Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/42/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203497 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119203497.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v konaní vo veci o vyslovenie prípustnosti držania umiestnenej: Ľ. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom G. V., G. XX/X, do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, o odvolaní umiestnenej Ľ. Q., proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. marca 2019, č.k. 1Pu/30/2019-6 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. marca 2019, č.k. 1Pu/30/2019-6 mení tak, že prevzatie umiestnenej Ľ. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, K. G. V., G.Á. XX/X, do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 13.03.2019, bolo neprípustné. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 14.03.2019, č.k. 1Pu/30/2019-6 vyslovil, že prevzatie umiestnenej Ľ. Q., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom G. V., G. XX/X, do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 13.03.2019, bolo prípustné. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dňa 13.03.2019 zdravotnícke zariadenie súdu prvej inštancie oznámilo, že dňa 13.03.2019 bola bez informovaného súhlasu prevzatá do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia Ľ. Q., G. V. XX.XX.XXXX, K. G. V. X. 3. Súd prvej inštancie oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej zistil, že umiestnenej sa jedná o prvý krát psychiatricky hospitalizovanú pacientku. Do zdravotníckeho zariadenia bola privezená RZP z bytu, kde museli zasahovať aj príslušníci policajného a hasičského a záchranného zboru. Pri prijatí bola u pacientky prítomná bludná nálada, zvýšená iritabilita, rozvoľnené zrýchlené myslenie, asociačné skoky v myslení, bludné, perzekučné, erotomanické, megalomanické bludné obsahy a konšpirácie. Umiestnená dostávala rôzne indície a úlohy od vysokej školy v Skalici. Nemožno vylúčiť ani poruchy vnímania. V konaní v domácom prostredí bola popisovaná dezintegrácia, náhla zmena vplyvom bludov, ku svojmu stavu je nekritická, pri snahe o usmernenie sa umiestnená správala agresívne, ohrozovala deti aj seba. Pacientka 7 hodín vysokou rýchlosťou jazdila so svojimi deťmi v aute. Deti mali počas jazdy strach. Najstaršia dcéra pacientky komunikovala so sestrou pacientky, pričom jej udávala, že sú asi v Českej republike. Potom pacientka povedala, že idú do Nemecka, čo vzápätí zmenila, pretože v Nemecku zabíjali židov a nakoniec v noci prespali v hoteli v Budapešti. Do Bratislavy prišla preto, lebo sa zaľúbila do W. W. a povedali jej, že má v Bratislave stretnutie. Prevzatá na hospitalizáciu bola s diagnózou nešpecifikovaná akútna a prechodná psychotická porucha. Dôvodom nedobrovoľného vstupu je ohrozenie seba a svojho okolia. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom umiestnenej. Umiestnená vypovedala, že vlastní niekoľko spoločností a firiem. Pacientka ďalej uviedla, že jej manžel je žiarlivý a neustále ju kontroluje. Toto vyústilo k rozhodnutiu umiestnenej, že sa chce rozviesť. Pacientka udávala, že si potrebovala oddýchnuť a preto sa ubytovala v hoteli a deti nechala u rodičov a trávila čas s priateľmi. Keď sa pacientka cítila dobre, chcela vyskúšať, či je schopná sa postarať o deti, preto s nimi išla na výlet autom, počas ktorého prespali v hoteli v Budapešti. Agresivitu pacientka negovala, rovnako ako rýchlu jazdu. V závere umiestnená uviedla, že požiadala o pomoc svojho spoločníka W. W., pretože mala pocit, že je v ohrození života. 5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že umiestnená bola prevzatá do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu ohrozenia seba a svojho okolia. Umiestnená trpí bludmi, správala sa agresívne, ohrozovala svoje deti aj seba, k svojmu zdravotnému stavu je nekritická. S poukazom na takto zistený skutočný stav veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že umiestnená bola v tomto prípade prevzatá v súlade s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože v príčinnej súvislosti s ochorením (nešpecifikovaná akútna a prechodná psychotická porucha) ohrozuje seba (nekritickosť k zdravotnému stavu) a svoje okolie (bludy, ohrozenie detí). 6. Proti uzneseniu podala Ľ. Q. odvolanie v zákonnej lehote. V odvolaní uviedla, že do zdravotníckeho zariadenia bola prevezená po zásahu hasičov, rýchlej zdravotnej pomoci a polície, avšak dobrovoľne. Po rozhovore s M.. Y., ktorá sa predstavila ako internistka sa nechal previesť do záchranky kvôli meraniu tlaku a EKG. Akonáhle jej spravili EKG sanitka sa pohla a bez jej súhlasu bola prevezená na psychiatrickú kliniku LFUK a UNB na Mickiewiczovej 13, Bratislava. Pri zásahu nekládla odpor, snažila sa situáciu riešiť zmierlivo. V noci keď zasahovala polícia tak aj s deťmi spali. Nútili ju, aby zobudila deti. Zásah si nahrala do mobilného telefónu, ktorý jej bol zabavený. Ďalej uviedla, že s rodinou komunikovala celý čas a chcela mať len jeden deň voľna s deťmi, čo odkomunikovala aj s učiteľom jej syna B. A. O.. M., ktorému absolútne verí a sprevádzal ju celou situáciou, v ktorej sa nachádzala a pomáhal jej s JQ.. Ďalej uviedla v odvolaní, že nemá možnosť nahliadať do znenia Civilného sporového poriadku, na základe ktorého nemocnica podala oznámenie a bolo začaté konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Držia ju bez možnosti telefonovať, nemá k dispozícii žiadnu literatúru. V informovanom súhlase bola uvedená diagnóza F 23.09, bez vysvetlenia. Ďalšie body uvádzali, že bola podrobne oboznámená s liečbou, čo sa nestalo. Vyslovila názor, že rodina sa rozhodla, čo je pre ňu najlepšie a pravdepodobne z dôvodu odňatia detí z jej starostlivosti, kvôli tomu aby sa nerozvádzala a vrátila s k manželovi. Policajti zasahovali na pokyn jej manžela, ktorý aj napriek jej prosbám o jeden deň s deťmi podal na ňu pátranie. Ďalej uvádza v odvolaní, že nedostala možnosť zavolať advokáta a uznesenie jej bolo odovzdané až po výsluchu dňa 14.03.2019. Žiaden príbuzný z jej rodiny o tom nevedel, nedostala možnosť navrhnúť blízku osobu. Ďalej vyslovila pochybnosť, prečo o nej nerozhoduje súd podľa jej trvalého bydliska. Ďalej v odvolaní popisuje udalosti z dní pred jej zadržaním tak, že 11.03. večer vyrazila do Budapešti s deťmi na výlet. Jazdila pomaly, išli aj na Györ bočnými uličkami, teda nie je pravda, že by jazdila rýchlo. Ubytovali sa v centre Budapešti a auto odparkovala v podzemnej garáži. Adresu si odfotila aj izbu, v ktorej spala s deťmi. Keď ráno prišla k autu a chcela ísť do Bratislavy auto jej vypísalo, že 12.09.2019 bol zaevidovaný náraz, a že auto treba skontrolovať. Auto zaparkovala a stlačila na ňom tlačidlo zavolať servis, ktoré jej auto obsahuje. Deti vzala do mesta a čakala, že ju bude niekto z mercedesu kontaktovať. Snažila sa aj do mercedesu dostať. Volala s Q. K., aby si na diaľku lokalizoval jej auto. Majú teda kompletný zoznam z cesty z Budapešti a taktiež v aplikácii Waze v jej telefóne a v telefóne jej dcéry je možné vidieť kadiaľ sa pohybovali a v kabelke má doklad o tom, čím živila svoje deti počas týždňa. Nemala žiadnu bludnú náladu, bola zobudená po hodine a pol spánku. Dňa 11.03.2019 sa stretla aj s W.K. W. v kaviarni LeBar v Evrovea, pričom rozhovor nebol priateľský, W. jej vytkol komunikáciu voči nemu a vytkol jej, že už jej nedôveruje. Rozišli sa s tým, že má intenzívne pracovať na obnove jeho dôvery. Uviedla, že sa rozprávali spolu aj o rozvode manželstva a vyporiadaní BSM. Ďalej uvádza v odvolaní, že ak nebude môcť vykonávať svoju prácu, môže o ňu prísť a bude nútená podať žalobu a vyčísliť škodu spôsobenú neprimeraným držaním v zariadení, bude musieť podať žalobu a určiť škodu, ktorá jej bola spôsobená stratou dôvery jej partnerov. Zároveň uviedla, že podá trestné oznámenie na manžela za obmedzenie jej slobody a na zaobchádzanie s jej osobou v zariadení na psychiatrickej klinike. 7. K odvolaniu umiestnenej sa vyjadrila Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, s tým, že umiestnenie považujú za oprávnené vzhľadom na symptomatiku, ktorá bola prítomná pred prijatím a pri prijatí a na konanie, ktoré ohrozovalo okolie a najmä deti pacientky. Údaje sú zdokumentované v zdravotnej dokumentácii. Pacientka trvalo napáda dôvody hospitalizácie, spochybňuje údaje získané od tretích strán a uvádza, že sa bude sťažovať, o žalobách na ich inštitúciu, resp. na personál kliniky a o medializácii prípadu. 8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku a prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie umiestnenej je dôvodné. 9. Podľa § 260 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd umiestneného vyslúchne. 10. Podľa § 260 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. 11. Podľa § 260 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 12. Podľa § 261 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 13. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa § 262 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. 15. Podľa § 262 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 16. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotnej starostlivosti začne súd z úradnej povinnosti a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav chorého vyžaduje prevzatie do ústavu je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Aj keď v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia chorého do ústavu súd nenariaďuje pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že sudca vypočuje chorého a jeho ošetrujúceho lekára. Vykonané dôkazy potom súd vyhodnotí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 191 C.s.p., pričom zistené skutkové a právne závery zákonom zodpovedajúcim spôsobom uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia ústavu identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do ústavu prevzatá a tiež na základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si sudca sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. 17. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia, a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). 18. V uvedenej situácii odvolací súd poukazuje na Zbierku stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018, konkrétne rozhodnutie č. 67, ktorého právna veta znie: „Rozhodnutie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení bez súhlasu umiestneného, je tak závažným zásahom do osobnej slobody človeka, že prvotný výsluch alebo vzhliadnutie vykoná osobne sudca.“ Rovnako, ako sa uvádza v predmetnom rozhodnutí je potrebné zdôrazniť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že sudcovia, ktorí rozhodujú o závažných veciach zasahujúcich do súkromného života človeka (akými sú konania o niektorých statusových veciach fyzických osôb), by v zásade mali mať osobný kontakt s týmto človekom (porovnaj rozhodnutie Sýkora proti Českej republike sťažnosť č. 23419/07 a ďalšie). Z uvedeného tak možno ustáliť, že vzhliadnutie a samozrejme aj výsluch umiestnenej osoby by mal primárne vykonať sudca. Nakoľko vzhliadnutím sa rozumie pokus o zistenie stavu človeka vlastným pozorovaním sudcu, ktorý o detencii rozhoduje, tento nemá byť realizovaný prostredníctvom inej súdnej osoby. Je totiž vždy nevyhnutné, aby si sudca sám, na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do ústavu. Z judikatúry ESĽP taktiež vyplýva, že v určitých výnimočných situáciách postačí, ak tento úkon vykoná na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, a to však najmä vtedy, ak sa rozhoduje o osobe, o ktorej detencii už bolo skôr rozhodované, ktorá bola už v minulosti sudcom vzhliadnutá a v prebiehajúcom konaní je jej zdravotný stav, pre ktorý už bola v minulosti držaná v zdravotníckom zariadení, podľa aktuálnych lekárskych posudkov takej povahy, že nie je možné očakávať jej zlepšenie. Takýto mimoriadny postup súdu však musí byť v odôvodnení jeho rozhodnutia podrobne a dôkladne odôvodnený (viď stanovisko NS ČR sp. zn. Cpjn 201/2015). Cieľom výsluchu je teda podľa názoru odvolacieho súdu zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Inak povedané obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. 19. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že výsluch umiestnenej vykonal dňa 14.03.2019 o 10:00 hod. vyšší súdny úradník, pričom išlo o prvotný výsluch umiestnenej. Na základe uvedeného odvolací súd udáva, že bez ohľadu na to, či ide o výsluch alebo vzhliadnutie, pri tak závažnom zásahu do osobného stavu človeka, je potrebné, aby túto osobu vypočul sudca. Inak sudca o osude človeka rozhoduje bez osobného kontaktu s ním a len na základe informácií obsiahnutých v spise. V predmetnej veci je zrejmé, že výsluch umiestnenej nevykonal sudca, ale vyšší súdny úradník, a preto si súd nemohol absolútne objektívne vytvoriť názor pre posúdenie podmienok prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Na uvedený procesný nedostatok bol odvolací súd oprávnený prihliadnuť napriek tomu, že procesná vada nebola v odvolaní namietnutá a to z toho dôvodu, že v mimosporovom konaní nie je súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a súčasne na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 67 CMP). Vzhľadom na to, že uvedená vada konania pred súdom prvej inštancie mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je možné v odvolacom konaní na ňu prihliadnuť. 20. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého je rozhodnutie súdu prvej inštancie poznačené nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a preto odvolací súd má dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci. V tomto prípade však ide o špecifickú situáciu a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom už takpovediac nemá o čom rozhodovať, nakoľko umiestnená bola dňa 28.03.2019 prepustená. Inak povedané uvedené procesné pochybenie t.j. vzhliadnutie resp. výsluch umiestnenej sudcom už nie je možné v tomto štádiu konania napraviť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže k prevzatiu umiestnenej (k obmedzeniu osobnej slobody) do zdravotníckeho zariadenia došlo v čase od 13.03.2019 do 28.03.2019 je zrejmé, že o tomto držaní musí súd rozhodnúť (nemôže ponechať rozhodnutie zrušené). V tomto prípade odvolací súd poukazuje podporne aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 79/93, pričom je potrebné uviesť, že nevzhliadnutie umiestneného sudcom ale vyšším súdnym úradníkom znamenalo oslabenie právnej istoty, že k obmedzeniu osobnej slobody osoby dôjde jedine v súlade so zákonom. Vzhľadom na špecifickosť a citlivosť danej situácie odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 388 CSP zmenil tak, že prevzatie umiestnenej Ľ. Q., G. V. XX.XX.XXXX, K. G. V., G. XX/X, do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Pažítkova 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova 13, Bratislava, Psychiatrická klinika LFUK a UNB, ku ktorému došlo dňa 13.03.2019,bolo neprípustné. 21. Dôvodmi umiestenej obsiahnutými v odvolaní sa odvolací súd už bližšie nezaoberal, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho procesného postupu zrušil, pričom dôvody uvedené v odvolaní nemali podľa názoru odvolacieho súdu ani vecný súvis s predmetnou vecou. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody umiestnenej, v tomto prípade odvolací súd musí uviesť, že nie je oprávnený prehodnocovať postup lekárov pri určovaní diagnózy pacienta, inak povedané odvolací súd, ani súd prvej inštancie nie je oprávnený vyhodnotiť, či lekár správne postupoval a určil pacientke hospitalizáciu na psychiatrii dôvodne, nakoľko stanovenie diagnózy toho - ktorého pacienta sa nedá absolútne jednoznačne diagnostikovať vizuálnym kontaktom lekára a tobôž nie sudcu, ale je potrebné pacienta podrobiť ďalším potrebným vyšetreniam za účelom stanovenia presnej diagnózy. Nie je ani vecou súdu zaoberať sa podmienkami pacientov v zdravotníckom zariadení. V takomto prípade je vecou Úradu verejného zdravotníctva prehodnocovať podnety pacientov a vyhodnocovať postup lekára, prípadne nemocnice. K vyslovenej pochybnosti v odvolaní, či rozhodoval príslušný súd, odvolací súd poukazuje na ust. § 252 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke zariadenie, teda v danom prípade to je Okresný súd Bratislava I, ktorý aj o veci rozhodoval. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).