Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/80/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214087 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214214087.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, právne zastúpenému Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 47 257 211, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/108/2014-567 zo dňa 15.02.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/108/2014-567 zo dňa 15.02.2018 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 05.06.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 142.670,64 Eur a trov konania titulom náhrady škody. V priebehu konania žalobca svoju žalobu rozšíril na sumu 363.357,09 Eur. Súd rozšírenie žaloby pripustil uznesením č.k. 24Cb/108/2014-232 zo dňa 04.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2016. Žalobca žalobu odôvodnil existenciou osobitnej zodpovednosti žalovaného za znemožnenie zmeny dodávateľa energií, ku ktorému došlo podaním neoprávnených námietok proti zmene dodávateľa energií. Žalobca uviedol, že v rámci predajnej kampane v období od septembra do novembra 2013 uzatvoril zmluvy o dodávke plynu a dodávke elektriny s odberateľmi, ktorým v tom čase dodával plyn alebo elektrinu žalovaný (ďalej len „dotknutí odberatelia“). Žaloba sa týka 2.714 zmlúv o dodávke plynu alebo zmlúv o dodávke elektriny (ďalej len „zmluvy o dodávke energií“). Poukázal na to, že dotknutí odberatelia spolu s uzavretím zmlúv o dodávke energií udelili žalobcovi písomné plnomocenstvá na ich zastupovanie pri zmene dodávateľa plynu alebo elektriny na základe uzavretých zmlúv o dodávke energií. Žalobca ako splnomocnený zástupca dotknutých odberateľov v súlade s § 17 ods. 4 zákona o energetike vypovedal v mene dotknutých odberateľov zmluvy o dodávke elektriny uzavreté so žalovaným s využitím zákonného dôvodu podania výpovede, ktorým bola zmena ceny elektriny, ktorú žalovaný urobil s účinnosťou od 01.01.2014. Výpoveď zmlúv o dodávke elektriny spolu s plnomocenstvami od dotknutých odberateľov boli žalovanému doručené dňa 17.12.2013. Rovnako žalobca ako splnomocnený zástupca odberateľov vypovedal v mene dotknutých odberateľov zmluvy o dodávke plynu uzavreté so žalovaným, a to písomnými oznámeniami o výpovedi zmlúv o dodávke plynu č. 2/ZR/2014 a č. 3/ZR/2014 zo dňa 02.01.2014 s využitím zákonného dôvodu podania výpovede, ktorým bola zmena obchodných podmienok dodávky plynu, ktorú žalovaný urobil s účinnosťou od 18.01.2014. Výpoveď zmlúv o dodávke plynu spolu s plnomocenstvami od dotknutých odberateľov boli žalovanému doručené dňa 03.01.2014. Súčasne s výpoveďou zmlúv o dodávke energií žalobca inicioval vo vzťahu k príslušným distribučným spoločnostiam začatie procesu zmeny dodávateľa energií pre dotknutých odberateľov, a to s účinnosťou od 01.01.2014 pre zmluvy o dodávke elektriny a s účinnosťou od 01.02.2014 pre zmluvy o dodávke plynu. Následne žalovaný podal voči zmene dodávateľa elektriny aj plynu dotknutých odberateľov námietky podľa § 17 ods. 11 zákona o energetike s odôvodnením, že pôvodné zmluvy o dodávke energií nezanikli, pretože výpovede zmlúv o dodávke energií neboli žalovanému doručené v zákonnej lehote, t.j. najneskôr 15 dní pred plánovanou účinnosťou zmeny ceny, resp. obchodných podmienok podľa § 17 ods. 4 zákona o energetike. Z dôvodu podania námietok zo strany žalovaného príslušné distribučné spoločnosti zastavili proces zmeny dodávateľa a dotknutí odberatelia sa do dňa podania tejto žaloby nestali odberateľmi žalobcu, a to napriek tomu, že sa nimi podľa prejavenej vôle chceli stať. Konštatoval, že žalovaný odmietol umožniť zmenu dodávateľa elektriny, resp. plynu vo vzťahu k dotknutým odberateľom a takisto odmietol žalobcovi nahradiť spôsobenú škodu. Podľa žalobcu zmluvy o dodávke energií v dôsledku včas doručených výpovedí zanikli a preto námietky, ktoré žalovaný podal proti zmene dodávateľa energií, podal neoprávnene, žalovaný tak podľa zákona o energetike zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 363.357,09 Eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal na to, že oznámenie o vypovedaní zmluvy pre nesúhlas so zmenou ceny, či zmenou obchodných podmienok je objektívne možné realizovať až potom, čo je odberateľ s takou zmenou oboznámený, aby tak mohol (ne)výhodnosť zmeny posúdiť a slobodne si zvoliť dodávateľa. Uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2014 menil ceny za dodávku elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti a s účinnosťou od 17.01.2014, na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, menil obchodné podmienky dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti, pričom zmeny boli v súlade s § 34 ods. 2 písm. f) bod 4 zákona o energetike zverejnené na webovom sídle dodávateľa, a to v prípade zmeny ceny elektriny 01.12.2013 a prípade obchodných podmienok dodávky plynu dňa 18.12.2013. Namietal, že plné moci, na základe ktorých SPP uplatňovala práva odberateľov na ukončenie zmlúv kvôli zmene ceny elektriny, obchodných podmienok, boli udelené od mesiaca január 2013 do decembra 2013, pričom 26 plných mocí nemá čitateľný dátum, prípadne ho nemá vôbec, takže nie je zrejmé, kedy bola udelená a z toho pohľadu je neplatná. Považoval za diskutabilné, či bola rešpektovaná vôľa zákazníka, keď žalobca inicioval zmenu dodávateľa s pomerne veľkým časovým odstupom. Okrem toho považoval tieto plné moci za neurčité. Uviedol, že zo strany žalobcu nebola naplnená podmienka daná zákonom a odstúpenia od vyššie uvedených zmlúv neboli doručené v lehote 15 dní pred predpokladaným dátumom účinnosti zmeny. Mal za to, že odstúpenia od zmlúv týkajúce sa elektriny bolo možné oznámiť žalovanému najneskôr 16.12.2013 do 24.00 hod a pokiaľ ide o plyn posledným dňom lehoty bol 01.01.2014 do 24.00 hod. Z uvedených dôvodov zastával názor, že žalobcovi právo na náhradu škody v zmysle § 17 ods. 11 zákona o energetike nevzniklo, nakoľko žalovaný podal námietky proti zmene dodávateľa oprávnene, keďže žalobca nedodržal lehotu pre podanie odstúpenia od zmluvy bez sankcií zo strany dodávateľa pri zmene ceny elektriny/obchodných podmienok dodávky plynu. Žalobca v replike uviedol, že nečitateľnosť dátumu udelenia plnomocenstva alebo jeho úplná absencia nezakladá neplatnosť plnomocenstva, dátum udelenia plnomocenstva nie je povinnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva podľa § 31 a nasl. OZ. Argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa plnomocenstiev udelených s časovým odstupom od realizácie zmeny dodávateľa, považoval za právne irelevantnú. Zdôraznil, že slovenský právny poriadok nevyžaduje preukázanie kauzy, teda dôvodu, ktorý viedol odberateľa k rozhodnutiu o zmene dodávateľa. V súvislosti s plnomocenstvami udelenými odberateľmi, ktorí boli zákazníkmi spoločnosti Energetické centrum, a.s. (v súčasnosti Cromicron Energy, a.s.) uviedol, že žalovaný sa stal právnym nástupcom spoločnosti Energetické centrum, a.s. v celom rozsahu práv a povinností, pričom z pohľadu dotknutých odberateľov je toto právne nástupníctvo bezpredmetné. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa jedná o špeciálne plnomocenstvá, v ktorých je zrozumiteľne a dostatočne určito uvedený účel ich vystavenia a rozsah oprávnenia žalobcu ako splnomocnenca. Poukázal na to, že žalovaný na svojom webovom sídle dňa 18.12.2013 zverejnil informáciu, že nové obchodné podmienky dodávky plynu nadobudnú účinnosť 18.01.2014 a následne túto informáciu zmenil tak, že nové obchodné podmienky nadobudli účinnosť už 17.01.2014. Žalobca zdôraznil, že pri podaní oznámení o výpovedi zmlúv o dodávke plynu, ktoré doručil žalovanému dňa 03.01.2014 sa riadil informáciou z webového sídla žalovaného o nadobudnutí účinnosti zmenených obchodných podmienok dňa 18.01.2014 a podal oznámenie o výpovedi zmlúv o dodávke plynu v posledný deň lehoty. Žalovaný v duplike zotrval na svojich tvrdeniach. V neskoršom vyjadrení svoju argumentáciu ohľadom neplatnosti plnomocenstiev s poukazom na § 22 ods. 2 OZ doplnil o tvrdenie, že žalobca bol neoprávneným zástupcom odberateľov, nakoľko záujmy žalobcu sú v rozpore zo záujmami odberateľa. Žalovaný preto zastával názor, že žalobca nie je oprávneným zástupcom odberateľov a plnomocenstvá, na základe žalobca vypovedal uvedené zmluvy, sú absolútne neplatné. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 17 ods. 4, 6, 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 420 ods. 1, § 122 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), 214 ods. 1,3, § 263 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd uviedol ktoré skutočnosti sú medzi stranami nesporné a ktoré považuje za sporné. Zhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi tým, že znemožnil zmenu dodávateľa energií, ku ktorému došlo podaním neoprávnených námietok proti zmene dodávateľa energií. Uviedol, že žalovaný sa dopustil neoprávneného zásahu do práva dotknutých odberateľov na slobodnú voľbu svojho dodávateľa energií a práva žalobcu na získanie nových odberateľov a z tohto dôvodu nesie osobitnú zodpovednosť za škodu v zmysle § 17 ods. 11 zákona o energetike v spojení s § 420 OZ, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, spočívajúcim v podaní neoprávnených námietok voči zmene dodávateľa energií. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že plnomocenstvá, na základe ktorých malo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalovaným a odberateľmi, sú neurčité z dôvodu, že v nich nie je definované voči akému subjektu je žalobca oprávnený činiť úkony, ku ktorým ich plná moc zmocňuje. Z obsahu uvedených plnomocenstiev bolo, podľa súdu, bez pochýb zrejmé, na aké úkony bol žalobca splnomocnený, kto plnú moc udelil, akého odberného miesta sa týkala a každé jedno plnomocenstvo bolo podpísané osobou, ktorá plnú moc udelila, pričom vo všetkých plnomocenstvách bol zrozumiteľne a dostatočne uvedený účel plnomocenstva, ako aj rozsah právnych úkonov, ktoré bol žalobca oprávnený vykonať v mene odberateľa, a taktiež v plnomocenstvách bolo uvedené, že sú platné odo dňa jeho podpisu splnomocniteľom do dňa zmeny dodávateľa. Konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by boli plné moci použité vo vzťahu k iným dodávateľom, resp. by boli nejakým spôsobom zneužité. Zdôraznil, že podľa platných právnych predpisov nie je dátum udelenia obligatórnou náležitosťou plnomocenstva, preto v prípade absencie dátumu udelenia takáto plná moc nie je neplatná. Ohľadom námietky žalovaného, že väčšina plnomocenstiev bola udelená odberateľmi právneho predchodcu žalovaného, spoločnosti Energetické centrum, a.s. sa súd stotožnil s argumentáciu žalobcu, že žalovaný vstúpil do právneho postavenia predávajúceho a stal sa tak právnym nástupcom spoločnosti Energetické centrum, a.s. aj v celom rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z dodávateľsko-odberateľských vzťahov a z pohľadu dotknutých odberateľov bolo toto právne nástupníctvo bezpredmetné. Mal za to, že právne nástupníctvo žalovaného do právneho postavenia spoločnosti Energetické centrum, a.s. tak nespôsobilo zánik predmetných plnomocenstiev. Súd dospel názoru, že v danom prípade vôľa zákazníka rešpektovaná bola, každý jeden odberateľ elektriny a plynu výslovne prejavil svoju vôľu zmeniť žalovaného ako dodávateľa plynu či elektriny a prejsť ku žalobcovi ako novému dodávateľovi energií, a to tým, že slobodne a dobrovoľne uzatvoril novú zmluvu o dodávke plynu alebo elektriny so žalobcom a udelil plnomocenstvo na zabezpečenie zmeny dodávateľa zo žalovaného na žalobcu. Podľa súdu samotná skutočnosť, že odberateľ svoje rozhodnutie zmeniť dodávateľa energií učinil skôr, ako mal možnosť oboznámiť sa so zmenou ceny alebo obchodných podmienok, a teda v danom čase nevedel, či sa cena elektriny v jeho neprospech zmení alebo či zmena obchodných podmienok jeho postavenie zhorší, neznamená, že jeho vôľa nebola rešpektovaná a žalobca pri jeho zastupovaní pri výpovedi zmlúv na základe plnomocenstva konal v rozpore s jeho záujmom. Zdôraznil, že výpoveď zmlúv o dodávke energií odberateľ nemusí podať len v prípade zmeny ceny alebo obchodných podmienok v jeho neprospech, motiváciou k zmene dodávateľa energií môže byť celý rad iných dôvodov. Konajúci súd ďalej uviedol, že v čase, keď už boli známe nové ceny elektriny a nové obchodné podmienky plynu, mal každý odberateľ dostatočný časový priestor na zhodnotenie, či zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalovaným alebo dodávateľa zmení, mal možnosť plnú moc udelenú žalobcovi na zmenu dodávateľa vypovedať. Súd za rozhodujúci deň pre počítanie lehoty týkajúcej sa včasnosti podania výpovedí zmlúv o dodávke elektriny považoval deň účinnosti zmeny ceny elektriny (01.01.2014), ktorý sa do 15 dňovej lehoty nezarátava, a preto prvým dňom pre počítanie lehoty bol deň 31.12.2013, pri spätnom počítaní tak posledný deň na podanie výpovedí pripadol na 17.12.2013. V tento deň žalobca doručil výpovede zmlúv o dodávke elektriny a bola tak splnená podmienka pre bezodplatné vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny v súlade s § 17 ods. 4 zákona o energetike. Ohľadom včasnosti podania výpovedí zmlúv o dodávke plynu súd ako rozhodujúci deň pre počítanie lehoty určil 18.01.2014, nakoľko žalovaný mal na svojom webovom sídle zverejnené, že obchodné podmienky - plyn sú platné od 18.12.2013 a účinné od 18.01.2014. Pri spätnom počítaní posledný deň na podanie výpovedí pripadol na 03.01.2014, v tento deň žalobca doručil výpovede zmlúv o dodávke plynu a u odberateľov plynu tak bola splnená podmienka pre bezodplatné vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny v súlade s § 17 ods. 4 zákona o energetike. Na základe vyššie uvedeného súd konštatoval, že námietky žalovaného voči zmene dodávateľa boli podané neoprávnene, nakoľko tak k zmluvám o dodávke elektriny, ako aj k zmluvám o dodávke plynu boli riadne a včas doručené výpovede, a z tohto dôvodu skončila platnosť týchto zmlúv. Uviedol, že neoprávneným zmarením zmeny dodávateľa elektriny a plynu v zmysle uzavretých zmlúv o dodávke elektriny a plynu došlo k situácii, kedy sa z riadne uzatvorených zmlúv o dodávke elektriny a plynu nemohlo začať plniť, a preto ich uzatvorenie stratilo pre žalobcu opodstatnenie a v príčinnej súvislosti s neoprávnene podanými námietkami proti zmene dodávateľa žalobcovi vznikla škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá v zmysle § 17 ods. 11 zákona o energetike. Súd nevykonal dokazovanie vypočutím každého jedného z dotknutých odberateľov, či súhlasili alebo nesúhlasili so zmenou ceny elektriny alebo zmenou obchodných podmienok, nakoľko takého dokazovanie by nebolo hospodárne, účelné a nesmerovalo by vzhľadom na právny názor súdu k inému rozhodnutiu vo veci. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zároveň žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostačujúce. Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním súdu v bode 4. napadnutého rozsudku, nakoľko na základe vykonaných dôkazov nebolo, podľa jeho názoru, v konaní preukázané, že žalovaný podal námietky z dôvodu nedodržania lehoty na doručenie výpovedí. Konštatoval, že žalobca dôvod podania námietok opieral o e-mail zaslaný A. N., v ktorom mal byť uvedený dôvod podania námietok zo strany žalovaného a poukázal na výpoveď svedka A. N.. Uvedená svedecká výpoveď podľa žalovaného potvrdila, že tento svedok nemal rozhodovaciu právomoc v spoločnosti žalovaného a taktiež, že išlo o formálny postup. Mal za to, že nedošlo platne k ukončeniu pôvodnej zmluvy, námietky podal oprávnene a škodu uplatňovanú žalobcom tak nemohol spôsobiť. Ďalej mal za to, že súd si nesprávne vyložil § 17 ods. 4 zákona o energetike, z ktorého vyplýva, že dôvod na bezplatné vypovedanie zmlúv o dodávke je viazaný na nesúhlas odberateľa so zmenou obchodných podmienok, t.j. nestačí iba samotná zmena, ale je nevyhnutný prejav vôle odberateľa - nesúhlas s touto zmenou. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k § 17 ods. 4 zákona o energetike. Okrem toho uviedol, že odberatelia v čase podpisu plnomocenstiev na ich zastupovanie pri zmene dodávateľa udelené žalobcovi nemohli vyjadriť súhlas s akoukoľvek zmenou v súlade s § 17 ods. 4 zákona o energetike, nakoľko zmena ceny a obchodných podmienok u žalovaného nastala až po podpise týchto plnomocenstiev, čo súd prvej inštancie nezohľadnil. Zastával názor, že právne posúdenie súdu v napadnutom rozsudku odporuje § 17 ods. 4 zákona o energetike a popiera účel transpozície smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/ES a 2009/73/ES. Absencia vôle odberateľov, t.j. prejav vôle odberateľa, či súhlasí alebo nesúhlasí so zmenou ceny či obchodných podmienok je podľa žalovaného dôvodom neplatnosti výpovede, a teda neplatného ukončenia pôvodnej zmluvy. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením súdu, uvedeným na strane 14 napadnutého rozsudku a uviedol, že nepopiera, že motivácia spotrebiteľa na zmenu dodávateľa môže byť aj z iného dôvodu ako zmena ceny alebo obchodných podmienok, avšak nie v danom prípade, kedy bola výpoveď daná na základe § 17 ods. 4 zákona o energetike, t.j. výpoveď viazaná na nesúhlas odberateľa so zmenou ceny alebo obchodných podmienok. V súvislosti s plnomocenstvami, resp. vôľou spotrebiteľa vypovedať zmluvu so žalovaným uviedol, že súd v napadnutom rozsudku opomenul skutočnosť, že spotrebitelia požívajú zvýšenú ochranu ich práv. V tejto súvislosti poukázal na § 54 ods. 1 a 2 OZ a uviedol, že súd nesprávne posúdil argumentáciu žalovaného o rozpore záujmov žalobcu so záujmami odberateľov a poukázal na § 22 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého nemôže iného zastupovať ten, koho záujmy sú v rozpore. Zdôraznil, že v konaní preukázal, že ceny za energie mal aj po zmene ceny stále výhodnejšie ako žalobca. Okrem toho namietal, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom odberateľov, preukazujúce vôľu odberateľov (ne)vypovedať zmluvu so žalovaným. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.03.2018. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny. Uviedol, že nikdy v tomto súdnom spore netvrdil, že pán N. bol oprávnený v mene žalovaného rozhodnúť o tom, z akých dôvodov boli podané námietky proti zmene dodávateľa. Zdôraznil, že žalobca e-mailovou správou zo dňa 09.01.2014 preukázal skutočnosť, že žalovaný prostredníctvom osoby konajúcej v jeho mene (pána N.) informoval žalobcu, že dôvodom podania námietok bolo oneskorené podanie výpovedí zmlúv o dodávke plynu a elektriny. Za nepodstatné považoval zisťovať, na základe koho rozhodnutia pán N. predmetnú informáciu zaslal. Dal do pozornosti, že e-mailová správa zo dňa 09.01.2014 nie je súkromnou správou, ale je správou pána N. vystupujúceho v mene žalovaného. S poukazom na § 15 ods. 1 OBZ považoval e-mailovú správu zo dňa 09.01.2014 za stanovisko žalovaného, v mene ktorého v tejto veci konal pán N. pri výkone svojej pracovnej náplne, ktorou bol poverený. Ďalšími dôkazmi, preukazujúcimi skutočnosť, že žalovaný podal námietky z dôvodu oneskoreného podania výpovedí pôvodných zmlúv o dodávke plynu a elektriny bol podľa žalobcu list žalovaného zo dňa 04.04.2014 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 30.12.2014 č. 0055/2014/K. Ohľadom nesúhlasu odberateľa so zmenou ceny alebo obchodných podmienok v zmysle § 17 ods. 4 zákona o energetike uviedol, že žalovaný neberie do úvahy účel dotknutého ustanovenia a dlhoročnú prax na trhu s energetikou, kedy vôľa odberateľa zmeniť svojho dodávateľa v prípade zmeny ceny alebo zmeny obchodných podmienok pôvodného dodávateľa, je obsahovo vyjadrená už v konaní odberateľov, ktorí uzavreli nové zmluvy o dodávke energií s iným dodávateľom a v následnom udelení plnomocenstiev na zmenu dodávateľa s tým, že na ich základe bude nový dodávateľ v mene odberateľov konať ako ich zástupca v čase, keď nastanú zákonom predpokladané skutočnosti umožňujúce zmenu dodávateľa, kedy následne bola táto vôľa odberateľov formálne prejavená práve podaním výpovede pôvodnej zmluvy o dodávke energií. Mal za to, že udelenie plnomocenstva na výpoveď zmluvy o dodávke energií ešte pred zverejnením zmeny ceny alebo zmeny obchodných podmienok pôvodného dodávateľa je preto potrebné chápať a vykladať ako udelenie mandátu od odberateľa novému dodávateľovi v budúcnosti vysloviť v mene odberateľa nesúhlas so zmenou ceny alebo so zmenou obchodných podmienok pôvodného dodávateľa, a to za účelom dosiahnutia zmeny dodávateľa energií. Poukázal na to, že zákon o energetike ani iný všeobecne záväzný právny predpis výslovne neustanovuje pravidlo, že plnomocenstvo na podanie výpovede pôvodnej zmluvy o dodávke energií musí byť udelené až po zverejnení zmeny ceny alebo zmeny obchodných podmienok pôvodného dodávateľa. Reštriktívny výklad § 17 ods. 4 zákona o energetike tak, ako ho podal žalovaný, by bol podľa žalobcu na úkor práva spotrebiteľov, slobodne si za zákonom stanovených podmienok zmeniť dodávateľa energií. Zotrval na svojich tvrdeniach, že nemôže ísť o konflikt záujmov žalobcu a odberateľov, pretože prvým právnym úkonom vo vzťahu žalobcu a odberateľov bolo vždy uzavretie novej zmluvy o dodávke energií odberateľov so žalobcom, pričom záujem oboch strán je v procese zmeny dodávateľa rovnaký a je ním začatie odberu/dodávky energií od nového dodávateľa odberateľovi. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.04.2018. Ohľadom vyslovenia nesúhlasu so zmenou ceny alebo obchodných podmienok v zmysle § 17 ods. 4 zákona o energetike zastával názor, že tvrdenia žalobcu nemajú oporu v zákone. Mal za to, že v danom prípade nebola rešpektovaná vôľa spotrebiteľa, spotrebiteľovi sa neposkytla možnosť prejaviť svoju vôľu ohľadne súhlasu či nesúhlasu so zmenou ceny alebo obchodných podmienok. Podľa neho spotrebitelia sa tým dopredu vzdali svojho práva posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť predmetnej zmeny, svojho práva rozhodnúť sa, či s predmetnou zmenou súhlasia alebo nie. Uvedené bolo podľa žalovaného v rozpore so zákonom, aj so smernicou 2009/73/ES, smernicou 2009/73/ES, smernicou 93/13/EHS. V tomto smere poukázal tiež na dôvodovú správu k § 17 ods. 4 zákona o energetike a prílohy uvedených smerníc. Mal za to, že dohoda o plnomocenstve, na základe ktorej žalobca v mene spotrebiteľov vypovedal zmluvy o dodávke energií uzavreté so žalovaným, má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetné plnomocenstvá považoval za veľmi všeobecné, rozsiahle a nekonkrétne, kedy takto formulované zmocnenie nemožno vykladať v neprospech spotrebiteľa tak, že sa mu de facto odoprie právo posúdiť obsah navrhovanej zmeny ceny alebo obchodných podmienok a podľa toho sa autonómne rozhodnúť, či súčasnú zmluvu vypovie alebo nie, alebo že sa táto dilema vyrieši tak, že sa skonštatuje existencia práva odberateľa dodatočne odvolať skôr udelené plnomocenstvo, ak by zistil, že mu zmena ceny avizovaná doterajším dodávateľom vyhovuje viac ako ponuka žalobcu. Zdôraznil, že nesúhlas so zmenou ceny v spotrebiteľských zmluvách nemožno prezumovať, nesúhlas je potrebné aktívne vyjadriť. Uviedol, že takto formulované plnomocenstvá, resp. ich interpretácia zo strany súdu nereflektuje skutočnosť, že zmluvu o dodávke elektriny a plynu možno v zmysle smernice 2009/72/ES, smernice 2009/73/ES a zákona o energetike vypovedať až po tom, ako ju posúdil ako nevyhovujúce, resp. nesúhlasil s ňou. Podľa jeho názoru aj splnomocnenie na vypovedanie zmluvy s doterajším dodávateľom elektriny a plynu možno udeliť alebo prinajmenšom uplatniť až po tom, ako bude dotknutým spotrebiteľom umožnené oboznámiť sa s obsahom zmeny ceny alebo obchodných podmienok u doterajšieho dodávateľa a vyjadriť svoj súhlas či nesúhlas, v opačnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v dohode o plnomocenstve, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto dohody, ku škode spotrebiteľa. Keďže je zrejmé, že plnomocenstvá neboli dojednané individuálne (ale ako formulárové zmluvy), žalovaný poukázal na ich neplatnosť z dôvodu, že obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Zároveň považoval za nevyhnutné položiť Súdnemu dvoru Európskej únie vymedzené predbežné otázky. V tejto súvislosti poukázal na § 162 ods. 1 písm. c) CSP. S ohľadom na uvedené žiadal, aby súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie predbežné otázky v zmysle čl. IV tohto podania a konanie prerušil až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.05.2018. Dal do pozornosti, že nešlo len o jednostranné konanie žalobcu, ale o spoločné konanie žalobcu a dotknutých odberateľov, ktorí mali záujem odoberať energie od žalobcu a z tohto dôvodu s ním zavreli písomné zmluvy o dodávke a zmocnili ho na jeho zastupovanie pri zmene dodávateľa. Zdôraznil, že ak by nebola na strane dotknutých odberateľov vôľa zmeniť svojho dodávateľa, nové zmluvy o dodávke energií so žalobcom by nikdy neuzavreli. K tvrdeniu žalovaného, že odberateľom bolo odopreté právo byť v dostatočnom predstihu informovaní o zmene ceny alebo obchodných podmienok žalobca uviedol, že každému právu odberateľov zodpovedá povinnosť ich dodávateľa (žalovaného) informovať odberateľov o zmene ceny alebo obchodných podmienok spôsobom a v čase v zmysle zákona o energetike, v dôsledku čoho je právne nelogické spájať žalovaným tvrdené porušenie práv odberateľov so žalobcom. Mal za to, že žalovaný svojou argumentáciou ohraničuje právo odberateľa na slobodnú voľbu dodávateľa energií len a výlučne do časového úseku po zverejnení zmeny ceny alebo obchodných podmienok a takýto reštriktívnym výkladom spochybňuje autonómiu vôle dotknutých odberateľov, ktorí slobodne, dobrovoľne a osobne uzavreli so žalobcom nové zmluvy o dodávke energií. S podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania nesúhlasil z dôvodu, že právo Európskej únie neupravuje problematiku zastupovania odberateľa energií na základe plnej moci. Ak súd napriek tomu rozhodne podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobca navrhol, aby bolo použité odlišné znenie otázok. 6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 10. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom čase podania výpovedí (ďalej len „zákon o energetike“), ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti so zmenou ceny za dodávku elektriny, ceny za dodávku plynu alebo so zmenou obchodných podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ktorú mu oznámil dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu podľa odseku 1 písm. b), nesúhlasí, má právo zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu bezodplatne a s účinnosťou najskôr k plánovanému dňu účinnosti zmeny vypovedať doručením oznámenia o výpovedi takej zmluvy dodávateľovi najneskôr 15 dní pred plánovaným dňom účinnosti zmeny; toto právo sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú. 11. Podľa § 17 ods. 6 zákona o energetike, zmluva o združenej dodávke elektriny a zmluva o združenej dodávke plynu zaniká dňom účinnosti výpovede určeným v oznámení o výpovedi takej zmluvy podľa odseku 4 alebo odseku 5. Odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti je povinný zabezpečiť, aby ku dňu účinnosti výpovede zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke plynu bol ukončený proces zmeny dodávateľa podľa § 31 ods. 3 písm. l) alebo § 64 ods. 7 písm. h). 12. Podľa § 17 ods. 11 zákona o energetike, pôvodný dodávateľ elektriny alebo pôvodný dodávateľ plynu môže vzniesť námietku proti zmene dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu pre príslušné odberné miesto prevádzkovateľovi sústavy alebo prevádzkovateľovi siete do 10 dní pred požadovaným dňom vykonania zmeny dodávateľa, avšak nie skôr ako 15 dní pred požadovaným dňom vykonania zmeny dodávateľa, a to výlučne z dôvodu neukončenia zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o dodávke plynu najneskôr ku dňu zmeny dodávateľa. Ak bola vznesená námietka podľa prvej vety, prevádzkovateľ sústavy alebo prevádzkovateľ siete zmenu dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu nevykoná a bezodkladne o tom informuje pôvodného dodávateľa elektriny, nového dodávateľa elektriny a odberateľa elektriny alebo pôvodného dodávateľa plynu, nového dodávateľa plynu a odberateľa plynu. Prevádzkovateľ sústavy alebo prevádzkovateľ siete neposudzuje platnosť alebo neplatnosť ukončenia doterajšej zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o dodávke plynu. Ak pôvodný dodávateľ elektriny alebo pôvodný dodávateľ plynu vznesie námietku proti zmene dodávateľa bezdôvodne, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla odberateľovi elektriny, novému dodávateľovi elektriny a prevádzkovateľovi sústavy alebo odberateľovi plynu, novému dodávateľovi plynu a prevádzkovateľovi siete. 13. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 14. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. 15. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie úplné zistil skutkový stav, či na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 16. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že proces zmeny dodávateľa elektriny či plynu je upravený zákonom o energetike. Ak sa odberateľ elektriny alebo plynu rozhodne zmeniť svojho pôvodného dodávateľa, bezodplatne tak môže urobiť len v zákonom stanovených prípadoch, a to vtedy, ak odberateľ nesúhlasí so zmenou ceny za dodávku energií alebo nesúhlasí so zmenou obchodných podmienok dodávok energií, ktoré zmeny mu oznámil pôvodný dodávateľ. V takom prípade nový dodávateľ požiada príslušnú distribučnú spoločnosť o zrealizovanie zmeny dodávateľa na odberných miestach odberateľa. Pôvodný dodávateľ má v zmysle ust. § 17 ods. 11 zákona o energetike možnosť podať proti zmene dodávateľa námietky. Súd prvej inštancie v bode 37. napadnutého rozhodnutia podrobne popísal zákonný postup podávania námietok. Zákon o energetike zároveň upravuje, že v prípade, ak pôvodný dodávateľ elektriny alebo pôvodný dodávateľ plynu vznesie námietku proti zmene dodávateľa bezdôvodne, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla odberateľovi elektriny, novému dodávateľovi elektriny a prevádzkovateľovi sústavy alebo odberateľovi plynu, novému dodávateľovi plynu a prevádzkovateľovi siete. 17. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyslovil záver, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný podal námietky z dôvodu nedodržania lehoty na doručenie výpovedí zmlúv o dodávke energií. Uviedol, že žalobca dôvod podania námietok opieral o e-mail zaslaný p. A. N., v ktorom mal byť uvedený dôvod podania námietok zo strany žalovaného, avšak p. A. N. nemal rozhodovaciu právomoc v spoločnosti žalovaného. Zdôraznil, že námietky môže pôvodný dodávateľ podať výlučne z dôvodu neukončenia pôvodnej zmluvy o dodávke energií. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že bod 4. napadnutého rozhodnutia, na ktorý žalovaný v tejto súvislosti odkazuje, nie je skutkovým zistením súdu ako namieta žalovaný, ale tou časťou odôvodnenia, v ktorej súd v súlade s ust. § 220 ods. 1 CSP uvádza, aké skutočnosti žalobca s uplatneným nárokom tvrdil, aké dôkazy označil. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že vecná regulácia námietok spočíva v tom, že pôvodný dodávateľ ich môže oprávnene podať výlučne z dôvodu neukončenia pôvodnej zmluvy o dodávke energií najneskôr ku dňu zmeny dodávateľa. Žalovaný v konaní aj uvádzal, že má za to, že nedošlo platne k ukončeniu pôvodných zmlúv o dodávke energií, ktoré odôvodňoval námietkami v súvislosti s platnosťou plnomocenstiev a včasnosťou podania výpovedí zmlúv o dodávke elektriny a o dodávke plynu, s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne a dostatočne vysporiadal v bodoch 39., 40. a 41. 18. Podľa odvolacieho súdu je potrebné upriamiť pozornosť aj na uvedený email zo dňa 09.01.2014, (č.l. 46), v ktorom pán A. N. uviedol „požadavek na změnu dodavatele pro daná odběrná místa jsme zamítli jelikož jste nedodrželi zákonem předpisaný termín pro podání výpovědi tj. 15 dnu před datem účinnosti změny ceny,viz zákon č. 2512012 z.z., § 17 odst. 4“. Túto e-mailovú správu zaslal pán A. N. z e-mailovej V. A..sk, a zároveň v tomto e-maile je A. N. identifikovaný ako Senior specialista pro SK STORNO, SLOVAKIA ENERGY s.r.o.. Z uvedeného je zrejmé, že A. N. poslal tento e-mail v mene žalovaného, spoločnosti SLOVAKIA ENERGY s.r.o., žalobca preto nemal dôvod spochybňovať (aj s poukazom na ust. § 15 ods. 1 OBZ) jeho obsah. 19. Odvolací súd zhodne so žalobcom konštatuje, že uvedený e-mail však nebol v tomto smere jediným dôkazom preukazujúcim dôvody podania námietok žalovaným. Okrem e-mailu zo dňa 09.01.2014 je potrebné vziať na zreteľ aj list žalovaného zo dňa 04.04.2014 adresovaný žalobcovi (č.l. 53-55), v ktorom na str. 2 uviedol „zo strany SPP nebola naplnená podmienka daná § 17 ods. 4 zákona o energetike a odstúpenia od vyššie uvedených zmlúv, neboli doručené v lehote 15 dní pred dátumom účinnosti zmeny“ a na strane 3 uviedol „Právo na náhradu škody, ktoré sa domnievate, že vzniklo odkazom na § 17 ods. 11 zákona o energetike, by Vašej spoločnosti náležalo iba v prípade že by spoločnosť SLOVAKIA ENERGY podala námietku proti zmene dodávateľa bezdôvodne. Táto podmienka nebola naplnená, nakoľko spoločnosť SLOVAKIA ENERGY dôvod mala a týmto bolo práve spomínané nedodržanie lehoty pre podanie odstúpenia od zmluvy bez sankcií zo strany dodávateľa pri zmene ceny/obchodných podmienok.“ Ďalším dôkazom, preukazujúcim skutočnosť, že žalovaný podal námietky z dôvodu oneskoreného podania výpovedí pôvodných zmlúv o dodávke plynu a elektriny bolo rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 30.12.2014 č. 0055/2014/K, z ktorého vyplýva, že úrad žalovanému uložil úhrnnú pokutu vo výške 27.600 eur, keď okrem iných povinností nedodržal povinnosť podľa § 17 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších zákonov. Úrad vykonanou kontrolou zoznamu odberateľov elektriny v domácnosti, predloženého žalovaným, ktorí doručili žalovanému výpovede zo zmluvy o združenej dodávke elektriny z dôvodu nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku elektriny odberateľom v domácnosti účinnou od 01.01.2014, zistil, že žalovaný u 1.829 odberateľov elektriny v domácnosti namietol zmenu dodávateľa z dôvodu nesplnenia lehoty pre bezodplatné vypovedanie zmluvy o združenej dodávke elektriny podľa § 17 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aj napriek tomu, že zmluva o združenej dodávke elektriny bola vypovedaná doručením oznámenia o výpovedi takejto zmluvy najneskôr 15 dní pred plánovaným dňom účinnosti zmeny. Konštatoval, že tým, že vzniesol námietku proti zmene dodávateľa elektriny, sa dopustil správneho deliktu podľa § 91 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, a tiež nedodržal povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, pretože uvádzal v období od 18.12.2013 do 18.03.2014 deň účinnosti Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti od 18.01.2014, v rozpore so šiestou časťou článku XX bodu 9 Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti schválených rozhodnutím URSO č. 0081/2013/P-OP zo dňa 27.11.2013 a nie od 17.01.2014, nevykonával regulovanú činnosť - dodávka plynu odberateľom plynu v domácnosti v súlade s rozhodnutím URSO, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p) zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Podrobnejšie odôvodnenie uvedeného rozhodnutia je v bodoch 21. až 25. napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný podal námietky neodôvodnene. Žalovaný síce uviedol, že má za to, že nedošlo platne k ukončeniu pôvodnej zmluvy o dodávke energií, tvrdenia odôvodňujúce takýto záver však v konaní nepreukázal a zároveň táto skutočnosť nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Odvolací súd preto považoval uvedenú námietku žalovaného za nedôvodnú. 20. Žalovaný ďalej namietal, že súd si nesprávne vyložil § 17 ods. 4 zákona o energetike, z ktorého vyplýva, že dôvod na bezodplatné vypovedanie zmlúv o dodávke je viazaný na nesúhlas odberateľa so zmenou ceny alebo obchodných podmienok, a teda nestačí iba samotná zmena, ale je nevyhnutný prejav vôle - nesúhlas odberateľa s touto zmenou. Absencia prejavu vôle odberateľov, t.j. prejav vôle odberateľa, či súhlasí alebo nesúhlasí so zmenou ceny či obchodných podmienok bola podľa žalovaného dôvodom neplatnosti výpovede, a teda neplatného ukončenia pôvodnej zmluvy. Odvolací súd nesúhlasí s uvedenou argumentáciou žalovaného, nakoľko z ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o energetike, ani z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu uvedený právny záver nevyplýva a nie je dôvod pristúpiť k výkladu, podľa ktorého by bol potrebný samostatný výslovný prejav vôle odberateľov vyjadrujúci nesúhlas so zmenou ceny alebo obchodných podmienok. Zákon o energetike v ustanovení § 17 ods. 4 výslovne neustanovuje povinnosť urobiť ďalší, samostatný právny úkon spočívajúci vo vyslovení nesúhlasu s uvedenými zmenami. V danom prípade je, podľa odvolacieho súdu, potrebné vychádzať z vôle odberateľov a rešpektovať ich slobodný prejav vôle zmeniť svojho dodávateľa, ktorý jasne a dostatočne vyjadrili uzatvorením nových zmlúv o dodávke energií so žalobcom a následným udelením plnomocenstva na zmenu dodávateľa, v ktorých bol tento nesúhlas odberateľov obsiahnutý. Týmto odberatelia prejavili vôľu nezotrvať ďalej v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Keďže vôľa odberateľov bola jasne vyjadrená v ich konaní (uzatvorenie nových zmlúv o dodávke energií so žalobcom a udelenie plnomocenstva na zmenu dodávateľa), nemožno dospieť k záveru, že by vôľa odberateľov absentovala. Súd prvej inštancie podrobne popísal obsah plnomocenstiev v bodoch 15. až 18. napadnutého rozhodnutia a následne ich platnosť vyhodnotil v bode 39.. Ohľadom argumentácie žalovaného, že odberatelia v čase podpisu žalobcovi udelených plnomocenstiev na ich zastupovanie pri zmene dodávateľa nemohli vyjadriť nesúhlas s akoukoľvek zmenou v súlade s § 17 ods. 4 zákona o energetike, nakoľko zmena ceny či obchodných podmienok u žalovaného nastala až po podpise týchto plnomocenstiev, sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd poukázal na skutočnosť, že bezplatná zmena dodávateľa energií za trvania zmluvy o dodávke energií s iným dodávateľom bola možná len pri existencii zákonom predpokladaných dôvodov výpovede zmlúv o dodávke energie, a to zmene ceny a zmene obchodných podmienok dodávateľa, preto je prirodzené, že ak chcel odberateľ takýmto spôsobom svojho dodávateľa zmeniť, musel počkať na to, kým pôvodný odberateľ cenu komodít alebo obchodné podmienky zmení. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že „samotná skutočnosť, že odberateľ svoje rozhodnutie zmeniť dodávateľa energií učinil skôr (aj s určitým väčším či menším časovým odstupom), ako mal možnosť oboznámiť sa so zmenou ceny alebo VOP, a teda v danom čase nevedel, či sa cena elektriny v jeho neprospech zmení alebo či zmena VOP jeho postavenie zhorší, neznamená, že jeho vôľa nebola rešpektovaná a žalobca pri jeho zastupovaní pri výpovedí zmlúv na základe plnomocenstva konal v rozpore s jeho záujmom.“ Odvolací súd zdôrazňuje, že v čase, keď už boli známe nové ceny elektriny a nové obchodné podmienky týkajúce sa plynu zo strany žalovaného, každý z odberateľov mal dostatočný časový úsek na to, aby zhodnotil, či zotrvá v zmluvnom vzťahu s pôvodným dodávateľom (žalovaným) alebo dodávateľa zmení. V prípade, ak odberateľ dospel k záveru, že jeho vôľou je zotrvať v právnom vzťahu s pôvodným dodávateľom, mal možnosť plnomocenstvo udelené žalobcovi na zmenu dodávateľa vypovedať. Keďže takáto situácia v prejednávanom prípade nenastala, argumentáciu žalovaného ohľadom nerešpektovania vôle odberateľov energií a rozporu záujmov odberateľov energií so záujmami žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Vo zvyšku odvolací súd odkazuje na bod 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie uvedenou argumentáciou žalovaného bližšie zaoberal a dostatočným spôsobom vysporiadal. 21. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dôkazy, keď ani na základe predloženého návrhu žalovaného nevykonal dokazovanie vypočutím odberateľov, odvolací súd uvádza, že podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, zároveň podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V bode 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol dôvody, pre ktoré nevykonal dokazovanie vypočutím každého jedného z dotknutých odberateľov, či súhlasili alebo nesúhlasili so zmenou ceny elektriny alebo zmenou obchodných podmienok, keďže mal dostatočne preukázané, že vôľou odberateľov bolo zmeniť dodávateľa energií, ktorú prejavili podpisom nových zmlúv o dodávke energií so žalobcom a následným udelením plnomocenstva na úkony spojené so zmenou dodávateľa postupom stanoveným zákonom o energetike. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho súdu, že navrhované dokazovanie by nebolo hospodárne a účelné a nesmerovalo by ani vzhľadom na právny názor súdu k inému rozhodnutiu vo veci. Má za to, že súd prvej inštancie nevykonaním dokazovania výsluchom dotknutých odberateľov žiadnym spôsobom nepochybil, pretože nebol povinný vykonať všetky navrhované dôkazy a zároveň dostatočným spôsobom zdôvodnil, prečo dokazovanie výsluchom odberateľov nevykonal. Skutkový stav bol v danom prípade dostatočným spôsobom zistený na to, aby mohol súd vo veci rozhodnúť o existencii nároku žalobcu na náhradu škody. Postup súdu prvej inštancie je v súlade s uvedenými ustanoveniami CSP a rovnako v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. 22. K námietke žalovaného, že dohoda o plnomocenstve, na základe ktorej žalobca v mene spotrebiteľov vypovedal zmluvy o dodávke elektriny a plynu uzavreté so žalovaným, má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, kedy bol žalovaný toho názoru, že plnomocenstvá uzavreté vo forme formulárových zmlúv sú veľmi všeobecné, rozsiahle, nekonkrétne a povrchné, pričom v dôsledku neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ obsiahnutej v dohode o plnomocenstve, spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto dohody ku škode spotrebiteľa a vzhľadom na skutočnosť, že plnomocenstvá neboli individuálne dojednané, dospel žalovaný k záveru, že sú neplatné, odvolací súd uvádza nasledovné. Žalovaný sa nesprávne domnieva, že splnomocnenie udelené žalobcovi dotknutými odberateľmi na výpoveď zmluvy o dodávke plynu malo formu dohody o plnomocenstve, ako dvojstranný právny úkon (zmluva), nakoľko v danom prípade išlo o splnomocnenie predstavujúce jednostranný právny úkon (§ 31 OZ), ktorým splnomocniteľ (odberateľ) splnomocnil splnomocnenca (žalobcu, t.j. dodávateľa) na všetky právne úkony spojené s vykonaním ukončenia zmluvy o dodávke energií uzavretých medzi odberateľmi a žalovaným. Z dôvodu, že v danom prípade splnomocnenie žalobcu bolo uskutočnené na základe jednostranného právneho úkonu odberateľa, a teda nešlo o zmluvu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú celú ďalšiu argumentáciu žalovaného ohľadom neprijateľnej podmienky, nakoľko táto by v zmysle § 52 a nasl. OZ mohla existovať len v spotrebiteľskej zmluve, t.j. v dvojstrannom právnom úkone, čo v danom prípade nebolo splnené. 23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný nesie zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že neoprávnene podal námietky proti zmene dodávateľa elektriny a plynu. Odvolací súd súhlasí s jeho záverom, že vykonaným dokazovaním žalobca preukázal, že námietky žalovaného voči zmene dodávateľa boli podané neoprávnene, nakoľko tak k zmluvám o dodávke elektriny ako aj k zmluvám o dodávke plynu boli riadne a včas doručené výpovede, a z tohto dôvodu skončila platnosť týchto zmlúv a v príčinnej súvislosti s neoprávnene podanými námietkami proti zmene dodávateľa tak žalobcovi vznikla škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá v zmysle § 17 od. 11 zákona o energetike. Vzhľadom na to, že určenie výšky nároku na náhradu škody si bude vyžadovať ďalšie podrobné, rozsiahle a časovo náročné dokazovanie, súd prvej inštancie správne postupoval, keď z dôvodu účelnosti konania rozhodol v súlade s ust. § 214 CSP medzitýmnym rozsudkom tak, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný. Súd prvej inštancie sa v medzitýmnom rozsudku vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhodol, z jeho odôvodnenia je zrejmé, o akom základe prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil stým, že o výške nároku a o trovách konania rozhodne v konečnom rozsudku. 24. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Taktiež odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je preto opodstatnená námietka žalovaného, že odvolací súd napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 24Cb/108/2014-567 zo dňa 15.02.2018 potvrdil ako vecne správny. 27. V rámci vyjadrenia doručeného súdu dňa 19.04.2018 žalovaný podal podnet na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie a konanie prerušil až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke. Predbežné otázky položené Súdnemu dvoru Európskej únie by podľa žalovaného mohli znieť nasledovne: · Odporuje právnej úprave obsiahnutej v článku 3 ods. 3 v spojení s prílohou I ods. 1 písm. b) smernice 2009/72/ES a v článku 3 ods. 3 v spojení s prílohou I ods. 1 písm. b) smernice 2009/73/ES taký výklad, podľa ktorého môže nový dodávateľ elektriny alebo plynu konajúci v mene odberateľa elektriny alebo plynu(na základe skôr udelenej plnej moci) vypovedať zmluvu o dodávke elektriny alebo plynu uzavretú s doterajším dodávateľom elektriny alebo plynu bez toho, aby (i) bol spotrebiteľ vopred informovaný o obsahu zmeny cien alebo iných zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvného vzťahu s doterajším dodávateľom elektriny alebo plynu a (ii) spotrebiteľ vyjadril svoj nesúhlas s takouto zmenou? · Možno považovať za nekalú zmluvnú podmienku v zmysle článku 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS v spojení s článkom 3 ods. 3 a prílohou I ods. 1 písm. b) Smernice 2009/72/ES a s článkom 3 ods. 3 a prílohou I ods. 1 písm. b) Smernice 2009ú73/ES také ustanovenie dohody o plnomocenstve, ktoré umožňuje novému dodávateľovi elektriny alebo plynu vypovedať v mene spotrebiteľa (na základe skôr udelenej plnej moci) zmluvu o dodávke elektriny alebo plynu uzavretú s doterajším dodávateľom elektriny alebo plynu bez toho, aby (i) bol spotrebiteľ vopred informovaný o obsahu zmeny cien alebo iných zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvného vzťahu s doterajším dodávateľom elektriny alebo plynu a (ii) spotrebiteľ vyjadril svoj nesúhlas s takouto zmenou? 28. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 29. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 30. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEU), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. 31. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/33/2012 zo dňa 29.03.2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil práve aj otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 ZFEU Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej prejudiciálnej otázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa čl. 267 ZFEU má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“ 32. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEU nemožno vykladať absolútne t.j., že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru Európskej únie nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 06. októbra 1982 vo veci CILFIT, S - 283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že článok 177 ZEHS (teda článok 267 ZFEU) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva spoločenstva na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. 33. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEU Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu zmluvy a aktov prijatých inštitúciami únie. 34. V danom prípade žalovaným navrhované predbežné otázky považoval odvolací súd za zjavne neopodstatnené a irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúce konanie. Odvolací súd nepovažoval za potrebné predložiť žalovaným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, na to aby mohol rozhodnúť vo veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, IV. ÚS 206/2008 „Účastník konania podľa zákonnej úpravy nemá nárok na to, aby vnútroštátny súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.“ Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v konaní nevznikla potreba iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie. 35. Na záver vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).