Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/26/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212770 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1211212770.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: DANDELION, s.r.o., Zádvorie 133/10, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 417 939, zast. CONSULTA v.o.s., Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: PACK SLOVAKIA s.r.o., Bieloruská 56, 821 06 Bratislava, IČO: 31 357 661, zast. Advokátska kancelária Mikáči s. r. o., Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 47 252 871, o zaplatenie 14.233,74 eur s príslušenstvom a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/223/2011-598 zo dňa 29.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/223/2011-598 zo dňa 29.10.2018 mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že nariadil žalovanému, aby zložil do úschovy Okresného súdu Bratislava II peňažnú sumu 21.531,65 eur, ktorá bola zložená na bankovom účte vo T. Ú. U. G..Y.., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 18.5.2011 domáhal zaplatenia sumy 14.233,74 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny za zhotovenie diela. V podaní doručenom konajúcemu súdu dňa 31.7.2018 žalobca navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by správcovi konkurznej podstaty žalovaného uložil povinnosť zložiť do úschovy súdu sumu 21.531,65 eur, ktorú zložil žalovaný na osobitný účet zriadený správcom pre účely konkurzného konania sp. zn. 6K 19/2013. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že správca úpadcu ho ubezpečil, že žalovaný (prostredníctvom svojho konateľa) zložil na osobitný účet, ktorý zriadil správca pre účely konkurzu peňažné prostriedky vo výške postačujúcej na uspokojenie všetkých veriteľov. Z uvedeného dôvodu správca zobral žalobu v konaní o odporovateľnosti v celom rozsahu späť a žalobca takto prišiel o možnosť, aby v prípade úspechu v oboch konaniach (jednak v prebiehajúcom sporovom konaní a jednak v konaní o odporovateľnosť) mohol viesť exekúciu na nehnuteľný majetok žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že predmetná pohľadávka mu bola judikovaná v incidenčnom konaní a je daná sumou 21.531,65 eur (z toho istina predstavuje 14.233,74 eur, úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do 23.8.2013 sú 3.952,01 eur, náhrada súdneho poplatku je vo výške 853,50 eur a trovy právneho zastúpenia predstavujú 2.492,40 eur). Vzhľadom na to, že konanie o odporovateľnosť bolo právoplatne zastavené, žalobca má dôvodnú obavu, že v prípade úspechu v tomto konaní bude exekúcia na majetok žalovaného ohrozená. Žalovaný nevlastní žiadny iný majetok, čo je zrejmé zo skutočnosti, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, ako aj z výpisu z finančnej databázy Finstat. O tom, že žalovaný nevlastní iné peňažné prostriedky, svedčí aj skutočnosť, že súdny exekútor nedokázal vymôcť ani sumu 100,- eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi z dôvodu neprítomnosti na pojednávaní v zmysle ust. § 147a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V podaní doručenom súdu dňa 18.10.2018 žalobca navrhol, aby súd nariadil obdobné neodkladné opatrenie, ale priamo voči žalovanému, nakoľko správca úpadcu žalovaného uviedol, že k predmetnému účtu IBAN: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX už nemá žiadne majiteľské ani dispozičné oprávnenia, keďže bol právoplatne zrušený konkurz na majetok žalovaného. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1 a 2 a 326 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z preventívnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu musí navrhovateľ neodkladného opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. V danom prípade konajúci Okresný súd Bratislava II dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Existuje totiž dôvodná obava, že exekúcia na majetok žalovaného v prípade úspechu žalobcu v konaní bude ohrozená. V ďalšej časti svojho odôvodnenia sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu, prezentovanú v podanom návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ poukázal na ust. § 324 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný úmysel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca pred vydaním neodkladného opatrenia preferuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP. Odvolateľ argumentoval aj tým, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, prečo nepovažuje za dôvodné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď ho zákon uprednostňuje pred nariadením neodkladného opatrenia. Za nesprávne tiež žalovaný považuje to, že súd sa vo svojom odôvodnení stotožnil so skutkovým tvrdením žalobcu, že žalovaný zložil na osobitný účet, ktorý zriadil správca pre účely konkurzu peňažné prostriedky vo výške postačujúcej na uspokojenie všetkých veriteľov. Podľa odvolateľa - žalovaného uvedené skutkové tvrdenie nie je pravdivé. Súd prvej inštancie rovnako považoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že má súdom priznanú pohľadávku v incidenčnom konaní, danú sumou 21.531,65 eur. Nie je však zrejmé, ako túto skutočnosť žalobca preukazuje, keďže v incidenčnom konaní jeho pohľadávka nebola konečným rozhodnutím príslušného súdu priznaná. Vzhľadom na to, že konkurzné konanie bolo zastavené, nebolo o predmetnej pohľadávke právoplatne rozhodnuté. K otázke vlastníctva či nevlastníctva majetku žalovaného odvolateľ upriamil pozornosť súdu na fakt, že pokiaľ by žalovaný nevlastnil žiadny majetok, konkurz by bol zastavený z dôvodu, že majetok žalovaného nepostačuje na úhradu nákladov konkurzu, pričom overiť stav majetku a záväzkov jednej spoločnosti z finančnej databázy má za následok, že súdu sa bude iba javiť, že spoločnosť nevlastní žiadny majetok, ale k preukázaniu vyššie uvedenej skutočnosti bude potrebné vychádzať z účtovnej závierky spoločnosti. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že existuje dôvodná obava, že exekúcia na majetok žalovaného v prípade úspechu žalobcu v konaní bude ohrozená. Konajúci súd však v rozhodnutí žiadnym spôsobom nešpecifikuje, prečo považuje túto obavu za dôvodnú, neuvádza na základe akých skutočností je obava žalobcu dôvodná. V závere svojho odvolania žalovaný spochybnil, prečo súd považoval za potrebné zaviazať žalovaného na zloženie peňažnej sumy do úschovy vo výške 21.531,65 eur, keď predmetom sporu je 14.233,74 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolateľ - žalovaný za to, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne z tvrdení žalobcu, pričom si tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreveril, preto žiadal, aby bolo uvedené uznesenie o neodkladnom opatrení zrušené. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na odvolanie správcu H.. H. E., ktoré bolo podané proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/223/2011-542, kde uviedol, že dňa 8.7.2015 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o bežnom účte o poskytovaní produktov a služieb flexibilných k účtu medzi žalovaným ako majiteľom účtu, konajúcim prostredníctvom H.. H. E. a T. U., G..Y... Uvedený účet bol zriadený pre účely konkurzu, pričom dňa 9.7.2015 bolo na predmetný účet vložených 35.000,- eur ako peňažná náhrada v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zo strany konateľa žalovaného. Preto je vzhľadom na argumentáciu žalovaného, prezentovanú v odvolaní, úplne bez významu, kto konkrétne zložil finančné prostriedky na účet žalovaného a z akého titulu. K otázke judikovanej pohľadávky žalobca uviedol, že Okresný súd Bratislava I v predmetnom incidenčnom spore rozhodol rozsudkom č.k. 8Cbi/62/2013-263 zo dňa 26.5.2016 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a konštatoval, že pohľadávka žalobcu bola riadne a v celom rozsahu zistená a preukázaná. V predmetnej veci bolo počas odvolacieho konania konkurzné konanie na majetok žalovaného zrušené uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K 19/2013-563 zo dňa 30.6.2017. Tvrdenie žalovaného o tom, že nešlo o judikovanú pohľadávku, preto žalobca považuje za účelové s tým, že v zmysle ustálenej judikatúry pred nariadením neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený; osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 171/2010 z 22.9.2010). K otázke vlastníctva - nevlastníctva majetku žalovaného žalobca uviedol, že súdny exekútor nedokázal vymôcť ani sumu vo výške 100,- eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi z dôvodu neprítomnosti na pojednávaní (v zmysle ust. § 147a ods. 2 OSP), z čoho je zrejmé, že žalovaný peňažné prostriedky nevlastní. Skutočnosť, že konkurz voči žalobcovi nebol zastavený pre nemajetnosť, je nesporná. Bolo to však z toho dôvodu, že na účte úpadcu bola zložená suma 35.000,- eur. Bez zloženia tejto sumy by správca pokračoval v konaniach o neúčinnosť právneho úkonu a ak by došlo k zrušeniu konkurzu počas týchto konaní, žalobca by sa mohol domáhať vydania zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam. V danej situácii sa však môže domáhať iba vydania neodkladného opatrenia, nakoľko nehnuteľnosti prevedené na základe odporovateľného právneho úkonu boli následne prevádzané na ďalšie osoby, ktoré sú v pozícii dobromyseľného nadobúdateľa. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vlastní nejaký iný majetok, spôsobilý na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bol povinný uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia a vo svojom odvolaní voči nariadenému neodkladnému opatreniu takýto majetok označiť. Skutočnosť, ktorému exekútorovi bola vec pridelená a aký bude výsledok exekúcie, žalobca súdu bezodkladne oznámi, pokiaľ to bude možné, ešte v priebehu odvolacieho konania. V zmysle vyššie uvedených skutočností a súvisiacej právnej úpravy žalobca trvá na tvrdeniach uvedených v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žiada, aby odvolací súd napádané uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.10.2018 č.k. 25Cb/223/2011-598 v celom rozsahu potvrdil. 4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 5. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 6. Z charakteru neodkladného opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi (žalobcovi), ale aj odporcovi (žalovanému), ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme neodkladného opatrenia, sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 16/09 (SNUÚS 8/2010): Součastí práva na spravedlivý proces je zásada „rovnosti zbraní“. Každé procesní straně má být dána přiměřená možnosť přednést svou záležitost, včetne důkazů, za podmínek, jež ji nestaví do podstatně nevýhodnější situace, než ve které je její protistrana. Princip rovnosti účastníků řízení působí i ve vztahu k řízení o nařízení předběžného opatrření jako dílčí části soudního řízení, a to především s ohledem na možnost uložení povinnosti, která sa může významným způsobem dotknout právního postavení žalovaného subjektu. Má-li tedy být předběžným opatřením uložena povinnost, musí mít účastníci řízení možnost ve srovnatelném rozsahu uplatnit před soudem svá tvrzení i námitky ve vztahu k návrhu na nařízení předběžného opatření, které se relevantním způsobem promítnou do úvahy soudu ve vztahu k posouzení důvodnosti takového návrhu. 8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania, vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené. 9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a argumentáciou strán odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súd prvej inštancie v bode 7. svojho rozhodnutia 25Cb/223/2011-598 zo dňa 29.10.2018 konštatoval, že existuje dôvodná obava, že exekúcia na majetok žalovaného v prípade úspechu žalobcu v konaní bude ohrozená. Ďalej uviedol, že žalovaný nevlastní žiadny majetok, čo je zrejmé zo skutočnosti, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, ako aj z výpisu z finančnej databázy Finstat. Rovnako uviedol, že existuje dôvodná obava, že žalovaný si bude finančnými prostriedkami, ktoré boli zadržané na osobitnom účte počínať tak, aby v prípade exekúcie bolo žalobcovi znemožnené pohľadávku vymôcť. Svoje tvrdenie však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Pritom je potrebné zdôrazniť, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu si vyžaduje, aby súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Rovnako súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia nesprávne konštatoval, že pohľadávka žalobcu bola judikovaná v incidenčnom konaní a je daná sumu 21.531,65 eur, z toho istina predstavuje 14.233,74 eur, úroky z omeškania 3.952,01 eur, náhrada súdneho poplatku 853,50 eur a trovy právneho zastúpenia 2.492,40 eur. Odvolací súd mal však preukázané, že o predmetnej pohľadávke nebolo právoplatne rozhodnuté, nakoľko v čase odvolacieho konania vo veci 8Cbi/62/2013 bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu. 10. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K 19/2013-563 zo dňa 30.6.2017 (ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.7.2017) odvolací súd zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 6.2.2017 č.k. 6K 19/2013-530, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2017, schválil návrh čiastkového rozvrhu výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty. V bode 3. predmetného uznesenia konkurzný Okresný súd Bratislava I uviedol, že dňa 20.3.2017 doručil úpadca súdu návrh na zrušenie konkurzu v zmysle § 102 a nasl. zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), v ktorom okrem iného uvádza, že konkurz nenapĺňa predpoklady na konkurz v zmysle ZKR, a to predpoklad plurality veriteľov, nakoľko veriteľ DANDELION s.r.o. je t.č. jediným prihláseným veriteľom v konkurze na majetok úpadcu. Splnenie záväzkov voči ostatným veriteľom úpadca preukázal kópiami výpisov z banky, preukázanými úhradami týchto záväzkov. 11. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnuté zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Odvolaním žalovaného napadnutým neodkladným opatrením súd prvej inštancie nariadil žalovanému, aby zložil do úschovy Okresného súdu Bratislava II peňažnú sumu 21.531,65 eur, ktorá bola uložená na bankovom účte vo T. Ú. U., G..Y.., IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Je nesporné, že predmetný účet bol zriadený v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6K 19/2013. Účelom konkurzu je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a tiež kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 4/2018 zo dňa 25. apríla 2018 ako aj v súlade so Stanoviskom obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2012 sp. zn. Obpj 7/2002 (R 63/2003) možno pre konanie, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu dospieť k záveru, že konkurzné konanie tak ako každé súdne konanie je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd, ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Z uvedeného je zrejmé, že súd konajúci vo veci o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže nariadiť žalovanému, aby zložil do úschovy súdu finančné prostriedky, ktoré boli vložené na bankovom účte vo veci konkurzného konania. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu je uvedený záver dostatočný na prijatie zmeňujúceho rozhodnutia v súlade s ust. § 388 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a v dôsledku toho nepreskúmateľné, keď sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu a svoj právny názor a právne posúdenie veci dostatočným spôsobom nešpecifikoval, pričom uvedené skutočnosti umožňujú v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci prebieha od roku 2011 konanie o zaplatenie čiastky 14.233,74 eur s príslušenstvom, ktoré bolo počas konkurzného konania prerušené, odvolací súd považoval za správne, účelné a hospodárne postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku vo veci neodkladného opatrenia rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).