Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/61/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214721 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1211214721.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: 1./ L. B., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXX, U., 2./ B. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. X, Q., 3./ A. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. R. XXX, zastúpení Advokátska kancelária Andrej Mojžiš s.r.o. so sídlom Gen. Svobodu 16 Pezinok, IČO: 35 948 043 proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, o zaplatenie 638.955,07 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 45C/117/2011-716 zo dňa 11. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 45C/117/2011-729 zo dňa 24. januára 2018 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 45C/117/2011-729 zo dňa 24. januára 2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcom 1./,2./,3./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu žalobcov o náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcov, že sú právni nástupníci B. P. D.P., po ktorej titulom dedenia mali nadobudnúť predmetné pozemky ku ktorým orgán katastra v rozpore so zákonom, záznamom zapísal vlastnícke právo štátu k predmetným pozemkom, ktoré nikdy neboli skonfiškované. Výška škody predstavuje hodnotu pozemkov, ktorá bola v konaní preukázaná predloženým znaleckým posudkom, vypracovaným spätne ku dňu straty vlastníctva. V posudzovanom prípade príčinou vzniku škody žalobcov spočívajúcou v strate vlastníckeho práva k pozemkom nebola exekúcia vedená proti MČ Devín, pretože táto exekúcia by prebehla bez ohľadu na to, či k nesprávnemu úradnému postupu došlo, alebo nedošlo. Ak by však k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, predmetné pozemky by nikdy nemohli byť predmetom exekučnej dražby, v exekúcii vedenej proti povinnému MČ Devín. Ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v nezákonnom zápise vlastníckeho práva v prospech štátu záznamom, predmetné pozemky by vždy boli evidované ako vlastníctvo žalobcov, resp. ich právnej predchodkyne a pochopiteľne by nikdy nemohli byť predmetom dražby v exekúcii proti MČ Devín. Ak by k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v porušení § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona nedošlo, chyba v evidencii katastra by bola odstránená a opäť by platilo, že predmetné pozemky by boli evidované výlučne ako vlastníctvo žalobcov, resp. ich právnej predchodkyne a nikdy by sa nestali predmetom dražby v exekúcii proti MČ Devín. K námietke žalovaného (že žalobcovia sa pred uplatnením nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu mali domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči MČ Devín a náhrady škody), žalobcovia uviedli, že takáto požiadavka v danom prípade je v rozpore s požiadavkou právnej istoty ako i s požiadavkou elementárnej spravodlivosti s odkazom na čl. 1 Ústavy SR a rozhodnutie ÚS SR č. PL ÚS 15/98. V čase právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV, ktorým bolo určené, že žalobcovia, nie sú vlastníci predmetných pozemkov, objektívna premlčacia doba prípadného nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia voči MČ Devín už uplynula, čo je skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Žalobcovia vedeli a museli vedieť, že ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, čo vyplýva zo zákona a nemali istotu, že s uplatnením takto premlčaného práva budú úspešní. 1.2. Žalovaný trval na tom, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia má prednosť pred právom na náhradu škody voči štátu. Žalobcovia mali právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči povinnému z exekučného titulu, na základe ktorého prebehla exekúcia, v rámci ktorej mali žalobcovia stratiť vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Žalobcovia si mohli uplatniť právo na vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti, ktoré podľa ich vyjadrení patrili im aj voči oprávnenému z exekučného titulu spoločnosťou Thalia s.r.o., ktorá podľa informatívneho výpisu stále existuje a podľa tohto výpisu hodnota jej základného imania predstavuje 2 mil. eur. Žalobcovia mali právo na vydanie bezdôvodného obohatenia voči MČ Devín, ale je tu aj právny názor ÚS SR z ktorého vyplýva, že takéto právo mali žalobcovia aj voči oprávnenému z exekučného titulu. Nakoľko nebola preukázaná existencia škody, žalobcovia sa mali domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o námietku, že by bolo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané, je potrebné uviesť, že až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava IV bol odstránený stav právnej neistoty, ohľadne toho, kto je v čase vyhlásenia tohto rozsudku vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a teda až od tohto okamihu môže plynúť premlčacia lehota práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia mali v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v konečnom dôsledku uvedený právny názor ÚS SR ako majú postupovať. Ak žalobcovia tvrdili, že voči MČ Devín sa nedá domôcť vydania bezdôvodného obohatenia, nie je preukázané, že by sa nedalo domôcť vydania bezdôvodného obohatenia voči oprávnenému z exekučného titulu. Pokiaľ by aj došlo k vzneseniu námietky premlčania, dnes je už všeobecne známe, že v zmysle Slovenskej aj Českej súdnej praxe, na námietku premlčania vznesenú v rozpore s dobrými mravmi, nie je možné prihliadať. Žaloba bola teda podaná predčasne a až keby bolo preukázané, že sa žalobcovia nedomohli vydania bezdôvodného obohatenia, by si mohli uplatniť právo na náhradu škody voči štátu, pričom by pravdepodobne pri preukázaní všetkých podmienok vzniku práva na náhradu škody mali aj právo na náhradu trov, ktoré im vznikli v súvislosti s uplatnením práva na vydanie bezdôvodné obohatenia, pokiaľ by boli v konaní neúspešní. 1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v otázke premlčania právne zdôvodnil ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. v súlade s názorom odvolacieho súdu (ktorý vyslovil, že pokiaľ je premlčanie práva na náhradu škody spôsobené nesprávnym úradným postupom zákonom o zodpovednosti za škodu upravené, nie sú splnené predpoklady pre použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka). Trvanie objektívnej premlčacej doby na náhradu škody, ktorá vznikla z nesprávneho úradného postupu podľa § 22 ods.1 a 2 zákona o zodpovednosti za škodu, ktorý síce explicitne jej dĺžku neustanovuje, uvedenú medzeru je však možné vyplniť analógiou (nález ÚS SR zo dňa 18.januára 2012; I. ÚS 430/2011). Pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa uplatní len jediná, a to subjektívna premlčacia doba podľa ust. § 22 ods. 1 zák.č. 58/1969Zb., ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda keď zistí také skutkové okolnosti, z ktorých možno dovodiť vznik škody a orientačne jej rozsah (uznesenie NS ČR z 5. apríla 2011, sp. zn. 28Cdo 479/2009), v dôsledku čoho je námietka žalovaného irelevantná, pretože žalobcovia sa o vzniku škody dozvedeli až momentom vydania rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k, 24C/111/2009-208 zo dňa 02.12.2010, ktorý určil, že nie sú vlastníkmi sporných pozemkov. Nakoľko žalobcom bol uvedený rozsudok doručený niekedy na prelome rokov 2010/2011 a návrh na náhradu škody podali na tunajší súd dňa 13.06.2011, je zrejmé, že právo na podanie takejto žaloby v žiadnom prípade nemôže byť premlčané. 1.4. V otázke posúdenia nároku na náhradu škody vychádzal z ust. § 1 ods. 1; § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zastávajúc názor, že keďže k žalobcami tvrdenej škode malo dôjsť nesprávnym úradným postupom pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Upriamil pozornosť na zisťovanie príčinnej súvislosti s odkazom na závery v judikované v R 21/1992 a rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009. Žalobcovia označili ako príčinnú súvislosť, konanie - pochybenie katastra, ktorý duplicitne zapísal vlastnícke právo k pozemkom a vznikom škody na strane žalobcov, ktorí prišli o svoje pozemky z dôvodu takéhoto zápisu, ktorý vyvolal rad prevodov vlastníckeho práva. Vo svojich argumentoch sa opierali najmä o skutočnosť, že keby nebol vykonaný duplicitný zápis vlastníckeho práva žalovaným, Slovenský pozemkový fond by tieto pozemky nikdy nezískal, ďalej neodpredal a nedostali by sa do rúk Mestskej časti Bratislava- Devín, ktorá o ne prišla v dražbe. Súčasný vlastník ich nadobudol originárnym spôsobom, a teda nie je možnosť navrátenia do pôvodného stavu. 1.5. Súd prvej inštancie uzavrel, že duplicitný zápis vlastníckeho práva nie je možné označiť ako priamu príčinu zakladajúcu vznik škody. Samotným zápisom nevznikla žalobcom žiadna škoda, pretože duplicitný zápis sám o sebe nezaložil priamy a bezprostredný následok škody. Ku vzniku škody došlo až vydražením uvedených pozemkov. Zodpovednosť nemožno zakladať na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následok a vyvoláva ho. V prejednávanej veci však príčina nevyvolala, resp. nesprostredkovala následok, ale následok bol vyvolaný až početným radom ďalších neobmedzených krokov. Okresný úrad Bratislava IV na základe žiadosti Slovenského pozemkového fondu zo dňa 15.01.1998 zapísal vlastnícke právo v prospech SR- Slovenský pozemkový fond. Následne nastal sled udalostí, na základe ktorých bolo vlastnícke právo zo Slovenského pozemkového fondu prevedené až na Mestskú časť Bratislava Devín, ktorá prišla o tieto pozemky v dražbe a ich vlastníkom sa stala spoločnosť Lomnická s.r.o.. Uvedená spoločnosť tieto pozemky nadobudla v dražbe, nadobudla ich originárnym spôsobom, čo prejudikoval aj Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 24C 111/2009 - 208 zo dňa 02.12.2010, ktorým bolo určené, že spoločnosť Lomnická s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. 2672 pre katastrálne územie Devín, pozemok registra "C". Podľa názoru súdu prvej inštancie kataster nijakým spôsobom nepochybil, ak zapísal vlastnícke právo v prospech Slovenského pozemkového fondu, nakoľko na uvedené pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok ani s odstupom 6 rokov od uplynutia lehoty po ktorej sa stalo toto právo prekludované. Poručiteľka resp. jej dedičia mali povinnosť prihlásiť sa v lehote uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko uvedené pozemky boli skonfiškované a keďže tak neurobili, nemôžu sa teraz domáhať náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Na základe uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcov na náhradu škody za absolútne nedôvodný, pretože vlastníctvo k uvedeným pozemkom nadobudnúť nemohli, pretože v tom čase ani neexistovalo. 1.6. Poukázal aj na právny názor vyslovený ústavným súdom v rozhodnutí pod sp. zn. II. ÚS 289/08-32 zo dňa 05.12.2008 v dôsledku čoho si žalobcovia mohli uplatniť právo na vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti aj voči oprávnenému z exekučného titulu, spoločnosťou Thalia s.r.o.. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust.§ 255 C.s.p. tak, že napriek úspechu žalovaného v konaní mu náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si náhradu trov konania neuplatnil. 2. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku č.k. 45C 117/2011-716 zo dňa 11.októbra 2017 v časti týkajúcej sa právneho zástupcu žalobcov, tak že správne má znieť “Advokátska kancelária Andrej Mojžiš s.r.o. so sídlom Gen. Svobodu 16 Pezinok“ s odkazom na ustanovenie § 224 a § 234 ods. 2 C.s.p.. 3. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalobcovia vytýkajúc súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nezaoberal skutočnosťami z ktorých žalobcovia vyvodzovali nesprávny úradný postup v príčinnej súvislosti s ktorým im vznikla škoda. Pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva v prospech štátu záznamom, ktorý bol vykonaný pod č. Z-279/98 neboli splnené zákonné predpoklady, keďže tento záznam bol vykonaný bez predloženia relevantnej záznamovo schopnej listiny preukazujúcej konfiškáciu teda stratu vlastníctva pôvodného vlastníka v prospech štátu, ale prílohou bol len Zoznam poľnohospodárskych pozemkov v katastrálnom území Devín konfiškovaných podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR a tento Zoznam nie je rozhodnutím preukazujúcim konfiškáciu. Orgán správy katastra pri zápise vlastníckeho práva štátu na podklade žiadosti zo dňa 15.1.1998 zapísal pozemky štátu do registra C, pričom ponechal evidenciu totožných pozemkov evidovaných v prospech žalobcov v registri E. Právna predchodkyňa žalobcov nikdy nestratila vlastníctvo dotknutých pozemkov konfiškáciou. Evidencia jej vlastníctva v katastri nebola v dôsledku konfiškácie nikdy dotknutá, ani je nebolo nikdy doručené rozhodnutie o konfiškácií. Nebol preto dôvod, aby právna predchodkyňa žalobcov podávala návrh na uplatnenie reštitučných nárokov a preto ak súd prvej inštancie konštatoval, že kataster nepochybil ak zapísal vlastnícke právo v prospech Slovenského pozemkového fondu, keďže nebol uplatnený reštitučný nárok dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Zápis vlastníctva žalobcov bol zrušený až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2.12.2010 č.k. 24C 111/2009 dňa 23.12.2010 a dovtedy nebol žiaden dôvod pre uplatnenie akýchkoľvek reštitučných nárokov. Podľa názoru súdu prvej inštancie duplicitná evidencia vlastníckeho opráva ako príčina nevyvolala respektíve nesprostredkovala následok straty vlastníckeho práva, ale následok bol vyvolaný až početným radom ďalších neobmedzených krokov s názorom, ktorým nemožno súhlasiť. Pokiaľ by nedošlo zo strany žalobcov namietanému neprávnemu úradnému postupu, nemohli by pozemky v exekúcií vedenej proti povinnému mestská časť Bratislava-Devín byť vydražené v prospech Lomnická s.r.o. a žalobcovia by nestratili vlastníctvo týchto pozemkov. Žalobcami namietaný nesprávny úradný postup je priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinnou vzniku škody. Súd prvej inštancie poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. II US 289/08 v zmysle ktorého žalobcovia mohli uplatniť právo na vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti aj voči oprávnenému z exekučného titulu Thalia s.r.o. Zo žiadneho právneho predpisu ani z označeného nálezu Ústavného súdu nevyplýva údajný nárok osoby, ktorá stratila vlastnícke právo v dôsledku exekučnej dražby domáhať sa akejkoľvek náhrady voči opravnému v exekúcií titulom práva silnejšieho. Ústavný súd môže právo vykladať nie však právo tvoriť. Navyše názor ústavného súdu nevylučuje právny nárokov žalobcov voči štátu na náhradu škody, ktorá im bola spôsobená nesprávny úradným postupom orgánov správy katastra. Z uvedených dôvodov aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na viacerých dôvodoch a odvolanie by mohlo byť dôvodné iba v prípade, ak by žiaden z dôvodov zamietnutia žaloby nemohol obstáť. Súd prvej inštancie konštatoval, že duplicitný zápis vlastníckeho práva nemožno považovať za priamu príčinu vzniku škody so záverom ktorým sa žalovaným v plnom rozsahu stotožňuje. Zdôraznil, že žalobcovia nepreukázali ani existenciu škody, keďže právo na náhradu škody voči štátu možno uplatniť len vtedy ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je ho povinný vydať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.8.2011 sp.zn. 4229/2010 zo dňa 9.2.2012 a rozhodnutie sp.zn. 28Cdo 1756/2010 zo dňa 23.2.2011, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre a Prešove. Ústavný súd rovnako tak konštatoval, že právny názor Krajského súdu vychádza z dlhodobo a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov podľa ktorej nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu kto tento úspech získal a je povinný ho vydať. Žalobcovia stručne v odvolaní zhrnuli v čom videli nesprávny úradný postup. Žalobcovia poukazujú na § 59 ods. 1 písm.a) katastrálneho zákona a povinnosť opraviť chybu v katastri nehnuteľnosti spočívajúcu v evidovaní duplicity vlastníctva. V konaní o oprave chyby v katastrálnom aparáte nebolo možné rozhodnúť o zrušení vlastníckeho práva v prospech mestskej časti Bratislava -Devín a preto orgán štátu sa nedopustil nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 59 ods. 1 písm.a) katastrálneho zákona. Žalobcovia uvádzajú že rozhodnutia všeobecných súdov prípadne rozhodnutie ústavného súdu Slovenskej republiky, nie sú prameňom práva. Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právny štát pričom k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práv a preto je potrebné pri rozhodovaní o skutkovo a právne podobnom prípade prihliadnuť na právny názor prezentovaný v skôr vydanom súdnom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného repliku nepodali. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 7. V predmetnej sporovej veci sa žalobcovia domáhali náhrady škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že došlo k vykonaniu záznamu pod č. Z-279/98 v prospech štátu bez predloženia relevantnej listiny preukazujúcej konfiškáciu, teda stratu vlastníckeho práva v prospech štátu, čím bola vytvorená duplicitná evidencia vlastníctva totožných pozemkov, keďže došlo k porušeniu povinnosti podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, a to povinnosti neodkladne, ex offo opraviť údaje katastra pri každom následnom zápise do katastra nehnuteľností. Ak by k takémuto nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, vlastníctvo pozemkov by nebolo evidované duplicitne, alebo by údaje katastra nehnuteľností boli opravené a v exekúcii vedenej proti Mestskej časti Bratislava - Devín by predmetné pozemky neboli vydražené a žiaden vydražiteľ by sa originárne nestal vlastníkom predmetných pozemkov s právnym následkom straty vlastníckeho práva žalobcov. 8. V zmysle citovaného zákona č. 58/1969 Zb. je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: 1. Existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci; 2. vznik škody, prípadne nemajetkovej ujmy; 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (nemajetkovej ujmy). Poškodeného zaťažuje dôkazné bremeno v podobe povinnosti preukázať kumulatívne splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 9. Súd prvej inštancie žalobu primárne zamietol z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávny úradný postup totiž môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá je priamo a nesprostredkovane spôsobená iba týmto postupom. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neohraničenej kauzalite, keďže základnou črtou príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina výlučne predchádza následku a vyvoláva ho. 9.1. O vzťah príčinnej súvislosti, ktorý je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu sa jedná v prípade, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu. V prípade, ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane, pretože príčinou škody môže by len tá okolnosť, bez existencie ktorej by k škodnému následku nedošlo, pričom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak je len jedna z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku o jeho odškodnenie v súdenej veci ide. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočnosti prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k nesprávnemu úradnému postupu (rozsudok NS ČR zo dňa 26. apríla 2007 sp.zn. 25 Cdo 915/2005). 9.2. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny za následok a vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu „izolovať od všeobecných súvislostí“ a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala (R 21/1992). V zmysle cit. právnej vety škoda u žalobcov nenastala v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s duplicitným zápisom vlastníckeho práva v prospech štátu, ale príčinou vzniku škody žalobcov bola strata vlastníckeho práva k pozemkom spôsobená exekúciou vedenou proti MČ Devín. Nie je preto duplicitný záznam vlastníckeho práva jedinou rozhodujúcou príčinou, ktorá viedla k zmenšeniu majetku v dôsledku straty vlastníctva žalobcov, tak ako to prezentujú žalobcovia, ale do deja vstúpila iná na konaní štátneho orgánu nezávislá skutočnosť - exekúcia, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, keďže v dôsledku nej došlo ku strate vlastníckeho práva žalobcov, teda ku škode. 9.3. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Odvolací súd považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého absencia príčinnej súvislosti nemohla založiť nárok žalobcov na náhradu škody. Nakoľko predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené kumulatívne, po prijatí záveru o nedostatku príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom údajnej škody, nemá už význam zaoberať sa ďalšími námietkami, keďže tieto nie sú spôsobilé zhojiť primárny nedostatok kauzálneho nexusu. 9.4. Pokiaľ žalobcovia ako jednu z príčin vzniku škody uviedli vykonanie zápisu vlastníckeho práva štátu titulom údajnej konfiškácie, ktorý má predstavovať nesprávny úradný postup štátu, ako aj, že napriek vykonaniu záznamu pod číslom Z-279/98 ktorým bolo zapísané vlastníctvo štátu bolo naďalej v katastri aj evidované aj vlastníctvo žalobcov je táto námietka nepodstatná, keďže súd prvej inštancie nezamietol žalobu v dôsledku konštatovania existencie nesprávneho úradného postupu, ale pre nedostatok príčinnej súvislosti. 10. Žalobcovia vytýkajú súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie, že žalobcovia si mohli uplatniť právo na vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti voči oprávnenému z exekučného titulu, spoločnosťou Thalia s.r.o. Tvrdia, že zo žiadneho právneho predpisu ani z označeného nálezu Ústavného súdu nevyplýva údajný nárok osoby, ktorá stratila vlastnícke právo v dôsledku exekučnej dražby domáhať sa akejkoľvek náhrady voči opravnému v exekúcií titulom práva silnejšieho. 10.1. O tom, že žalobcovia si mali predovšetkým vysporiadať svoje nároky z dražby voči zodpovedným subjektom je judikatúra už dlhodobo ustálená. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu ( Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.11.2009 sp.zn. III US 361/09 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II US 165/2012, II. ÚS 225/2012) Prípadná zodpovednosť štátu nemá v povahe všetko zahŕňajúceho inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potencionálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Súd prvej inštancie správne poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozhodnutí zo dňa 5.12.2008 sp.zn. II ÚS 289/08 a v nadväznosti na tento právny názor aj správne uviedol, že žalobcovia si mali uplatniť právo na vydanie výťažku z predaja nehnuteľnosti aj voči oprávnenému z exekučného titulu, t.j. voči spoločnosti Thalia s.r.o., v dôsledku čoho je i táto odvolacia námietka nedôvodná. 10.2. Žalobcovia namietajú, že Ústavný súd môže právo vykladať nie však právo tvoriť. Súčasťou právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého základným atribútom je požiadavka, aby sa na určitú právnu otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala aj rovnaká odpoveď, t.j. že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2007 sp.zn. I ÚS 236/2006) a preto je potrebné rešpektovať rozhodovaciu prax ÚS SR ohľadne vzťahu náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý prezentoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 5.12.2008 sp.zn. II ÚS 289/08. 11. V sporoch o náhradu škody voči štátu boli žalobcovia ako poškodení tí, ktorí odvodzovali svoje nároky od existencie jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, preto boli povinní ich aj preukázať. Ak žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu čo i len jedného z predpokladov zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu, z ktorého titulu svoje právo na náhradu škody odvodzovali, nemohli byť v spore úspešní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravný uznesením ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).