Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/303/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218944 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214218944.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manželky: K.. X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., V., zastúpená JUDr. Martou Huttovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Bezekova 13, proti manželovi: K.. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., L. XX, t. č. bytom F., V. XX, zastúpený AK Neuschlová s. r. o. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej H. L.. nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/143/2014-491 zo dňa 23.01.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 28P/143/2014-496 zo dňa 23.01.2018 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu N. L. vo zv. 1, roč. 1, str. XX, pod por. č. 7. Y. H. L. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s vymedzením jej zabezpečenia. Súd prvej inštancie upravil striedavú starostlivosť aj počas letných, zimných, jarných, veľkonočných a jesenných prázdnin. Určil miesto odovzdania a prevzatia maloletej, obidvom rodičom priznal právo zastupovať a spravovať majetok maloletej, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, 19 ods. 1, § 22, 23, 24, 43 ods. 1, § 62, 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené, trvalo rozvrátené, manželstvo je iba formálnym zväzkom, ktoré si neplní svoje ekonomické, biologické ani výchovné poslanie. Príčiny rozvratu ustálil súd prvej inštancie na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. Súd prvej inštancie v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom vysvetlil zmysel a účel striedavej osobnej starostlivosti z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že obidvaja rodičia majú predpoklady riadne sa o maloleté dieťa starať, a to ako osobnostne aj materiálne a je v záujme maloletej, aby sa obidvaja rodičia plnohodnotne podieľali na jej výchove. Matka poukazovala na znalecký posudok, ktorý striedavú starostlivosť neodporúčal, je však potrebné spomenúť, že v znaleckom posudku navrhol znalec vyšší podiel otca na výchove. Navyše od vypracovania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je v inej vývojovej fáze, s ktorou súvisí aj zmena koncentrácie na toho ktorého rodiča. Súd prvej inštancie prihliadol aj na názor maloletej, ktorá sa pri výsluchu jednoznačne vyjadrila, že by chcela byť viac s otcom a že chce stráviť s obidvoma rodičmi rovnaký čas. Súd prvej inštancie vyhodnotil rozumovú vyspelosť maloletej tak, že maloletá má predstavu o tom, čo je striedavá osobná starostlivosť a tento model starostlivosti preferuje. Súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by rodičov, resp. otca diskvalifikovali z práva podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a vytesnili ho do úlohy víkendového otca. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj odlišný výchovný prístup rodičov, pričom konštatoval, že uvedené nie je v rozpore so záujmom maloletej, keď takýto prístup funguje vo väčšine rodín a málokedy sa vyskytnú dvaja povahovo rovnakí jedinci. Súd prvej inštancie apeloval na obidvoch rodičov, aby vystúpili zo svojich egoistických postojov, mali by byť viac tolerantní a uvedomiť si, že aj ten druhý rodič to myslí s dieťaťom dobre, napriek tomu, že má iné prejavy a spôsoby výchovy. Pre maloletú bude prínosom, pokiaľ bude mať s obidvomi rodičmi plnohodnotný vzťah, v ktorom otec nebude redukovaný len na víkendového hostiteľa. Maloletá tak môže čerpať ako z matkinej prísnejšej a systematickejšej výchovy, tak aj z otcovej benevolentnejšej. Súd prvej inštancie upravil striedavú osobnú starostlivosť počas školského roka a vymedzil trvanie striedavej osobnej starostlivosti aj počas prázdnin. Súd prvej inštancie priznal obom rodičom právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, keďže nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné niektorého z rodičov v tejto otázke obmedziť. Pri určovaní výživného vychádzal súd prvej inštancie z možností otca, ktoré sú výrazne lepšie ako možnosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Vyživovaciu povinnosť určil vo výške XXX eur mesačne. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva - v časti zverenia maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti počas školského roka, ako aj počas školských prázdnin a určenia výživného vo výške XXX eur mesačne. Namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, svojvoľný, nevychádza zo skutočného stavu a dôkazov, ktoré boli vo veci pred súdom prvej inštancie vykonané. Zdôvodnenie rozhodnutia je na viacerých miestach protirečivé, vzájomne si odporujúce a je odrazom subjektívneho názoru zákonného sudcu. V časti určenia výživného je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil ustanoveniami Zákona o rodine, ani ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku. Rozsudok je nesprávny, nezákonný. Od začiatku na súde prvej inštancie uvádzala, že na zverenie maloletej H. do takejto osobnej starostlivosti nie sú splnené zákonné predpoklady, otec maloletej nespĺňa materiálne ani nemateriálne podmienky striedavej osobnej starostlivosti, taká starostlivosť nebola podporená ani PhDr. R. Y., ktorá o tom vypracovala 05.02.2015 písomnú psychologickú správu. Striedavú osobnú starostlivosť neodporúčal ani znalec PhDr. V. V., ktorý vypracoval znalecký posudok. Skutočnosť, že H. uviedla, že chce s otcom tráviť viac času, ešte nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť odôvodňujúcu zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Súd nemohol vychádzať len na základe tohto jej názoru a toho, čo povie maloleté dieťa, v tomto prípade otcom a kolíznou opatrovníčkou zmanipulovaná H., ale musí zisťovať, či je otcom požadovaná striedavá osobná starostlivosť o maloletú v jej záujme, či takouto úpravou budú lepšie zaistené jej potreby. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie sa nedá zistiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jej vážnymi námietkami o manipulácii H. zo strany otca, ktorá manipulácia negatívne zasahuje do výchovy maloletej H. a ohrozuje jej riadny psychický vývoj. Po tom, čo začal otec maloletú manipulovať, aby povedala, že chce byť u neho rovnaký čas ako u nej, sa maloletá začala správať agresívnejšie, prestala ju rešpektovať, jej snaha o výchovu začala zlyhávať, pretože pod vplyvom otca ju maloletá ignorovala. Odmietala sa podrobovať základnej osobnej hygiene, slušnému správaniu, predtým bola maloletá slušné, milé dieťa. Poukázala na problémy, ktoré vznikli v škole v súvislosti so šikanovaním spolužiačky. Nesúhlasila so záverom súdu, že dieťa bude čerpať z jej prísnejšej a systematickejšej výchovy a otcovej benevolentnejšej výchovy, čo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naopak udalosť, ktorá sa stala v škole 30.11.2017, jednoznačne preukázala, že otec nemá osobnostné predpoklady k tomu, aby H. vychovával správnym smerom a že nie je schopný zvládnuť striedavú osobnú starostlivosť a že jeho nepochopiteľná benevolentná výchova môže viesť ku katastrofálnym následkom vo výchove maloletej, keď nezvláda striedavú osobnú starostlivosť, maloletá H. si riadne nevypracováva domáce úlohy, tieto si ponecháva na pobyt u nej. Otec nemá ani materiálne podmienky na to, aby mu bola zverená dcéra do striedavej osobnej starostlivosti, poukazovala na to, že otec bol rok práceneschopný v roku 2016/2017, pričom súd nezisťoval, akým ochorením trpel, či toto ochorenie nemôže v budúcnosti ohroziť jeho starostlivosť o maloletú dcéru. Bolo jednoznačne preukázané, že otec bol od septembra 2017 do februára 2018 evidovaný na úrade práce s podporou len vo výške XXX eur, z ktorej má zabezpečovať chod spoločnej domácnosti, ktorú vedie so svojou terajšou priateľkou, pričom v tejto ich spoločnej domácnosti žijú 3 maloleté deti, pričom dve pochádzajú z predchádzajúceho manželstva otcovej priateľky, jedno maloleté dieťa je ich spoločné. Otec obýva prenajatý byt od cudzej osoby a do takéhoto neistého a nevhodného materiálneho prostredia chce vtiahnuť aj maloletú H., ktorá má 3 roky stabilné prostredie u nej, pričom jej výživu zabezpečuje jej partner. V súčasnosti je H. v jej starostlivosti, s otcom sa stýka každý párny týždeň od štvrtka 16. hodiny do pondelka 8. hodiny a maloletá je s takýmto spôsobom starostlivosti spokojná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadla aj v časti určenia výživného vo výške XXX eur mesačne. Poukázala, že mesačné náklady na maloletú H. sú vo výške X XXX eur, čo v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázala a znášať tieto mesačné náklady nemôže, keď ona je na rodičovskej dovolenke s jeden a polročným synom F. a jej partner nemá k H. žiadnu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej, keď pracoval, dosahoval zárobok vo výške X XXX eur. Po skončení pracovného pomeru obdržal vo februári 2017 odmenu vo výške XX XXX eur. Od septembra 2017 do 01. februára 2018 poberal podporu vo výške XXX eur, jeho mesačný príjem teda nie je zanedbateľný. Primeraná výživa na H. je XXX eur. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, bude upravený styk otca s maloletou tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od štvrtka 16. hodiny do nedele 18. hodiny, každý párny rok od 01. júla 10. hodiny do 15. júla 18. hodiny, od 01. augusta 10. hodiny do 15. augusta 18. hodiny. Každý nepárny rok od 15. júla 10. hodiny do 31. júla 18. hodiny, od 15. augusta 10. hodiny do 31. augusta 18. hodiny. Počas Vianoc a zimných prázdnin každý párny rok od 1. dňa zimných prázdnin od 10. hodiny do 25. decembra do 10. hodiny a od 02. januára 10. hodiny do konca zimných prázdnin do 18. hodiny. V nepárnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin od 10. hodiny prvého dňa prázdnin do 18. hodiny posledného dňa prázdnin a v každom párnom roku počas veľkonočných sviatkov od 10. hodiny prvého dňa veľkonočných sviatkov do 18. hodiny posledného dňa veľkonočných sviatkov, kedy si dieťa prevezme a odovzdá v mieste jej bydliska. Žiadala zmeniť výšku vyživovacej povinnosti tak, že bude otec platiť výživné vo výške XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.. 4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že vo veci vykonal šetrenie v obidvoch domácnostiach a v oboch prípadoch bola v domácnosti prítomná aj maloletá H., u matky má H. mladšieho nevlastného brata a každý druhý víkend je tam aj dcéra partnera matky. U otca má okrem nevlastného mladšieho súrodenca dve deti otcovej partnerky, ktoré sú vo veku H. a H. má s nimi dobrý vzťah. Bytové podmienky v rodinách boli na rovnakej úrovni. Matka býva v 4 - izbovom byte a otec maloletej obýva 5 - izbový byt, ani jeden z bytov nie je vo vlastníctve H. rodičov a v oboch bytoch má H. vlastnú plne zariadenú izbu. V oboch domácnostiach mohol kolízny opatrovník sledovať interakciu s prostredím a členmi domácnosti a H. pôsobila rovnako spokojne a uvoľnene. H. má v oboch domácnostiach porovnateľné podmienky pre jej zdravý vývin. S H. vykonali aj pohovor v domácnosti matky a tiež na Okresnom súde Bratislava II, H. bolo vysvetlené, ako funguje striedavá osobná starostlivosť a čo všetko obnáša, na čo H. uviedla, že si vie predstaviť fungovanie v takomto režime a priala by si to. Poukázali na príslušné ustanovenie zákona, kde je potrebné prihliadať na názor maloletej. H. mala v čase vykonávania pohovorov 11 rokov, otázky jej boli kladené primerane jej vekovej a rozumovej vyspelosti a jej názor bol tým, čo odzrkadľuje jej osobné pocity a považuje za dôležité naň prihliadnuť. Pre zdravý vývoj dieťaťa je oveľa dôležitejšia psychická pohoda, ukončenie rivality medzi rodičmi a vlastný osobný priestor na trávenie času s každým rodičom. Striedavá osobná starostlivosť o maloletú je v jej najlepšom záujme, a preto navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nie je možné sa s jej tvrdeniami stotožniť. Zverenie maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti je v jej záujme. Správy, na ktoré matka poukazuje, sú prekonané, pričom znalec V. aj vo svojom posudku konštatoval, že je potrebné mu dať vo výchove maloletej väčší priestor, nakoľko osobnostné predpoklady na výchovu maloletej majú obaja rodičia podobné. Matka svojím odvolaním len deklaruje, že nevidí dôvod na rešpektovanie nielen nevyhnutnosti otcovského výchovného prvku, ale nerešpektuje ani vyjadrenie svojej dcéry, keď tvrdí, že bola zmanipulovaná ním a kolíznou opatrovníčkou. Tieto tvrdenia matky sú účelové, nijakým spôsobom nepreukázané, zavádzajúce a nepravdivé a dehonestujúce vôľu samotnej H., ktorá si dovolila v rámci svojho výsluchu pred súdom a opatrovníkom uviesť, že chce byť s otcom viac času, resp. že chce s oboma rodičmi tráviť rovnaký čas. Faktom je, že po vyhlásení prvostupňového rozsudku matka začala obmedzovať stretávanie sa otca s maloletou, napriek pôvodnej dohode rodičov z pojednávania 11.07.2017 a stanovisku maloletej H. autoritatívne rozhodla, že styk sa bude realizovať po vzájomnej dohode, avšak o akú dohodu by malo ísť, neuviedla. Nie je pravdou, že H. súčasný stav vyhovuje, ale bojí sa povedať, že chce ísť k otcovi, len v mesiaci marec 2018 sa k nemu iniciatívne pýtala na celý týždeň, čo však matka neumožnila. Takéto prosby mala aj v minulosti, čomu matka vyhovela len vo výnimočných prípadoch. Želanie H. je potrebné považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa, H. dokázala jednoznačne formulovať svoj názor na dovtedajšie fungovanie a svoju predstavu porozvodového usporiadania bez akéhokoľvek ovplyvňovania zo strany otca, či dokonca kolízneho opatrovníka, ktorý, keď si dovolil vysloviť iný názor, ako zrejme matka očakávala, bol obvinený zo zaujatosti či dokonca manipulácie dieťaťa. Pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti súd musí prihliadať aj na citové väzby dieťaťa, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. O citových väzbách možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s obidvoma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom. Aj po materiálnej stránke bolo preukázané, že o H. je v domácnosti otca riadne postarané, H. má samostatnú izbu so všetkým potrebným pre oddych, ako aj prípravu na vyučovanie. Neobstojí ani argument matky, že ide o byt, ktorý je v prenájme, lebo matka rovnako žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom v prejnájme. Dôvodom odmietnutia striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť ani problematická komunikácia medzi rodičmi. Nie je pritom možné vylúčiť, že práve striedavá osobnej starostlivosti má byť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť má nútiť rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený, aby svoje chovanie zmenil, Nie je pravdou, že by sa u neho H. nedostatočne pripravovala na vyučovanie, H. dosahuje výborné výsledky, na polročnom vysvedčení mala samé jednotky a pochvalu od učiteľa. C. zabezpečuje prípravu H. na vyučovanie. Taktiež nie je pravdou tvrdenie matky, že pod jeho vplyvom sa zmenilo správanie H., keď on nemá s H. žiadne výchovné problémy, naopak asi matka potom nezvláda jej výchovu. Nie je pravda, že by matkou tvrdenú šikanu zo strany H. zľahčoval, v danom prípade išlo o konflikt, šarvátku medzi spolužiačkami, ktorú si navzájom vydiskutovali a nejde o šikanu, ako tvrdí matka. Navrhoval tiež stretnutie s rodičmi dotknutých dievčat. Tiež nie sú pravdivé tvrdenia matky, že nemá dostatočné materiálne podmienky pre starostlivosť o maloletú. Jednoznačne preukázal všetky svoje príjmy, nemocenské dávky, ako aj dávku v nezamestnanosti. Priebežne prispieval na voľnočasové aktivity, zakupoval knihy, školské časopisy, uhradil sumu XXX eur za školský klub na celý rok, sumu XXX eur za obed. Uhradil v školskom roku 2016/2017 sumu XXX eur za obedy, od septembra 2017 zakupuje maloletej električenku na 3 mesiace, v novembri 2016 uhradil tábor N. v sume XX eur. Riadne si plní svoju vyživovaciu povinnosť a poukazuje XXX eur mesačne. Matka nezdokladovala relevantne výšku výdavkov, ktoré má s H.. Sumu vyčíslenú matkou v plnom rozsahu namieta, pretože táto nezodpovedá ani možnostiam matky, ani jeho možnostiam , keď má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom matka svoju životnú úroveň odvodzuje od nadštandardnej životnej úrovne a príjmu svojho partnera, čo nemôže vodítkom pre určenie výživného. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správny. 6. V ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich prednesoch a matka žiadala vyhovieť odvolaniu. 7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP, kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne. 8. Predmetom odvolacieho konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. L., nar. XX.XX.XXXX (ďalej maloletá) na čas po rozvode. Účastníkmi konania sú otec, matka, maloletá, kolízny opatrovník. 9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, svoje rozhodnutie aj zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 10. Súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. 11. Zákon o rodine v príslušných vyššie citovaných ustanoveniach zákona stanovuje podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Za situácie, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila matka maloletej, súd prvej inštancie dôsledne skúmal, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Odvolací súd vyhodnotil závery súdu prvej inštancie ako správne, keď nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami matky. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodnutí o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nevychádzal súd len z matkou tvrdeného jediného kritéria názoru maloletej. Názoru maloletej venoval súd prvej inštancie dostatočnú pozornosť a vykonal aj iné dôkazy svedčiace takémuto spôsobu starostlivosti o maloletú. Odvolací súd zdôrazňuje, že maloletá jednoznačne vyslovila svoj názor, pričom správne súd prvej inštancie posudzoval jej vekovú a rozumovú vyspelosť a najmä schopnosť vyjadriť svoj názor. Odvolací súd rozhodne popiera tvrdenia matky, že maloletá je zmanipulovaná zo strany otca alebo kolízneho opatrovníka, keď uvedené skutočnosti by bolo možné tvrdiť aj o matke, keď maloletá sa odmietala vyjadriť k okolnostiam, ktoré by nahnevali matku. Zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by takéto tvrdenia matky odôvodňovali. Kolízny opatrovník konal v súlade so záujmom maloletej. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aj rozdielne výchovné postupy a výchovné prostredia môžu na maloleté dieťa pôsobiť pozitívne. Dôležitá je skutočnosť, že pre maloletú je zachovaný rovnaký rozsah pôsobenia matky či otca. Nemožno súhlasiť ani s námietkou matky, že otec nemá materiálne podmienky pre starostlivosť o maloletú, keď matka rovnako ako otec maloletej býva v prenajatom byte a šetrením zo strany kolízneho opatrovníka, ako aj z jeho vyjadrenia k odvolaniu vyplynulo, že materiálne a bytové podmienky pre starostlivosť o maloletú sú porovnateľné. Nemožno taktiež ani súhlasiť so záverom matky, že ani zo znaleckých posudkov nevyplynulo, že nie je vhodná striedavá osobná starostlivosť o maloletú, keď uvedená skutočnosť z posudku PhDr. V. ani nevyplýva. Z uvedeného posudku jednoznačne vyplýva, že je otcovi potrebné vo výchove dať väčší priestor, nakoľko osobnostné predpoklady na výchovu maloletej majú obidvaja rodičia podobné. Tvrdenie maloletej H. si nemôže matka vykladať inak, keď tieto boli jednoznačné. Odvolanie matky nie je dôvodné ani v časti určenia výživného, keď matka si v odvolaní protirečí, keď na jednej strane udáva, že otec nemá materiálne podmienky pre výchovu maloletej a na druhej strane trvá na určení vyživovacej povinnosti vo výške XXX eur mesačne. Obdobia práceneschopnosti a nezamestnanosti otca, na ktoré matka poukazuje, boli finančne riadne pokryté a ani uvedená skutočnosť nie je dôvodom pre iné rozhodnutie, keď naviac bolo šetrením kolízneho opatrovníka zistené, že otec má podobné podmienky pre výchovu maloletej ako matka. Náklady, ktoré matka na maloletú uvádza, možno vzhľadom na vek maloletej vyhodnotiť ako nadhodnotené, nezodpovedajúce ani životnej úrovni matky. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti nie je potrebné predkladať bločky, ale treba predovšetkým vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Náklady, ktoré matka na maloletú vyčíslila, sú neprimerané, či už k zistenému príjmu otca, ako aj k súčasnej finančnej situácii matky. Výživné bolo súdom prvej inštancie určené v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine s poukazom na odôvodnené potreby maloletej a možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov. 12. Záverom odvolací súd udáva, že zodpovednosť za výchovu a vývin maloletej nesú obidvaja rodičia a tejto sa nemôžu zbaviť. Pre zdravý rozvoj maloletého dieťaťa je potrebné vytvoriť prostredie, ktoré dieťaťu zabezpečuje stabilitu a istotu a prostredie, v ktorom rodičia sú preň svojím správaním vzorom. Preto je nevyhnutné, aby rodičia zlepšili svoju komunikáciu, matka začala uznávať úlohu otca v živote maloletej H. a tiež je dôležité, že rodičia nemôžu maloleté dieťa využívať na riešenie svojich konfliktov a stavať ho do úlohy riešiteľa svojho vzťahu. Ide o neprimeranú záťaž, ktorú rodičia na maloletú prenášajú. Rodičia a najmä matka asi nepostrehli, že maloletá má dobrý vzťah k obidvom rodičom a svojimi postojmi chce len eliminovať napätie medzi nimi, ktoré má na ňu pochopiteľne zlý vplyv. Rodičia sa musia viac zaujímať o pocity maloletej a uľahčiť jej situáciu v tom, že nebude mať pocit, že ona je zdroj ich nezhôd a je zodpovedná za ich vyriešenie. Rodičia maloletej svoje manželstvo nezvládli, ale bolo by pre maloletú dobré uľahčiť jej čas po rozvode manželstva. Je potrebné, aby sa rodičia na problém pozerali aj očami maloletej a cez jej pocity a svojím vzájomným slušným a korektným správaním zabezpečili, aby sa maloletá cítila čo najlepšie. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).