Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/86/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209200915 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209200915.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: W. Š.Á., B. XX.XX.XXXX, X.: T. D.. Č.. XX, L., zastúpená JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom so sídlom: Piaristická ul.č. 2, Nitra proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. (právny nástupca po Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s.) so sídlom: Tomášiková ul. č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom: Hlavná 25, Košice, o určenie neplatnosti okamžitého končenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 6C/26/2009- 603, zo dňa 24.11.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 6C/26/2009 - 603 zo dňa 24.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyne právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.12.2008 je neplatné. 2. Súd prvej inštancie posúdil prejednávanú vec po právnej stránke v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1, ods. 2 prvá veta, § 70 Zákonníka práce a vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný (resp. jeho právny predchodca) uzavreli pracovnú zmluvu dňa 31.12.2002 s tým, že dodatkom k pracovnej zmluve bola žalobkyňa s účinnosťou odo dňa 1.3.2008 zaradená do funkcie vedúceho klientskeho oddelenia. Dňa 23.12.2008 prevzala od žalovaného list, ktorým právny predchodca žalovaného so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v tom, že žalobkyňa odsúhlasila postup T.. B. S., ktorá zasielala zálohy na protiplnenia klienta - obchodnej spoločnosti NET PLASY, spol. s.r.o. aj napriek skutočnosti, že u klienta evidovala faktúry viac ako 30 dní po lehote splatnosti a z dôvodu, že žalovaný odstúpil od obchodov pri pohľadávkach klienta NET PLASY, spol. s.r.o. skôr, ako mal dostatok finančných prostriedkov od obchodnej spoločnosti NET PLASY, spol. s.r.o. na započítanie odstúpenia. Tento postup realizovala T.. B. S. po schválení žalobkyňou. Následne v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa reagovala písomne vyslovením nesúhlasu s okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom súčasne oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a vec rieši súdnou cestou. 3. Súd prvej inštancie prejednával danú vec opätovne po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 6C/26/2009-396 zo dňa 2.3.2012, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným je neplatné, pracovný pomer trvá, a ktorým zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 76.000,90 eur, náhradu trov konania vo výške 15.970,43 eur a na účet Okresného súdu Bratislava II. súdny poplatok vo výške 4.659,50 eur. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením č. k. 2Co 171/2012-429 zo dňa 13.9.2013 označený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd nespochybnil záver súdu prvej inštancie o nenaplnení dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ale poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal závažnosťou porušenia pracovnej disciplíny. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 68, 70, 77 Zákonníka práce a ustanovenie § 79 a § 134 Zákonníka práce. K časti náhrady mzdy odvolací súd konštatoval absenciu zistenia riadneho stavu, nesprávne právne posúdenie a potrebu skúmania, či existujú dôvody na zníženie náhrady mzdy. 4. Pokiaľ ide o samotné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou žalovaným, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, že žalobkyňa odsúhlasila postup jej podriadenej pracovníčky T.. S. pri zasielaní zálohy na protiplnenia klienta NET PLASY, spol. s r.o. od februára 2008 a schválila postup T.. S. na odstúpenie od obchodov pri pohľadávkach klienta NET PLASY spol. s.r.o. v októbri 2008. Uvedený úkon žalobkyne mal byť urobený odkliknutím v systéme počítača, pričom tento úkon nebol žiadnym spôsobom žalovaným preukázaný, naviac v prípade odstúpenia od obchodov klienta NET PLASY, spol. s r.o. žalovaným bolo uvedené, že odsúhlasenie odstúpenia od obchodov nie je možné preukázať práve z dôvodu, že ide o odkliknutie v počítači. Žalovaný síce v rámci odvolacieho konania s odstupom rokov doložil do spisu list softwarovej spoločnosti obsahujúci údaje vo vzťahu k vykonávaniu úkonov k prílohe č. 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak predmetný list bol doložený až s odstupom času po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni, pričom príloha listu zaznamenáva len časť identických údajov s prílohou č. 1, zvyšná časť bola predložená žalovaným až v priebehu konania a táto absentovala v prílohe č. 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako listina obsahujúca kompletné údaje, ktorá má byť súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie uviedol, že je preto otázne, či úkon odkliknutia na počítači skutočne realizovala žalobkyňa, keď tento jej nebol zdokladovaný v prílohe k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané, že prístup do systému mali členovia predstavenstva spoločnosti žalovaného, žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by predmetný úkon za žalobkyňu nemohla vykonať iná osoba. Súd prvej inštancie prihliadol na argumentáciu žalobkyne, ktorá od počiatku tvrdila, že v spoločnosti žalovaného bol chaos, spoločnosť sa riadila Manuálom factoringových procesov, ďalšími smernicami, pokynmi danými emailom a ústne. Všetky interné predpisy boli oboznamované prostredníctvom emailu. Uvedené skutočnosti potvrdili tak členovia predstavenstva spoločnosti, svedkovia N.. J., N.. Z., H.. U., ako aj zamestnanci T.. S., Z. V., Y. U.. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že zhrnutím svedeckých výpovedí a oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal za preukázané, že internými predpismi a pracovnou zmluvou bola žalobkyni vymedzená pracovná náplň, pričom nebola viazaná len týmito predpismi, keďže rešpektovala i ústne pokyny nadriadených. Úkony, na základe ktorých jej bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru, neboli preukázané žiadnym zo svedkov ani žiadnymi listinnými dôkazmi. Predstavenstvo spoločnosti žalovaného malo vedomosť o klientovi NET PLASY, spol. sr.o., o skutočnosti, že išlo o rizikového klientka, ktorého obchody boli pravidelne raz mesačne riešené na workoutových komisiách, ako klienta so špecifickým režimom. Akým spôsobom informovala žalobkyňa ohľadne tohto klienta nie je zrejmé, keďže tieto výpovede sa rozchádzajú, pričom možno konštatovať, že členovia predstavenstva a členovia workoutovej komisie boli informovaní o obchodoch s klientom, keď mali prístup do systému HoC, v ktorom bola vedená evidencia klientov a priebeh obchodovania. Na viac N.. J. ako členka predstavenstva mala prehľad o uvedenom klientovi, čo potvrdila i Y.. Š.. 6. Súd prvej inštancie pri skúmaní osoby žalobkyne ako zamestnanca a výkonu jej práce v súvislosti s plnením pracovných povinností vychádzal z výpovede právnej zástupkyne žalovaného, zo svedeckej výpovede H. U., vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti žalovaného a svedka Z., ktorý bol priamym nadriadeným žalobkyne v spornom období. Podľa svedka U. žalobkyni neboli vytýkané v priebehu výkonu práce vedúcej klientskeho oddelenia nedostatky v práci, nemala krátenú mzdu a neboli voči nej vznesené žiadne výhrady, a naopak, v roku 2007 alebo 2008 zamestnancom, vrátane žalobkyne, bola udeľovaná odmena. Z výpovede svedka Z. vyplynulo, že žalobkyňa bola hodnotená, ako osoba s dlhoročnými skúsenosťami. Je nesporné, že žalobkyňa vykonávala zodpovednú prácu vedúcej klientskeho oddelenia, bola povinná sa riadiť internými predpismi spoločnosti žalovaného, jednak Manuálom faktoringových procesov aj Pracovným poriadkom a plniť svoje pracovné povinnosti riadne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že zamestnanci spoločnosti sa riadili nielen internými predpismi, ale aj ústnymi pokynmi nadriadených, keďže v uvedenom období bol v spoločnosti chaos /potvrdené svedeckými výpoveďami/. Takéto pokyny dané nadriadenými zaväzovali k plneniu povinností i žalobkyňu. Manuál spoločnosti bol priebežne menený a dopĺňaný, pričom bol zaktualizovaný až v októbri 2008. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalobkyne danú jej v bode 4.2. Manuálu faktoringových procesov vo vzťahu ku sledovaniu polehotnosti pohľadávok klientov a informovaniu na workoutových komisiách, súd prvej inštancie mal preukázané, že všetci svedkovia potvrdili skutočnosť, že klient NET PLASY, spol. sr.o. bol rizikovým klientom, ktorý bol v špeciálnom režime, pričom v rámci workoutových komisií sa riešili práve takýto klienti a ich financovanie. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že s klientom NET PLASY, spol. s.r.o. komunikovali aj iní pracovníci, nesporne N.. J. / členka predstavenstva/ H. L.. Z. /nadriadený žalobkyne/. Z výpovede svedkov je zrejmé, že N.. J. v prípade problémov rozhodovala o klientovi, ktorú skutočnosť potvrdila i svedkyňa S.. N.. J. potvrdila, že rokovania s klientom prebiehali v roku 2008 na základe vzniknutých problémov, pričom s klientom komunikovalo viacero pracovníkov. Podľa svedeckých výpovedí svedka Z., N.. O., N.. B. H. N.. U. členovia predstavenstva mali prístup v systéme HoC na sledovanie pohľadávok klienta. N.. O. potvrdil, že od mája 2008 sa sledovala polehotnosť pohľadávok klienta NET PLASY, spol. s.r.o., tento svedok pripravoval podklady pre workoutovú komisiu. V prípade, že svedkovia N.. O., N.. U. H. Y.. Š. vo svojich výpovediach uviedli, že žalobkyňa neinformovala na workoutových komisiách o klientovi NRT PLASY, spol. s.r.o. riadne, respektíve hodnotila financovanie tohto klienta ako štandardné, je potrebné následne poukázať na výpoveď svedkyne U., ktorá okrem iného uviedla, že v roku 2008 /presné obdobie si nepamätá/ bol zvolený nový postup, kedy supervízor N.. U. zadával do systému počítača odstúpenie pohľadávok, pričom nie je možné, aby predstavenstvo spoločnosti alebo risk manažér nevedeli o tomto rizikovom klientovi. Uvedené opäť potvrdzuje problémy v riadení spoločnosti a chaos a spochybňuje výpovede svedkov. V prípade týchto sporných svedeckých výpovedí a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nevytkol žalobkyni nedostatky v práci, nehodnotil výkon jej práce negatívne, za stavu, kedy sa pracovníci spoločnosti riadili nielen internými predpismi, ale aj ústnymi pokynmi nadriadených, ktorým pokynom i je rozhodnutie o komunikácii a rokovaní s tým ktorým klientom a rozhodovaní o financovaní tohto klienta, za situácie, kedy vedenie spoločnosti malo vedomosť o rizikovom klientovi a spolupodieľalo sa na jeho kontrole, súd prvej inštancie nevyhodnotil plnenie pracovných povinností žalobkyne v jej neprospech. Poukázal pritom na skutočnosť, že voči žalobkyni nemal žalovaný výhrady a táto si svoje pracovné povinnosti plnila, respektíve opak, t.j. neplnenie si pracovných povinností a iné skutočnosti vo vzťahu k negatívnemu hodnoteniu žalobkyne neboli v konaní preukázané. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, keďže žalovaný nepreukázal neplnenie pracovných povinností žalobkyňou v súvislosti s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu týchto dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru tak, ako je vyššie uvedené. Keďže realizácia úkonov, ktorými mala žalobkyňa odsúhlasiť postup zamestnankyne S. a v mesiaci október /s nešpecifikovaným a nekonkretizovaným obdobím, bez uvedenia presného dátumu a roku/ odstúpiť od pohľadávok klienta NET PLASY spol. s.r.o. nebola v konaní preukázaná, pričom z dokazovania je zrejmé, že v spoločnosti žalovaného v roku 2008 vládol chaos, zamestnanci vykonávali prácu jednak na základe Manuálu faktoringových procesov a aj na základe ústnych pokynov nadriadených, pričom žalobkyňa mala klienta NET PLASY, spol s r.o. v správe, avšak z výpovede svedkov Y.. Š. H. Z. je zrejmé, že s klientom komunikovala i členka predstavenstva N.. J., súd prvej inštancie neakceptoval námietky žalovaného a dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Na viac, s prihliadnutím na hodnotenie žalobkyne, ktorá vykonávala funkciu vedúcej klientskeho oddelenia, neboli voči nej vznesené výhrady k jej práci až do času, kedy zamestnávateľ sa začal zaoberať riešením úkonov súvisiacich s dôvodmi uvedenými v okamžitom skončení pracovného pomeru daného žalobkyni. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že v prípade, keď nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou, nemohlo dôjsť ani k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny na tom istom skutkovom základe. V konaní nebolo preukázané ani porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, či už zavinené alebo z nedbanlivosti a nie je možné konanie zamestnávateľa, nejasnosti pri riadení a rozdelení úloh hodnotiť v neprospech žalobkyne. 8. Vo vzťahu k vzniku škody, spôsobu a intenzity porušenia konkrétnych povinností žalobkyňou, dôsledkoch porušenia pracovnej disciplíny, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaným prezentovaná vzniknutá škoda v súvislosti s konaním žalobkyne pri plnení pracovných povinností vo výške cca 500.000 CZK nebola preukázaná, nakoľko doložené potvrdenia spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za doklad preukazujúci vznik a výšku škody, ktorú žalovaný prezentuje. Ide len o potvrdenie vyhotovené žalovaným, v ktorom uvádza vyčíslenie výšky škody. Tento dôkaz súd prvej inštancie vyhodnotil ako vyjadrenie žalovaného, nepreukazujúce existenciu škody. Žalovaný sa v rámci konania odvoláva na porušenie predpisov žalobkyne, konkrétne na porušenie jej pracovných úloh, ktoré mala presne vymedzené v Job disciption, avšak z predmetného dokladu je zrejmé, že tento bol vypracovaný v roku 2009, teda v čase, kedy žalobkyňa u žalovaného nevykonávala prácu. Napokon ani z doložených listín vo forme prehľadu financovania NET PLASY, spol. sr.o. nie je jednoznačne zrejmé, či predmetné úkony vykonala žalobkyňa alebo iná osoba. Skutočnosť, že zo systému HoC je viditeľná polehotnosť záväzkov klienta, stav financovania, posielania záloh, či odstúpenia bola potvrdená svedeckými výpoveďami svedkov N.. B., Y. J., Z. V. predsedu predstavenstva spoločnosti H. U.. Je nesporné, že klient NET PLASY, spol. s r.o. bol klientom rizikovým a podliehal prísnejšej kontrole sledovanosti. Žalovaný dokladal do spisu opakovane prehľady sáld klienta, doložil CD nosič, pričom po nahliadnutí do jeho obsahu bolo zistené, že z dovtedy doloženými listinami označenými ako prehľad sáld klienta tento nekorešponduje. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni je neplatné z dôvodu nesplnenia náležitostí, ktoré má obsahovať /nešpecifikované, nejasné a neskôr doplnené listinným dôkazom/ a z dôvodu, že žalovaný nepreukázal ani jeden z dôvodov závažného porušenia pracovných povinností žalobkyňou, ktoré sú predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nepreukázal riadne neplnenie si pracovných povinností žalobkyňou a existenciu škody, ktorá mala vzniknúť konaním žalobkyne. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 152 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) rozhodol o časti nároku čiastočným rozsudkom. 9. Žalovaný napadol rozsudok a postup súdu prvej inštancie pri jeho vydaní v plnom rozsahu včas podaným odvolaním z dôvodov podľa §205 ods. 2 písm. b), d), e), f) OSP. Je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, porušujúce základné právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, vybočujúce dokonca z medzí ústavnosti a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný namieta, že prvoinštančný rozsudok je nezákonný a nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, pričom súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave, ako odvolacieho súdu a dopustil sa aj závažných procesnoprávnych pochybení. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave 2Co/171/2012 - 429, zo dňa 13.9.2013, ktorým odvolací súd už raz zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v odvolacom konaní nestotožnil s hodnotením dôkazov prvoinštančným súdom a vytkol mu, že sa nevysporiadal s otázkou posúdenia intenzity závažného porušenia pracovných povinností žalobkyňou a prikázal súdu prvej inštancie, aby znova vo veci konal a aby dôsledne skúmal aj osobu žalobkyne, respektíve plnenie jej pracovných povinnosti v priebehu trvania pracovného pomeru. Žalovaný, vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.11.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, namieta, že súd prvej inštancie sa dopustil procesnoprávnych pochybení, nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 OSP. Žalovaný uviedol, že o povinnosti predkladať dôkazy do skončenia dokazovania musia byť účastníci poučení. Zákon nepredpisuje súdu osobitný spôsob poučenia o tejto povinnosti, takže poučenie sa môže vykonať ústne na pojednávaní (čo musí byť zaznamenávané v zápisnici) alebo aj písomne. Ak by účastník konania o povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 OSP poučený nebol, znamenalo by to, že môže tieto skutočnosti a dôkazy uviesť v odvolacom konaní v zmysle § 205a OSP. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného procesne pochybil aj tým, že neoznámil výsledky prípravy pojednávania podľa § 118 OSP, keď nevykonal úplné oznámenie výsledkov prípravy pojednávania v súlade s OSP. Nebolo podľa žalovaného zrejmé, ktorých listín sa týkalo, spis nebol oboznámený úplne, chýbala aj identifikácia čísel listov. Konajúci sudca vyhlásil napriek tomu dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, pričom účastníci konania poučení neboli. Neumožnil účastníkom predniesť tzv. „záverečné slovo“. Vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.11.2015 súd prvej inštancie po zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania a neúplnom oboznámení obsahu spisu vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Týmto postupom súd prvej inštancie porušil podľa názoru žalovaného kogentné ustanovenie § 118 ods. 4 OSP, čím odňal možnosť účastníkom konania konať pred súdom a uvedené procesné pochybenia sú dôvodom na zrušenie prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom. Žalovaný sa nestotožňuje so skutočnosťami uvádzanými súdom prvej inštancie, k zisteniam ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie pri skúmaní, za akých podmienok bolo žalobkyni dňa 23.12.2008 dané okamžité skončenie pracovného pomeru, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade listu obsahujúceho prílohu, ktorou žalovaný preukazuje vykonanie konkrétneho úkonu zadávateľa, t.j. žalobkyne, súd prvej inštancie na predmetný dôkaz neprihliadal z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť presne a jasne vymedzené a špecifikované a doplnenie jeho prílohy, ktorá je súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je možné realizovať po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancovi. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Týmto zákonným ustanovením sa podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v konaní, predovšetkým listín, neriadil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie ústavne nesúladným spôsobom interpretoval ustanovenia § 68 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, ako aj § 81 Zákonníka práce. Je povinnosťou konajúceho súdu, aby bral zreteľ nielen na žalobkyňou zdôrazňované právo, ale musí dbať aj na to, aby zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi týmto právom a rovnosťou zbraní v konaní všetkých účastníkov konania. Žalovaný označil úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru doručenému žalobkyni, za nesprávne a odporujúce skutočnostiam uvedeným v tomto listinnom doklade. Žalovaný zdôrazňuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru je datované 23.12.2008, je riadne podpísané a príloha okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahuje presne označené faktúry s dátumom a rokom, kedy malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Vychádzajúc z ustanovenia § 70 Zákonníka práce je zrejmé, že všeobecnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je to, aby v ňom bol okrem iného skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. V tomto smere tvrdenia súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky, za akých bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne, podľa názoru žalovaného obstáť nemôže, keď navyše tvrdí, že táto listina obsahuje aj presné časové obdobie, kedy došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny konaním žalobkyne a príloha, ktorá obsahuje presné uvedenie faktúr, si nevyžadovala podpis štatutárov tak, ako to tvrdí súd prvej inštancie. V rozpore s vykonanými dôkazmi i so samotným rozhodnutím odvolacieho súdu je konštatovanie súdu prvej inštancie, že list Softwarovej informačnej spoločnosti (dodávateľ), ktorý žalovaný predložil v rámci prvého odvolacieho konania, a ktorý preukazuje vykonanie konkrétneho úkonu žalobkyňou, súd prvej inštancie nebral do úvahy. Tento dôkaz však podľa názoru žalovaného jednoznačne preukazuje, že žalobkyňa odklikla (realizovala) úkon, ktorým de facto úmyselne a svojvoľne odsúhlasila postup svojej podriadenej zamestnankyne pri zasielaní zálohy na protiplnenie klienta. V pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté odvolaním, podľa tvrdenia súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal, že úkon spojený s odkliknutím na počítači, ktorý v podstate znamenal súhlas s uvoľnením finančných prostriedkov, vykonala práve žalobkyňa. Krajský súd v zrušovacom rozhodnutí prikázal súdu prvej inštancie, aby sa dokladom predloženým žalovaným v odvolacom konaní zaoberal a aby ho vyhodnotil. Tento dôkaz podľa žalovaného jednoznačne nespochybniteľne svedčí o tom, že žalobkyňa úmyselne a svojvoľne tento úkon/odkliknutie vykonala. Hrubo tým porušila pracovnú disciplínu a spôsobila žalovanému škodu. Práve svedok H. U., ako predseda predstavenstva, vo svojej výpovedi na túto skutočnosť upozornil. Tento svedok uviedol, že povinnosťou žalobkyne bolo práve to, aby oznámila vedeniu spoločnosti, že nedochádza k uhrádzaniu platieb dlžníkmi. Napriek tomu, že sa jednalo o polehotné saldo (t.j. existujúce a v lehote splatnosti neuhradené pohľadávky), žalobkyňa odsúhlasila a uvoľnila v systéme tieto platby. Nebola oprávnená tak urobiť. Žalobkyňa sa v konaní bránila, že takýto úkon nevykonala. Žalovaný jednoznačne a nespochybniteľné listinným dôkazom preukázal, že to bola práve ona, ktorá bez súhlasu nadriadeného takto konala. Žalovaný má za to, že ide o kľúčový dôkaz. Súd prvej inštancie ho vo svojom rozhodnutí však hodnotí ako nepoužiteľný a to bez vysvetlenia. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyňa sa v celom konaní bránila, že jej úkon bol odsúhlasený vedením spoločnosti, o čom podľa nej mali údajne svedčiť naskenované podpisy na avíze k platbe č. 48010444. Avízo k platbe č. 48010444 je prílohou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 23.12.2008. Na tejto prílohe nie sú naskenované žiadne podpisy. Súhlas vedenia spoločnosti nebol daný. Súdu bol doložený ďalší listinný doklad zo softwarovej spoločnosti (dodávateľa), z ktorého je zrejmé, podpisy boli u žalovaného skenované na avízach až v roku 2009, teda po odchode pani Š. z práce. Žalovaný preukázal nepravdivosť tvrdení žalobkyne. Jej postup nebol odsúhlasený vedením spoločnosti. Doklad, ktorý bol pripojený k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou (bez scanovaných podpisov) je právne relevantným dokladom preukazujúcim konanie žalobkyne vyhodnotené žalovaným, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nemôže preto obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie, že súd na takýto dôkaz neprihliadal, a že je vecou dokonca žalovaného, aby v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo zabezpečené podpisovanie listín priamo podpisom štatutárneho zástupcu. Úkon, ktorý žalobkyňa vykonala svojvoľne a to uvoľnenie platieb pre rizikového klienta, žalovaný neschválil a nemohol ho teda ani podpísať. Toto tvrdenie súdu prvej inštancie len svedčí o tom, že súd sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli predložené v priebehu dokazovania a dokonca ich bezdôvodne nelogicky a nepresvedčivo hodnotí vždy len v neprospech žalovaného. Žalovaný mal jednoznačne zistený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru už v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Avšak z dôvodu, že sa jednalo o úkon urobený „odkliknutím“ v počítači, žalovaný ho nemal k dispozícii v hmotnej podobe a nemohol ho predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní. Až s odstupom času sa mu podarilo dodatočne získať listinný dôkaz, ktorý preukazuje pochybenia žalobkyne, v dôsledku ktorých bol s ňou skončený pracovný pomer. Tento dôkaz žalovaný na podporu svojich tvrdení riadne predložil súdu, aby sa s ním súd zaoberal a riadne ho vyhodnotil. Nie je mu známe, z akého dôvodu súd prvej inštancie tento predložený dôkaz spochybňuje konštatovaním, že je preto otázne, či úkon odkliknutia na počítači skutočne realizovala žalobkyňa, keď tento jej nebol zdokladovaný v prílohe k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný doplnil, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá, aby takáto listina bola súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru a navyše, ak by sa takáto listina žiadala, uplynula by doba na takýto úkon pre zamestnávateľa (skončenie pracovného pomeru). Žalovaný nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa pri svojom rozhodovaní dostatočným spôsobom nevenoval ani ďalšiemu dôkazu, ktorý v konaní predložil, a ktorým bol doklad preukazujúci vznik škody, keď súd prvej inštancie uviedol, že nepovažuje uvedený dôkaz za doklad preukazujúci vznik a výšku škody a ide len o potvrdenie vyhotovené žalovaným, v ktorom uvádza vyčíslenie výšky škody. Tento dôkaz súd prvej inštancie hodnotí len ako vyjadrenie žalovaného nepreukazujúce existenciu škody. Žalovaný má za to, že takéto vyhodnotenie dôkazu súdom je nedostatočné, nezrozumiteľné, nepresvedčivé a nie v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP. Na svoju obranu uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá uvedené potvrdenie vydala, je jednou z najväčších finančných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku. Spravuje vklady a úvery fyzických a právnických osôb, ako aj významných spoločností. Nad jej činnosťou vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Žalovaný poukázal na to, že odvolací súd prikázal konajúcemu súdu, aby sa po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia zaoberal porušením povinností zo strany žalobkyne ako zamestnanca, vyplývajúcich z jej pracovného pomeru a aby hodnotil aj jej osobu. Žalovaný argumentuje, že súdu prvej inštancie predložil listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa hrubým spôsobom porušila svoje pracovné povinnosti tým, že v rozpore s pracovnou zmluvou, ako aj s internými predpismi spoločnosti závažným spôsobom prekročila jej stanovené právomoci a klientovi, voči ktorému žalovaný evidoval záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní, ktorému sa môže poskytnúť záloha vo forme peňažných prostriedkov len na základe rozhodnutia člena predstavenstva žalovaného, tento postup nedodržala. V rozpore so svojimi právomocami odkliknutím v počítači rozhodla sama o vyplatení záloh pre klienta NET PLASY, spol. s r.o. Tým spôsobila žalovanému škodu veľkého rozsahu. Tieto skutočnosti žalovaný preukázal súdu listinnými dôkazmi, ako je potvrdenie Softwarovej spoločnosti (dodávateľa) o odkliknutí súhlasu s uvoľnením finančných prostriedkov, potvrdenie Softwarovej spoločnosti (dodávateľa) o tom, že predstavenstvo s takýmto postupom nesúhlasilo, pretože v tom čase sa podpisy na avízo neskenovali, písomné vyčíslenie škody predložené žalovaným a výpoveďami svedkov. Žalovaný dodal, že žalobkyňa pracovala v pozícii, kde zodpovedala za hospodárenie s finančnými prostriedkami. S prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré sú tak závažné, nemožno od neho ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby ju naďalej zamestnával, nakoľko žalovaný nemá voči žalobkyni žiadnu dôveru. Ďalšie zamestnávanie žalobkyne by v konečnom dôsledku mohlo pre žalovaného znamenať vznik ďalších škôd. 10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a jeho tvrdeniu, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave, naopak uvádza, že Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení č. k. 2Co 171/2012 - 429 zo dňa 13.9.2013, konštatuje že: „odvolací súd nespochybňuje záver súdu prvého stupňa o nenaplnení dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“. Žalobkyňa poukázala na to, že je nepochybné, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie jednoznačne preukázalo, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne žalovaným zo dňa 23.12.2008 je neplatné. K vytýkaným vadám prvoinštančného konania uviedla, že súd prvej inštancie poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 OSP písomne v prílohe k predvolaniu na pojednávanie dňa 2.3.2012 a naviac táto skutočnosť nemôže založiť takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. K oznámeniu výsledkov prípravy pojednávania a k oboznámeniu s obsahom spisu poznamenala žalobkyňa, že žiaden právny predpis, súdne rozhodnutie ani súdna prax nestanovuje, že toto oboznámenie má byť vykonané numeratívnym vymenovaním všetkých listín s ich identifikáciou číslami, ak na tom účastníci netrvajú, pričom žalovaný zastúpený advokátom na pojednávaní nenamietal vykonaný spôsob oznámenia výsledkov prípravy pojednávania a oboznámenie s obsahom spisu, ktorý súd prvej inštancie nepochybne vykonal. K ďalšej odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nedal priestor na záverečnú reč žalovanému, žalobkyňa uvádza, že z obsahu zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na súde dňa 24.11.2015 nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vytvoril účastníkom procesnú možnosť na realizáciu tohto práva vyplývajúceho im z ustanovenia § 118 ods. 4 OSP, a to bez ohľadu na to, či tento úkon bol takto formálne označený. Žalovaný ani netvrdí, ako mu konkrétne bolo odňaté právo konať pred súdom, keďže mal možnosť sa vyjadriť k dokazovaniu aj k právnej stránke veci na pojednávaní dňa 24.11.2015. K námietkam žalovaného vo vzťahu k dokazovaniu pred súdom žalobkyňa uvádza, že skutočnosť, že súd prvej inštancie nemal rovnaký právny názor ako žalovaný, nemôže zakladať nesprávnosť a nezákonnosť vydaného rozhodnutia. V tomto smere súd vyhodnotil aj dôkazy dodatočne vyfabrikované a predložené žalovaným a to list spoločnosti Softwarová a informační společnost, s.r.o. zo dňa 20.4.2012, ktoré však nepochybne mohli byť žalovaným zabezpečené skôr ako po ukončení dokazovania a vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 2.3.2012. V zmysle ustanovenia § 205a OSP na tieto dôkazy súd by ani nemal prihliadať. Napriek uvedenému sa s týmto dôkazom súd prvej inštancie vysporiadal. Žalobkyňa opakovane poukazuje na skutočnosť, že jej konaním, ktoré je uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru, neprišlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov klientovi NET PLASY, spol. s r.o., ani k navýšeniu faktoringového limitu financovania, nakoľko predmetným avízom o platbe č. 48010444 (príloha okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.12.2008) žalobkyňa neposlala žiadne finančné prostriedky klientovi, ale naopak nahradila ťažšie vymožiteľné pohľadávky z tzv. nákupného faktoringu za jednoznačne lepšie vymožiteľné pohľadávky z regresného faktoringu, kedy má spoločnosť žalovaného lepšie právne možnosti uspokojenia pohľadávky. V prípade odstúpenia pohľadávok v mesiaci október 2010 poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že reálne predmetné peňažné prostriedky klientovi NET PLASY, spol. s r.o. neboli poskytnuté a teda žalobkyňa nemohla spôsobiť spoločnosti žalovaného ako zamestnávateľovi žiadnu škodu. Súčasne poukázala na skutočnosť, že pri tomto klientovi išlo o tzv. skrytý faktoring, teda klient NET PLASY, spol. s r.o. a jeho zákazníci mali zmluvne dohodnutý zákaz postupovania pohľadávok klienta NET PLASY, spol. s r.o. voči zákazníkom, a teda skutočnosť údajného odstúpenia od zmlúv o postúpení (pohľadávok) je úplne právne irelevantná, nakoľko tieto pohľadávky neboli a ani nikdy nemohli byť právne perfektne postúpené na spoločnosť žalovaného a žalobkyňa teda nemohla odstúpiť od zmlúv o postúpení pohľadávok, nakoľko tieto neboli postúpené na žalovaného. Žalovaný do dnešného dňa nijak nepreukázal údajné odstúpenie od zmlúv o postúpení. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak nielenže neexistoval, ale ani nebolo riadne špecifikované a konkretizované údajné nesprávne konanie žalobkyne, pričom ani prílohy k okamžitému skončeniu pracovného pomeru neboli podpísané žalovaným, a teda okamžité skončenie pracovného pomeru nie je dostatočne určité a zrozumiteľné. Žalovaný do dnešného dňa nepreukázal spôsobenie škody a túto si voči žalobkyni, či už mimosúdne alebo súdnou cestou nijak neuplatňuje. Žalobkyňa uviedla, že sa v súdnom konaní na základe vykonaných dôkazov preukázalo, že žalovaný sa o skutočnostiach, o ktorých sám usudzuje, že mu zakladajú právo na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou dozvedel už pred dňom 21.10.2008, keďže v tento deň na základe zistených skutočností sa zastavilo financovanie klienta NET PLASY, spol. s r.o.. Žalobkyňa poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 21 Cdo 1475/2001), v zmysle ktorého, zamestnávateľ sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvie dňom, keď jeho vedúci zamestnanec, ktorý je bezprostredne alebo vyššie nadriadený zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú disciplínu zvlášť závažným spôsobom, získal vedomosť (dozvedel sa), že zamestnanec sa dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že financovanie tohto klienta napriek polehotnosti jeho záväzkov bolo akceptované spoločnosťou žalovaného už v roku 2007, žalobkyňa je toho názoru, že žalovanému márne uplynula aj jednoročná objektívna prekluzlívna doba. Na obranu žalobkyňa uvádza, že v konaní bolo preukázané, že členovia predstavenstva aj risk manažér mali v každom momente prístup do systému HOC a členka predstavenstva p. N.. T. J. vo svoje výpovedi aj potvrdila, že sledovala pohľadávky klienta NET PLASY, spol. s r.o.. Zo systému HOC je v každom momente viditeľná polehotnosť záväzkov klientov, stav financovania, posielanie záloh, či odstúpenia, pričom túto skutočnosť jednoznačne potvrdili svedkovia. Ak sa spoločnosť žalovaného, napriek polehotnosti a problémom zisteným ešte v roku 2007, rozhodla pokračovať vo financovaní klienta, žalovaný sám na svoje vlastné riziko rozhodol o pokračovaní financovania a neprijal žiadne rozhodnutie o zmene financovania predmetného klienta. V súdnom konaní vykonanými dôkazmi sa preukázalo, že žalobkyňa neporušila Manuál riadenia faktoringových procesov spoločnosti a ani iné smernice, či pokyny nadriadených a konala plne v zmysle svojej kompetencie. Členovia predstavenstva, ako aj risk manažér mali v každom okamihu vedomosť o spôsobe a o financovaní, ako aj o polehotnosti pohľadávok klienta NET PLASY, spol. s r.o., či jeho zákazníkov, a napriek tomu pokračovali vo financovaní uvedeného klienta a to aj napriek spomínanej polehotnosti záväzkov klienta už od roku 2007. Žalobkyňa má za to, že žalovanému nielenže márne uplynula subjektívna aj objektívna prekluzívna doba na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže o dôvodoch ktoré zakladajú právo na okamžité skončenie pracovného pomeru mal vedomosť od roku 2007, ale ani dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 23.12.2008 nezakladali právo žalovanému okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, nakoľko tieto dôvody reálne neexistovali. Žalobkyňa má zato, že čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 6C/26/2009 - 603 zo dňa 24.11.2015, je správny a zákonný a navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil. 11. Vzhľadom na skutočnosť, že právnej zástupkyni žalovaného bol predmetný rozsudok doručený až 8.1.2018, táto podala v mene žalovaného odvolanie voči rozsudku dňa 9.1.2018, v ktorom sa v celom rozsahu stotožnila s dôvodmi odvolania uvedenými v odvolaní žalovaného zo dňa 8.2.2016. Vo vzťahu k procesným chybám doplnila, že z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 24.11.2015 je zrejmé, že súd nepoučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 CSP. Jedná sa podľa jej názoru o závažné procesnoprávne pochybenie tak, ako to má na zreteli aj ustanovenie § 182 CSP, podľa ktorého ak súd pojednávanie neodročí pred jeho skončením, vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Rovnako z obsahu jednotlivých zápisníc z pojednávania je zrejmé, že súd pred ukončením dokazovania neoboznámil všetky listiny, ktoré sa v spise nachádzajú. Neumožnil stranám sporu, a teda aj žalovanému sa k jednotlivým dôkazom vyjadriť. Takýmto spôsobom odňal možnosť žalovanému konať pred súdom. V ostatnom skutkovom a právnom posúdení veci uvádza právna zástupkyňa žalovaného rovnakú argumentáciu ako žalovaný vo svojom odvolaní. 12. Žalobkyňa sa vyjadrila písomne aj k odvolaniu podaného prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaného a uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko „záverečné slovo" žalovaný predniesol na pojednávaní dňa 2.3.2012, kde sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam. K vykonanému dokazovaniu, právnej stránke veci a k dôkazom vykonaným na pojednávaní dňa 24.11.2015 ako aj k iným skutočnostiam sa žalovaný mal možnosť a aj sa vyjadril na predmetnom pojednávaní dňa 24.11.2015, ako to vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 24.11.2015 je zrejmé, že súd prvej inštancie vytvoril stranám sporu procesnú možnosť na realizáciu ich práva vyplývajúceho im z ustanovenia § 118 ods. 4 OSP, a to bez ohľadu na to, či tento úkon bol takto formálne označený. Za nepravdivé považuje žalobkyňa aj tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktoré žalovaný v odvolaní dokonca ani necituje. V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/171/2012 -429 zo dňa 13.9.2013, kde je konštatované, že: „odvolací súd nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o nenaplnení dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce" Krajský súd v Bratislave neuviedol tvrdenia, ktoré uvádza právna zástupkyňa žalovaného vo svojom podaní (údajné nevysporiadanie sa s dôkazom). Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy dodatočne vyfabrikované a predložené žalovaným a to list spoločnosti Softwarová a informační společnost, s.r.o. zo dňa 20.4.2012, ktoré však nepochybne mohli byť žalovaným zabezpečené skôr, ako po ukončení dokazovania a vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 2.3.2012. V zmysle ustanovenia § 205a Občianskeho súdneho poriadku na tieto dôkazy súd by ani nemal prihliadať. Napriek uvedenému sa s týmto dôkazom súd prvej inštancie náležíte vysporiadal. Skutočnosť, že prvoinštančný súd nemal rovnaký právny názor ako žalovaný, nemôže zakladať nesprávnosť a nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Žalobkyňa ďalej zopakovala, že tvrdenia žalovaného, že žalovanému bola spôsobená škoda a vydal o tom aj písomné potvrdenie, sú nepreukázané a to ani opakovane vystavovanými „potvrdeniami o škode", ktoré však nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný neurobil žiaden právny úkon smerujúci k uplatneniu tejto údajnej škody, výzvu na zaplatenie či podanie žaloby o zaplatenie, či podanie trestného oznámenia voči páchateľovi takejto údajnej škody. 13. V replike žalovaný okrem už skôr uvádzanej argumentácie vo vzťahu k ním namietaným procesným vadám, reagoval aj na tvrdenie žalobkyne, že dodatočný dôkaz predložený žalovaným v odvolacom konaní (ktorý jednoznačne svedčí v neprospech žalobkyne a preukazuje zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou) je vyfabrikovaný a súd naň ani nemal prihliadať. Toto tvrdenie hodnotí ako je absolútne v rozpore s príslušnými ustanoveniami vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku o dokazovaní, predovšetkým s ustanovením § 120 OSP. Ak je rozsudok zrušený odvolacím súdom, súd vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu, avšak nič nebráni účastníkom konania, aby v tomto konaní znovu až do ukončenia dokazovania predložili dôkazy, ktoré následne vyhodnotí súd. Súd prvej inštancie tento dôkaz síce takisto vyhodnotil v rámci voľného hodnotenia dôkazov ako nepostačujúci, neuviedol však z akého dôvodu, a to napriek tomu, že pôvodne v rozsudku poukazoval na to, že toto by bol dôkaz, ktorý by presvedčil súd o porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pretože sa dopustil závažných procesných pochybení a svojim rozhodnutím nemôže tieto nedostatky odstrániť. 14. Vo svojom vyjadrení k replike žalobkyňa právne argumentuje a uvádza rovnaké skutkové tvrdenia, ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobkyňa má zato, že čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II. č. k. 6C/26/2009 - 603 zo dňa 24.11.2015, je správny a zákonný a navrhla, aby Krajský súd v Bratislave tento rozsudok potvrdil. 15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 odsek 1 CSP), vec prejednal na pojednávaní dňa 30.1.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 17. Predmetom súdneho sporu je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že okamžité skončenie jej pracovného pomeru dané jej žalovaným listom zo dňa 23.12.2008 je neplatné. Žalobkyňa ako dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzala, že skutočnosti v ňom uvedené súd nepresné a zmätočné, preto nespĺňa podmienku vymedzenia skutkového dôvodu okamžitého skončenie pracovného pomeru tak, aby nemohol byť zamenený s iným dôvodom a namieta aj nedostatok jeho hmotnoprávnej náležitosti a to danosť skutku, ktorý je uvedený v zrušovacom prejave, keď tvrdí, že neporušila žiadnu zo svojich pracovných povinností uvedených v Manuáli factoringových procesov spoločnosti, v pracovnej zmluve zo dňa 3.12.2002 a v Zákonníku práce, ktoré by zakladali závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda odôvodňovali skončenie jej pracovného pomeru okamžite. 18. Prejednávanú vec je treba posudzovať podľa zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení účinnom v čase, kedy dal žalovaný žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 23. 12. 2008. 19. Podľa § 68 odsek 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 20. Podľa § 70 Zákonníka práce musí zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 21. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal v rozsahu dôkazných návrhov strán sporu všetko potrebné dokazovanie na posúdenie medzi stranami spornej platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou listom zo dňa 23.12.2008, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť svojho nároku a procesnej obrany, ktorými žalovaný popieral uplatňovaný nárok, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce (§ 68 odsek 1, § 70 ), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k záveru o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nepreukázania, že žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny konaním vytýkaným jej žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 23.12.2003 riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup v dostatočne potrebnom rozsahu vysvetlil a to aj so zreteľom na právne a skutkovo relevantné námietky strán súvisiac s predmetom konania. 22. Žalovaný nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie porušil § 120 odsek 4 a § 118 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu súdneho spisu, konkrétne z predvolania na pojednávanie nariadené na deň 18.5.2009, ktoré žalovaný prevzal 4.5.2009, z predvolania na pojednávanie nariadené na deň 11.3.2014, ktoré žalovaný prevzal 13.1.2014, z predvolania na pojednávanie nariadené na deň 19.2.2015, ktoré právna zástupkyňa žalovaného prevzala dňa 2.1.2015, ako aj z predvolania na pojednávanie na deň 16.4.2015, ktoré právna zástupkyňa prevzala dňa 5.3.2015 vyplýva, že súd prvej inštancie strany sporu o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania poučil, keď im predmetné poučenie doručil v písomnom vyhotovení, ako súčasť predvolania na pojednávanie. Súd prvej inštancie neporušil ani ustanovenie § 118 odsek 1 OSP, ako to namieta žalovaný, keď tvrdí, že nebolo zrejmé, ktorých listín sa oboznámenie výsledkov prípravy pojednávania týkalo a chýbala identifikácia čísiel listov, pretože zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplývala povinnosť súdu pri vykonaní dokazovania oboznámením obsahu listinných dôkazov oznámiť pod akým konkrétnym číslom listu sa listinný dôkaz v súdnom spise eviduje. Z obsahu samotnej námietky žalovaného je zrejmé, že súd prvej inštancie dokazovanie listinnými dokladmi v súdenej veci v súlade s ustanovením § 129 odsek 1 OSP vykonal a sama právna zástupkyňa žalovaného vykonanie dokazovania ani nenamietala, čo vyplýva nielen z nahrávky z pojednávania z 24.11.2015, ale aj zo zápisnice z tohto pojednávania, na ktorom sa pred vyhlásením dokazovania za skončené vyjadrila, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania žalovaný nemá. Z nahrávky z pojednávania zo dňa 24.11.2015, ako aj z obsahu zápisnice z tohto pojednávania, na ktorom bol vyhlásený čiastočný rozsudok v súdenej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 118 odsek 4 OSP, potom ako ukončil v danej veci dokazovanie, strany sporu nevyzval na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovania. Odvolací súd k tejto námietke žalovanej však prednáša, že aj keď súd prvej inštancie nevytvoril stranám sporu procesnú možnosť na realizáciu tohto práva, z obsahu spisu (zápisnice z pojednávaní) a aj zo samotnej zápisnice z pojednávania z 24.11.2015 je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnom spore stranám sporu umožnil, aby sa bezprostredne po vykonaní každého dôkazu k nemu vyjadrili a aby uviedli všetko, čo pri hodnotení vykonaného dokazovania považujú za významné. Preto namietanému porušeniu procesného práva žalovaného, odvolací súd neprisúdil takú intenzitu porušenia procesného práva, ktorého dôsledkom by malo byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a toto pochybenie odvolací súd napravil svojim postupom, keď na prejednanie odvolania žalovaného nariadil pojednávanie, na ktoré strany sporu predvolal. 23. V súvislosti s aplikáciou § 68 odsek 1 písmeno b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, bolo súdnou praxou ustálené, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, a preto je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil, pričom nie je v tomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, ale berie do úvahy špecifiká prejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v tomto smere zaujala súdny prax. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo pokynov nadriadeného zamestnanca, s ktorými bol oboznámený. Zavinené nesplnenie, či porušenie takejto povinnosti, a to prinajmenšom z nedbanlivosti, ktoré musí byť preukázané (nepostačuje jeho predpoklad, či domnienka), má potom za následok porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih zamestnanca, kedy od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty, môže ísť o niekoľkonásobné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo môže ísť o ojedinelé porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska hodnotenia intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanej práce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinnosti a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. 24. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a by bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník pracovno-právneho vzťahu vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Predmetom posudzovania v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je len zistenie, či úkon vykonaný zamestnávateľom alebo zamestnancom má zákonné náležitosti, pretože iba tak možno naň viazať právne účinky. Vysvetľovanie, upresňovanie, dopĺňanie úkonu, ktorým bol okamžite skončený pracovný pomer, a to na základe prostriedkov civilno- procesného práva nie je prípustné. 25. Odvolací súd vychádzal z ustálenia skutkového stavu súdenej veci súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2002 a od 1.3.2008 pracovala v pozícii vedúcej klientskeho oddelenia. Listom, doručeným žalobkyni 23. 12. 2008 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 68 odsek 1 písmeno b/ Zákonníka práce, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v dvoch skutkových udalostiach, a to 1.) že žalobkyňa odsúhlasila postup T.. B. S., ktorá od februára 2008 zasielala zálohy na protiplnenia klienta - obchodnej spoločnosti NET PLASY, spol. sr.o. aj napriek skutočnosti, že u klienta evidovala faktúry viac ako 30 dní po lehote splatnosti, keď o tom podľa článku 4.1.2.2 Manuálu factoringových procesov spoločnosti (ďalej aj Manuál) rozhoduje prevádzkový riaditeľ na základe informácii od referenta o stave termínu úhrad (výpočet niektorých takto poskytnutých záloh uviedol žalovaný v prílohe č. 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru). Druhým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo to, že v mesiaci október spoločnosť (žalovaný) odstúpila od obchodov pri pohľadávkach klienta NET PLASY, spol. sr.o., aj napriek tomu, že v zmysle článku 4.1.2 Manuálu factoringových procesov (interný predpis platný od 1.10.2008) nemala odstúpiť od pohľadávky skôr, ako nebude mať dostatok finančných prostriedkov klienta na započítanie odstúpenia, takto vzniknuté záväzky klienta - spoločnosti NET PLASY spol. sr.o. z titulu neuhradených poskytnutých záloh sa započítali s novo poskytnutými zálohami na protihodnotu. Výpočet niektorých odstúpených pohľadávok, ktoré nemali byť odstúpené, je uvedený v prílohe okamžitého skončenia pracovného pomeru (avízo o platbe č. 480104444). Uvedený postup realizovala zamestnankyňa pani S., pričom žalobkyňa takýto postup schválila aj napriek tomu, že išlo o konanie v rozpore s článkom 4.1.2 a 4.2 Manuálu factoringových procesov. Žalovaná na okamžité skončenie pracovného pomeru reagovala listom z 3.2.2009, v ktorom žalovanému oznámila, že okamžité skončenie považuje za neplatné, pretože neporušila žiadnu z povinností vyplývajúcich jej z Manuálu, z pracovnej zmluvy a Zákonníka práce a zároveň mu oznámila, že na ďalšom zamestnávaní trvá. 26. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní, ako aj o nedôvodnosti skutkov vytýkaných žalobkyni žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru, k čomu odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti. V konaní bolo sporným, či sa skutkov, ktoré žalovaný kládol za vinu žalobkyni ako dôvody, pre ktoré s ňou okamžite skončil pracovný pomer, žalobkyňa dopustila, a či jej konanie dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Predmetom obchodnej činnosti žalovaného je faktoring, ktorý spočíva vo financovanie krátkodobých pohľadávok z obchodného styku, t.j. banka odkúpi odberateľské faktúry od dodávateľa (klienta), pričom banka poskytuje dohodnutú percentuálnu časť nominálnej hodnoty faktúry pri postúpení pohľadávky na banku. Rozdiel medzi financovanou a uhradenou sumou pohľadávky prevádza na účet klienta po zaplatení pohľadávky odberateľom. Spoločnosť žalovaného mala podmienky výkonu faktoringu voči zamestnancom upravené v internom predpise Manuáli factoringových procesov spoločnosti, ktoré boli s účinnosťou od 1.10.2008 zmenené. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru kladie žalobkyni za vinu dve skutkové podstaty porušenia pracovných povinností. Prvou z nich je odsúhlasenie zaslania záloh na protiplnenia klienta NET PLASY, spol. s r.o., zamestnankyňou T.. B. S. od februára 2008, konkrétne menovaných v prílohe č. 1 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, v čase od 17.7.2008 do 21.8.2008 (fa. č. 58070649, dátum zálohovania 17.7.2008, fa. č. 58070718 dátum zálohovania 17.7.2008, fa. č. 58080035 dátum zálohovania 21.8.2008, fa. č. 58080312 dátum zálohovania 21.8.2008, fa. č. 58070502 dátum zálohovania 17.7.2008, fa. č. 58080029 dátum zálohovania 7.8.2008) aj napriek tomu, že u tohto klienta v tom čase žalovaný evidoval faktúry viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Žalovaný sa odvoláva na článok 4.1.2.2.Manuálu účinného do 30.9.2008, z ktorého vyplýva, že o poslaní zálohy na protihodnotu klientovi, u ktorého eviduje faktúry viac ako 30 dní po splatnosti rozhodne prevádzkový riaditeľ na základe informácií od referenta o stave a termíne úhrad a teda žalovaná takéto právomoci nemala. Dňa 29.10.2007 rozhodlo predstavenstvo spoločnosti s účinnosťou od 1.11.2007 o tom, že žalobkyňa bude poverená vedením klientskeho oddelenia a boli jej udelené právomoci spočívajúce vo verifikácii platieb v obchodnom systéme, verifikácii platieb v home bankingu, realizácii platieb prostredníctvom internet bankingu a autorizácia obchodných kontraktov v obchodnom systéme. Zápisnicu zo zasadania predstavenstva zo dňa 29.10.2007 potvrdil predseda predstavenstva Milan Zeman (č. 1. 77). V tom čase bola v spoločnosti žalovaného účinná verzia Manuálu v znení od 31.10.2006, ktorá neobsahovala osobitnú úpravu právomoci vedúceho klientskeho oddelenia. Predseda predstavenstva T. Z. svedecky vypovedal, že v súvislosti s vytvorením funkcie vedúceho klientskeho oddelenia sa kompetencie prevádzkového riaditeľa preniesli na vedúcu klientskeho oddelenia, konkrétne na žalobkyňu, v právomoci ktorej bolo odsúhlasovanie všeobecne všetkých platieb. Nepriamo to vyplýva aj z uznesenia predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa o kreovaní funkcie vedúceho klientskeho oddelenia, ale aj z výpovede svedka N.. T. O., ktorý uviedol, že odsúhlasovanie platieb tohto klienta schvaľovala žalobkyňa, ako vedúca klientskeho oddelenia, že kompetencie mala upravené v pracovnej zmluve a rozhodnutím predstavenstva, ako aj z výpovede svedkyne N.. T. J., ktorá uviedla, že žalobkyňa odsúhlasovala platby všetkých spoločností na základe Manuálu factoringových procesov a interných predpisov. Predmetné dôkazy preto spochybňujú skutkovú podstatu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako ju označil žalovaný, že žalobkyňa odsúhlasila postup referenta v období od 17.7.2008 do 21.8.2008, aj napriek tomu, že nebola v pozícii prevádzkového riaditeľa. Je pravdou, že v pozícii prevádzkového riaditeľa nebola, ale k vytýkanému konaniu, odsúhlasovaniu platieb mala prevádzkovým riaditeľom delegované oprávnenie, respektíve opak v konaní žalovaným nespochybniteľne preukázaný nebol. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pokiaľ žalovaný skutkovú podstatu vytýkaného konania vymedzil obdobím od 17.7.2008 do 21.8.2008 (príloha k okamžitému skončeniu pracovného pomeru) nenáležite v odseku 3 na druhej strane okamžitého skončenia pracovného pomeru vyčíta žalobkyni porušenie pracovných povinností v zmysle Manuálu účinného od 1.10.2008, pretože tento Manuál k ohraničenému obdobiu vytýkanej skutkovej udalosti v jeho podobe neexistoval. Žalovaný počas súdneho sporu žalobkyni v súvislosti s prejednávaným okamžitým skončením pracovného pomeru a jeho opodstatnenosťou vytýkal, že vedenie spoločnosti žalovaného žalobkyňa neupozornila na to, že u klienta NET PLASY, spol. s r.o. nedochádza k uhrádzaniu platieb, a teda si nesplnila povinnosti vedúcej klientskeho oddelenia, avšak takýto skutok, keďže sa nestal dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je pre vyhodnotenie platnosti prejednávaného okamžitého skončenia pracovného pomeru bezpredmetný. Správnosť záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní, respektíve nedôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k prvej vytýkanej skutkovej udalosti nie je spôsobila zvrátiť ani opodstatnenosť námietky žalovaného, že formálnu neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nemôže spôsobiť nedostatok podpisov osôb, ktoré okamžité skončenia pracovného pomeru vystavili, respektíve podpísali a to na prílohách okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď žalobkyňa v konaní potvrdila, že predmetné listiny boli prílohami tohto právneho úkonu. 27. V druhej skutkovej podstate, ako dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný vytýka žalobkyni, že v mesiaci október spoločnosť odstúpila od obchodov pri pohľadávkach NET PLASY, spol. s r.o. aj napriek tomu, že v zmysle článku 4.1.2 Manuálu, platného od 1.10.2008 nemala odstúpiť od pohľadávky skôr, ako nebude mať dostatok finančných prostriedkov klienta na započítanie odstúpenia, takto vzniknuté záväzky klienta - spoločnosti NET PLASY, spol. s r.o. z titulu nevratných poskytnutých záloh sa započítali s novo poskytnutými zálohami na protihodnotu. Odstúpené pohľadávky, ktoré nemali byť postúpené označil v doklade - avízo k platbe č. 48010444 zo dňa 2.10.2008.Uvedený postup realizovala zamestnankyňa pani S., pričom žalovaný žalobkyni vytýka, že ona takýto postup schválila aj napriek tomu, že šlo o konanie v rozpore s článkom 4.1.2 a 4.2 Manuálu. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru presne neuvádza, z ktorej časti článku 4.1.2 vychádza pri kvalifikovaní povinnosti, ktorá mala byť porušená. Z obsahu textu okamžitého skončenia pracovného pomeru „spoločnosť nemala odstúpiť od pohľadávky skôr, ako nebude mať dostatok finančných prostriedkov klienta na započítanie odstúpenia“, sa dá ustáliť, že mal byť porušený článok 4.1.2., časť označená ako Pohľadávky po lehote splatnosti, odsek 2 tejto časti, ktorý rieši factoring s regresom na klienta, a z ktorého je zrejmé, že o odstúpení pohľadávky rozhodoval referent oddelenia, ktorým bola zamestnankyňa p. S.. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný spoľahlivo nepreukázal tvrdenie, že to bola žalobkyňa, kto takýto postup referenta p. S. odsúhlasil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ z Manuálu účinného od 1.10.2008 vyplýva, že o odstupovaní pohľadávok rozhodoval referent a v konaní nebolo preukázané, že pri vytýkanej skutkovej udalosti tento konal vyslovene na príkaz (pokyn) žalobkyne, nemožno eventuálne odsúhlasenie postupu referenta žalobkyňou v danej veci ani kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny v intenzite závažného porušenia pracovnej disciplíny. Namietaný úkon odstúpenia je datovaný (príloha 2 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru) dňom 2.10.2008, pričom z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, kedy ho žalovaná mala vlastne odsúhlasiť. Ku dňu 2.10.2008 platil v spoločnosti žalovaného druhý deň nový Manuál factoringových procesov spoločnosti, ktorý vyslovene upravil len to, že referent neodstúpi pohľadávky skôr, ako nebude mať dostatok finančných prostriedkov klienta na započítanie odstúpenia. Do 1.10.2008 platný Manuál factoringových procesov spoločnosti v časti 4.1.3.1, odsek označený ako Úhrady po lehote splatnosti ukladal klientovi pri factoringu s regresom na klienta povinnosť vrátiť prefinancované zálohové platby na 21. deň ak nie je vo VOPF s klientom dohodnuté inak. Po uvedenom dátume je referent povinný urobiť odstúpenie od pohľadávky a následne započítať neuhradené zálohové platby pri prvej príležitosti z inej zálohovej platby alebo vyrovnania alebo vyžiadať od klienta vrátenie nevyrovnanej zálohovej platby. Za stavu, kedy žalovaný nepreukázal, kedy žalobkyňa mala referentke p. S. odsúhlasiť úkon odstúpenia (logicky by takéto správanie malo predchádzať úkonu odstúpenia), a stavu, kedy čas tohto úkonu spadá priamo do obdobia hranice zmeny Manuálov factoringových procesov spoločnosti a kedy, ako to vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru započítanie pohľadávok sa vykonalo s novoposkytnutými zálohami na protihodnotu, teda v podstate v režime podľa Manuálu účinného do 30.9.2008, nebolo by možné, ak by žalobkyňa v tejto skutkovej udalosti porušila pracovné povinností, prisúdiť jej konaniu intenzitu dosahujúcu závažného porušenia pracovných povinností, ako podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru. 28. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, respektíve dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 220 odsek 2 CSP. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je v tomto smere vyčerpávajúce. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46 odsek 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 29. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1CSP ako vecne správny potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).