Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/40/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204153 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1211204153.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: P.. M. B., nar. XX.X.XXXX, R.. B. XXXX/X, XXX XX F., zast.: JUDr. Ján Ščury, advokát, M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, o zaplatenie zmluvnej pokuty o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/100/2011-255 zo dňa 4.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/100/2011-255 zo dňa 4.10.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/100/2011-255 zo dňa 4.10.2017 súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do 19.1.2012, zo sumy 2.179,91 eur od 20.1.2012 do 16.2.2012, zo sumy 1.929,91 eur od 17.2.2012 do 5.6.2013, zo sumy 296,25 eur od 6.6.2013 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.2.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných (v 1. rade SexiSoda Slovakia s.r.o., v 2. rade M. B. a v 3. rade P. E.) zaplatiť spoločne a nerozdielne istinu vo výške 2.672,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do zaplatenia a trovami konania titulom finančného vyrovnania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. 3. Podaním zo dňa 2.6.2011 žalobca rozšíril žalobu o zmluvnú pokutu za oneskorenú úhradu záväzku z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy v zmysle čl. VII, XI ods. 6 všeobecných zmluvných podmienok vo výške 0,2% denne zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do zaplatenia. Keďže časť zmluvnej pokuty vo výške 243,- eur bola zahrnutá v pôvodnej žalobe, žalobca žalobu v časti istiny upravil a v časti zmluvnej pokuty rozšíril tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. rade, 2. rade a 3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 2.429,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.429,91 eur za obdobie od 10.12.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania. Súd prvej inštancie navrhované znenie petitu pripustil uznesením č.k. 22Cb/100/2011-67 zo dňa 4.10.2011. 4. Na pojednávaní dňa 4.6.2012 žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v časti sumy 500,- eur (v dôsledku úhrady zo strany žalovaného v 1. rade v januári a februári 2012). Následne podaním zo dňa 15.2.2013 vzal žalobca späť žalobu proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade a vo vzťahu k uvedeným žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 22Cb/100/2011-143 zo dňa 23.5.2013 konanie proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade zastavil. Podaním doručeným súdu dňa 7.8.2013 žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 1.633,66 eur spolu s 9% úrokom z omeškania zo sumy 1.633,66 eur za obdobie po 5.6.2013 a zmluvnou pokutou 0,2% denne zo sumy 1.633,66 eur za obdobie po 5.6.2013 a žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 296,25 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do 19.1.2012, zo sumy 2.179,91 eur od 20.1.2012 do 16.2.2012, zo sumy 1.929,91 eur od 17.2.2012 do 5.6.2013, zo sumy 296,25 eur od 6.6.2013 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou 0,2% denne zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do 19.1.2012, zo sumy 2.179,91 eur od 20.1.2012 do 16.2.2012, zo sumy 1.929,91 eur od 17.2.2012 do 5.6.2013, zo sumy 296,25 eur od 6.6.2013 do zaplatenia ako aj trovy konania. 5. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 8.6.2015, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 296,25 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do 19.1.2012, zo sumy 2.179,91 eur od 20.1.2012 do 16.2.2012, zo sumy 1.929,91 eur od 17.2.2012 do 5.6.2013 a zo sumy 296,25 eur od 6.6.2013 do zaplatenia. V časti zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatností rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 2.2.2017 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou Jadro, spol. s r. o. dňa 7.11.2005 leasingovú zmluvu č. 9587/25, ktorej predmetom bol finančný leasing motorového vozidla IVECO Daily 35 S 10 V na dobu 48 mesiacov. Pri uzatvorení zmluvy sa leasingový nájomca Jadro, spol. s r. o. oboznámil aj so všeobecnými leasingovými podmienkami, čo potvrdil podpisom. Dňa 1.8.2007 bol medzi žalobcom, spoločnosťou Jadro, spol. s r. o. a žalovaným v 2. rade uzatvorený dodatok č. 1 k leasingovej zmluve, ktorým došlo k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy zo spoločnosti Jadro, spol. s r. o. na žalovaného v 2. rade. Dňa 5.11.2008 bol medzi žalobcom, žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade uzatvorený dodatok č. 2 k leasingovej zmluve, ktorým došlo k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade. Zároveň vyhlásením obsiahnutým v čl. VI tohto dodatku žalovaný v 2. rade prevzal ručenie za záväzky žalovaného v 1. rade z leasingovej zmluvy. Žalovaný v 3. rade dňa 5.11.2008 písomným ručiteľským vyhlásením prevzal ručenie za záväzky žalovaného v 1. rade z predmetnej zmluvy. V dôsledku neplatenia leasingových splátok žalovaným v 1. rade žalobca dňa 15.4.2009 od zmluvy odstúpil. Následne žalobca prostredníctvom bezpečnostnej agentúry odobral žalovanému v 1. rade predmet leasingu a odpredal ho tretej osobe za kúpnu cenu 4.000,- eur bez DPH. Vystavil vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, v zmysle ktorého bol žalovaný v 1. rade povinný uhradiť žalobcovi sumu 2.429,91 eur. Podľa čl. XI ods. 2 všeobecných obchodných podmienok je vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy splatné do 30 dní od jeho doručenia, pričom dňa 9.11.2009 uplynula odberná lehota, v ktorej si ju žalovaný v 1. rade mohol prevziať na pošte. Podľa čl. V ods. 5 leasingovej zmluvy sa zásielka považuje za doručenú posledným dňom odbernej lehoty. Dlh sa preto stal splatným dňa 9.12.2009. 7. Súd prvej inštancie uviedol, že po pripustení zmeny žaloby, zastavení konania voči žalovaným v 1. a 3. rade, čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom, právoplatnom rozhodnutí o nároku na zaplatenie 296,25 eur s úrokom z omeškania a čiastočnom zastavení konania rozsudkom zo dňa 8.6.2015, zostal predmetom konania uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému M. B. na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,2% denne zo sumy 2.429,91 eur od 10.12.2009 do 19.1.2012, zo sumy 2.179,91 eur od 20.1.2012 do 16.2.2012, zo sumy 1.929,91 eur od 17.2.2012 do 5.6.2013 a zo sumy 296,25 eur od 6.6.2013 do zaplatenia. 8. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na článok VII ods. 6 Všeobecných zmluvných podmienok o leasingu poskytovanom BPT Leasing , a.s. platných od 1.2.2003 (ďalej VZP), článok XI ods. 6 VZP, XII ods. 2 VZP, § 269 ods. 2 Obch. zák., 273 ods. 1 Obch. zák. a § 544 ods. 1, ods. 2 Obč. zák. 9. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žaloba je aj v zostávajúcej časti (zaplatenie zmluvnej pokuty) plne dôvodná. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva najmä z ustanovenia článku XI ods. 6 VZP, podľa ktorého pri všetkých nárokoch prenajímateľa podľa bodov 2., 3. a 5. je nájomca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za oneskorenú platbu vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania ako aj všetky náklady spojené s vymáhaním týchto platieb. Keďže sa zmluvná pokuta týka pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy v zmysle článku XI ods. 2 VZP, ide teda o nárok, ktorého zaplatenie je zabezpečené zmluvnou pokutou podľa článku XI ods. 6. Prvoinštančný súd ďalej zdôraznil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie spotrebiteľskou zmluvou, ale prevzatím ručenia, ktoré je z podstaty veci voči žalobcovi bezodplatné. Žalovaný nebol spotrebiteľom tiež z dôvodu, že v čase uzatvorenia leasingovej zmluvy, aj prebratia ručenia, bol podnikateľom a konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže predmetom leasingovej zmluvy bolo nákladné motorové vozidlo na rozvoz vody, ktoré žalovaný používal v rámci predmetu svojho podnikania. Neskôr žalovaný postúpil leasing so súhlasom žalobcu ako lízingového prenajímateľa na tretiu osobu a pri tej príležitosti prevzal ručenie za záväzky nového nájomcu z leasingovej zmluvy. Súd nedospel k záveru, že by uplatnenú zmluvnú pokutu bolo potrebné znížiť v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný bol v čase podpisu zmluvy podnikateľským subjektom, používal predmet zmluvy na podnikanie a pri podpise zmluvy si bol, resp. musel byť vedomý jednotlivých ustanovení zmluvy, vrátane tých, ktoré sa týkali dohodnutej zmluvnej pokuty. Ak s výškou zmluvnej pokuty nesúhlasil, mal možnosť predmetnú zmluvu v predloženej podobe neuzavrieť. Z rovnakých dôvodov súd nedospel k presvedčeniu, že by zmluvné ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty boli v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže v tomto konaní, ako aj konaní pred odvolacím súdom mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho) v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o trovy konania týkajúce sa späťvzatej časti žaloby, súd priznal ich náhradu tiež žalobcovi, nakoľko nezavinil, že konanie bolo čiastočne zastavené (z dôvodu čiastočnej platby žalovaného po podaní žaloby). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), písm. d) a písm. f) CSP. 12. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania najprv vo svojom rozsudku sp.zn. 22Cb/100/2011-225 zo dňa 8.6.2015 zamietol nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty v celom rozsahu, čo odôvodnil aj tým, že posúdil predmetnú dojednanú zmluvnú pokutu v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže neprimerane zasahuje do práv a záujmov a žalovaný by okrem úroku z omeškania mal platiť aj zmluvnú pokutu vo výške 73% ročne z dlžnej sumy. Avšak súd pri nezmennom skutkovom a právnom stave od vynesenia svojho prvého rozsudku, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave vo svojom rozsudku priznal úplne opačne celý nárok na úhradu zmluvnej pokuty žalobcovi, pričom sa vôbec nezaoberal, či dojednanie o zmluvnej pokute je platné, či výška zmluvnej pokuty je primeraná a nevyužil moderačné právo súdu na zníženie tak vysokej zmluvnej pokuty. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu nepreskúmateľný pre jeho zásadné právne vady. 13. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že odstúpenie od zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka spôsobuje zánik práv a povinností zo zmluvy počnúc momentom doručenia prejavu vôle jednej zo zmluvných strán od zmluvy odstúpiť. V tomto prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu dňom jeho doručenia žalovanému dňa 24.4.2009, teda do tohto času trval leasingový vzťah založený leasingovou zmluvou ako aj ručenie žalovaného. Na základe uvedeného nemožno požadovať úhradu zmluvnej pokuty za neplnenie povinností vyplývajúcich z leasingovej zmluvy po okamihu účinného odstúpenia, nakoľko zmluvný vzťah zanikol a teda žalovaný nemohol už žiadnym spôsobom porušovať svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu, ktorý už neexistoval. Teda v prípade, ak by dojednanie o zmluvnej pokute malo byť platné, tak nárok na jej úhradu vzniká len do okamihu platného odstúpenia žalobcu od zmluvy, teda do okamihu ukončenia leasingového vzťahu. 14. Podľa názoru žalovaného je predmetná dohoda o zmluvnej pokute neplatná a to pre jej neurčitosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, musí v nej byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito, teda musí byť presne a určito špecifikované na porušenie akej povinnosti sa zmluvná pokuta vzťahuje. Tieto podmienky dohody o zmluvnej pokute potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. M Obdo 4/2003 (judikát C. 92/2004). Žalovaný zdôraznil, že nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne z celkovej žalovanej sumy by mal byť zamietnutý práve pre neurčitosť z dôvodov vyššie uvedených, teda, že písomná dohoda o zmluvnej pokute tak, ako je uvedená v bode 6 článku XI VZP o leasingu je neplatná pre neurčitosť a to z nasledujúcich dôvodov: 15. Podľa prvého písomného dojednania o zmluvnej pokute podľa článku VII VZP sa dá predpokladať, že predmetom tejto dohody o zmluvnej pokute bola sankcia za porušenie povinnosti nájomcu platiť včas leasingové splátky a ak sa tak nestane, je povinný na úhradu tejto zmluvnej pokuty, čo je zrejme uvedené aj v bode II návrhu na vydanie platobného rozkazu - nárok navrhovateľa v položkách 112,28 eur a 70,76 eur za oneskorenú úhradu jednotlivých leasingových splátok za rok 2009. 16. Druhé písomné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené podľa bodu 6. článku XI VZP je neplatné práve pre jeho neurčitosť, nakoľko podľa tohto ustanovenia je pri všetkých nárokoch prenajímateľa podľa bodov 2, 3, 5 článku XI VZP nájomca, teda aj žalovaný ako ručiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za oneskorenú platbu vo výške 0,2% denne za každý deň omeškania. Podľa žalovaného uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenie ktorej povinnosti leasingového nájomcu je sankcionované zmluvnou pokutou, pretože podľa tejto dohody o zmluvnej pokute by mal platiť leasingový nájomca zmluvnú pokutu napr. za to, že prenajímateľ odstúpil od leasingovej zmluvy - bod 2, písm. a) článku XI, alebo je povinný platiť zmluvnú pokutu za to, že prenajímateľovi vznikla povinnosť odviesť dodatočné dane, poplatky a iné poplatky z dôvodu nedodržania pravidiel finančného leasingu - bod 5 článku XI. Z tohto dojednania nie je možné ani gramatickým výkladom zistiť, za aké porušenie povinnosti z primárneho záväzku je leasingový nájomca povinný platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne, teda chýba tu určitá a presná formulácia povinností leasingového nájomcu ako aj jasná definícia zmluvnej pokuty pre prípad takéhoto porušenia. 17. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, podľa čoho dospel k úplne opačnému právnemu názoru oproti jeho predchádzajúcemu rozsudku, keď vôbec nepodrobil právnej úvahe podstatné skutočnosti, ktoré ostali medzi účastníkmi sporné a teda, či nárok žalobcu ohľadom nároku na úhradu zmluvnej pokuty je vôbec akceptovateľný ako taký a následne by mal súd rozhodovať o prípustnosti jej výšky. Súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil prečo vyhovel nároku žalobcu s poukazom aj na svoje predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. 18. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave postupoval podľa § 389 ods. 1 CSP a zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 22Cb/100/2011-255 zo dňa 4.10.2017 v celom rozsahu. 19. K odvolaniu sa podaním zo dňa 23.1.2019 vyjadril žalobca, ktorý poukázal na ust. § 302 Obch. zák., podľa ktorého odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ďalej poukázal na ust. § 351 ods. 1 Obch. zák. podľa ktorého „Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.“ 20. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že si v Leasingovej zmluve a VZP dojednal spôsob vysporiadania nárokov po odstúpení od Leasingovej zmluvy a pre prípad omeškania s úhradou týchto nárokov bola výslovne dojednaná zmluvná pokuta v čl. XI ods. 6 VZP. Ide teda o dojednanie, ktoré má podľa prejavenej vôle strán pretrvať aj po odstúpení. 21. K žalovaným namietanej neurčitosti dojednania o zmluvnej pokute podľa čl. XI ods. 6 VZP, kde žalovaný uvádza, že nie je jasné, ktoré povinnosti by mali byť zmluvnou pokutou zabezpečené, žalobca poukázal na čl. XI ods. 6 VZP, ktorý výslovne a nepochybne popisuje zabezpečenú povinnosť: „Pri všetkých nárokoch prenajímateľa podľa bodov 2., 3. a 5. je nájomca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za oneskorenú platbu vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania ako aj všetky náklady spojené s vymáhaním týchto platieb.“ Žalobca okrem iného požadoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy v zmysle čl. XI ods. 2 VZP, podľa žalobcu ide o nárok, ktorého zaplatenie je výslovne zabezpečené zmluvnou pokutou podľa čl. XI ods. 6 VZP. 22. Žalobca má za to, že v prípade žalovaného bola dojednaná zmluvná pokuta zjavne nízka, keďže namiesto riadnej úhrady dlhu tento skoro 4 roky svoj záväzok neplnil, pričom v súdnom konaní vznášal až absurdné argumenty, napríklad že ručenie nesmie byť dojednané na jednej listine spolu s iným právnym úkonom a podobne. Nakoniec žalovaný dobrovoľne po 4 rokoch skoro celý záväzok uhradil, čím uznal jeho oprávnenosť. Pokiaľ záväzok včas neuhradil, svojím správaním dal jasne najavo, že zmluvná pokuta pre neho nepredstavuje relevantnú hrozbu a teda svoju donucovaciu funkciu neplnila, ale bola zrejme naopak príliš nízka. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.6.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 27. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 28. Je potrebné zdôrazniť, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou Jadro, spol. s r. o. bola dňa 7.11.2005 uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. leasingová zmluva, predmetom ktorej bol finančný leasing motorového vozidla IVECO Daily 35 S 10 V na dobu 48 mesiacov. Dňa 1.8.2007 bol medzi žalobcom, spoločnosťou Jadro, spol. s r. o. a pôvodne označeným žalovaným v 2. rade (M. B.) uzatvorený dodatok č. 1 k leasingovej zmluve, ktorým došlo k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy zo spoločnosti Jadro, spol. s r. o. na pôvodne označeného žalovaného v 2. rade. Dňa 5.11.2008 bol medzi žalobcom, pôvodne označenými žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade uzatvorený dodatok č. 2 k leasingovej zmluve, ktorým došlo k postúpeniu práv a povinností zo zmluvy zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade. Zároveň vyhlásením obsiahnutým v čl. VI tohto dodatku pôvodne označený žalovaný v 2. rade prevzal ručenie za záväzky pôvodne označeného žalovaného v 1. rade z leasingovej zmluvy. Žalovaný je teda ručiteľom za záväzky spoločnosti SexiSoda Slovakia s.r.o. (pôvodne žalovaný v 1. rade). Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Spornou zostalo uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne v zmysle čl. VII, XI ods. 6 VZP. Žalovaný v odvolaní poukazoval na ust. § 351 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zo zmluvy a to počnúc momentom doručenia prejavu vôle jednej zo zmluvných strán od zmluvy odstúpiť. Podľa žalovaného došlo v tomto prípade k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu dňom jeho doručenia žalovanému - 24.4.2009, teda do tohto času trval leasingový vzťah založený leasingovou zmluvou ako aj ručenie žalovaného. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného nemožno požadovať úhradu zmluvnej pokuty za neplnenie povinností vyplývajúcej z leasingovej zmluvy po okamihu účinného odstúpenia od zmluvy, pokiaľ by bolo dojednanie o zmluvnej pokute platné. 29. Odvolací súd poukazuje na ust. § 351 ods. 1 Obch. zák. v zmysle ktorého sa odstúpenie od zmluvy nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy. Ďalej odvolací súd poukazuje na § 302 Obch. zák., ktoré má dispozitívnu povahu a z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka ani nároku na zmluvnú pokutu. Strany sa výslovne v zmluve môžu dohodnúť, že určité práva a povinnosti zo zmluvy môžu trvať aj po odstúpení od zmluvy. Z vyššie uvedených cit. ust. vyplýva že práva, ktoré vznikli pred odstúpením od zmluvy z porušenia zmluvy, zostávajú zachované (povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu). Oprávnená strana môže nárok vyplývajúci z tejto povinnosti uplatniť aj po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia. Z obsahu spisového materiálu, konkrétne leasingovej zmluvy a VZP o leasingu poskytovanom BPT LEASING , a.s. vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ v Leasingovej zmluve a VZP dojednal spôsob vysporiadania nárokov po odstúpení od Leasingovej zmluvy a pre prípad omeškania s úhradou týchto nárokov bola výslovne dojednaná zmluvná pokuta v čl. XI ods. 6 VZP. Zmluvné strany sa podpisom leasingovej zmluvy (ktorá odkazuje na VZP) dohodli, že dojednanie o zmluvnej pokute má podľa prejavenej vôle strán pretrvať aj po odstúpení od zmluvy. Vyplýva to taktiež z čl. VII - Zmluvné pokuty za oneskorené platby posledná veta, podľa ktorého „zmluvné pokuty za oneskorené platby nájomcu, prípadne úroky z omeškania vyúčtuje prenajímateľ (žalobca ) spravidla pri ukončení leasingovej zmluvy.“ 30. K neplatnosti dohody o zmluvnej pokute pre jej neurčitosť odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva najmä z ustanovenia článku XI ods. 6 VZP, podľa ktorého pri všetkých nárokoch prenajímateľa podľa bodov 2., 3. a 5. je nájomca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za oneskorenú platbu vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania ako aj všetky náklady spojené s vymáhaním týchto platieb. Keďže sa zmluvná pokuta týka pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy v zmysle článku XI ods. 2 VZP, ide teda o nárok, ktorého zaplatenie je zabezpečené zmluvnou pokutou podľa článku XI ods. 6. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Určitosť dojednania o zmluvnej pokute vo vzťahu k povinnosti, ktorá má byť zabezpečená zmluvnou pokutou je bezpodmienečnou požiadavkou na to, aby bolo možné v budúcnosti zistiť nielen porušenie povinnosti, ale aj to, ktorá povinnosť bola porušená. Odvolací súd zdôrazňuje, že v dohode o zmluvnej pokute v zmysle VZP je táto povinnosť presne špecifikovaná. Ide o nároky prenajímateľa (žalobcu) podľa bodov 2, 3 a 5 čl. XI VZP a z nich vyplývajúcich jednotlivých platieb v súvislosti s odstúpením od zmluvy a v prípade zničenia, straty alebo krádeže predmetu leasingu. V zmysle ods. 6 čl. XI VZP je nájomca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za oneskorenú platbu za každý deň omeškania a tiež je povinný zaplatiť všetky náklady spojené s vymáhaním týchto platieb. 31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 32. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).