Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216126 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209216126.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: L.. Š.H. H., D.. XX.XX.XXXX, P. X.. Č.. XXXX/XX, G., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, AK Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: F.. M. D. - A., V. XXXX/X, H., IČO: 14 119 838, zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, AK Kapitulská 5, Trnava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/108/2009-437 zo dňa 10.04.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/108/2009-437 zo dňa 10.04.2017 p o t v r d z u j e. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.09.2009, ktorá bola doplnená písomným podaním doručeným dňa 29.09.2009, domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 zo dňa 27.08.2009 vo veci žalobcu F.. M. D. - PIKER, proti žalovanému L.. Š. H. - KOMÁRŇANSKÉ BAŠTY, ktorým bol žalobca zaviazaný na zaplatenie istiny 117.170,53 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod neplatnosti uvádzal skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami je neplatná, ako aj skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní nedodržal zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Zároveň spochybnil aj právnu subjektivitu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie konal ako s intervenientom na strane žalovaného s Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom, Nám. M. Benku 12, Bratislava, ktorý sa k žalobe vyjadril a uviedol, že všetky podania žalobcu a žalovaného boli obom účastníkom v rozhodcovskom konaní zasielané. Obaja účastníci mali v rozhodcovskom konaní rovnaké práva vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a uplatňovať v priebehu konania svoje návrhy. Pridelený rozhodca dostatočne preskúmal skutkový a právny stav a rozhodol na základe zistených skutočností v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Ďalej mal za to, že právomoc Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu nebola preukázateľne spochybnená, a preto sa domnieval, že rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 3. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/108/2009-196 zo dňa 03.05.2011, ktorým žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/284/2011-231 zo dňa 28.09.2012 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/108/2009-437 na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017. Uviedol, že predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.01.2017. Právny zástupca žalobcu doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávanie, v ktorom zároveň požiadal o jeho odročenie, až v deň pojednávania o 9:31 hod., teda až potom, ako bolo pojednávanie skončené. S ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, súd prvej inštancie v súlade s § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie bude konané v jeho neprítomnosti. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2, 3 , 4, § 12a ods. 1, 2, § 17, § 21 ods. 1, 2, 4, § 27 ods. 1, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj “ZRK”). V prvom rade sa zaoberal námietkou žalobcu, ktorou spochybňoval právnu spôsobilosť Medzinárodného rozhodcovského súdu a tým i jeho právomoc rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pôvodný zriaďovateľ Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave všetky zákonom stanovené podmienky pre zriadenie rozhodcovského súdu splnil a tento súd bol oprávnený viesť rozhodcovské konania a v týchto konaniach rozhodovať. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že na základe zmluvy o predaji časti podniku bola časť podniku, ktorou bol uvedený rozhodcovský súd, prevedená do vlastníctva inej právnickej osoby. Konštatoval, že takýto postup Zákon o rozhodcovskom konaní nezakazoval a zmena zriaďovateľa bola aj riadne zverejnená v Obchodnom vestníku. V tejto súvislosti súd zároveň upozornil na skutočnosť, že stále rozhodcovské súdy zriadené právnickými osobami sa nezriaďujú ako samostatné právnické osoby, ale sú súčasťou tej právnickej osoby, ktorá ich zriadila. 5. K tvrdeniu žalobcu o tom, že v konaní pred rozhodcovským súdom nebol dodržaný princíp rovnosti strán súd prvej inštancie uviedol, že taktiež nebolo v konaní preukázané. Zo spisu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli doručené všetky listinné dôkazy, ktorými žalovaný v konaní preukazoval dôvodnosť svojho nároku. Súčasťou spisu rozhodcovského súdu boli taktiež všetky dôkazy, ktoré žalovaný predložil na svoju obranu. V tejto súvislosti poukázal na to, že všeobecný súd nie je vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcov, resp. rozhodcovských súdov súdom odvolacím. Samotný spôsob, akým rozhodcovský súd tieto dôkazy vyhodnotil nemôže byť preto dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. 6. Dôvody neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi sporovými stranami uzatvorená dňa 21.04.2009, uvádzané žalobcom, súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantné. Žalobca v konaní neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Žalobca nepreukázal, že by listina obsahujúca uznanie jeho záväzkov voči žalovanému bola spísaná v iný deň, ako je deň, ktorý je na nej uvedený (21.04.2009). Bol toho názoru, že zo žiadnych listinných dôkazov predložených žalobcom (prepúšťacích správ z nemocníc v Komárne a Bratislave, správy ošetrujúceho lekára žalobcu) a ani z výsluchu svedkyne nevyplýva, že by zdravotný stav žalobcovi neumožňoval posúdiť obsah tohto právneho úkonu a dôsledky z neho vyplývajúce. K návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom všeobecnej lekárky žalobcu uviedol, že bližšie údaje, ktoré by umožňovali lekárku dostatočne konkretizovať, právny zástupca žalobcu neuviedol s tvrdením, že lekárka nechce svedčiť v súdnom konaní a zdravotnú dokumentáciu odovzdala žalobcovi, avšak ten ju v konaní nepredložil. Na základe uvedeného sa nariadenie vykonania znaleckého dokazovania javilo súdu ako nadbytočné, nakoľko nie je zrejmé z akých podkladov by znalec pri posudzovaní otázky právnej spôsobilosti žalobcu vychádzal, keď žalobca zdravotnú dokumentáciu nepredložil. Žalobca navyše spochybnil aj pravosť dátumu uvedeného na listine, v ktorej uznal svoj záväzok voči žalovanému a uzatvoril rozhodcovskú doložku. Ak mala byť nespôsobilosť žalobcu uzatvárať právne úkony iba prechodného charakteru, nemohli byť pochybnosti o jeho duševnom stave vykonaním znaleckého dokazovania odstránené, nakoľko by nebolo zrejmé, k akému dňu má byť žalobcov zdravotný stav posudzovaný. V súvislosti s tvrdením o tom, že žalobca bol v čase, kedy podpísal listinu s názvom „Uznanie pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER“ v dôsledku užívania liekov v stave duševnej poruchy, v dôsledku ktorej bol dočasne nespôsobilým na právne úkony konajúci súd poukázal na to, že v sporovom konaní je dôkazná povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Ďalej konajúci súd konštatoval, že spôsobilosť plnoletej fyzickej osoby na právne úkony sa predpokladá. Inak povedané, každá plnoletá fyzická osoba je považovaná za spôsobilú na právne úkony, pokiaľ sa nepreukáže opak, resp. pokiaľ nebola tejto spôsobilosti pozbavená úradným rozhodnutím. Ak teda žalobca nepreukázal, že by listinu obsahujúcu jeho vyhlásenie o uznaní svojho záväzku voči žalovanému podpísal v čase, kedy nebol schopný posúdiť obsah a následky tohto právneho úkonu, takéto vyhlásenie, je relevantné a spôsobuje všetky následky, ktoré právny poriadok s takýmto vyhlásením spája. 7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že taktiež nepovažuje za preukázané, že by bol text rozhodcovskej zmluvy pripojený k listine obsahujúcej vyhlásenie o uznaní pohľadávok žalovaného doplnený dodatočne po jej podpísaní žalovaným. Tak ako to vyplýva napr. z listiny nazvanej uznanie a splatenie preddavkových úhrad za dopravu firmy PIKER, žalovaný tento text rozhodcovskej zmluvy pripájal aj na iné písomné dokumenty, ktoré používal v styku so svojimi obchodnými partnermi. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia. 8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), b), e) a g) CSP. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu nie je vecne správne, je nepreskúmateľné a trpí neprekonateľnými vadami. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa nevysporiadal s tvrdeniami, ktorými odôvodnil dôvodnosť žaloby. Ani náznakom sa nezaoberal s namietaním platnosti úkonu "uznanie pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER" datovaného 21.4.2009, do ktorého bola dopísaná rozhodcovská doložka, a to z dôvodu, že ide o právny úkon neurčitý a nezrozumiteľný v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu je nemožné uvedeným spôsobom určiť okruh sporov, na ktoré sa má vzťahovať právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka pracuje s pojmom zmluva, napriek tomu odkazuje na jednostranný právny úkon, v ktorom však nie je uvedený ani právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa uznáva, a teda nie je zrejmé z akej zmluvy (a či vôbec) uvedená pohľadávka vznikla, a teda zmluvný vzťah, na ktorý odkazuje rozhodcovská doložka nie je definovaný. Ide o stav, ktorý vyvoláva neurčitosť úkonu a teda jeho neplatnosť. Naviac údajná rozhodcovská doložka odporuje osobitnej právnej úprave. Žalobca ďalej považoval za nesporné, že rozhodcovská doložka bola na text úkonu "Uznanie pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER" datovaného 21.4.2009 vpísaná a to v neznámom čase, spôsobom a dôvodu. Naviac poukazoval na tú skutočnosť, že v danom období bol v zlom zdravotnom stave a nevedel posúdiť význam jednotlivých úkonov. Uviedol, že za účelom zistenia skutočného zdravotného stavu dokonca vydal prehlásenie, v ktorom súhlasil, aby došlo k prekonaniu ochrany lekárskeho tajomstva a osoba poverená súdom prvej inštancie danú vec posúdila, t.j. aby došlo k vyriešeniu otázky posúdenia zdravot- ného stavu vzhľadom k spôsobilosti na vykonanie právneho úkonu. Danou otázkou sa však súd prvej inštancie nezaoberal ani náznakom. Pre úplnosť žalobca poukázal na stav, že dojednanie rozhod- covskej doložky je dojednanie nemožné. Rozhodcovská doložka nemôže byť dojednaná platne, ak je nesplniteľná. Bol toho názoru, že Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd v Bratislave neexistuje, nemá právnu subjektivitu, a teda neexistuje subjekt, ktorý by mal/mohol riešiť akékoľvek spory. 9. K porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania uviedol, že rozhodcovský súd nezabezpečil riadne doručovanie podaní a príloh žalobcovi, neumožnil mu vyjadriť sa k nim a výzvy žalobcu na odstránenie týchto nedostatkov ignoroval. Žalobca obdržal žalobu, avšak len bez príloh a až na výzvu mu intervenient na strane žalovaného zaslal prílohy k žalobe, ktoré mu mali umožniť sa k veci vyjadriť a ozrejmiť podstatu veci, pričom mu boli doručené až 24.08.2009. Bez prihliadnutia na skutočný stav a vady v konaní rozhodcovského súdu bol už dňa 27.08.2009 vydaný rozhodcovský rozsudok, čím bolo žalobcovi odňaté právo vyjadriť sa k žalobe a jej prílohám. Ďalej vytkol rozhodcovskému súdu, že nevykonal akékoľvek dokazovanie vo veci samej, nerešpektoval návrhy žalobcu, a to návrhy, aby žalovaný preukázal existenciu fakturačného oprávnenia, zmluvný vzťah, dodanie tovaru, existenciu iného titulu, ktoré je možné považovať ako fakturačné oprávnenie a iné. 10. K nulitnosti rozsudku opätovne poukázal na to, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu, nemôže byt nositeľom práv a povinností, a teda je nesporné, že úkon takéhoto zoskupenia je právne bezvýznamným úkonom, ktorý nemôže založiť akékoľvek práva a povinnosti. Žalobca mal za to, že preukázal, že rozhodcovský súd nevznikol podľa osobitnej právnej úpravy a taktiež nemá osobitným postupom pridelené identifikačné číslo, čo znamená, že ani daným spôsobom nevznikol/nemohol vzniknúť. 11. K porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že počas celého súdneho konania namietal platnosť rozhodcovskej doložky aj z iného dôvodu majúceho základ v jeho zdravotnom stave, keďže sa v minulosti podrobil operačnému zákroku a bol pod silnými liekmi. Dňa 01.06.2009 žalobcu navštívil žalovaný a zrejme v danom čase mu podstrčil listinu označenú ako "Uznanie pohľadávok na do- dávku tovaru firmy PIKER" datovanú 21.04.2009, ktorej súčasťou malo byť "poučenie" podľa ktorého "všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, budú na základe žaloby riešené rozhodcovským súdom. Malo ísť o uznanie inak neexistujúceho dlhu a rozhodcovskej zmluvy formou rozhodcovskej doložky. K danému stretnutiu nedošlo dňa 21.04.2009, ale až dňa 01.06.2009, pričom ak došlo k podpísaniu danej listiny žalobcom, žalovaný len využil skutočnosť, že žalobca s prihliadnutím na zdravotný stav nevedel posúdiť jednotlivé úkony, a teda bol dočasne nespôsobilý na právne úkony. Na uvedenú situáciu žalobca poukázal z dôvodu, že existujúca prechodná duševná porucha vyvolala neplatnosť uvedeného úkonu, a to vrátane časti označenej ako "poučenie", a to podľa zásad ust. § 38 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Úkon považoval za neplatný aj podľa zásad ust. § 39 OZ, a to pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na to, že nakoľko ide o stav objektívne zistiteľný a preukázateľný na základe poznatkov príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva), žalobca navrhoval vykonanie dôkazov. Vytkol súdu prvej inštancie, že napriek tomu tieto nevykonal a o zdravotnom stave žalobcu si urobil "vlastný názor". Ide o postup, ktorý však žalobcu obmedzuje na jeho právach a nevykonania znaleckého dokazo- vania (napriek vyjadrenému právnemu názoru odvolacieho súdu) viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. 12. Osobitne žalobca poukázal na stav, že pojednávania nariadeného na deň 10.04.2017 o 8.15 hod sa nemohol zúčastniť právny zástupca žalobcu zo zdravotných dôvodov, nakoľko sa stal dočasne pracovne neschopný dňa 16.01.2017 s tým, že dočasná pracovná neschopnosť bola ukončená dňa 05.06.2017. Mal za to, že o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania upovedomil právny zástupca súd prvej inštancie včas, pričom ospravedlnenie s preukázaním dočasnej pracovnej neschopnosti bolo súdu doručené emailovou správou, ktoré elektronickými cestami prešla v čase nezávislom na žalobcovi. Uvedený stav však znemožnil žalobcovi bežne konať na súde, a teda došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 zo dňa 27.08.2009, alebo rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 10.04.2017 č.k. 26Cb/108/2009-437 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že žalobca pokiaľ ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/, b/, e/, g/ CSP, svoje odvolanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Z celého podania žalobcu nevyplýva, čo sú nesprávne skutkové zistenia, keď vykonané dôkazy by podľa názoru žalobcu mali zrejme viesť k iným skutkovým zisteniam, k akým, však žalobca v odvolaní neuvádza. Pokiaľ ide o samotné odvolanie a jeho dôvody, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol nič nové, čo by už nebolo uvedené, či už v písomných podaniach, alebo v zápisniciach z výsluchov účastníkov na súde prvej inštancie. 15. Žalovaný mal za to, že námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozsudku, platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky, porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nulitnosti rozsudku intervenienta a porušenia práva na spravodlivý proces nemajú právny dôvod a považoval ich za právne bezvýznamné v súvislosti s aplikáciou § 365 CSP o odvolacích dôvodoch. Pokiaľ ide o námietku k osobitnému postupu žalovaného spočívajúcu v tom, že by boli v skutočnosti uvedené žalobcom akceptované žalovaným, ide o domnienku, ktorá nemá žiaden právny základ a ktorou má žalobca snahu zaviesť súd k názoru, že by sa žalovaný stotožňoval s vyššie uvedenými námietkami. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav vo veci, dospel k správnym záverom a správne procesne postupoval, neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Práve opačne, samotný žalobca sa nedostavil na termín pojednávania nariadený na deň 10.04.2017, keď v predvolaní na pojednávanie bolo uvedené poučenie o následkoch nedostavenia sa zástupcovi žalobcu, ktoré prevzal dňa 31.01.2017. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až po tom, čo bolo pojednávanie skončené, preto konajúci súd správne postupoval v súlade s ust. § 180 CSP, keď rozhodol, že pojednávanie bude vykonané v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomuto sa žalobca nemôže domáhať, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 16. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca zrejme opomenul, že konanie súd vedie podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany žalobca nepredložil ani na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017, ktorého sa právny zástupca nezúčastnil. Žalobca ďalej konštatoval, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie je jednoznačné a zrejmé, že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy. 17. Súd prvej inštancie sa riadne v bode 40. až 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysporiadal aj s námietkou určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky uzavretej dňa 21.04.2009, ktorú zhodnotil ako irelevantnú. Vyslovil názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno súvisiace s jeho neschopnosťou pochopiť zmysel a obsah právneho úkonu, ktorým uznal svoj dlh voči žalovanému. 18. Žalovaný mal za to, že nie je naplnený ani odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, že by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto súvislosti v bode 44. a 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku považoval za správne. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu veci navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku I. a II. ako vecne správne a priznal žalovanému trovy konania vo výške 100 %. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť. 20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia po oboznámení sa s obsahom spisu prvej inštancie a spisu rozhodcovského súdu odvolací súd uvádza nasledovné: 21. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 22. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 23. Podľa § 17 ZRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. 24. Podľa § 40 ods. 1 ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku , len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, c) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, d) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, e) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, f) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania(§ 17) , g) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo h) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, i) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 25. Podľa § 41 ods. 1 ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 26. Rozhodcovský rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 bol vydaný dňa 27.08.2009 rozhodcom Mgr. Radovanom Hrádekom vo veci žalobcu F.. M. D. - PIKER proti žalovanému L.. Š. H. - KOMÁRŇANSKÉ BAŠTY, ktorým bol žalobca zaviazaný na zaplatenie istiny 117.170,53 Eur s príslušenstvom. Žalobca dňa 28.09.2009 doručil súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje každému účastníkovi domáhať sa žalobou zrušenia rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že súdy nie sú v postavení k rozhodcovským súdom, resp. k rozhodcom v postavení súdov odvolacích. Rovnako tak sa účastník rozhodcovského konania nemôže dovolávať zrušenia rozsudku z akéhokoľvek dôvodu, ale iba z dôvodov taxatívne vymedzených v ust. § 40 ods. 1 ZRK. Žalobca sa vo svojom návrhu domáhal zrušenia rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, teda z dôvodu, že popiera existenciu, resp. platnosť rozhodcovskej doložky, ako aj z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. g), teda z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania. Žalobca neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, a teda i nedostatok právomoci rozhodcovského súdu namietal už vo vyjadrení sa k žalobnému návrhu v rozhodcovskom konaní, teda už pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola taktiež podaná v lehote stanovenej v § 41 ods. 1 ZRK. Na základe uvedených skutočností žalobca všetky formálne náležitosti vyžadované pri žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku splnil. 27. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/108/2009-196 zo dňa 03.05.2011, ktorým žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/284/2011-231 zo dňa 28.09.2012 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že síce správne konštatuje v rozsudku, aké námietky žalobca proti rozhodcovskému rozsudku vzniesol, ale v odôvodnení úplne absentuje odôvodnenie súdu prvej inštancie k námietke nedodržania zásady rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie túto námietku žiadnym spôsobom neodôvodnil, hoci sama, bez ďalšieho, by táto námietka (ak sa preukáže jej dôvodnosť) spôsobila zrušenie rozhodcovského rozsudku. Napadnutému rozsudku odvolací súd ďalej vytkol aj tú skutočnosť, že sa v ňom konštatuje neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu k otázke jeho duševnej poruchy pri podpise rozhodcovskej doložky, pričom súd prvej inštancie nevykonal k tejto otázke navrhované dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky, či znaleckým dokazovaním a v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza, prečo tieto navrhovaného dôkazy nevykonal. 28. Súd prvej inštancie riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/108/2009-437 na pojednávaní konanom dňa 10.04.2017. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko pojednávania nariadeného na deň 10.04.2017 o 8.15 hod sa nemohol zúčastniť právny zástupca žalobcu zo zdravotných dôvodov, keďže bol dočasne pracovne neschopný odo dňa 16.01.2017 do 05.06.2017 a posúdil ju ako nedôvodnú. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho názorom, že o nemožnosti zúčastniť sa pojednávania upovedomil právny zástupca súd prvej inštancie včas a poukazuje na tú skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.01.2017 s dostatočným časovým predstihom. Nakoľko právny zástupca žalobcu doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávanie, v ktorom zároveň požiadal o jeho odročenie až v deň pojednávania o 9:31 hod., po jeho skončení a vyhlásení rozsudku, súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 180 CSP, pričom svoj postup v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 10. aj odôvodnil. 29. Odvolací súd sa zaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu a stotožnil sa s názorom žalovaného, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli uvedené, či už v písomných podaniach, alebo v zápisniciach z výsluchov sporových strán na súde prvej inštancie. V súvislosti s námietkou žalobcu k nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je preto opodstatnená námietka žalovaného, že súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil vecne správne. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 30. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu, nemôže byt nositeľom práv a povinností. Nestotožnil sa s jeho názorom, že žalobca preukázal, že rozhodcovský súd nevznikol podľa osobitnej právnej úpravy a taktiež nemá osobitným postupom pridelené identifikačné číslo, čo znamená, že ani daným spôsobom nevznikol/nemohol vzniknúť. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na body 37. a 38. odôvodnenia, v ktorých súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, že pôvodný zriaďovateľ Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave všetky zákonom stanovené podmienky vymedzené v ust. § 12 ZRK pre zriadenie rozhodcovského súdu splnil a tento súd bol oprávnený viesť rozhodcovské konania a v týchto konaniach rozhodovať a zároveň upozornil na skutočnosť, že stále rozhodcovské súdy zriadené právnickými osobami sa nezriaďujú ako samostatné právnické osoby, ale sú súčasťou tej právnickej osoby, ktorá ich zriadila. S vyslovenými názormi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. 31. Žalobca ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal s namietaním platnosti úkonu "Uznanie pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER" datovaného 21.4.2009, do ktorého bola dopísaná rozhodcovská doložka, a to z dôvodu, že ide o právny úkon neurčitý a nezrozumiteľný v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre takýto prípad formuluje výkladové pravidlá. Pri výklade právneho úkonu pôjde predovšetkým o to, aby výklad zodpovedal vôli konajúcej osoby, ak je táto zlučiteľná so samotným prejavom. Je však povinnosťou orgánu, uskutočňujúceho výklad právneho úkonu posúdiť, či samotná vôľa konajúceho prejavená navonok, nezasahuje do práv inej osoby (chránených inak objektívnym právom), a teda, či v konkrétnej veci neznamená riešenie, ktoré nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov. Pre výkladové pravidlá obsiahnuté v ustanoveniach § 35 ods. 2 a 3 OZ, je charakteristická povinnosť právny úkon vykladať podľa jazykového vyjadrenia, pre výklad je rozhodujúca vôľa toho, kto úkon urobil (ak vôľa konajúceho v nie je v rozpore s jazykovým prejavom ), pre výklad vôle je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase uskutočnenia úkonov. Odvolací súd dáva za pravdu žalobcovi, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom určitosti a zrozumiteľnosti namietaného právneho úkonu, čo však nespôsobilo nesprávnosť záveru konajúceho súdu pri posúdení platnosti rozhodcovskej doložky zo dňa 21.4.2009. Odvolací súd za použitia uvedených výkladových pravidiel dospel k názoru, že namietaný právny úkon "Uznanie pohľadávok na dodávku tovaru firmy PIKER" je dostatočne určitý a zrozumiteľný, ako vyplýva z jeho obsahu, dňa 21.4.2009 sa sporové strany v časti „Poučenie“ dohodli, že „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosť výklad alebo zrušenie, budú na základe žaloby niektorej zo zmluvných strán riešené Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave (ďalej len „MORS“), podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov, predovšetkým Rokovacieho poriadku MORS. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu MORS. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné v celom rozsahu“. Z obsahu právneho úkonu predchádzajúcemu „Poučeniu“ je zrejmé, že žalobca uznal záväzok voči žalovanému v celkovej výške 117.670,53 Eur za dodávky tovaru pre žalobcu po období od 19.7.2007 do 30.3.2009. Pohľadávky boli uznané na základe evidencie pohľadávok, ktoré tvorili prílohu číslo 1 k uznaniu. Je síce pravdivé tvrdenie žalobcu, že sa nejednalo o zmluvu, ale uznanie pohľadávok dostatočne určito špecifikovaných, keďže ich evidencia tvorila prílohu a zároveň boli označené aj obdobím, počas ktorého žalovaný tovar žalobcovi dodal. Z obsahu právneho úkonu je zrejmé, že strany sporu svojím podpisom prejavili vôľu riešiť spory vzniknuté v súvislosti s uznanými pohľadávkami žalovaného prostredníctvom MORS. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá v jednostrannom právnom úkone, keďže vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu prejavil aj žalobca, čo potvrdil svojím podpisom a odtlačkom pečiatky, ktorú používal v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 4 ods. 1 ZRK. 32. Odvolací súd sa ďalej zaoberal argumentáciou žalobcu, že počas celého súdneho konania namietal platnosť rozhodcovskej doložky aj s poukazom na ust. § 38 a § 39 OZ, z dôvodu majúceho zák- lad v jeho zdravotnom stave, keďže sa v minulosti podrobil operačnému zákroku a bol pod silnými liekmi, čo spôsobilo, že nevedel posúdiť jednotlivé úkony, a teda bol dočasne nespôsobilý na právne úkony. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Súhlasí s jeho záverom, že bolo na žalobcovi preukázať tvrdenie, že v čase, kedy podpísal listinu s názvom „Uznanie pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER“ bol v dôsledku užívania liekov v stave duševnej poruchy, v dôsledku ktorej bol dočasne nespôsobilým na právne úkony. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že spôsobilosť plnoletej fyzickej osoby na právne úkony sa predpokladá, každá plnoletá fyzická osoba je považovaná za spôsobilú na právne úkony, pokiaľ sa nepreukáže opak, resp. pokiaľ nebola tejto spôsobilosti pozbavená úradným rozhodnutím. Ak teda žalobca nepreukázal, že by listinu obsahujúcu jeho vyhlásenie o uznaní svojho záväzku voči žalovanému podpísal v čase, kedy nebol schopný posúdiť obsah a následky tohto právneho úkonu, takéto vyhlásenie je relevantné a spôsobuje všetky následky, ktoré právny poriadok s takýmto vyhlásením spája. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom konajúceho súdu, že žalobca nepreukázal ani tvrdenie, že by bol text rozhodcovskej zmluvy pripojený k listine obsahujúcej vyhlásenie o uznaní pohľadávok žalovaného doplnený dodatočne po jej podpísaní žalovaným, ani že by bol podpísaný niektorou zo strán iný deň ako uvedený na listine. 33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom, aby osoba poverená súdom prvej inštancie vyriešila otázku posúdenia jeho zdravotného stavu vzhľadom k spôsobilosti na vykonanie právneho úkonu, je taktiež nedôvodná. Súd prvej inštancie v bode 42. až 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne jasne vysvetlil svoj postup v súvislosti s návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom všeobecnej lekárky žalobcu a znaleckým dokazovaním. Odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu je zrejmé, že pojednávanie konané dňa 10.07.2015 bolo súdom prvej inštancie odročené na neurčito s tým, že znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie bude ustanovené uznesením po právoplatnosti ktorého bude spis spolu so súhlasom žalobcu s vyžiadaním zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára predložený ustanovenému znalcovi. Zároveň súd uložil, aby tento súhlas právny zástupca žalobcu spolu s otázkami pre znalca doložil súdu v lehote 7 dní. Žalobca napriek opakovaným výzvam súdu povinnosti uložené súdom v súvislosti s návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania nesplnil. V nadväznosti na nečinnosť žalobcu bol postup konajúceho súdu správny. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno aj v tejto súvislosti bolo na žalobcovi. 34. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 35. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Zo spisu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli doručené všetky listinné dôkazy, ktorými žalovaný v konaní preukazoval dôvodnosť svojho nároku. Súčasťou spisu rozhodcovského súdu boli taktiež všetky dôkazy, ktoré žalovaný predložil na svoju obranu. Dňa 25.06.2009 bola doručená na MORS žaloba žalovaného (v procesnom postavení žalobcu) so 71 prílohami v nej uvedenými, vrátane uznania záväzku žalobcom (v procesnom postavení žalovaného). Dňa 24.07.2009 žalobca zaslal vyjadrenie k žalobe. Dňa 28.07.2009 bola zástupkyni žalovaného JUDr. Darine Kúrňavovej, advokátke doručená výzva MORS na zaslanie stanoviska k vyjadreniu žalobcu a doplnenie dokladov, t.j. dokument potvrdzujúci zaslanie žaloby spolu s prílohami žalovanému. Z uvedeného je zrejmé, že v čase zaslania výzvy zo dňa 28.07.2009 žalobca už mal vedomosť o žalobe podanej žalovaným na MORS, nakoľko sa k nej vyjadroval. Dňa 29.07.2009 zástupkyňa žalovaného ešte raz zaslala žalobu spolu s prílohami žalobcovi, ktoré žalobca prevzal dňa 30.07.2009, čo potvrdil svojím podpisom na doručenke. Dňa 10.08.2009 zástupkyňa žalovaného zaslala na MORS stanovisko k vyjadreniu žalovaného, ktoré zaslala aj žalovanému, ktorý ho prevzal dňa 12.08.2009. Dňa 13.08.2009 bolo rozhodcovskému súdu doručené podanie žalobcu označené ako „opätovný oznam“ zo dňa 04.08.2009, v ktorom žalobca okrem iného oznámil súdu, že mu bola cestou zástupkyne žalovaného doručená žaloba a čiastkové doklady, z ktorých má žaloba „vychádzať“. Zároveň namietol relevantnosť týchto dokladov. Ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, samotný žalobca v podaní adresovanom rozhodcovskému súdu potvrdil doručenie dokladov, ktorými žalovaný v rozhodcovskom konaní preukazoval svoj nárok. Pre posúdenie opodstatnenosti odvolacieho dôvodu žalobcu v predmetnom konaní nie je podstatná obrana žalobcu a namietanie jednotlivých dokladov. S týmito námietkami sa zaoberal konkurzný súd, ktorý rozhodol o žalobe dňa 27.08.2009. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola spolu s listinnými dôkazmi predložená žalobcovi v rozhodcovskom konaní s dostatočným časovým predstihom a nie je tak dôvodná jeho námietka porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania z dôvodu, že mu boli prílohy k žalobe doručené až 24.08.2009. Rozhodcovský súd dodržal postup a lehotu podľa § 18 ods. 2, 3, 4 ZRK a § 18 ods. 2 Rokovacieho poriadku, keď žaloba a dôkazy, o ktoré žalovaný svoju žalobu opieral, boli predložené žalobcovi tak, aby mal možnosť minimálne 15 dní sa k nim vyjadriť. 36. V súvislosti s námietkami žalobcu, že rozhodcovský súd nevykonal akékoľvek dokazovanie vo veci samej, nerešpektoval návrhy žalobcu odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nie je vo vzťahu k rozhodnutia rozhodcov, resp. rozhodcovský súdov súdom odvolacím. Samotný spôsob, akým rozhodcovský súd tieto dôkazy vyhodnotil nemôže byť preto dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri posudzovaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku už súd neskúma vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku a nevykonáva prieskum z hmotnoprávnej stránky. Súd posudzuje len zákonnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk, pre ktoré je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZKR. Ide o taxatívne vymedzené dôvody, ktoré nemožno rozširovať. Ak by aj konajúci súd zistil vecnú nesprávnosť rozsudku, takáto okolnosť nie je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 38. Súd prvej inštancie konal ako s intervenientom na strane žalovaného s Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom, Nám. M. Benku 12, Bratislava, ktorý sa k žalobe vyjadril a označil ho aj v záhlaví napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd s takýmto postupom nesúhlasí, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného (bod 29.), MORS nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť intervenientom na strane sporu. Uvedený procesný postup však nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie 40. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).