Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/269/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220969 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209220969.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytového domu 137, Medvedzie, Tvrdošín, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, Podbiel 177, proti žalovanému: KOMTERM Slovensko, a.s., Na stanicu 22, Žilina, zastúpenému advokátom JUDr. Marekom Letkovským, Legionárska 1/C, Bratislava, o zaplatenie 637,33 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/65/2010-375 zo dňa 14.4.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 9C/65/2010-377 zo dňa 13.6.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 637,33 eura za spotrebovanú elektrickú energiu v rokoch 2007 a 2008 a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 1 002,03 eura k rukám jeho právneho zástupcu. 2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzatvorili 2.1.2007 zmluvu o dodávke tepla č. U. XX-XXX/XX (ďalej len „zmluva o dodávke tepla“), na základe ktorej sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal žalobcovi ako odberateľovi dodávať teplo z tepelného zdroja KOMTERM-OTF Nižná do priestorov bytového domu 137/ÚSS odberateľa určené na vykurovanie (ďalej len „UK“) a na prípravu teplej úžitkovej vody (ďalej len „TUV“) a žalobca sa zaviazal platiť za dodávku tepla kalkulovanú cenu. V zmysle článku 2.3 zmluvy o dodávke tepla boli ako odovzdávacie miesto dodávky tepla pre UK a TUV určené výstupné armatúry v OSST (objektovej odovzdávacej stanici tepla). Žalovaný ako dodávateľ sa v článku 6.2 zmluvy o dodávke tepla zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami (ďalej len „VS“) a v zmysle článku 6.3 zmluvy o dodávke tepla sa zaviazal ako dodávateľ platiť nájomné za plochu pod VS vo výške 250,- Sk/m2 s tým, že konkrétna výška nájomného podľa plochy VS bude stanovená v Zmluve o nájme, ktorú zmluvné strany podpíšu do 10.3.2007. V zmysle článku 8.4 zmluvy o dodávke tepla pri neplatení faktúry alebo zálohy v stanovenej výške a v predpísanom termíne bola druhá zmluvná strana oprávnená účtovať úrok z omeškania 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Faktúrou č. XXXXX z 16.2.2008, splatnou 28.2.208, žalobca vyfakturoval žalovanému spotrebu elektrickej energie v „OST“ (odovzdávacia stanica tepla) za rok 2007 v sume 345,71 eura a faktúrou č. XXXXX z 23.3.2009, splatnou 5.4.2009 spotrebu elektrickej energie OST za rok 2008 v sume 380,73 eura. Zástupcovia strán sa stretli 19.5.2009 v MsKs na I. a prejednali problém úhrady spotrebovanej elektrickej energie vo VS v jednotlivých blokoch na sídlisku I., zástupcovia strán sporu sa na ňom dohodli, že cena elektrickej energie spotrebovaná od roku 2009 bude celá (na základe faktúr od dodávateľa) uhradená dodávateľom tepla. V závislosti od toho, či žalobca je odberateľom elektrickej energie, mala byť spotrebovaná elektrická energia refakturovaná podľa výpočtu žalovaného, t.j. žalovaný mal uhradiť pomernú časť ním spotrebovanej elektrickej energie. V prípade, že žalobca by bol konečným spotrebiteľom, mal žalovaný uhradiť celú cenu spotrebovanej elektrickej energie za roky 2007 a 2008. 3. Súd prvej inštancie riešil ako podstatnú otázku, čo znamená v zmluve uvedený pojem výmenníková stanica. Podľa odborného posudku vypracovaného Ing. I. K. č. XX/XXXX sa zásobovanie jednotlivých obytných budov spoločenstiev bytov XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX I. uskutočňuje podľa schémy tak, že teplo vyrobené v kotolni sa následne rozvádza v podobe teplej vody cez VS do OST pre jednotlivé obytné budovy. Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. U. M. pod č. X/XXXX (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/91/2010) rozdielom medzi objektovou odovzdávacou stanicou tepla a VS z technického hľadiska je ten, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome alebo v inom objekte, preto ide o objektovú odovzdávaciu stanicu tepla, respektíve domovú objektovú odovzdávaciu stanicu tepla. Toto technologické zariadenie je obvykle umiestnené v suteréne, respektíve v prízemí bytového domu (alebo v inom objekte). Objekt VS predstavuje v praxi často používané, avšak neodborné označenie objektu odovzdávacej stanice tepla (OST), ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ide zvyčajne o samostatný stavebný objekt, v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie OST, slúžiace k úprave parametrov teplonosného média primárnej tepelnej siete na parametre vhodné pre vykurovacie sústavy, prípadne prípravu TUV, zväčša niekoľkých, samostatne stojacich budov zásobovaných teplom. Znalec ďalej uviedol, že vo fakturácii žalobcu za dodávku elektrickej energie žalovanému bolo uvedené: „fakturujeme vám spotrebu elektrickej energie v našom bloku z vašej OOST“ Vo faktúre teda bol uvedený pojem OOST, ktorý odborne správne označuje objektovú OST tlakovú nezávislú s výmenníkmi, ktorá je umiestnená v objekte odberateľa (žalobcu). Uviedol, že pojmoslovie použité vo fakturácii žalobcu zodpovedá v praxi zaužívanému (aj keď neodbornému a zjednodušujúcemu) pojmu VS. Nakoľko dodávka tepla na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne nie je zabezpečovaná zo zdroja primárnou vetvou po OOST tlakovo nezávislé s výmenníkmi tepla a ďalej iba vnútornými rozvodmi do objektov bez sekundárnych rozvodov a zmluva o dodávke tepla sa týka len sídliska Medvedzie v Tvrdošíne, slovné spojenie „jednotlivé výmenníkové stanice“ uvedené v bode 6.2 zmluvy o dodávke tepla obsahovo zodpovedá odbornému pojmu v skratke označenému ako OOST. Primárny rozvod na vetve z Nižnej do Medvedzie - Tvrdošín neprenáša teplo do žiadnej OST tlakovo nezávislej s výmenníkmi (v praxi zaužívaný neodborný pojem VS) umiestnenej (relevantným spôsobom) mimo konkrétneho bytového domu, respektíve iného teplom zásobovaného objektu. Na ceste tepla z centrálneho zásobovania teplom (ďalej „CZT“) na sídlisko Medvedzie - Tvrdošín totiž nejestvujú žiadne sekundárne rozvody, ktoré by zabezpečovali prenos tepla medzi OST nachádzajúcou sa mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu) do konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že teplo dodávané žalovaným do obytného domu neprechádzalo len cez VS, ale aj cez OST, pričom spotrebovaná elektrická energia, ktorej preplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, bola spotrebovaná až v OST. Keďže zmluvne sa žalovaný nezaviazal aj na úhradu elektrickej energie spotrebovanej OST, dospel súd prvej inštancie k záveru, že na základe uzavretej zmluvy žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej istiny. Zo stanovísk Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28.1.20109 a 18.2.2010 mal za preukázané, že cena spotrebovanej elektrickej energie je oprávneným nákladom, ktorý dodávateľ môže zahrnúť do kalkulovanej ceny tepla a v takomto prípade je povinný uhradiť cenu spotrebovanej elektrickej energie dodávateľom elektriny sám. Žalovaný však cenu spotrebovanej energie nezahrnul do ceny dodávaného tepla ako oprávnený náklad, preto mu zo zákona nevyplynula povinnosť uhrádzať elektrickú energiu spotrebovanú OST. Bolo vecou vzájomnej dohody strán sporu, aby vo svojom záväzkovo-právnom vzťahu upravili, kto z nich bude niesť náklady spojené s úhradou spotrebovanej elektrickej energie v OST. K takejto dohode došlo až na základe zápisu z roku 2009, v ktorom sa režim úhrady spotrebovanej elektrickej energie dohodol v závislosti od toho, či žalobca je v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 657/2004 Z.z.“) chápaný ako odberateľ alebo konečný spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že dohoda sa týkala aj sporných úhrad za rok 2007 a 2008, mal súd prvej inštancie za to, že týmto zápisom došlo medzi stranami k uzatvoreniu dohody o urovnaní. V spojení s inými listinnými dôkazmi, najmä s prihliadnutím na zápis o vykonaní merania spotrebovanej elektrickej energie z 28.3.2008 dospel k záveru, že označenie VS bolo v zápise z 19.5.2009 uvedené chybne a mala sa ním na mysli OOST pre čerpadlá UK a TUV tvoriace súčasť sekundárnych rozvodov v jednotlivých bytových jednotkách. Z definícii uvedených v ustanovení § 2 zákona č. 657/2004 Z.z. vyvodil, že žalobca je odberateľom a je vylúčené, aby bol chápaný ako konečný spotrebiteľ, pretože u neho nie je splnený predpoklad využitia tepelnej energie výlučne na vlastnú spotrebu. Podľa dohody z 19.5.2009 tak účastníkom konania vznikla povinnosť uhradiť elektrickú energiu spotrebovanú v OST pomerne na základe výpočtu vykonaného žalovaným, a to tak, že žalobca mal žalovanému refakturovať pomernú časť ceny spotrebovanej elektrickej energie. Nakoľko cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v OST za rok 2008 žalobca faktúrou vyúčtoval v roku 2009, žalovaný uhradil pomernú časť ceny elektrickej energie, čím svoju povinnosť podľa dohody splnil. Faktúra za elektrickú energiu spotrebovanú za rok 2007 bola žalovanému doručená ešte v roku 2008, t.j. v čase, keď medzi stranami sporu nebola dohodnutá pomerná úhrada ceny spotrebovanej elektrickej energie. V zmysle uzatvorenej dohody mal teda žalobca žalovanému cenu za rok 2007 refakturovať podľa pomerného výpočtu. Keďže tak neurobil, žalobcova povinnosť uhradiť žalovanému pomernú časť cenu uhradenej elektrickej energie za rok 2007 sa nestala splatnou. Dodal, že faktúra za spotrebovanú elektrickú energiu vystavená žalobcom sama o sebe nepreukazuje, aká bola skutočná cena elektrickej energie spotrebovanej v OST v obytnom dome za rok 2007. 5. Súd prvej inštancie neprisvedčil námietke žalobcu, podľa ktorej sú pojmy VS a OST výrazmi pomenovávajúcimi totožný technický objekt. Uvedené vylúčil odborný posudok vypracovaný znalcom v odbore strojárstvo a energetika Ing. I. K., ktorý vo svojom posudku podrobne popisuje schému zásobovania teplom jednotlivých obytných domov zásobovaných z tepelného zdroja KOMTERM-OTF Nižná. Podľa uvedeného popisu znalca je teplo dodávané z kotolne cez VS do jednotlivých OST v obytných budovách. Žalobca je nepochybne podľa ustanovenia § 2 písm. e) zák. č. 657/2004 Z.z. odberateľom tepla od žalovaného, ako je uvedené aj v zmluve o dodávke tepla, keď množstvo dodaného tepla rozpočítava konečným spotrebiteľom, t.j. jednotlivým vlastníkom bytov. Zopakoval, že žalovaný pri dodávaní tepla v rokoch 2007 a 2008 nezahrnul do ceny tepla spotrebu elektrickej energie, ktorú hradil žalobca a podľa zápisu z 19.5.2009 žalovaný až od roku 2009 uhrádza celú spotrebovanú energiu v OST, ktorá je zahrnutá v cene tepla. Za predchádzajúce obdobia sa žalovaný nezaviazal na zaplatenie elektrickej energie spotrebovanej v OST a pokiaľ žalobca za rok 2007 a za rok 2008 vystavil sporné faktúry, tieto nepreukazujú dôvodnosť fakturovanej výšky elektrickej energie, ktorú platil žalobca, pretože žalobca ním uhradenú cenu spotrebovanej elektrickej energie v konaní nepreukázal. Uvedené v plnej miere potvrdil podľa názoru súdu prvej inštancie záver znaleckého posudku č. 1/2015, vypracovaného znalcom v odbore energetika, odvetvie tepelná energetika, Ing. U. M. v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/91/2010, ktorý bol ako listinný dôkaz založený do súdneho spisu 24.3.2016. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav podľa ustanovení § 19 ods. 1 a ods. 2, § 2 písm. e) a písm. f), § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z.z., § 269 ods. 1, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva 1 002,03 eura. 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, príp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že zmluva o dodávke tepla bola vyhotovená zástupcom žalovaného, je stále platná a je v nej zakotvené, že elektrickú energiu vo VS zaplatí dodávateľ, t.j. žalovaný. Existuje len jedno zariadenie medzi dodávateľom a odberateľom (nech sa volá akokoľvek), čo potvrdil aj súdny znalec Ing. U. M. a potvrdzuje to aj v spise založená projektová dokumentácia. Tieto dokazujú, že na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne neexistujú od roku 2004 medzičlánky, teda centrálne VS. VS 4, na ktorú sa odvoláva žalovaný je len dom so súpisným číslom XX; nie je to VS, ale len budova, ktorá nemá vybavenie VS, lebo je prázdna. Túto skutočnosť v plnom rozsahu potvrdil aj súdny znalec Ing. U. M.. Výpoveď svedka Š., z ktorej súd prvej inštancie vychádzal, považoval za účelovú a zavádzajúcu. Zdôraznil, že nejde o inú časť tepelnej sústavy, ako vo všetkých svojich písomných vyjadreniach tvrdí žalovaný, lebo existujú len domové VS (OST, OOST), čo v plnom rozsahu potvrdil súdny znalec Ing. U. M.. Ďalej tvrdil, že ak podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalovaný na základe platnej zmluvy zahrnúť elektrickú energiu do ceny tepla a neurobil tak, tak to neznamená, že na túto chybu budú doplácať spotrebitelia. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na závery znaleckého posudku Ing. I. K., tak odignoroval dva ďalšie posudky, ktoré tieto závery vyvrátili a napadnuté rozhodnutie je z uvedených dôvodov nesprávne. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku aj v tej časti, kde súd prvej inštancie tvrdí, že sa dohodol s dodávateľom tepla na pomernom uhrádzaní nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu vo VS. Spoločenstvá vlastníkov bytov sa s dodávateľom tepla nedohodli na žiadnom pomernom uhrádzaní nákladov za elektrickú energiu. Z obsahu zápisu z 19.5.2009 vyplýva, že ak termín konečný odberateľ je jednotlivé Spoločenstvo vlastníkov bytov podľa platnej zmluvy, tak žalovaný uhradí celú cenu spotrebovanej elektrickej energie. Z dokazovania podľa neho vyplynulo, že je konečným odberateľom tepla. Ak aj napriek tomu žalovaný uhradil len časť spotrebovanej elektrickej energie, tak jednostranne porušil zmluvné podmienky. 7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca v odvolaní argumentuje nekonzistentne a z odvolania nie je úplne zrejmé, čo chce voči napadnutému rozsudku namietať. Jednotlivé argumenty, ktoré sú uvedené v odvolaní boli žalobcom uvádzané opakovane od začiatku súdneho konania, pričom súd prvej inštancie sa s nimi vysporiadal riadne vykonaným dokazovaním, najmä množstvom listinných dôkazov. Za mylné považoval tvrdenie žalobcu, že on (žalovaný) mal na základe platnej zmluvy zahrnúť elektrickú energiu do ceny tepla a ak tak neurobil, nemajú na túto chybu doplácať koneční spotrebitelia; tento argument považoval za absolútne nesprávny z toho dôvodu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, že on ako žalovaný mal zahrnúť elektrickú energiu do ceny tepla a neurobil tak, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania. Záver vykonaného dokazovania vyvodený súdom je úplne opačný ako tvrdí žalobca a síce, že bol oprávnený zahrnúť elektrickú energiu do ceny tepla, nebol na to však povinný, a keďže tak neurobil, nie je dôvod, aby znášal náklady na elektrickú energiu. Za nesprávne považoval tvrdenia žalobcu, že jednotlivé stavebné bytové družstvá sú konečnými odberateľmi. Mal za zrejmé, že konečnými spotrebiteľmi sú výlučne jednotliví vlastníci bytov a nie stavebné bytové družstvá; tie sú odberateľmi tepla, ktoré potom v rámci bytového domu vo svojej vlastnej réžii distribuujú jednotlivým vlastníkom bytov, resp. nebytových priestorov, teda konečným spotrebiteľom, ktorí teplo používajú pre svoju vlastnú osobnú spotrebu. Pri platení elektrickej energie teda postupoval tak ako bolo medzi nimi dohodnuté. Poukázal na to, že nie on, ale žalobca nedodržal dohodnuté podmienky (v zmysle zápisu z 19.5.2009), keď požadoval zaplatenie všetkej elektrickej energie. Uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie bolo správne vykonané nielen dokazovanie, ktorého výsledkom je napadnuté súdne rozhodnutie, ale správne sú aj jeho právne závery, že nie je povinný znášať náklady na elektrickú energiu a teda, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.4.2019 v súlade s ustanoveniami § 219 ods. 3 CSP v spojení s jeho § 378 ods. 1. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie potrebné na zistenie skutočností významných pre rozhodnutie o podanej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia elektrickej energie spotrebovanej vo výmenníkovej stanici v bytovom dome č. 137 na sídlisku Medvedzie v Tvrdošíne. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, tento aj dostatočne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. 10. Medzi stranami bol sporným výklad čl. 6.2. zmluvy o dodávke tepla, v ktorom sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal platiť úhradu za spotrebovanú elektrickú energiu jednotlivými výmenníkovými stanicami (VS); žalobca tvrdil, že pojmom VS treba rozumieť pojem objektová odovzdávacia stanica tepla (OOST) a žalovaný mal naopak za to, že VS a OOST nemožno zamieňať ako identické pojmy. 11. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov odborného posudku znalca Ing. I. K., že pojem výmenníková stanica a odovzdávajúca stanica tepla nie sú pojmami pomenovávajúcimi totožný technický objekt, tento záver spochybňoval žalobca poukazom na závery znaleckého posudku č. 1/2015 ktorý vypracoval znalec Ing. U. M.. Aj z tohto znaleckého posudku však vyplýva, že z technického hľadiska je rozdiel medzi objektovou odovzdávacou stanicou tepla (OOST) a výmenníkovou stanicou (VS) a to v tom, že OOST sa spravidla nachádza v konkrétnom bytovom dome alebo v inom objekte, preto ide o objektovú odovzdávaciu stanicu tepla, respektíve domovú objektovú odovzdávaciu stanicu tepla. Toto technologické zariadenie je obvykle umiestnené v suteréne, respektíve v prízemí bytového domu (alebo v inom objekte). Technologické zariadenie OOST slúži na úpravu parametrov teplonosného média vonkajšej potrubnej siete (teda i primárnej siete) na parametre vhodné pre vnútornú vykurovaciu sústavu, prípadne prípravu TUV zväčša jedného objektu. Pre posúdenie objektu ako OOST je podľa znalca kľúčová absencia sekundárnych rozvodov na ceste dodávky tepla. Objekt výmenníkovej stanice (VS) predstavuje v praxi často používané, avšak neodborné označenie objektu odovzdávacej stanice tepla (OST), ktorá sa nachádza na ceste dodávky tepla zväčša mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ide zvyčajne o samostatný stavebný objekt, v ktorom je umiestnené vlastné technologické zariadenie OST, slúžiace k úprave parametrov teplonosného média primárnej tepelnej siete na parametre vhodné pre vykurovacie sústavy, prípadne prípravu tepelnej úžitkovej vody (TUV), zväčša niekoľkých, samostatne stojacich budov zásobovaných teplom. 12. Z tohto znaleckého posudku zároveň vyplýva podstatná skutočnosť a to, že na ceste dodávky tepla CZT sídliska Medvedzie - Tvrdošín nejestvujú žiadne sekundárne rozvody, ktoré by zabezpečovali prenos tepla medzi OST nachádzajúcou sa mimo konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobované ho objektu) do konkrétneho bytového domu (alebo iného teplom zásobovaného objektu). Ak by v rámci centrálneho zásobovania teplom sídliska Medvedzie - Tvrdošín existoval aj sekundárny rozvod, žalovaný ako dodávateľ by musel mať takýto sekundárny rozvod uvedený v príslušných povoleniach, v stavebnom a kolaudačnom povolení, ako aj v protokoloch SIEA. Práve v protokoloch SIEA by museli byť na základe rozdielu určeného meradla umiestneného na výstupe z OST (neodborne VS), nachádzajúcej sa mimo konkrétneho bytového domu, a ďalšieho určeného meradla na vstupe do konkrétneho bytového domu, vyhodnotené straty tepla na sekundárnom rozvode. 13. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil z dokazovania vykonaného uvedeným odborným a znaleckým posudkom, že v prípade termínov OOST a VS nejde o označenie toho istého objektu, jeho záver zodpovedá záverom týchto posudkov a ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, resp. v priebehu celého sporu, že objekty VS sa na sídlisku Medvedzie nevyskytujú, tento záver nespochybňujú. 14. Pri nejednoznačnosti použitého pojmu výmenníková stanica nie je možné dospieť aj pri zohľadnení žalobcovho tvrdenia, že medzi stranami existovalo len jedno zariadenie, k záveru, že žalovaný sa v zmluve o dodávke tepla zaviazal uhradiť spotrebovanú elektrickú energiu práve v tomto zariadení v dome. Súd prvej inštancie preto, ako pre rozhodnutie veci podstatné, posudzoval aj konanie strán na stretnutí dňa 19.5.2009, v snahe objasniť sporné ustanovenie zmluvy a s tým súvisiacu povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi cenu spotrebovanej elektrickej energie. Správne prihliadol na dohodu strán, že za roky 2007 a 2009 žalovaný zaplatí pomerne spotrebovanú elektrickú energiu podľa toho, či žalobca je odberateľom tepla alebo konečným spotrebiteľom, a to pomerom určeným výpočtom žalovaného v liste z 28.3.2008 (č.l. 32 - Zápis o vykonaní merania spotrebovanej elektrickej energie). Aj keď zápis zo stretnutia dňa 19.5.2009 podľa názoru odvolacieho súdu nie je dohodou o urovnaní podľa ustanovenia § 585 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri výklade vôle strán pri uzatváraní zmluvy naň bolo potrebné prihliadať a to aj preto, že je z neho zrejmé, že stranám nebolo jasné, či sa žalovaný zaviazal zaplatiť spotrebovanú elektrickú energiu v objektoch nazvaných VS v jednotlivých domoch a až tu sa dohodli na tom, v akom rozsahu žalovaný v danom objekte spotrebovanú elektrickú energiu zaplatí. Aj keď žalobca spochybňoval záver súdu prvej inštancie, že žalobca bol v zmysle ustanovenia § 2 písm. e) zákona č. 657/2007 Z.z. odberateľom, jeho námietka nebola dôvodná, pretože dodané teplo nevyužíval výlučne na vlastnú spotrebu. Skutočnosť, že žalobca dodával teplo ďalej jednotlivým vlastníkov bytov potvrdil aj žalobca v podanom odvolaní, keď poukazoval na to, že práve títo koneční spotrebitelia nemôžu doplácať na to, že žalovaný si cenu spotrebovanej elektrickej energie nezahrnul ako oprávnený náklad do ceny tepla. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pre spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v odpovedi na žiadosť z 28.1.2009 (č.l. 103), je cena elektrickej energie spotrebovanej v sekundárnom systéme ÚK a TÚV oprávneným nákladom dodávateľa tepla a preto pri výklade ustanovenia čl. 6.2., ktoré obsahovalo pojem, ktorý nie je technickými predpismi definovaný a medzi stranami je sporný jeho obsah, správne prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca bol oprávnený tieto náklady započítať do ceny tepla, ale v rozhodnom období to neurobil. Z tohto pohľadu tak koneční spotrebitelia, resp. žalobca, ktorí musia v rozsahu dohodnutom na stretnutí zástupcov žalovaného a jednotlivých spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov na sídlisku Medvedzie dňa 19.5.2009 znášať náklady na spotrebovanú elektrinu v ich OOST, nie sú takýmto výkladom povinnosti žalovaného nijakým spôsobom poškodení. 15. Pretože žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).