Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/107/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119202848 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119202848.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci prípustnosti prevzatia Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX F., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, na odvolanie umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.02.2019, č.k. 1Pu/25/2019 - 6, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že prevzatie umiestnenej Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX F., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 27.02.2019, bolo neprípustné. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.02.2019, č.k. 1Pu/25/2019 - 6 rozhodol, že prevzatie umiestnenej Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX F., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, 821 01 Bratislava, pracovisko Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, 813 69 Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 27.02.2019, bolo prípustné. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 6 ods. 4, ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), majúc za preukázané vykonaným dokazovaním, že umiestnená bola do zdravotníckeho zariadenia prevzatá z dôvodu ochorenia (organická bludová porucha, dementný syndróm), v príčinnej súvislosti, s ktorým ohrozuje seba i svoje okolie (bludy, paranoja) a hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára Y.. Y. Q. a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej zistil, že táto bola do zdravotníckeho zariadenia prevezená rýchlou zdravotníckou pomocou zo psychiatrického oddelenia nemocnice v T., pričom išlo o jej opakovanú psychiatrickú hospitalizáciu. U umiestnenej bol prítomný florídny psychotický obraz, paranoidné obsahy v myslení, organické rysy a dementný syndróm, jej byt bol v neobývateľnom stave, bez energií, susedia sa naň sťažovali. Počas vykonaného výsluchu umiestnená vypovedala, že nevie, prečo je hospitalizovaná na psychiatrii, pretože chrbtica sa nelieči na psychiatrii a ona mala bolesti chrbtice, psychicky chorá sa necíti byť. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie umiestnená. Uviedla, že netrpí bludovou poruchou, dementným syndrómom, ani žiadnou psychickou poruchou, neohrozuje seba ani svoje okolie. Zdôraznila, že bola liečená na chrbticu v nemocnici v T., a je po liečbe. Vyjadrila sa, že jej byt bol vykradnutý a z tohto dôvodu kontaktovala políciu v V.. 4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a dospel k záveru, že odvolanie umiestnenej je dôvodné. 5. Podľa § 260 ods. 1 CMP, súd umiestneného vyslúchne. 6. Podľa § 260 ods. 2 CMP, výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. 7. Podľa § 260 ods. 3 CMP, ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 8. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 9. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 262 ods. 2 CMP, súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. 11. Podľa § 262 ods. 3 CMP, súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 12. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotnej starostlivosti začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že sudca vypočuje umiestneného a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 CSP, pričom zistené skutkové a právne závery zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. 13. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia, a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). 14. V danej prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018, konkrétne rozhodnutie č. 67, ktorého právna veta znie: „Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez súhlasu umiestneného, je tak závažným zásahom do osobnej slobody človeka, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie vykoná osobne sudca.“. Rovnako odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2Cdo 31/2018 zo dňa 31.07.2018, z ktorého vyplýva, že v detenčnom konaní, ktoré je mimosporovým konaním ovládaným vyšetrovacím princípom, je povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princípom materiálnej pravdy), pričom preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, pričom ide o špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania upravuje § 195 CSP, pričom za určitých okolností, s ohľadom na zdravotný stav osoby, je možné upustiť od výsluchu. Obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou na jej žiadosť sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. Okolnosťou odôvodňujúcou upustenie od výsluchu je zlý zdravotný stav osoby, prípadne ak by bol výsluch s ohľadom na zdravotný stav na ujmu osoby. Z čl. 4 Základných princípov CMP vyplýva, že súd zodpovedá za to, že zabezpečí počas konania účinnú realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, teda aj umiestneného. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na to, či ide o výsluch alebo vzhliadnutie, pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človek, je potrebné, aby túto osobu vypočul sudca. Inak sudca o osude človeka rozhoduje bez osobného kontaktu s ním a inak len na základe informácií obsiahnutých v spise. Postupom súdu, pri ktorom nevykonáva výsluch umiestnenej osoby sudca, dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. V predmetnej veci je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že výsluch umiestnenej vykonal dňa 28.02.2019 o 10.15 hod. Mgr. C. N., ktorého funkcia z obsahu zápisnice o predmetnom výsluchu nevyplýva. S poukazom na uvedené, odvolací súd uvádza, že pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človeka, akým je jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je potrebné, aby bol tento vypočutý priamo sudcom. V opačnom prípade sudca rozhoduje o osude človeka bez osobného kontaktu s ním, výlučne na základe informácií obsiahnutých v spise. V predmetnej veci je zrejmé, že výsluch umiestnenej nevykonal zákonný sudca, a preto si súd prvej inštancie nemohol absolútne objektívne vytvoriť názor pre posúdenie podmienok prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Na uvedený procesný nedostatok bol odvolací súd povinný prihliadnuť napriek tomu, že daná procesná vada nebola v odvolaní namietnutá, keď súd v predmetnom konaní nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a zároveň uvedená vada konania pred súdom prvej inštancie mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP). 16. Odvolací súd dospel k záveru, že nerealizovanie výsluchu umiestnenej sudcom znamenalo oslabenie právnej istoty, pričom k obmedzeniu osobnej slobody osoby môže dôjsť jedine v súlade so zákonom. Vzhľadom na špecifickosť a citlivosť danej situácie odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 388 CSP zmenil tak, že prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia, ku ktorému došlo dňa 27.02.2019, bolo neprípustné. 17. Odvolací súd neprihliadal na postup súdu prvej inštancie, ktorý uznesením č.k. 1Pu/25/2019-9 zo dňa 12.03.2019 vyzval umiestnenú na doplnenie odvolania v lehote 10 dní od prevzatia výzvy, považujúc takýto postup za nesprávny. Z podaného odvolania je zrejmý nesúhlas umiestnenej s hospitalizáciou. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).