Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/41/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224513 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214224513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka, IČO: 42140951, Jilemnického 27, 811 02 Nové Mesto nad Váhom, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: DHL Express (Slovakia), spol. s r.o., IČO: 31 342 876, Letisko M. R. Štefánika, 820 01 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jana Hreňová, advokát, Krížna 14, 811 07 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/193/2014-187 zo dňa 19.09.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/193/2014-187 zo dňa 19.09.2018 p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 155,05 eur na účet Okresného súdu Bratislava II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede žalovaného zo dňa 27.02.2014 zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobkyňou zo dňa 01.12.2008. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že výpoveď žalovaného zo dňa 27.02.2014 zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobkyňou zo dňa 01.12.2008 je neplatná. Uviedol, že žalobkyňa odôvodnila existenciu naliehavého právneho záujmu len tým, že medzi subjektmi konania je sporná otázka platnosti/ neplatnosti výpovede, pričom odstránením neistoty vzťahu strán sporu sa odstránia aj s tým súvisiace vzájomné nároky titulom predmetnej zmluvy. Naliehavý právny záujem videla aj v neistote vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s činnosťami poskytovanými v súlade s predmetnou zmluvou. Podľa názoru súdu prvej inštancie medzi subjektmi konania neexistuje žiadne neistota, či spor ohľadne skutočnosti, že žalovaný už nemá záujem využívať právne služby žalobkyne. Už sama žalobkyňa v žalobe uviedla, že písomnosťou zo dňa 27.02.2014 žalovaný vypovedal zmluvu a vyzval ju, aby ukončila všetky činnosti. Keďže k výpovedi zmluvy podpísanej za žalovaného p. N. a p. O. neboli priložené plné moci, tieto boli žalobkyni predložené na osobnom stretnutí dňa 21.08.2014, teda ešte pred podaním žaloby. Po odmietnutí prevzatia výpovede sa výpoveď žalobkyni doručovala ešte emailom a poštou. Na základe svedeckých výpovedí súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný nemá záujem ďalej využívať právne služby žalobkyne, t.j. podľa názoru súdu preto ani neexistuje žiadna neistota. 4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v súčasnosti už žalobkyňa pre žalovaného žiadnu činnosť nevykonáva, preto by sa v prípade súdneho určenia jej postavenie nezmenilo, pričom súd nenadobudol ani presvedčenie, že by v závislosti od rozhodnutia o požadovanom určení došlo k ohrozeniu práva žalobkyne, prípadne k vzniku ujmy na jej strane. Ak je žalobkyňa názoru, že žalovaný dlhuje žalobkyni odmenu za poskytnuté služby, samotným určením platnosti/neplatnosti sa táto spornosť neodstráni, práve naopak, vyžadovalo by to žalobu o plnenie. Zároveň súd poukázal na fakt, že strany konajú v zmysle ukončenia zmluvy, t.j. neprideľovanie práce zo strany klienta a nevykonávanie žiadnej činnosti zo strany advokátky pre klienta v zmysle ukončenej zmluvy. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy bez toho, aby rozhodol o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobkyne a výsluchom štatutárnych zástupcov žalovaného a toto svoje rozhodnutie v odôvodnení rozhodnutia odôvodnil, čím zaťažil konanie vadou, ktorá je odvolacím dôvodom. 7. Poukázala na to, že aj napriek skutočnosti, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, súd prvej inštancie sa zaoberal vecnou stránkou konania, keď vykonával dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalobkyni boli spolu s výpoveďou riadne doručené plnomocenstvá osôb, pričom ide nehospodárny postup súdu prvej inštancie. 8. Žalobkyňa uviedla, že požadované určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb je pre ňu veľmi dôležité z hľadiska odstránenia neistoty právneho vzťahu, ktorý medzi žalobkyňou a žalovaným stále pretrváva. Stav naliehavosti na predmetnom určení vidí najmä v tom, že z Advokátskeho poriadku explicitne nevyplýva, aký dlh čas po skončení právneho zastúpenia je právny zástupca povinný poskytovať právne služby klientovi s ohľadom na to, že právny zástupca je a môže byť kontaktovaný zo strany súdov a súdnych exekútorov. Naliehavosť požadovaného určenia je daná aj skutočnosťou, že žalobkyňa nemá istotu, či môže prevziať právne zastupovanie klientov s rovnakým alebo obdobným predmetom podnikania ako žalovaný, ako aj právne zastupovanie klientov, ktorí sa obracajú na žalobkyňu so žiadosťou o právnu pomoc pri uplatňovaní a vymáhaní svojich pohľadávok voči žalovanému, ktorých je žalobkyňa, do času požadovaného určenia nútená odmietať. 9. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie. 10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že žalovaná sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu opakovane písomne vyjadrovala v konaní a mala možnosť vyjadriť sa aj k otázke naliehavého právneho záujmu, pretože zo strany žalovaného bola vznesená námietka neexistencie naliehavého právneho záujmu už na prvom pojednávaní vo veci a to 23.02.2015. Zároveň má za to, že naliehavosť právneho záujmu mala a musela byť riešená už pri podaní žaloby/ návrhu na začatie konania v roku 2014. Podľa žalovaného žalobkyňa nemôže tvrdiť, že zo strany súdu nebolo rozhodnuté o návrhu na jej výsluch, keď žalobkyňa mala možnosť sa k veci vyjadriť a túto aj reálne využila. Bolo potom vecou žalobkyne a jej zodpovednosťou, obzvlášť keď je advokátkou, k čomu sa vyjadrí v rámci jej prednesu, t. j. či sa vyjadrí alebo nevyjadrí k otázke naliehavého právneho záujmu. Nakoľko sa priamo žalobkyňa počas súdneho konania k veci vyjadrila, nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, v zmysle ktorého: „súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností." 11. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa poukazuje na neistotu jej postavenia smerom k potenciálnym klientom s rovnakým predmetom podnikania ako žalovaný, poukazuje na ustanovenia § 21 písm. a) a d) zákona o advokácii, ktoré podľa jeho názoru dávajú jasnú odpoveď na tvrdenú právnu neistotu žalobkyne. Ak je právny zástupca kontaktovaný zo strany súdu a súdnych exekútorov napriek tomu, že došlo k ukončeniu poskytovania právnych služieb klientovi, tak je jeho minimálne etickou povinnosťou oznámiť to, že jeho právne zastúpenie skončilo, tak súdom, súdnym exekútorom a rovnako tak oznámiť klientovi doručenie akéhokoľvek podania zo strany tretích osôb. 12. Poukázal na to, že žalovaný už počas februára 2014 prejavil jasný záujem nepokračovať vo využívaní právnych služieb žalobkyne. Napriek tvrdenej neistote o zastúpení žalovaného a naliehavom záujme na určení de facto toho, či žalobkyňa je alebo nie je zástupcom klienta, žalobkyňa podala žalobu na súd až 20.10.2014, teda takmer 8 mesiacov po doručení výpovede. Takéto dlhé časové obdobie medzi udalosťou, ktorá mala spôsobiť stav neistoty (podanie výpovede), a podaním žaloby, ktorou sa mal tento stav odstrániť, svedčí o tom, že na strane žalobkyne neexistuje naliehavý právny záujem. Zdôraznil, že v prípade, ak by mala žalobkyňa záujem iba na tom, že je potrebné exaktne určiť moment skončenia jej právneho zastupovania žalovaného, došlo by k uzavretiu mimosúdnej dohody, pretože v rámci ostatnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným bolo žalovanej navrhnuté, že v rámci možnosti ukončiť spor mimosúdne bude vyriešená dohoda o urovnaní, kde by sa samozrejme vyriešil aj konkrétny dátum ukončenia zmluvy, ktorý považuje žalobkyňa za sporný a zároveň budú žalovanej vyplatené dva mesačné paušály v zmysle zmluvy. Toto riešenie však žalobkyňa odmietla s tým, že navrhnutá kompenzácia nezodpovedá ani minimálnej výške dohodnutej sporovými stranami v zmluve, pretože by mala v zmysle zmluvy nárok na štyri mesačné paušály dohodnuté v zmluve. 13. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že je zrejmé, že podľa žalobkyne došlo k porušeniu jej práva, preto má za to, že ochranu už porušeného práva mohla dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak nie je možné žalovať žalovaného na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru v určovacej žalobe vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. V kontexte prechodných ustanovení k CSP má za to, že žalobu je potrebné prejednať podľa nových procesných predpisov a je treba ju tak aj posudzovať. 14. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že z obsahu spisu nevyplýva, kedy súd vyhlásil uznesenie, ktorým otvoril pojednávanie vo veci samej, kedy súd vyzval sporové strany, aby predniesli svoje návrhy, ergo z obsahu spisu nevyplýva, kedy súd začal konať vo veci samej. Namieta záver, že žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa k veci a túto aj reálne využila. 15. Nestotožnila sa s názorom žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Požadované určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb je pre žalobkyňu veľmi dôležité z hľadiska odstránenia neistoty právneho vzťahu, ktorý medzi žalobkyňou a žalovaným stále pretrváva a s tým súvisiacimi vzájomnými nárokmi strán titulom zmluvy. Uviedla, že podaným návrhom domáha, aby súd prostredníctvom určenia platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu určil časový rámec trvania zmluvného vzťahu a tým odstránil neistotu v právnom vzťahu a upravil vzťahy v budúcom možnom spore, kde by žalovaný mohol vyvodiť zodpovednosť zo zmluvy voči žalobkyni. Naliehavý právny záujem odôvodňuje aj neistota žalobkyne vo vzťahu k tretím osobám. 16. Žalovaný sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným súdu 8.2.2019 a uviedol, že z vyjadrenia žalobkyne nie je možné zistiť, aký vplyv na rozhodnutie vo veci samej majú mať ňou uvedené skutočnosti uvádzané v časti „Skutková vada rozhodnutia.“ Ďalej uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii, že podľa ktorej žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem. 17. Odvolaciemu súdu bolo dňa 15.10.2019 doručené ďalšie podanie žalobkyne v ktorom zdôraznila, že požadované určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb je pre žalobkyňu veľmi dôležité z hľadiska odstránenia neistoty právneho vzťahu, ktorý medzi žalobkyňou a žalovaným stále pretrváva a s tým súvisiacimi vzájomnými nárokmi sporových strán titulom zmluvy o poskytovaní právnych služieb. 18. Podanie žalobkyne odvolací súd zaslal na vedomie žalovanému, pričom žalovaný zaslal písomné vyjadrenie, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.11.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že medzi sporovými stranami bola dňa 1.12.2008 uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej žalobkyňa poskytovala pre žalovaného právne služby. Písomnosťou označenou ako Vypovedanie zmlúv o poskytovaní právnych služieb zo dňa 27.02.2014 žalovaný vypovedal zmluvu o poskytovaní právnych služieb bez udania dôvodu, pričom táto výpoveď bola podpísaná W. N.-M. a W.. X. O.. Dňa 21.08.2014 na osobnom stretnutí so žalovaným bolo žalobkyni predložené plnomocenstvo pre p. N. a p. O.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti výpovede zo Zmluvy o pokytovaní právnych služieb (ďalej iba zmluva) žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi subjektmi konania sú sporné skutkové okolnosti ohľadom ukončenia predmetnej zmluvy - t.j. otázky platnosti/neplatnosti výpovede, pričom určovacou žalobou sa odstráni neistota vzťahu strán sporu a s tým súvisiace vzájomné nároky titulom predmetnej zmluvy. Odôvodnila ho aj neistotou žalobkyne vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s činnosťami poskytovanými v súlade s predmetnou zmluvou. 21. Z ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. (pričom ide o modifikované ustanovenie OSP) vyplýva, že žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii alebo neexistencii práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. 22. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdí, že určením neplatnosti výpovede zo zmluvy sa odstráni stav neistoty a nároky s tým súvisiace, s čím nemožno súhlasiť. Žalobca môže mať v danom prípade už len záujem na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení. Prípadný určovací výrok by nebol pre žalobkyňu užitočný, keďže žiadne nároky a to predovšetkým jej nároky voči žalovanému by týmto vyriešené neboli. V tomto prípade žaloba na plnenie, v rámci ktorej by sa riešili prípadné nároky žalobkyne, by bola vhodným nástrojom, keďže žaloba o plnenie konzumuje aj určovací výrok. Napriek tomu, že žalobkyňa uvádza, že ona si žiadne nároky neuplatňuje a obáva sa nárokov zo strany žalovaného, toto jej tvrdenie o prípadných nárokoch zo strany žalovaného nemá žiadne opodstatnenie. 23. Podľa odvolacieho súdu by určovacia žaloba tak, ako ju sformulovala žalobkyňa viedla k množeniu sporov, resp. nemá žiaden praktický význam, keďže sama žalobkyňa v žalobe uvádza, že má slúžiť aj na vyriešenie vzájomných nárokov sporových strán, pričom v odvolaní sa už obmedzuje len na prípadné nároky žalovaného titulom škody a neistotu, či má prevziať zastupovanie voči žalovanému, resp. prevziať zastupovanie klientov s obdobným predmetom podnikania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa je advokátka, má postupovať podľa Advokátskeho poriadku a nemôže 5 rokov tvrdiť, že je v stave právnej neistoty. Pri určovacích žalobách totiž podľa súdnej judikatúry je nutné zohľadniť aj časové hľadisko, t.j. potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna. 24. K odvolacej námietke týkajúcej sa vád konania, odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že zo spisu nie je zrejmé, kedy bolo otvorené pojednávanie a kedy mala žalobkyňa možnosť predniesť svoj návrh. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.2.2015 vyplýva, že bolo otvorené pojednávanie a bolo umožnené vyjadriť sa právnym zástupcom sporových strán. Na pojednávaní dňa 23.5.2016 bola vypočutá žalobkyňa ako účastníka konania, mala teda možnosť predniesť návrh a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam. Civilný sporový poriadok a predtým ani Občiansky sporový poriadok presne neupravuje, akou formou má byť otvorené pojednávanie, stačí ak to z obsahu zápisnice, resp. z priebehu pojednávania nesporne vyplýva. V tomto prípade nemožno mať pochýb, že súd prvej inštancie riadne pristúpil k otvoreniu pojednávania a na ďalšom pojednávaní pristúpil k výsluchu žalobkyne. Žalobkyňa preto nemôže namietať, že jej bolo upreté právo vypovedať. Na pojednávaní dňa 23.2.2015 bol uskutočnený jej výsluch a k otázke naliehavého právneho záujmu sa vyjadril jej právny zástupca. Pokiaľ ide o námietku, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, je potrebné poukázať na zápisnicu z pojednávania zo dňa 19.9.2018, podľa ktorej strany sporu nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a súd vyhlásil dokazovanie za skončené. 25. Pokiaľ ide o námietku, že ak bol návrh zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, súd sa nemal zaoberať vecnou stránkou konania, odvolací súd uvádza, že s týmto možno súhlasiť. Podľa súdnej judikatúry, ak súd dospeje k záveru, že nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobu zamietne bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou žaloby. Ak teda súd prvej inštancie vykonával dokazovanie nad rámec zisťovania naliehavého právneho záujmu, bolo to nadbytočné, neznamená to však vadu, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia. 26. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).