, vykonal tresty, avšak neviedlo to k náprave. Výrok o ochrannom opatrení má podklad v znaleckom posudku. Rozsudok je vecne správny vo všetkých výrokoch, a preto navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný v konečnom návrhu nič neuviedol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona <http://www.epi.sk/G./N..aspx?F.=~/G./F..ascx&zzsrlnkid=S.&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=XXXXX&FragmentIdX=X&FragmentId2=0>. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci navrhnuté procesnými stranami v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, tieto boli vykonané zákonným spôsobom, avšak súd prvého stupňa tieto vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď bez náležitých dôvodov prijal záver o vine obžalovaného v bodoch 1) a 2), hoci neboli odstránené všetky rozumné pochybnosti o osobe páchateľa napriek vyčerpávajúco vykonanému dokazovaniu. Z predloženého spisu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 20.03.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry R. I na príslušný súd na G.a L.a obžalobu pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený v 3 bodoch výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný G. L. na hlavnom pojednávaní učinil k bodu 3) vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd po jeho kladných odpovediach na zákonné otázky v prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania viny nevykonal. V bodoch 1) a 2) obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného, v procesnom postavení svedka vypočul zástupkyňu poškodenej spoločnosti JUDr. D. F., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedeckú výpoveď D. E., podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral obrazový záznam, podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, a napokon podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Vzhľadom na obmedzený revízny princíp vyplývajúci zo zákona odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine v bode 3) napadnutého rozsudku, ktorý nemohol byť a ani nebol napadnutý odvolaním, pretože vyhlásením napadnutého rozsudku nadobudol právoplatnosť. Obhajoba obžalovaného v bodoch 1) a 2) spočívala v tom, že dňa 02.01.2019 v predajni F. nekradol, a nenachádzal sa tu, pretože celý deň strávil u svojich známych, s ktorými oslavoval Nový rok, venčil im psa. Po nahliadnutí do fotografií vyhotovených z videozáznamu z predajne zo dňa 02.01.2019 obžalovaný uviedol, že osobu na fotografii nespoznáva. Z výpovede svedkyne JUDr. D. F. vyplynulo, že dňa 05.01.2019, kedy bol obžalovaný prichytený pri krádeži v predajni, si spätne prezrela záznamy z dôvodu, že chýbal obdobný tovar, ako kradol obžalovaný, a na záznamoch zo dňa 02.01.2019 spoznala ako páchateľa krádeží obžalovaného. Obžalovaný najprv zapieral, potom sa priznal, a to v prítomnosti príslušníkov PZ. Túto skutočnosť potvrdil svedok D. E., člen hliadky PZ. Videozáznam vyhotovený dňa 02.01.2019 zachytáva obchodné priestory predajne, v ktorých tá istá osoba v daný deň 2 razy vošla do predajne, odcudzila tovar jeho vložením do bundy, bez zaplatenia prešla cez pokladničnú zónu a z predajne odišla. Ani na jednom zábere kamery po celú dobu nie je páchateľovi, ktorý mal na hlave kapucňu, vidieť do tváre, a nie je na ňom badať žiadne markanty, podľa ktorých by bolo možné tohto identifikovať. V jedinom okamihu možno pozorovať špičku jeho nosa, ktorá však nevykazuje žiadne špecifické znaky. Jeho obuv i odev je odlišný od tých, ktoré mal obžalovaný na sebe pri zadržaní. Odvolací súd za danej dôkaznej situácie považoval za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý odmietol vykonať dôkazy vypočutím svedkov navrhovaných obžalovaným, pretože priamy a objektívny dôkaz o skutku - videozáznam - nie je možné spochybniť svedeckými výpoveďami potvrdzujúcimi alibi obžalovaného. Na druhej strane, ak bolo spochybnené, že na videozázname je obžalovaný, vhodným dôkazom by sa javil byť znalecký posudok z odvetvia antropológia, avšak vzhľadom na to, že niet dostatok podkladov pre identifikáciu páchateľa znalcom, keďže tvár ani iné časti tela páchateľa na videozázname nie je vidieť, odvolací súd považoval takýto dôkaz za neefektívny a zbytočný. Súd prvého stupňa však pochybil, keď konštatoval, že pri pozornom pozretí videozáznamu niet pochýb, že páchateľom je obžalovaný. Odvolací súd vzhliadol videozáznam prinajmenšom rovnako pozorne ako súd prvého stupňa, avšak žiadne identifikačné znaky páchateľa (tvár, ruky), ktoré by bolo možné porovnať s osobou obžalovaného na videozázname nevidel. Tiež nemožno súhlasiť so súdom prvého stupňa, že odev páchateľa sa zhoduje s odevom, ktorý mal o 3 dni neskôr pri zadržaní na sebe obžalovaný. Odvolací súd uvádza, že páchateľ mal bundu s kapucňou, ktorá mala v hornej časti čierny pás (možno zips), na rozdiel od kapucne obžalovaného pri zadržaní, ktorá je jednofarebná a bez pásu. Páchateľova obuv má na vonkajšej bočnej strane a podrážke biele pásiky, topánky obžalovaného sú šedo - čierne bez pásikov. Nie je teda správny záver súdu prvého stupňa, že na základe tváre a odevu možno ustáliť, že páchateľ a obžalovaný sú tá istá osoba. Naopak, uvedené bez vylúčenia všetkých rozumných pochybností ustáliť nemožno. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že uznanie obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu aj v bodoch 1) a 2) nebolo v súlade so zákonom, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a na podklade dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa sám rozhodol vo veci rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku. V bodoch 1) a 2) odvolací súd podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože nebolo nad akúkoľvek pochybnosť dokázané, že tieto skutky spáchal. Vzhľadom na oslobodzujúci výrok odvolací súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody na civilný proces. V bode 3) odvolací súd uznal obžalovaného vinným v zmysle obžaloby, a to na základe vyhlásenia obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní. Tento skutok sám osebe napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a teda k zmene právnej kvalifikácie napriek oslobodeniu spod 2 čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu nedošlo. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a oľutovaní trestného činu, a tiež priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v početných predchádzajúcich odsúdeniach. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:1. Obžalovaný má v registri trestov 18 záznamov pre majetkovú a inú trestnú činnosť, opakovane vykonal nepodmienečné tresty odňatia slobody, naposledy vykonal nepodmienečný trest dňa 08.10.2018, teda len cca 2 mesiace pred spáchaním prejednávaného trestného činu, a tiež sa jednalo o.i. o trestný čin krádeže. Aplikujúc kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v citovaných ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona odvolací súd dospel k záveru, predchádzajúci opakovaný výkon nepodmienečných trestov obžalovaným vylučuje záver o dosiahnutí účelu trestu i bez jeho výkonu, a teda je potrebné zdôrazniť represívnu a ochrannú funkciu trestu pred jeho výchovnou funkciou. Obžalovaný sa dopustil špeciálnej recidívy krátko po výkone trestu odňatia slobody, a to opakovane, a preto sú možnosti jeho nápravy menej priaznivé. Prihliadajúc na to, že obžalovaný sa takmer nepretržite od dosiahnutia veku trestnej zodpovednosti dopúšťa trestnej činnosti, ale aj na nevysokú závažnosť jeho konania a absenciu reálnej škody, odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu vrátane jeho morálnej funkcie možno v prípade obžalovaného dosiahnuť uložením trestu v spodnej polovici trestnej sadzby. Obžalovaný G. L. bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním posudzovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolací súd prevzal z napadnutého rozsudku do svojho rozhodnutia výrok o ochrannom opatrení, ktorý má oporu v dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vyplynulo, že u obžalovaného je prítomný syndróm polymorfnej závislosti na viacerých psychoaktívnych látkach - heroín, pervitín, benzodiazepíny, ktorý už bol opakovane v rámci ochranného liečenia liečený, avšak vždy došlo k recidíve. Znalkyňa navrhla uložiť obžalovanému ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti so svojou závislosťou, preto bolo na mieste uložiť mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona aj navrhované ochranné liečenie. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.