Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/134/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119204495 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119204495.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci navrhovateľky: X. T., W.. XX.X.XXXX, L. X, F., zastúpenej advokátom JUDr. Jakubom Malým, advokátska kancelária Detvai, Ludik, Malý, Udvaros, Cukrová 14, Bratislava, proti odporcovi: DELTA REAL INVEST s.r.o., Pribinova 4, Bratislava, IČO: 35 863 102, zastúpenému SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., Palisády 32, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 31C/28/2019-49, zo dňa 29.4.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; odporcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným 29.3.2019 Okresnému súdu Bratislava I žiadala, aby súd zriadil záložné právo, ktorým by zabezpečil jej pohľadávku voči odporcovi vo výške 77.687,26 eura (ďalej len ako „Pohľadávka“) a akékoľvek jej príslušenstvo na pohľadávke odporcu, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia voči dlžníkovi: akejkoľvek banke a pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky, z akejkoľvek zmluvy o bankovom účte odporcu. Ďalej žiadala, aby súd zabezpečil jej Pohľadávku a akékoľvek jej príslušenstvo, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia zriadením záložného práva k nasledovným nehnuteľnostiam: pozemkom, parcelám registra C: parcelné číslo XXX/XX, o výmere 747 m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcelné číslo XXX/XXX, o výmere 376 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXX/XXX, o výmere 18 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; stavbe so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parcelné číslo XXX/ XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom; stavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, druh stavby: rozostavaná budova, popis stavby: rozostavaný rodinný dom; vedeným Okresným úradom Malacky, pre okres Malacky, katastrálne územie Marianka, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX, a ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila existenciou svojej Pohľadávky voči odporcovi, ktorá vznikla zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi odporcom v postavení dlžníka a pôvodným veriteľom spoločnosťou W - A GROUP, s.r.o., so sídlom Konventná 9, Bratislava, IČO: 35 851 015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo 6.11.2017, bola pohľadávka 76.261,41 eura vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke postúpená na R. E., W.. X.X.XXXX, postúpenie bolo odporcovi ako dlžníkovi písomne oznámené listom doručeným 10.1.2018; a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 23.1.2019 bola Pohľadávka spolu so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými postúpená na navrhovateľku, postúpenie malo byť odporcovi oznámené 23.1.2019; splatnosť pohľadávky bola v zmluve o pôžičke dohodnutá na 31.12.2016. Navrhovateľka zdôvodnila potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia iba tým, že odporca jej Pohľadávku doposiaľ ani sčasti neuhradil a neprejavil ani záujem plniť; podľa jej vedomostí na Okresnom súde Bratislava I je vedené konanie o zaplatenie dlžnej sumy pod sp. zn. 6C/44/2018, kde odporca je na strane žalovaného subjektu; na základe toho, že odporca má viacerých veriteľov a nemá záujem plniť vyjadrila obavu, že exekúcia bude ohrozená. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie ozrejmil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená; navrhovateľ by mal preto poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu hrozby zmarenia exekúcie; takouto skutočnosťou však nie je len samotná existencia dlhu, ale jedná sa o také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. 3.1. Súd prvej inštancie mal z výpisu z obchodného registra odporcu za preukázané, že jeho základné imanie vo výške 556.000 eur bolo splatené v celom rozsahu, a že ako také niekoľkonásobne prevyšuje výšku Pohľadávky. S prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka v návrhu netvrdila a ani predloženými listinnými dôkazmi neosvedčila, že by sa odporca zbavoval majetku v jeho vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozil prípadné exekučné konanie; konštatujúc, že skutočnosť, že odporca vystupuje vo viacerých súdnych konaniach ako strana sporu, nemôže automaticky viesť k záveru, že je tým naplnená dôvodná obava hrozby zmarenia (prípadnej) exekúcie na vymoženie navrhovateľkou tvrdenej pohľadávky; súd prvej inštancie dospel k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené predpoklady a preto za použitia § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p., ale napriek plnému úspechu odporcu v konaní mu náhradu trov konania nepriznal, lebo mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 4. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť; podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne skutkové zistenia, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poznamenala, že odporcovi bolo oznámené postúpenie Pohľadávky na jej osobu listom z 23.1.2019; notársku zápisnicu o doručovaní oznámenia priložila k odvolaniu. Argumentovala tým, že odporca jej doposiaľ nezaplatil ani časť Pohľadávky, z čoho mala za osvedčené, že nemá záujem plniť a upriamila pozornosť na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6C/44/2018, kde odporca vystupuje na strane žalovaného. Aj na základe uvedeného možno dôvodne predpokladať, že odporca nemá záujem Pohľadávku splatiť, nakoľko má niekoľkých veriteľov. Mala tak za preukázané, že existuje dôvodná obava, že v prípade, ak bude pri vymožení Pohľadávky úspešná, exekúcia postihnutím vlastníckych a majetkových práv odporcu bude ohrozená. Poznamenala, že nemá možnosť predložiť súdu doklady preukazujúce majetkové pomery odporcu, nakoľko tieto nemá k dispozícii a nemá o nich ani vedomosť; z dôvodu opatrnosti k odvolaniu priložila výpis z listu vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiadala zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo. 5. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť; vo vzťahu k samotnej Pohľadávke ozrejmil, že táto zanikla v roku 2016 započítaním; priložil Zmluvu o prevzatí dlhu a zápočte pohľadávky z 31.8.2016, spolu s interným účtovným dokladom č. 16IN00032. Ďalej vyjadril názor, že postúpenie Pohľadávky na navrhovateľku je zrejme špekulatívnym úkonom; R. E., ktorý navrhovateľke Pohľadávku postúpil a E. O., ktorý je jediným spoločníkom a konateľom odporcu sú v príbuzenskom vzťahu, taktiež sú spoločníkmi pôvodného veriteľa Pohľadávky spoločnosti W - A GROUP, s.r.o., Konventná 9, Bratislava, IČO: 35 863 102, a majú medzi sebou pretrvávajúce nezhody od hádky v roku 2016. R. E. je zároveň jediným konateľom spoločnosti W - A GROUP, s.r.o. a obmedzuje E. O. na jeho právach spoločníka tejto spoločnosti a pri výkone súvisiacich práv; odporca priložil ich e-mailovú komunikáciu. Okrem toho uviedol, že súdny spor, na ktorý navrhovateľka poukázala v odvolaní (a ktorým odôvodňovala svoju obavu ohrozenia prípadnej exekúcie vedenej v neprospech odporcu) bol začatý na návrh osoby blízkej navrhovateľke, t.j. jej druha R. F., W.. XX.X.XXXX, L. X, F.. Špekulatívnosť postúpenia Pohľadávky osvedčuje aj skutočnosť, že pri uplatnení pohľadávky R. F. v predmetnom súdnom konaní bola Pohľadávka uplatnená navrhovateľkou v tomto súdnom spore označená ako skutočnosť odôvodňujúca existenciu hrozby začatia konkurzného konania na majetok odporcu; poukázal aj na neprimerane nízku odplatu 5.000 eur za postúpenie Pohľadávky voči odporcovi, ktorý je z hľadiska finančných aspektov bonitný. Ďalej namietal, že pôvodný veriteľ spoločnosť W - A GROUP, s.r.o. ako postupca, ani R. E. ako postupník, neoznámili odporcovi ako dlžníkovi postúpenie Pohľadávky v súlade s § 526 Občianskeho zákonníka; s tým, že E. O. ako aj jemu bola od spoločnosti W - A GROUP, s.r.o. doručovaná listová zásielka, avšak bez akékoľvek obsahu, čo potvrdzuje aj zmluvný partner odporcu zabezpečujúci preberanie zásielok pre odporcu, k odvolaniu priložil jeho potvrdenie, že zásielka doručená 9.1.2018 bola bez obsahu spolu s fotografiami; vzápätí vyjadril domnienku, že zásielka mala byť použitá pri uplatňovaní Pohľadávky v tomto súdnom spore. Upriamil pozornosť aj na to, že z verejných zdrojov je možné zistiť, že odporca je v dobrej finančnej kondícii (napr. zo zverejňovaných účtovných závierok), len nehnuteľný majetok odporcu bol znalcom v roku 2018 ohodnotený na 1.300.000 eur. Vyjadril názor, že zabezpečenie neexistujúcej Pohľadávky si navrhovateľka uplatňuje zrejme so zámerom vyvolať na jeho škodu difamačné účinky takéhoto zabezpečovacieho opatrenia, ovplyvniť tým jeho pozíciu u obchodných partnerov, prípadne aj so zámerom ovplyvniť plnenie jeho zmluvných záväzkov. Zdôraznil, že zo žiadneho jeho konania nevyplýva hrozba zbavovania sa majetku a že splatnosť Pohľadávky, ktorej zabezpečenie navrhovateľka požaduje bola 31.12.2016 a splatnosť pohľadávky, ktorú si uplatňuje v neprospech odporcu jej druh R. F. v inom súdnom spore, bola určená na deň 5.9.2018; za celú dobu od splatnosti predmetných pohľadávok však nenastala na strane odporcu žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala obavu ohrozenia exekúcie vedenej v neprospech odporcu v budúcnosti. Záverom skonštatoval, že navrhovateľku informoval vo Vyjadrení - popretí nároku z 22.2.2019 o zániku Pohľadávky, ktorej zabezpečenie si uplatňuje, pričom zásielka s vyjadrením bola navrhovateľke doručená 26.2.2019, t.j. pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; priložil Vyjadrenie - popretie nároku, spolu s poštovým podacím hárkom a výpisom zo sledovania zásielok preukazujúcim deň doručenia. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a teda že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 10. V zmysle § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím a ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 C.s.p.). 11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na jeho nariadenie a) existencia spôsobilého predmetu záložného práva, b) skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a c) existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. 14. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam navrhovateľky v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu, najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; založených na úvahe, že navrhovateľka neposkytla dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov z dôvodu hrozby zmarenia exekúcie, t.j. také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. 15. Na ďalšie zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je možné nariadiť iba na návrh, ktorý musí spĺňať nielen všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 C.s.p. a všeobecné náležitosti žaloby v zmysle § 132 C.s.p., ale aj osobitné náležitosti vyplývajúce z § 343 C.s.p. v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p., spočívajúce v presnom označení predmetu vo vzťahu ku ktorému sa žiada zriadiť záložné právo a v osvedčení dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ preukázal a osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené. 16. Tak ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia si úspech strany vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, t.j. musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva - tak aj súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčený nárok, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením (navrhovateľ preukazuje existenciu hmotnoprávneho nároku medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené). 16.1. V posudzovanom spore sa navrhovateľka skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi snažila osvedčiť existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, vychádzajúceho z jej peňažnej pohľadávky voči odporcovi v sume 76.261,41 eura nadobudnutej Zmluvou o postúpení pohľadávky z 23.1.2019; naproti tomu ale aj odporca v súvislosti s predmetnou pohľadávkou listinami osvedčil (č.l. 117), že táto zanikla v roku 2016 započítaním, keď priložil Zmluvu o prevzatí dlhu a zápočte pohľadávky z 31.8.2016 spolu s interným účtovným dokladom č. 16IN00032. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní jednoznačne neosvedčila existenciu hmotnoprávneho nároku na zaplatenie svojej pohľadávky do tej miery, že odporca ju relevantným spôsobom rozporoval. 16.2. Keďže pravdepodobnosť osvedčenia nároku, ktorý má byť chránený navrhovaným zabezpečovacím opatrením bola formou procesnej obrany odporcu výrazným spôsobom spochybnená, navrhovateľka neuniesla dôkazy základného významu, čo samo osebe vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. 17. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená. 17.1. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo práve úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. 17.2. Súd prvej inštancie mal z výpisu z obchodného registra odporcu za preukázané, že jeho základné imanie vo výške 556.000 eur bolo splatené v celom rozsahu, a že ako také niekoľkonásobne prevyšuje výšku pohľadávky. Možno v plnej miere súhlasiť so súdom prvej inštancie, že navrhovateľka v návrhu netvrdila a predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčila, že by sa odporca zbavoval majetku v jeho vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozil prípadné exekučné konanie. 17.3. Na ďalšie ozrejmenie veci odvolací súd pripomína, že navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 17.4. Samotné tvrdenia navrhovateľky, ktorými odôvodňovala nariadenie zabezpečovacieho opatrenia objektívne neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a fakticky nepreukazujú, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom argumentoval aj pokiaľ ide o to, že ani skutočnosť, že odporca vystupuje vo viacerých súdnych konaniach ako strana sporu, nemôže automaticky viesť k záveru, že je tým naplnená dôvodná obava hrozby zmarenia (prípadnej) exekúcie na vymoženie navrhovateľkou tvrdenej pohľadávky. 18. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky, ktorá neposkytla súdu dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 a nasl. C.s.p. a preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).