Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229097 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214229097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Ing. Q. M., G.. X.X.XXXX, K. A. Č.. XX, J., proti žalovanému: Y.-SK, A.. A. P..U.., A. F.. Č.. XXX, K., zast. AK JUDr. Peter Strapáč, PhD., spol. s r.o., Májová ul. č. 1582, Čadca, o 6.784,26 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 25. novembra 2015 č.k. 51Cpr/7/2014-201, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 5.419,26 eur a vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 65 eur. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba nad sumu 120 eur v časti mzdového nároku žalobcu za mesiac jún 2012, sa z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 120 eur s 8,75 % úrokom z omeškania od 16.7.2012 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.11.2011 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o vykonaní práce, ktorej predmetom bol dozor kanalizácie - dozorovanie, manažment vykonávania činností stavebného dozoru v súlade s požiadavkami Y. - kontrola súpisov vykonaných prác zhotoviteľom stavby, vypracovanie výkazov a správ pre objednávateľa, riešenie zmien, úprav a požiadaviek objednávateľa, riešenie nárokov zhotoviteľa a objednávateľa, poskytovanie relevantných poradenských služieb objednávateľovi. Pracovno-právny vzťah na základe tejto dohody začal dňa 8.12.2011 a trval do 28.2.2012. Dojednaný rozsah práce (pracovnej úlohy) bol 72 hodín, dojednaná odmena 120 eur mesačne, t.j. 360 eur za celé obdobie výkonu práce. Dňa 27.2.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce tohto znenia: "Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o mesiac, teda do dňa 31.3.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120 eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 29.2.2012 do 31.3.2012." Dňa 26.3.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce tohto znenia: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o ďalší mesiac, teda do dňa 30.4.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120 eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 1.4.2012 do 30.4.2012." Dňa 25.4.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dodatok k dohode o vykonaní práce tohto znenia: „Týmto zamestnávateľ po dohode so zamestnancom predlžuje dohodu o vykonaní práce o mesiac, teda do dňa 31.5.2012. Rozsah vykonaných prác je 24 hodín a odmena 120 eur za odpracovaný mesiac. Ostatné body Dohody zostávajú nezmenené. Dodatok k Dohode o vykonaní práce platí od 1.5.2012 do 31.5.2012." Dňa 29.6.2012 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňa 3.7.2012, druh práce: stavebný dozor, dohodnutá mzda - základná 1 000 eur v hrubom. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú - do ukončenia prác na zverenom projekte so skúšobnou dobou 3 mesiace. V čl. II bod 2 pracovnej zmluvy bolo dojednané nasledovné: „Pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne. Pracovný čas je rozvrhnutý rovnomerne a zamestnanec vyjadruje podpisom tejto pracovnej zmluvy svoj súhlas s výkonom prípadnej práce nadčas v zmysle Zákonníka práce." Podľa výkazu odpracovaných dní žalobca v mesiaci jún 2012 odpracoval pre žalovaného spolu 20 dní a v mesiaci júl 2012 odpracoval 21 dní. Dňa 29.6.2012 uzavrel žalovaný ako dodávateľ so spol. A. Z. Q. C., Q..A.. (A.) ako objednávateľom Zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bol výkon stavebného dozoru na stavbe „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd regiónu Dolné Kysuce." Žalobca tvrdil, že žalovaný mu neuhradil príplatok za prácu nadčas v období od 7/2012 do 7/2014 v celkovom počte 561 nadčasových hodín celkovej výške 5.419,26 eur a zároveň mu nevyplatil mzdu za mesiac jún 2012 v sume 1.300 eur a za mesiac júl 2012 v sume 65 eur, spolu teda ide o sumu 6.784,26 eur. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná iba v rozsahu 120 eur s prísl. Podľa súdu prvej inštancie medzi žalobcom a žalovaným došlo až dňa 29.6.2012 k uzavretiu Pracovnej zmluvy s nástupom do práce dňa 3.7.2012. V mesiaci jún 2012 nevznikol žalobcovi pracovný pomer u žalovaného na základe pracovnej zmluvy a z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť ani záver, že došlo ku konkludentnému uzavretiu pracovnej zmluvy, pretože absentujú jej podstatné náležitosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie medzi stranami nedošlo v mesiaci jún k určeniu dátumu nástupu do práce, nedošlo k dohode o výške mzdy a ani k dohode o náplni práce. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že v mesiaci jún 2012 nemohlo ísť ani o tzv. faktický pracovný pomer (§ 17 Zákonníka práce), pretože tento môže vzniknúť len v dôsledku takých vád pracovnej zmluvy, ktoré spôsobujú jej neplatnosť. Takýto pracovný pomer môže vzniknúť aj v prípadoch, ak pracovná zmluva celkom chýba. V prejednávanej veci však v mesiaci jún 2012 nedošlo medzi stranami k uzavretiu pracovnej zmluvy, naopak bolo preukázané, že vôľa žalovaného ako zamestnávateľa smerovala k predĺženiu Dohody o vykonaní práce dodatkom, ktorý by predĺžil platnosť dohody aj na mesiac jún 2012. Žalobca sám dosvedčil existenciu tohto dodatku, keď uviedol, že mu tento dodatok k dohode o vykonaní práce bol doručený, ale odmietol ho podpísať, pretože mal záujem na uzavretí pracovnej zmluvy so žalovaným. Vzhľadom na to súd prvej inštancie uzavrel, že ku vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným na základe pracovnej zmluvy došlo až podpisom pracovnej zmluvy dňa 26.6.2012. Pokiaľ ide o prácu vykonávanú žalobcom pre žalovaného v období od 1.6.2012 do 30.6.2012, súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami v tomto období nedošlo ani k platnému uzavretiu dohody o vykonaní práce podľa § 226 Zák. práce. Na druhej strane však nebolo medzi stranami sporné, že žalobca aj v mesiaci jún 2012 plnil pre žalovaného pracovné úlohy v rozsahu, aký bol pôvodne dohodnutý v Dohode o vykonaní práce v znení jej dodatkov. Na druhej strane však nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca aj v mesiaci jún 2012 plnil pre žalovaného pracovné úlohy v rozsahu, aký bol pôvodne dohodnutý v Dohode o vykonaní práce v znení jej dodatkov. Vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným v období od 1.6.2012 do 29.6.2012 neexistoval pracovnoprávny vzťah, ale žalobca si v tomto období plnil úlohy pre žalovaného bez toho, aby mu za ich vykonanie žalovaný poskytol peňažné plnenie, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil Žalovaný je preto povinný vydať žalobcovi takto získaný majetkový prospech spočívajúci v peňažnej náhrade za žalobcom poskytnuté plnenie spočívajúce v jeho pracovných výkonoch. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho v odmene za žalobcom vykonané pracovné úlohy v mesiaci jún 2012 súd prvej inštancie vychádzal z výšky odmeny dohodnutej medzi stranami v Dohode o vykonaní práce zo dňa 30. 11. 2011, pretože v mesiaci jún 2012 žalobca plnil pre žalovaného rovnaké úlohy a v rovnakom rozsahu, ako v období, na ktoré sa vzťahovala Dohoda o vykonaní práce v znení jej dodatkov. 4. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcovi za toto obdobie vyplatil akúkoľvek peňažnú náhradu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi peňažnú náhradu za jeho pracovné výkony v období od 1.6.2012 do 29.6.2012 vo výške 120 eur. Žalobca si uplatňoval za toto obdobie mzdu vo výške 1.300 eur, keďže však súd prvej inštancie priznal žalobcovi za uvedené obdobie len sumu 120 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Keďže žalovaný sa dostal s plnením peňažnej náhrady za mesiac jún 2012 do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalovanému aj úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. 5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal doplatenia mzdy za mesiac júl 2012 v sume 65 eur. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol s účinnosťou od 3.7.2012 a za mesiac júl 2012 žalovaný žalobcovi mzdu riadne vyplatil, čo nebolo medzi stranami ani sporné. Žalobca v konaní nepreukázal, na akom skutkovom a právnom základe si proti žalovanému uplatňuje doplatenie mzdy vo výške 65 eur za mesiac júl 2012, keďže mu žalovaný ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov za tento mesiac mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve riadne vyplatil. 6. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.419,26 eur z titulu príplatku za prácu nadčas, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pojem práca nadčas a podmienky jej vykonávania upravuje ust. § 97 Zák. práce. V zmysle § 97 ods. 1 Zák. práce je práca nadčas prácou vykonávanou zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Prácu nadčas vykonáva zamestnanec na príkaz zamestnávateľa alebo po dohode so zamestnávateľom, práca nadčas je vykonávaná nad rámec určeného pracovného času, ktorý bol dopredu stanovený zamestnávateľom a je vykonávaná len v časovom období mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (napríklad nariadenie vykonávania práce v určenom časovom období o istý časový úsek dlhšie ako je dohodnuté v pracovnej zmluve). Ide teda vlastne o predĺženie pracovnej doby vo vybraných pracovných dňoch. Nie každá nadpracovaná hodina je však v zmysle Zák. práce považovaná za prácu nadčas. Ako vyplýva z ust. § 97 Zák. práce na to, aby skutočne išlo o prácu nadčas, je potrebné, aby zamestnávateľ svojmu zamestnancovi prácu nadčas prikázal alebo s ňou aspoň vyjadril súhlas. Podmienkou nariadenia práce nadčas je pritom prechodná a naliehavá potreba práce alebo verejný záujem. Podľa súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že žalovaný nedal žalobcovi (ani inému zamestnancovi) príkaz na vykonávanie práce nadčas, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede svedka T.. Y. M. a výkon práce nadčas nebol dohodnutý ani v pracovnej zmluve. V konaní nebolo preukázané ani to, že by u žalovaného v rozhodnom období existovala naliehavá potreba práce. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako svojmu zamestnancovi odsúhlasil prácu nadčas, pričom žalobca v konaní ani netvrdil, že by vôbec niekedy počas trvania pracovného pomeru žalovaného požiadal o odsúhlasenie práce nadčas. O prácu nadčas totiž podľa súdu prvej inštancie nejde v prípade, ak zamestnanec nestihne vyriešiť všetky zadané pracovné úlohy v riadnom pracovnom čase a preto sa rozhodne ostať v práci dlhšie z vlastnej iniciatívy (tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci) a bez vedomia zamestnávateľa. Na to, aby bola zamestnancovi táto práca preplatená, musel by svojho zamestnávateľa požiadať o súhlas s prácou nadčas. V prípade, ak zamestnanec ostane v práci dlhšie bez súhlasu alebo príkazu zamestnávateľa, koná tak dobrovoľne a nárok na odmenu mu nevzniká. 7. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu v časti ohľadom sumy 5.419,24 eur z titulu príplatku za prácu nadčas zamietol. 8. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol, keď postupoval podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na to, že prácu nadčas bol povinný vykonávať na základe stavebného zákona, pretože pracoval ako stály dozor na stavbe a preto bol povinný byť na nej, lebo v opačnom prípade by stavebný úrad musel stavbu zastaviť. Žalovaný vedel o tom, že vykonáva nadčasovú prácu, pretože mu bola každý mesiac zasielaná zoskenovaná dochádzka. Ak by žalovaný zabezpečil asistenta, iba v takom prípade by nebolo potrebné vykonávať nadčasovú prácu, pretože po odpracovaní riadneho pracovného času by pracoval asistent. Pokiaľ ide o mzdu za mesiac jún 2012, žalobca v odvolaní uviedol, že za tento mesiac mu vznikol nárok na mzdu v rovnakej výške akú poberal T.. M., teda vo výške 1.300 eur. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. 11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 12. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.419,26 eur z titulu príplatku za prácu nadčas, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a zdieľa názor súdu prvej inštancie, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný dal žalobcovi príkaz na vykonávanie práce nadčas alebo že by prácu nadčas zo strany žalobcu odsúhlasil; žalobca v konaní ani netvrdil, že by požiadal žalovaného o odsúhlasenie nadčasovej práce a ani ho počas trvania pracovného pomeru nepožiadal o preplatenie nadčasových hodín. Taktiež nebolo preukázané, že by u žalovaného v inkriminovanom období vznikla naliehavá zvýšená potreba práce, resp. že by existoval verejný záujem na výkone práce nadčas (97 ods. 1, 5 Zák. práce). Žalobcovi preto nevznikol nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalo ba zamietnutá ohľadom sumy 5.419,26 eur z titulu príplatku za prácu nadčas. 14. Odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 65 eur z titulu doplatku mzdy za mesiac júl 2012. Žaloba totiž v odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu, z ktorej by vyplývala nesprávnosť napadnutého rozsudku v tomto výroku. 15. Odvolací súd však nepovažuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie mzdy za mesiac jún 2012 nad sumu 120 eur. V konaní bolo preukázané, že v mesiaci jún 2012 žalovaný prideľoval žalobcovi prácu a žalobca ju vykonával. V tomto období žalobca nemohol pre žalovaného vykonávať prácu na základe predĺženia dohody o vykonaní práce dodatkom, pretože - ako to súd prvej inštancie skonštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku - žalovaný síce takýto dodatok žalobcovi predložil, ale žalobca ho odmietol podpísať, pretože mal záujem na uzavretí pracovnej zmluvy so žalovaným. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto ohľade treba rešpektovať vôľu žalobcu ako slabšej strany pracovnoprávneho vzťahu. Okrem toho, žalovaný predsa vedel, že žalobca odmietol podpísať dodatok o predĺžení dohody o vykonaní práce a napriek tomu žalobcovi v mesiaci jún 2012 prideľoval prácu, ktorú žalobca aj vykonával. Žalovaný si preto musel byť vedomý toho, že v júni 2012 žalobca u neho nepracuje na základe dohody o vykonaní práce. Rešpektovanie vôle žalovaného, ako to urobil súd prvej inštancie, by bolo aj v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania pracovnoprávnych vzťahov. Keďže žalobca v júni 2012 vykonával pre žalovaného a s jeho súhlasom prácu, ktorú mu žalovaný prideľoval, medzi stranami vznikol v tomto období pracovnoprávny vzťah a to na základe konkludentne uzavretej pracovnej zmluvy. Vzhľadom na to žalobcovi vznikol proti žalovanému za mesiac jún 2012 mzdový nárok v zmysle § 118 ods. 1 Zák. práce a nejedná sa tu teda o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca v júni 2012 vykonával u žalovaného prácu na základe pracovnej zmluvy, nemohol mu vzniknúť nárok na odmenu na základe dohody o vykonaní práce vo výške 120 eur. Ako je to totiž uvedené vyššie, žalovaný bol uzrozumený s tým, že žalobca u neho v tomto mesiaci nie je ochotný pracovať na základe dohody o vykonaní práce a napriek tomu mu prácu prideľoval. Pokiaľ ide o výšku mzdy za mesiac jún 2012, je spravodlivé, aby sa vychádzalo z toho, že jeho mzda predstavuje 1.000 eur rovnako, ako tomu bolo v prípade pracovného pomeru žalobcu vzniknutého na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2012. 16. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti mzdového nároku žalobcu za mesiac jún 2012 prevyšujúceho 120 eur a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 17. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 120 eur s prísl., nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 18. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).