Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/171/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214219734 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1214219734.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. X., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: Ing. B. X., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, W., zastúpená advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Advokátska kancelária HUTTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bezekova 13, Bratislava a otec: Ing. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, W., zastúpený AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/148/2014-389, zo dňa 22.11.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, č.k. 28P/148/2014-390, zo dňa 18.12.2018 sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej T. X., nar. XX.X.XXXX (ďalej „maloletá“), sumou 200 € mesačne od 01.09.2014 do 08.01.2018. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 08.01.2018 vo výške 2.524,95 € povolil súd prvej inštancie otcovi splácať v mesačných splátkach, z toho 9 splátok v sume 250 € a 10. splátka v sume 274,95 €, vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, pretože v priebehu konania nadobudlo právoplatnosť rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode. Súd prvej inštancie preto v tomto konaní rozhodoval len o výživnom za obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva. Pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností a majetkových pomerov otca. Konštatoval, že odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby, ako jedlo, ošatenie, výživné. Ošatenie, výživné slúži len aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb, dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výdavok na bývanie vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že vznikol dôsledkom rozhodnutia matky, ktorá opustila s dcérou spoločnú domácnosť a prenajala si byt za relatívne vysokú cenu. Súd prvej inštancie nepovažoval za správne, aby sa otec finančne podieľal na nákladoch, ktoré spôsobila matka svojim rozhodnutím, ktorým závažným spôsobom zasiahla aj do práv otca, ktorý bol tak odkázaný na stretávanie sa s dcérou, len v rozsahu neodkladného opatrenia, prípadne rozsahu, aký schválila matka. Matka nepreukázala svoje tvrdenia, že bývanie s otcom bolo v rozpore so záujmami maloletej. Hádky rodičov boli prejavy nezrelosti a neschopnosti sa ovládať. Súd prvej inštancie sa s ostatnými nákladmi uvádzanými matkou stotožnil, s výnimkou výdavkov ako sporenie a nákladov na dovolenku a ustálil výšku nákladov v rozsahu 400 - 450 € mesačne, ktorá suma je primeraná výdavkom maloletej. Súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa podieľal na výdavkoch maloletej aj nepeňažnými plneniami, kupoval maloletej oblečenie, knihy, prispieval na voľnočasové aktivity. Ak by uvedenou sumou prispievala aj matka, boli by výdavky maloletej pokryté. Súd prvej inštancie vypočítal zročné výživné za uvedené obdobie, ktoré povolil splácať podľa § 232 CSP. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Namietala jeho vecnú nesprávnosť, keď súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil Civilným sporovým poriadkom, ani Zákonom o rodine. V dôsledku tohto obidve napadnuté rozhodnutia trpia procesnými vadami a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nerozhodol o všetkých uplatnených nárokoch, čím porušil § 2 CMP, v spojení s § 212 ods. 1, 2 prvej vety CSP, došlo k procesným vadám. Súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o výživnom na maloletú; pri určovaní výživného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne potom nesprávne právne posúdil vec. Namietala vyhodnotenie odôvodnených potrieb maloletej konštatované súdom prvej inštancie. Odôvodnené potreby nielen riadne vyšpecifikovala, ale aj zdokladovala. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, keď nezohľadnil potreby na bývanie. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nesprávne, keď bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, v dôsledku závadného správania otca, aby netrpela maloletá. Ak by sa súd prvej inštancie dôsledne oboznámil s uznesením Krajského súdu v Bratislave o nariadení predbežného opatrenia, nemohol by dospieť k svojvoľným úvahám o tom, že nepreukázala opodstatnenosť nákladov na bývanie v prenajatom byte a nemala dôvod sa odsťahovať; proti tým tvrdeniam sa ohradila. Za uvedené obdobie tak, ako preukázala, otec na jej účet v rámci určeného výživného 100 € mesačne, poukázal celkovo platby 1.070,50 €. Viac ničím na maloletú neprispel, kupoval jej symbolické darčeky na sviatky alebo Vianoce. Ona hradila všetky voľnočasové aktivity a pobyty počas prázdnin. Otec maloletej sa na týchto výdavkoch nepodieľal. Dostatočne bol preukázaný príjem otca, z ktorého bolo možné posúdiť výšku vyživovacej povinnosti. Výživné, ktoré od októbra 2014 poukazoval, nemohlo pokryť ani mesačnú stravu maloletej. Finančne jej vypomáhal jej terajší partner a otec jej syna. Za primeranú vyživovaciu povinnosť považuje sumu 400 € mesačne. Námietky vyjadrila aj k styku otca s maloletou. Trvala na tom, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť aj o zverení a úprave styku. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné bude určené sumou 400 € mesačne od 04.08.2014 do 08.01.2018, ktoré je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Styk bude upravený tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od štvrtka od 16.00 hod. do pondelka do 08.00 hod., počas školských prázdnin každý párny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 15.07. od 15.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Počas Vianoc a zimných prázdnin každý párny rok od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a 02.01. od 10.00 hod. do konca zimných prázdnin do 18.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od 10.00 hod. prvého dňa prázdnin do 18.00 hod. posledného dňa prázdnin a v každom párnom roku počas veľkonočných sviatkov od 10.00 hod. prvého dňa veľkonočných sviatkov do 18.00 hod. posledného dňa veľkonočných sviatkov, miestom prevzatia a odovzdania maloletej v mieste jej bydliska. Alternatívne žiadala zrušiť rozsudok a uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 3. Kolízny opatrovník sa pridržiava svojich vyjadrení v danom konaní, kde navrhol určiť výživné vo výške 220 € mesačne. 4. Otec sa vo vyjadrení k odvolaniu matky v celom rozsahu stotožnil so závermi vyslovenými súdom prvej inštancie. Tieto považuje za vecne správne. Pokiaľ matka namieta, že súd prvej inštancie nerozhodol o jej návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, má za to, že v danom prípade toto nebolo dôvodné, pretože tak, ako súd skonštatoval v odôvodnení rozhodnutia, že v priebehu konania bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode manželstva, súd prvej inštancie rozhodoval v tomto konaní len o výživnom za obdobie od podania návrhu do rozvodu manželstva. Uvedená námietka nie je dôvodná, s poukazom na rozvod manželstva a vzťah ustanovenia § 36 ods. 1 a § 24 ods. 1 Zákona o rodine, keď bolo potrebné rozhodovať len o výživnom, keď manželstvo bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, rozvedené. Právna úprava umožňuje, aby súbežne prebiehalo konanie o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. Rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností podľa § 100 CMP má ten dôsledok, že právoplatnosťou rozhodnutia o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, stráca rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 Zákona o rodine účinnosť. Uviedol, že rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 08.01.2018. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie správne ustálil odôvodnené potreby maloletej a správne posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Súd prvej inštancie správne ustálil odôvodnené potreby maloletej. Poukázal na to, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 5. Podaním zo dňa 18.04.2019 oznámil odvolaciemu súdu, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/143/2014-491, zo dňa 26.10.2017, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti, bolo rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 11CoP/303/2018-588 zo dňa 05.02.2019 potvrdené, v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. 6. V ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich prednesoch a matka navrhovala vyhovieť svojmu odvolaniu. 7. Opravným uznesením č.k. 28P/148/2014-390 zo dňa 18.12.2018, opravil súd prvej inštancie nesprávnosť v dátume určenia zročného výživného. 8. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP, keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP, poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, ktorými sa stotožňuje. 11. Odvolací súd námietky matky, týkajúce sa predmetu konania, vyhodnotil ako nedôvodné, keď je potrebné rozlišovať medzi konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podľa § 100 CMP, v spojení s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine. Je potrebné konštatovať, že právoplatnosťou rozhodnutia o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode stráca rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 Zákona o rodine účinnosť, a predmetom konania sa stáva len konanie o výživnom do rozvodu manželstva. 12. V časti určenia samotnej výšky výživného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery a odôvodnené potreby maloletej, pričom bez právneho významu je v tomto smere odvolacia námietka matky o dôslednom nezaoberaní sa súdu prvej inštancie okolnosťami dôležitými pre určenie vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine. V konaní podľa Civilného mimosporového konania je súd povinný zistiť nie skutkový stav, ale skutočný stav veci. Nemožno súhlasiť ani s námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci, keď súd prvej inštancie podriadil zistený stav príslušnej právnej norme, z ktorej aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj zdôvodnil. Odvolací súd v súvislosti s odvolaním a prejavom nespokojnosti matky maloletej s napadnutým rozhodnutím a postupom súdu dopĺňa, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. Uvedenými zásadami sa súd prvej inštancie aj spravoval. 13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením č.k. 28P/148/2014-390 zo dňa 18.12.2018 je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).