Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/12/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207202034 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1207202034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému P.. Z. Š., H.. XX.X.XXXX, E. X, C., práv. zast. MM Legal, s.r.o., Trenčianska 41, Bratislava, IČO: 45 456 755, o zaplatenie 2.208,53 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/279/2008-273 zo dňa 16.5.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/279/2008-273 zo dňa 16.5.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2007 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 2.208,53 EUR s príslušenstvom titulom nevrátenia odňatej provízie, ktorú postupca - AEGON Levensverzekering N.V. so sídlom v Holandsku zastúpený pobočkou zahraničnej poisťovne so sídlom v Bratislave, vyplatil žalovanému na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 1.6.2004 a tiež neuhradenia nákladov na vzdelávanie žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že počas 24 mesiacov odo dňa uzavretia poistných zmlúv žalovaným došlo k ich zániku, v dôsledku čoho sa časť vyplatenej provízie žalovanému považovala v zmysle Provízneho poriadku (Kódexu obchodnej služby) za odňatú. Žalovanému preto vznikla povinnosť odňatú províziu vrátiť postupcovi. 3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil, že postupca (AEGON Levensverzekering N.V. so sídlom v Holandsku zastúpený pobočkou zahraničnej poisťovne so sídlom v Bratislave) dňa 1.6.2004 uzavrel so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu, v zmysle ktorej žalovaný uzatváral poistné zmluvy v mene a na účet poisťovne s tretími osobami (klientmi poisťovne). Táto zmluva bola ukončená výpoveďou zo dňa 20.1.2005. Žalobou sa žalobca (na ktorého postúpil postupca svoju pohľadávku) domáha zaplatenia sumy 15.000,- Sk ako nákladov na vzdelávanie žalovaného (podľa čl. VI ods. 7 zmluvy) a sumy 51.534,20 Sk ako časti vyplatenej provízie, ktorú žalobca považuje za odňatú (v zmysle Provízneho poriadku - Kódexu obchodnej služby), nakoľko počas 24 mesiacov odo dňa uzavretia poistných zmlúv žalovaným došlo k ich zániku. Žalovaný dlžnú sumu do dnešného dňa žalobcovi nevyplatil. 4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nijak nepreukázal, že jeho skutočné náklady na vzdelanie žalovaného boli vo výške 15.000,- Sk. Dodal, že v zmysle predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení neexistuje dôvod na odňatie provízie, pričom z dvoch priložených faktúr na odňatú províziu nevyplýva, že by boli tieto provízie dostatočne preukázané a zdokladované. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že článok V ods. 3 zmluvy o obchodnom zastúpení odkazuje na Provízny poriadok (Kódex obchodnej služby), ktorý upravuje, za akých podmienok sa určitá časť vyplatenej provízie obchodného zástupcu považuje za odňatú, na základe čoho poisťovaciemu poradcovi vzniká povinnosť túto časť provízie vrátiť poisťovni. Uviedol, že prílohou zmluvy je Kódex obchodnej služby, ktorý stanovuje podmienky, kedy vyplatenú províziu možno považovať za zaslúženú a kedy za odňatú. Nárok žalobcu na úhradu nákladov na vzdelávanie vyplýva z článku VI ods. 7 zmluvy, podľa ktorého ak dôjde k zániku platnosti a účinnosti zmluvy v prvom roku jej platnosti, poisťovací poradca je povinný uhradiť poisťovni náklady vynaložené na jeho vzdelávanie a to paušálnou sumou 15.000,- Sk. Tiež uviedol presný výpočet výšky odňatej provízie, pričom pri poistnej zmluve č. 1000038512 išlo o sumu 639,83 EUR, poistnej zmluve č. 1000038091 o sumu 665,41 EUR, poistnej zmluve č. 1000051043 o sumu 136,83 EUR a poistnej zmluve č. 1000064450 o sumu 465,35 EUR. Pôvodný veriteľ na odňatú províziu vo výške 1.241,99 EUR započítal sumu 196,62 EUR z rezervného fondu, ktorý bol tvorený zo všetkých poistných zmlúv. Pôvodný veriteľ na odňatú províziu vo výške 665,24 eur započítal tiež sumu 0,17 EUR z rezervného fondu. 6. V konaní žalovaný namietal, že pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 15.000,- Sk (497,- eur), tento nemohol žalobcovi vzniknúť a to najmä vzhľadom na to, že žiadne vzdelávanie žalovaného alebo školenie sa neuskutočnilo v danom prípade. Tieto náklady, ktoré sú vyjadrené paušálnou sumou v článku VI ods. 7 v zmluve o obchodnom zastúpení považuje za neopodstatnené, a to najmä vzhľadom na to, že žiadne náklady v súvislosti so vzdelávaním žalobcovi nevznikli, a preto nemôže mať ani nárok na ich náhradu. Pokiaľ ide o zvyšok uplatňovaného nároku žalobca sa domáha vrátenia zaplatených provízií, na ktoré žalovanému podľa zmluvy vznikol nárok a tieto mu boli riadne vyplatené. Žalobca svoj nárok na vrátenie provízií opiera o ustanovenia Kódexu obchodnej služby, tieto nároky mu však nemohli vzniknúť z dôvodu, že Kódex obchodnej služby nebol nikdy súčasťou zmluvy, žalovaný nebol pri podpise zmluvy, ani pred jej podpisom s kódexom oboznámený a tento kódex netvoril ani prílohu zmluvy o obchodnom zastúpení. K tomu predložil rozsudok NS SR v obdobnej veci, podľa záverov ktorého sa musia stať takéto prílohy súčasťou zmluvy a druhá strana s nimi musí byť riadne oboznámená, k čomu v tomto prípade nedošlo. Navyše uplatňovanie nároku na vrátenie provízie považuje za výkon práva, ktorý odporuje zásadám poctivého obchodného styku, a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný pri svojej činnosti, t.j. uzatváraní poistných zmlúv nemohol po ich uzavretí ďalej vplývať na osoby poistených a ovplyvňovať tak ich konanie, či zotrvajú alebo nezotrvajú v zmluvnom vzťahu s poisťovňou. Považuje za nevhodné a odporujúce zásadám obchodného styku, aby bolo dohodnuté, že za určitých podmienok je povinný žalovaný vrátiť celú vyplatenú províziu, na ktorú mu inak vznikol nárok, keď nemohol ďalej svojim konaním vplývať na okolnosti, ktoré zakladali povinnosť vrátiť túto províziu. Žalovaný a žalobca, resp. poisťovňa, mala zvoliť iný model, kedy by svojmu finančnému poradcovi vyplácala odmenu vždy až potom, keď si ju zaslúži, t.j. po uplynutí určitej doby trvania zmluvných vzťahov, ktoré pre ňu uzavrel. V tomto prípade navyše došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a žalovaným výpoveďou zo strany poisťovne bez uvedenia dôvodov a po veľmi krátkom čase, čím poisťovňa žalovanému znemožnila ďalší výkon činnosti podľa zmluvy a vytváranie ďalších rezerv, z ktorých by bol schopný kryť prípadné nároky poisťovne na vrátenie odmien. S poukazom na vyššie uvedené považuje nárok žalobcu za nedôvodný, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že Kódex obchodnej služby sa nestal súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o výšku odňatých provízií namietal výpočet žalovanej pohľadávky z dôvodu, že provízne nároky ako boli vyčíslené žalobcom nekorešpondujú s nárokom uplatňovaným žalobcom v sume odňatej provízie, t.j. žalobca si uplatňuje viac ako žalovanému na províziách uhradil. 7. Žalobca poukázal na článok VIII bod 4 zmluvy o obchodnom zastúpení, kde je uvedené, že právne vzťahy, práva a povinnosti, ktoré nie sú uvedené v zmluve sa spravujú najmä ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru je tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom. Pokiaľ sa jedná o sumu 15.000,- Sk uplatnenú ako náklady vynaložené na vzdelávanie, tvrdenie žalovaného, že k žiadnemu vzdelávaniu nedošlo, nie je nijako preukázané. Poukázal na článok III bod 3 zmluvy o obchodnom zastúpení, kde je uvedené, aké sú činnosti finančného poradcu. Finančný poradca musel mať nejaké informácie a vzdelanie ohľadom produktov žalobcu, ktoré poskytoval, napríklad bod b) prezentácia poistných produktov poisťovne. Taktiež poukázal na bod V článku 3. Jednoznačne vyplýva, že školenia poskytované boli. Poukázal na bod VII článok 6 zmluvy, kde sa predchodca žalobcu a žalovaný jednoznačne dohodli na výške nákladov vynaložených na vzdelávanie, a to paušálnou sumou 15.000,- Sk. V prípade štyroch zmlúv, ktoré boli uzatvorené a na základe ktorých vznikol žalovanému nárok na províziu, je vidieť výšku jednotlivých provízií, ktoré boli vyplatené, čo bolo v konaní aj preukázané prostredníctvom výpisov. Taktiež je vidieť platnosť jednotlivých zmlúv, keď boli zrušené všetky po dvoch a menej mesiacoch, čiže nemôže ísť o konanie v súlade s dobrými mravmi, že žalovaný prevezme celú žalovanú sumu a potom napriek tomu, že boli dohodnuté podmienky na jej nárok, sumu odmieta vrátiť v časti, v ktorej mu nárok nevznikol. V prípade Kódexu obchodnej služby poukázal na článok II bod 1 zmluvy, kde je jednoznačne uvedené, že Kódex obchodnej služby, v ktorom boli bližšie špecifikované ustanovenia ohľadom provízie, tvorí prílohu zmluvy, čo žalovaný podpisom zmluvy a akceptáciou článku VIII bodu 7 potvrdil 8. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o dôkazy ohľadne vykonávania vzdelávania žalovaného, žalobca oslovil svoje právneho predchodcu, ktorý mu oznámil, že vzhľadom na dlhú dobu od vykonávania vzdelávania (rok 2004) už žiadnymi takýmito dôkazmi nedisponuje. Čo sa týka množstva uzatvorených zmlúv zo strany žalovaného, právny predchodca žalobcu oznámil, že žalovaný uzatvoril iba štyri poistné zmluvy, ktoré sú uvedené v províznom výkaze a na základe ukončenia ktorých si žalobca uplatňuje od žalovaného nárok na vrátenie odňatej provízie. Čo sa týka termínov výplaty provízii žalovanému, právny predchodca žalobcu oznámil, že provízia zo zúčtovacej faktúry č. 94740406 bola vyplatená dňa 16.6.2004 v sume 1.078,70 EUR, provízia zo zúčtovacej faktúry č. 94740407 v sume 771,75 EUR bola vyplatená dňa 2.7.2004, faktúra č. 94740409 v sume 124,38 EUR bola vyplatená dňa 9.9.2004, provízia v sume 423,02 EUR z faktúry č. 94740411 bola vyplatená dňa 8.11.2004. K rozhodnutiu sp. zn. 6 Obo 112/2007 uviedol, že NS SR vytkol najmä formuláciu zmluvy a príručky obchodnej služby a taktiež posúdil daný stav veci na základe jednotlivých svedeckých výpovedí, takže napriek tomu, že v danom prípade išlo o podobnú vec, má za to, že dané rozhodnutie na tento konkrétny prípad nie je možné použiť, keďže v tomto konkrétnom prípade sú predložené iné dôkazy, je aj inak formulovaná zmluva a Kódex obchodnej služby. Žalovaný uviedol, že trvá na tom, že v danom prípade ide o totožnú situáciu ako je riešená v rozsudku NS SR, ktorý predložil. V konaní žalobca nepreukázal, že sa Kódex obchodnej služby stal súčasťou zmluvy tým, že by bol pripojený k zmluve a teda že by sa s ním mal možnosť žalovaný pri podpise riadne oboznámiť. To napokon vyplýva aj z podania žalovaného doručené súdu 21.11.2007, kde okrem iného uvádza, že získal kópiu provízneho poriadku z tohto obdobia až po podaní odporu. Zároveň poukázal na to, že v tomto podaní zároveň popiera vyplatenie provízie v sume 20.041,- Sk a 31.492,- Sk. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by uskutočnil školenie, s ktorým boli spojené náklady na jeho strane. 9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný zmluvu o obchodnom zastúpení uzatvoril ako podnikateľ, ktorý bol zapísaný do zoznamu sprostredkovateľov, ktorý je súčasťou registra, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Predmetný vzťah je teda potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal na čl. II bod 1 zmluvy o obchodnom zastúpení, kde žalovaný jednoznačne potvrdil, že bol oboznámený s Kódexom obchodnej služby, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy. Ďalej poukázal na čl. VIII bod 7 zmluvy, kde žalovaný prehlásil, že zmluvu si prečítal a úplne porozumel jej obsahu. Rovnako poukázal aj na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 3Cob/40/2015 zo dňa 25.5.2016, ktorý v totožnej veci zaujal názor, že žalovaný bol s Kódexom obchodnej služby oboznámený a dokument prevzal. Pokiaľ ide o rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obo 112/2007 zo dňa 7.8.2008, ktorý vo svojom odôvodnení vyjadril, že je potrebné preukázať, že obchodné podmienky sa v danom prípade stali súčasťou zmluvy a že boli druhému účastníkovi známe, má za to, že práve jednoznačným potvrdením o oboznámení sa s Kódexom obchodnej služby a potvrdením, že Kódex obchodnej služby tvoril prílohu zmluvy o obchodnom zastúpení, žalobca túto skutočnosť preukázal. Žalobca si nevie predstaviť iný dôkaz preukázania takejto skutočnosti, aj vzhľadom na časový odstup od uzatvorenia zmluvy (rok 2004), ako jednoznačné potvrdenie žalovaným jeho podpisom. Žalovaný preberal provízie za jednotlivé uzatvorené zmluvy, ktorých výška aj spôsob vyplácania je taktiež upravená v Kódexe obchodnej služby. Ak by žalovaný nevedel o existencii tohto kódexu, nevedel by ani na základe čoho prijíma poskytnuté provízie a mohlo by z jeho strany dôjsť aj k zatajeniu veci. Pokiaľ ide o náklady za vzdelávanie vo výške 15.000,- Sk, k tomu poukázal na čl. VI bod 7 zmluvy o obchodnom zastúpení, kde si strany vyslovene túto paušálnu sumu dohodli taktiež v rámci obchodného vzťahu. Žalovaný na tomto pojednávaní zdôraznil, že v danom prípade nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie sumy 15.000,- Sk, nakoľko nebolo preukázané, že by sa dané školenie vôbec uskutočnilo, a teda poisťovni v súvislosti s týmto školením nemohli vzniknúť žiadne náklady, a preto je uplatnenie tejto časti žalovanej sumy v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy aj v tomto prípade nebolo preukázané, že by Kódex obchodnej služby tvoril prílohu zmluvy a stal sa tak súčasťou tejto zmluvy, na základe ktorej by si žalobca mohol uplatňovať nárok na vrátenie provízií. Ak by tak aj bolo, považuje tento nárok za uplatnený v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko žalovaný si svoje záväzky zo zmluvy splnil a nemôže zodpovedať za to, či osoby, s ktorými tieto sprostredkované zmluvy uzatvoril, zotrvajú v zmluvnom vzťahu a ak mu raz poisťovňa vyplatila provízie za tieto zmluvy, potvrdila tým vznik nároku na províziu, ako aj dôvod, pre ktorý bola provízia vyplatená. Uplatnením práva na vrátenie týchto provízií potom poisťovňa neguje celý nárok, ktorý žalovanému vyplatila, čo považuje za rozporné so zásadami poctivého obchodného styku. Poisťovňa si mala provízne podmienky v danom prípade stanoviť tak, aby nárok na provízie vyplácala postupne, ak budú splnené podmienky na jej vyplatenie, t.j. určitú dobu trvania zmluvy. 10. Sud vo veci vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 265, 273 ods. 1, 252 ods. 1 a 259 ods. 1 Obch. zák. 11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Právny predchodca žalobcu (AEGON Levensverzekering N.V. so sídlom v Holandsku zastúpený pobočkou zahraničnej poisťovne so sídlom v Bratislave) dňa 1.6.2004 uzavrel so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného poradcu, v zmysle ktorej žalovaný uzatváral poistné zmluvy v mene a na účet poisťovne s tretími osobami. Táto zmluva bola ukončená výpoveďou zo strany poisťovne zo dňa 20.1.2005. Medzi subjektmi konania je sporné, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 15.000,- Sk (497,91 EUR) ako nákladov na vzdelávanie žalovaného (podľa čl. VI ods. 7 zmluvy) a sumy 51.534,20 Sk (1.710,62 EUR) ako časti vyplatenej provízie, ktorú žalobca považuje za odňatú (v zmysle Provízneho poriadku - Kódexu obchodnej služby). Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 15.000,- Sk (497,91 EUR) ako nákladov na vzdelávanie žalovaného, žalobca sa odvoláva na znenie článku VI bod 7 predmetnej zmluvy, podľa ktorého v prípade, že k zániku platnosti a účinnosti zmluvy dôjde v prvom roku jej platnosti, finančný poradca je povinný uhradiť poisťovni náklady vynaložené na jeho vzdelávanie, a to paušálnou sumou 15.000,- Sk. Podľa názoru súdu, napriek tomu, že uvedený článok paušalizuje náklady poisťovne vynaložené na vzdelávanie žalovaného na konkrétnu sumu, samotná táto skutočnosť neoprávňuje žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie paušalizovanej sumy bez toho, aby preukázal, že žalovanému vzdelávanie vôbec poskytol a že mu v dôsledku toho vznikli určité náklady. Žalobca do spisu nezaložil žiaden dôkaz, že žalovanému poskytol akékoľvek vzdelávanie, ani nijak nezdokladoval, že mu v tejto súvislosti vznikli akékoľvek náklady. Za týchto okolností je podľa názoru súdu v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku (ako aj dobrými mravmi) požadovať od žalovaného zaplatenie nákladov (vyjadrených paušálnou sumou), keď zo žiadneho dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že mu náklady za vzdelávanie žalovaného vôbec vznikli. Samotné tvrdenie žalobcu, že žalovaný musel mať nejaké informácie a vzdelanie ohľadom produktov žalobcu, ktoré poskytoval, je vzhľadom na formuláciu článku VI bod 7 predmetnej zmluvy irelevantné, keďže nijak nepreukazuje, že žalobca vynaložil náklady na vzdelávanie žalovaného. Pokiaľ ide o sumu 51.534,20 Sk (1.710,62 EUR) ako časť vyplatenej provízie, ktorú žalobca považuje za odňatú (v zmysle Provízneho poriadku - Kódexu obchodnej služby) a ktorú požaduje zaplatiť od žalovaného, nárok na jej zaplatenie súd považuje za nedôvodný, a to z dôvodu, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že Kódex obchodnej služby bol reálne súčasťou predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení. Zo žiadneho dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že žalovaný bol pri podpise zmluvy, alebo pred jej podpisom s kódexom vôbec oboznámený. Napriek tomu, že článok II bod 1 zmluvy uvádza, že finančný poradca je pri výkone svojej činnosti povinný dodržiavať ustanovenia zmluvy a jej príloh, interné predpisy, pravidlá, pokyny, postupy a zaužívanú prax poisťovne, s ktorými bol oboznámený, osobitne Kódex obchodnej služby, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy, z uvedeného článku, ani samotného podpisu žalovaného na zmluve nevyplýva, že predmetný kódex bol prílohou zmluvy a že žalovaný bol s ňou skutočne oboznámený. Oboznámenie žalovaného s uvedeným kódexom najneskôr pri podpise zmluvy nevyplýva ani z vykonávania samotnej činnosti finančného poradcu žalovaným, keď podľa tvrdenia žalobcu žalovaný musel vedieť, na základe čoho prijíma poskytnuté provízie, keďže výška aj spôsob ich vyplácania je upravená v Kódexe obchodnej služby. Prijímanie provízií žalovaným od žalobcu nie je dôkazom toho, že pri podpise zmluvy bol s predmetným kódexom oboznámený. Na druhej strane sa súd v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením žalovaného, že uplatňovanie nároku na vrátenie provízie možno považovať za výkon práva, ktorý odporuje zásadám poctivého obchodného styku, a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný pri svojej činnosti, t.j. uzatváraní poistných zmlúv nemohol po ich uzavretí ďalej vplývať na osoby poistených a ovplyvňovať tak ich konanie, či zotrvajú alebo nezotrvajú v zmluvnom vzťahu s poisťovňou. Súd považuje za rozporuplnú a šikanóznu dohodu, že za určitých podmienok je žalovaný povinný vrátiť celú vyplatenú províziu, na ktorú mu inak vznikol nárok, keď nemohol ďalej svojim konaním vplývať na okolnosti, ktoré zakladali povinnosť vrátiť túto províziu. Poisťovňa navyše ukončila zmluvný vzťah so žalovaným výpoveďou bez uvedenia dôvodu a po veľmi krátkom čase, čím žalovanému fakticky znemožnila ďalší výkon činnosti podľa zmluvy a vytváranie ďalších rezerv, z ktorých by bol schopný kryť prípadné nároky poisťovne na vrátenie odmien. V danom prípade nemožno aplikovať ani ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky alebo iné obchodné podmienky, keďže nebolo preukázané, že uvedené obchodné podmienky (Kódex obchodnej služby) boli strane uzavierajúcej zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že žalovaného riadne oboznámil s celým znením Kódexu obchodnej služby, od ktorého odvodzuje svoj žalovaný nárok, resp. že mu tento kódex bol dobre známy pred uzavretím zmluvy a že mu bol odovzdaný pri podpise predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení. V zmysle všetkých uvedených skutočností má súd za to, že žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie vyplatených provízii tak, ako je to špecifikované v Kódexe obchodnej služby, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho návrhu vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré sú citované i v napadnutom rozsudku a na čl. V bod 1 Zmluvy uzavretej so žalovaným. Zdôraznil, že podmienky vzniku nároku na jednotlivé typy provízií, ich výšky a ďalších skutočností boli podrobne upravené v Províznom poriadku ako časti Kódexu obchodnej služby (ďalej len Kódex). Podľa čl. VIII bod 7 Zmluvy, žalovaný jej podpisom potvrdil, že pred jej uzavretím bol oboznámený s podmienkami uvedenými v Kódexe a tento dokument zároveň aj prevzal. Vo zvyšnej časti zopakoval tvrdenia tak, ako v konaní pred súdom prvej inštancie. 13. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. S odvolaním žalobcu nesúhlasil a vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne vec uzavrel tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, najmä v tvrdení, že Kódex tvoril v čase podpisu prílohu zmluvy. Zdôraznil, že samotné znenie zmluvného článku, že sa mal oboznámiť s predmetným Kódexom, nie je bez ďalšieho možné považovať za preukázanie tejto skutočnosti. Žalobca mal preto preukázať nad všetku pochybnosť, že Kódex tvoril súčasť zmluvy. Taktiež súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie provízie je možné považovať za výkon práva, ktorý odporuje zásadám poctivého obchodného styku, vzhľadom na skutočnosť, že v tak krátkej dobe žalobca so žalovaným bez akéhokoľvek odôvodnenia ukončil zmluvný vzťah, čím znemožnil žalovanému ďalší výkon činnosti na získanie provízii. 14. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a je správne tak po skutkovej ako aj právnej stránke. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Teda v konaní o vrátenie provízií z určitej zmluvy má žalobca povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným uzavrel zmluvu na základe ktorej poskytol žalovanému určité plnenie (provízie), ktoré má žalovaný povinnosť po ukončení zmluvného vzťahu vrátiť. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalobcu tak zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a splnenie podmienok na vrátenie plnenia z nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. V prejednávanej veci žalobca bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že žalovaný bol pri podpise zmluvy oboznámený s Kódexom a najmä, že tento Kódex tvoril súčasť zmluvy, nakoľko len tento jasne vymedzoval podmienky vrátenia obdržaných provízií. To znamená, že ak text zmluvy len konštatoval, že Kódex tvorí prílohu, s ktorou sa mal žalovaný oboznámiť, musel by žalobca preukázať, že žalovaný Kódex prevzal, prípadne malo byť bez všetkých pochybností v zmluve zdôraznenie, že Kódex tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. 16. Na základe uvedeného a skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol, nakoľko nebol preukázaný žalobcom tvrdený skutkový stav veci, teda že skutočne došlo k naplneniu zmluvných podmienok na vrátenie vyplatených provízií a tiež na zaplatenie nákladov na zaškolenie žalovaného, zmluvne stanovených v sume 15.000,- Sk. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).