Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/255/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229993 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214229993.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX.X.XXXX, D. XXC, C., proti žalovaným: 1/ Hypo Collector, s.r.o., Jablonové 116, IČO: 46 526 382, zastúpený JUDr. Danielom Mičiakom, advokátom, Vajnorská 100/B, Bratislava a 2/ Dražby a aukcie, s.r.o., Flámska 1, Martin, IČO: 36 751 642, zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/353/2014-189, zo dňa 5.4.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 22.9.2014 je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako dlžník a spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzatvorili dňa 13.5.2009 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 216.000 eur na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti dlžníkovi. V ten istý deň, teda dňa 13.5.2009, uzavrela žalobkyňa ako záložca a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom tejto zmluvy bol záloh vo vlastníctve žalobkyne, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území Q.P., obec BA - m. č. Ružinov, zapísaná na LV č. XXXX, a to konkrétne byt č. XX - X.XC nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXXX a XXXXX, 1. poschodie, D. V. XXC, parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXXX, postavený na pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX v podiele XXX/ XXXXXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXXX postavený na pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX v podiele XXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX o výmere 6.532 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere 539 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel na pozemku L.-E. parc. č. XXXX/XXX o výmere 3.367 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele XXXX/XXXXXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“). Predmetnou zmluvou o zriadení záložného práva bola zabezpečená pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2009, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 216.000 eur. Oznámením zo dňa 30.12.2013 bola žalobkyňa upovedomená o tom, že záložný veriteľ postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 13.12.2013 pohľadávku zo zmluvy o úvere vo výške 271.149,27 eura s príslušenstvom žalovanému 1/. Žalovaný 1/ na základe oznámenia zo dňa 31.4.2014 pristúpil k výkonu záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný 2/ vykonal dňa 22.9.2014 na návrh žalovaného 1/ dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Vydražiteľom nehnuteľností sa stal udelením príklepu žalovaný 1/. Podľa žalobkyne bola zmluva o zriadení záložného práva neplatným právnym úkonom, keďže bola uzatvorená neoprávnenými osobami. Jej neoddeliteľnou súčasťou bolo totiž plnomocenstvo zo dňa 28.1.2009, udelené štatutárnymi zástupcami Slovenskej sporiteľne, a.s. splnomocnencom, medzi ktorými vystupovali aj osoby podpisujúce zmluvu o zriadení záložného práva. V predmetnom plnomocenstve, ktoré predstavovalo dvojstranný právny úkon, a pre ktorého platnosť sa vyžadoval súhlas oboch zmluvných strán, absentovalo prijatie zastúpenia zo strany splnomocnených osôb a tento nedostatok spôsobil neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Pri neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o zriadení záložného práva a ani k zákonnému vykonaniu dobrovoľnej dražby. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný 2/ nesplnil svoju povinnosť a nezverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli mesta Bratislava, ani v periodickej tlači s pôsobnosťou pre územie mesta Bratislava. Pri stanovení ceny nehnuteľnosti došlo navyše k výraznému podhodnoteniu ceny draženej nehnuteľnosti. 3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorý je perfektný okamihom, keď dôjde splnomocnencovi, a preto nebolo potrebné, aby jeho súčasťou bolo aj vyhlásenie splnomocnenca o jeho akceptácii. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala a nepreukázala tvrdenia o tom, akým spôsobom mal žalovaný 2/ neplniť svoje povinnosti v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Žalovaný 2/ zverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava - Ružinov aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, zákonom predpísaným spôsobom. Nehnuteľnosť bola náležite ohodnotená, keďže na určenie hodnoty predmetu dražby bol vypracovaný znalecký posudok č. 24/2014 znalcom Ing. A. Ď., ktorý vyčíslil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 119.000 eur. 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa dňa 13.5.2009 uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvu o splátkovom úvere s výškou úveru 216.000 eur. Na zabezpečenie tejto pohľadávky strany medzi sebou uzatvorili v ten istý deň zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Plnomocenstvom zo dňa 28.1.2009 splnomocnila Slovenská sporiteľňa, a.s. na konanie v jej mene okrem iných subjektov aj Ing. Ľ. Š. a Ing. A. E., ktoré pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv vystupovali v mene tejto spoločnosti. Vklad záložného práva k týmto nehnuteľnostiam bol správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolený dňa 4.6.2009, právne účinky vkladu nastali dňa 4.6.2009. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2013 nadobudol pohľadávku voči žalobkyni žalovaný 1/. V súlade s čl. IV. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2009, žalovaný 1/ ako záložný veriteľ, žalobkyni listom zo dňa 31.1.2014 oznámil začatie výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam, a to formou dobrovoľnej dražby. Následne žalovaný 2/ postupoval v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, splnil všetky náležitosti, ktoré zákon na platnú dobrovoľnú dražbu vyžaduje a napokon dňa 22.9.2014 došlo k vydraženiu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 119.000 eur a vydražiteľom sa stal žalovaný 1/. 5. Námietky žalobkyne, že žalovaný 2/ si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nezverejnil oznámenie o dražbe, považoval súd prvej inštancie za nesprávne a účelové. Žalovaný 2/ ako dražobník zverejnil oznámenie o dražbe v periodickej tlači „C. - N.“ č. XX, XX. Q., dňa XX.X.XXXX, a „C. - T. Č.. XX, XX. Q., dňa 22.8.2014. Oznámenie o dražbe bolo takisto vyvesené na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava - Ružinov dňa 19.8.2014 a zvesené dňa 23.9.2014. K námietke žalobkyne, podľa ktorej došlo pri stanovení ceny obydlia k jeho výraznému podhodnoteniu a bola hrubým spôsobom zanedbaná odborná starostlivosť, uviedol, že hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu vo výške 119.000 eur znaleckým posudkom zo dňa 9.7.2014, č. 24/2014, ktorý vypracoval Ing. A. Ď.V., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Súd prvej inštancie nebol oprávnený hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znaleckým posudkom. Pri hodnotení znaleckého posudku totiž platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Znalecký posudok bol vyhotovený v súlade so zákonom, pričom v zmysle § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách pri dražbe nehnuteľnosti musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. 6. Ďalej uviedol, že plnomocenstvo je definované ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám. Uvedené vyplýva z jednoznačnej formulácie § 31 Občianskeho zákonníka ako aj z ustálenej súdnej praxe (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. Cdo/870/2000). V dôsledku týchto skutočností nebol potrebný ani súhlas, resp. prejav vôle splnomocnenca spočívajúci v prijatí zastúpenia splnomocniteľa. Je potrebné rozlišovať plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon a dohodu uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. V danom prípade sa jedná o jednostranný právny úkon splnomocniteľa v súlade s § 31 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného boli tvrdenia žalobkyne o neplatnosti plnomocenstva zo dňa 28.1.2009 právne nesprávne. Žalobkyňa nepreukázala, že bola dotknutá na svojich právach. V konaní došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj k vykonaniu dražby v zmysle platnej právnej úpravy, a preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. 7. Keďže žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, súd prvej inštancie im v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietla, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zotrvala na argumentácii, že pri stanovení ceny draženej nehnuteľnosti došlo k výraznému podhodnoteniu tejto nehnuteľnosti a bola tak hrubým spôsobom zanedbaná odborná starostlivosť. Dražobník, ktorý mal vedomosť o cenách porovnateľných nehnuteľností v danom čase a mieste, mal so zreteľom na odbornú starostlivosť dohliadnuť na správne stanovenie ceny nehnuteľnosti, a to aj s poukazom na to, že dražba predstavovala priamy zásah do práva žalobkyne na obydlie. Tým, že došlo k podhodnoteniu ceny nehnuteľnosti a dražobník zanedbal svoje povinnosti, mala za to, že bol daný dôvod vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Voči predmetnému znaleckému posudku nemala v čase konania dražby zákonnú možnosť podať akékoľvek námietky a brániť sa tak voči zjavnému podhodnoteniu ceny obydlia pod bežnú trhovú hodnotu v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá dnes v § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje namietať znalcom určený odhad hodnoty nehnuteľnosti. Žalobkyňa zotrvala aj na argumentácii, že v plnomocenstve zo dňa 28.1.2009 absentuje prijatie zastúpenia zo strany splnomocnených osôb. Tento nedostatok predstavuje závažnú a podstatnú skutočnosť, ktorá spôsobuje neplatnosť akéhokoľvek právneho úkonu vykonaného zo strany takto splnomocnených osôb, keďže prejav vôle splnomocnenca spočívajúci v prijatí zastúpenia splnomocniteľa je obligatórnou náležitosťou plnomocenstva. Namietla, že súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti nevysporiadal s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 6/2013, zo dňa 14.5.2014, podľa ktorého nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať, inak je plnomocenstvo neplatné. 9. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázal na nedôvodnosť tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby došlo k hrubému zanedbaniu odbornej starostlivosti žalovaného 2/ ako dražobníka, pretože dražobník v súlade s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách zaistil ohodnotenie predmetu dražby tak, že cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom. V predmetnej veci bol pre určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok č. 24/2014 znalcom Ing. A. Ď., ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetu dražby na sumu 119.000 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 2/ si splnil svoju zákonnú povinnosť a zabezpečil zákonom predpísaným spôsobom riadny odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a to znaleckým posudkom znalca, ktorý je vo svojej činnosti nezávislý a vykonáva činnosť nestranne a nezaujato. Pripomenul, že žalovaný 2/ ako dražobník nebol v žiadnom prípade oprávnený ani povinný prehodnocovať správnosť znaleckého posudku, ktorý v danom prípade nebolo dôvodné spochybňovať. Žalobkyňa do konania prvého kola dražby a ani následne v priebehu dražby nevzniesla žiadne námietky voči znaleckému posudku a svoje tvrdenie o podhodnotení dražených nehnuteľností ničím nekonkretizovala a neodôvodnila. Ak tvrdí, že v čase konania dražby nemala zákonnú možnosť podať voči predmetnému znaleckému posudku akékoľvek námietky a brániť sa voči zjavnému podhodnoteniu predmetu dražby, uvedené tvrdenie je nielen právne irelevantné, ale aj zavádzajúce a nesprávne, keďže § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, na ktorý žalobkyňa poukázala, bol do zákona zavedený s účinnosťou odo dňa 1.6.2014, t. j. pred uskutočnením predmetnej dražby. Žalovaný 1/ sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že hodnota nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom, pričom súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znaleckým posudkom, pretože pri hodnotení znaleckého posudku platí, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti. Opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2013, sp. zn. 3Cdo 233/2010, v ktorom súd skonštatoval, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, a preto tvrdenia žalobkyne o podhodnotení nehnuteľnosti nemajú v danom prípade žiadny význam. Nedostatky znaleckého posudku spôsobené znalcom by totiž nemohli mať za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne o neplatnosti plnomocenstva zo dňa 28.1.2009 je absolútne nesprávne. V zmysle legálnej definície plnomocenstva obsiahnutej v Občianskom zákonníku je plnomocenstvo definované ako jednostranný právny úkon, ktorý je perfektný okamihom, keď dôjde splnomocnencovi, a preto nie je potrebné, aby bolo súčasťou plnomocenstva vyhlásenie splnomocnenca o jeho akceptácii. Z konania na základe splnomocnenia musí byť zrejmé, že konajúca osoba koná v mene zastupovanej osoby, a že jej bolo na toto konanie udelené plnomocenstvo. Žalobkyňou namietané plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a je udelené platne. Skutočnosť, že splnomocnené osoby toto plnomocenstvo prijali, nebolo potrebné potvrdiť písomne v plnomocenstve, navyše keď jeho prijatie jasne vyplýva z konania splnomocnencov, ktorí na základe a v rozsahu oprávnenia udeleného im plnomocestvom podpísali v mene splnomocniteľa zmluvu o zriadení záložného práva a žalobkyni plnomocenstvo riadne predložili. K žalobkyňou citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.5.2014, sp. zn. 7MCdo 6/2013, uviedol, že predmetné rozhodnutie sa týka odlišného prípadu procesnej dohody o plnomocenstve na zastupovanie na súde udelenej advokátovi. Žalobkyňa nepreukázala, že bola dotknutá na svojich právach a v danom prípade došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva, ako aj k vykonaniu dražby v zmysle platnej právnej úpravy. 10. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyňa v súvislosti so znaleckým posudkom opakovala svoje nepravdivé tvrdenia, že nemala možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku. Už v konaní pred súdom prvej inštancie v podaní zo dňa 13.2.2015 preukázal, že žalobkyňa prevzala znalecký posudok dňa 18.8.2014 a žiadne námietky voči nemu nepodala. Okrem tvrdenia o podhodnotení draženej nehnuteľnosti žalobkyňa namietla plnomocenstvo, ktoré bolo udelené zamestnancom Slovenskej sporiteľne a.s. na podpis záložnej zmluvy. S touto otázkou sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysporiadal a žalovaný 2/ sa stotožňuje s tým, že išlo o jednostranný právny úkon podľa § 31 Občianskeho zákonníka a osoby, ktoré uzatvárali zmluvu o záložnom práve, konali v súlade s týmto plnomocenstvom. 11. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedla, že v záujme spravodlivého súdneho procesu je potrebné skúmať, či súd prvej inštancie v prípade, že by sa rozhodol doplniť vlastné dokazovanie o spracovanie nového znaleckého posudku pre účel zistenia skutkového stavu, by tak nemohol dospieť k záveru ohľadom potreby určenia neplatnosti dražby. Súd prvej inštancie by mal posúdiť nie len skutočnosť, či výkon dražby splnil zákonnú formu, ale hlavne to, či práva žalobkyne vlastniť nehnuteľnosť, garantované Ústavou Slovenskej republiky, neboli dotknuté v nevyhnutnej miere. Dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne za podhodnotenú cenu oproti cene obvyklej v čase a mieste dražby, predstavuje značný zásah do majetkových práv žalobkyne, a preto nie je možné úspešne argumentovať, že zabezpečenie spravodlivého vysporiadania majetkových pomerov formou stanovenia primeranej ceny nehnuteľnosti nespadá pod kompetenciu odbornej starostlivosti dražobníka ani právomoci súdu. S ohľadom na uvedené a s odkazom na § 384 C.s.p. žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd nariadil vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností. Účelom tohto dokazovania malo byť zistenie skutkového stavu veci v čase vykonania dražby. Na odstránenie pochybností o prípustnosti nariadenia, prípadne doplnenia dokazovania v odvolacom konaní poukázala na § 384 ods. 3 a § 366 písm. d) C.s.p. a uviedla, že z dôvodu zlej finančnej situácie bez svojej viny nemohla uplatniť dôkaz - nový znalecký posudok v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože nemala v dispozícii potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie jeho spracovania. Absencia nového znaleckého posudku má za následok odňatie práva na spravodlivý súdny proces a odvolací súd by mal účinky tejto skutočnosti zohľadniť v jeho rozhodnutí. 12. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného 1/ okrem skôr uvedených skutočností poukázala na to, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, čo je dôkaz o tom, že zlá finančná situácia žalobkyne ohrozuje jej efektívne uplatnenie práva na súde a pretože si žalobkyňa nemohla finančne dovoliť dať spracovať nový znalecký posudok, ignorovanie tejto skutočnosti môže mať značne negatívny dopad na jej prístup k spravodlivému súdnemu procesu, ktorý je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako dôkaz podhodnotenia hodnoty nehnuteľností žalobkyne v dobrovoľnej dražbe dňa 22.9.2014 doložila k replike osvedčenie o priebehu prvej dobrovoľnej dražby zo dňa 2.3.2012 (navrhovateľ dražby - Slovenská sporiteľňa, a.s., dražobník - DUPOS dražobná, spol. s r.o.), ktoré osvedčuje, že podľa znaleckého posudku č. 224/2011, zo dňa 16.12.2011, vyhotoveného Ing. A. X., znalcom v odbore stavebníctva, bola všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti stanovená na sumu 130.000 eur a najnižšie podanie dražby bolo stanovené na sumu 160.000 eur. Skutočná hodnota nehnuteľností v čase dražby dňa 22.9.2014, kde ani nešlo o opakovanú dražbu, je zrejme ešte vyššia ako odhad spomínaného znaleckého posudku č. 224/2011, zo dňa 16.12.2011, keďže medzi 2.3.2012 a 22.9.2014 všeobecné hodnoty nehnuteľností v obvode Bratislava II značne vzrástli. Preto jediný možný záver je ten, že trhová cena nehnuteľností by v čase dražby prevýšila vydraženú hodnotu (119.000 eur) o finančnú čiastku minimálne 41.000 eur, prípadne viac. 13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k replike žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola oprávnená v čase konania dražby vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Žalobkyňa však voči vyhotovenému znaleckému posudku námietky nepodala. K návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania pripomenul, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré okrem iného patria aj návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Žalobkyňa mala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí navrhnúť znalecké dokazovanie, čo však neuskutočnila, a preto nie je daný dôvod na doplnenie dokazovania v zmysle § 384 ods. 3 C.s.p. V danom prípade je absolútne irelevantné tvrdenie žalobkyne o jej nepriaznivej finančnej situácii, pretože táto skutočnosť nemohla žalobkyni znemožniť daný návrh uskutočniť. K osvedčeniu o priebehu dražby, ktoré bolo spolu s prílohami priložené k replike žalobkyne, uviedol, že toto nemožno použiť v odvolacom konaní, keďže žalobkyňa mala možnosť uvedené doklady predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade sa navyše tieto doklady javia ako právne bezvýznamné, keďže sa netýkajú dražby, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha v tomto konaní. Ako absurdné sa javí tvrdenie žalobkyne, ktorá s poukazom na najnižšie podanie uvedené v oznámení o dobrovoľnej dražbe spoločnosti DUPOS dražobná, spol. s r.o. (a nie všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znalcom) dospela k záveru, že trhová cena v čase dražby by prevýšila vydraženú hodnotu o finančnú čiastku minimálne 41.000 eur, prípadne viac. Záverom poukázal na bod 1.3 predloženej notárskej zápisnice vyhotovenej JUDr. A. X., z ktorého je zrejmé, že na konanie dobrovoľnej dražby, na ktorú poukázala žalobkyňa, sa nedostavil žiaden účastník, a táto bola vyhlásená za neúspešnú. Vzhľadom na to, že o kúpu draženej nehnuteľnosti neprejavil záujem žiaden účastník, najnižšie podanie stanovené vo výške 160.000 eur nebolo možné označiť za trhovú cenu nehnuteľnosti. O tom, že vydražená nehnuteľnosť nebola podhodnotená svedčí v konečnom dôsledku aj skutočnosť, že o jej vydraženie neprejavil záujem väčší počet účastníkov a na dražbe uskutočnenej dňa 22.9.2014 sa zúčastnil len jeden účastník. 14. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k replike žalobkyne uviedol, že námietky voči výške ceny stanovenej znaleckým posudkom začala žalobkyňa vznášať až v súdnom konaní. Žalobkyňa voči znaleckému posudku po jeho doručení dňa 18.8.2014 nijaké námietky nemala a v konaní pred súdom prvej inštancie bez akýchkoľvek dôkazov iba tvrdila, že cena v znaleckom posudku bola podhodnotená. Za uvedených okolností nie sú dané predpoklady na použitie § 384 C.s.p. 15. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení uviedla, že striktná interpretácia obmedzenia použitia dôkazných prostriedkov z procesných dôvodov by bola neprimeraná z hľadiska zabezpečenia spravodlivého súdneho procesu. Súd prvej inštancie na námietku žalobkyne ohľadom podhodnotenia ceny nehnuteľnosti v dražbe neprihliadol, iba konštatoval, že súd nie je oprávnený hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znaleckým posudkom. Tieto argumenty považovala za absolútne neadekvátne, keďže súd prvej inštancie nepodložil rozhodnutie v tejto časti žiadnymi inými argumentmi. Ak má súd rozhodovať o určení hodnoty nehnuteľnosti, súdna judikatúra jasne poukazuje na nutnosť pripustenia iných dôkazných prostriedkov, akými sú napríklad vlastné výpočty, výpovede odborníkov z oblasti predaja nehnuteľností alebo zdroje verejných informácií (kataster nehnuteľností). Je výlučne v právomoci súdu určiť, ktoré dôkazy, aj z vlastného podnetu, budú účelné pri rozhodovaní vo veci samej. Súd prvej inštancie nie len dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ale predovšetkým ignoroval princípy zakotvené v ustanoveniach C.s.p. V zmysle čl. 15 ods. 2 C.s.p. nemá žiaden dôkaz predpísanú zákonnú silu, teda ani predložený znalecký posudok č. 24/2014. Ďalej poukázala na to, že v čase doručenia oznámenia o dražbe č. XXXXXX zo dňa 13.8.2014, nemala vedomosť o možnosti vyjadriť sa k určeniu všeobecnej (trhovej) hodnoty nehnuteľností a k obsahu znaleckého posudku č. 24/2014, keďže o tejto možnosti poučená nebola. Dražobník nebol podľa § 17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách povinný informovať predchádzajúceho vlastníka o možnosti podať sťažnosť proti ohodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je však vylúčené a patrí do odbornej starostlivostí dražobníka, aby o tom predchádzajúceho vlastníka poučil, čo však dražobník neuskutočnil. Preto nebolo možné stotožniť sa s názorom žalovaného 2/, že námietka žalobkyne k cene je procesne neprípustná z dôvodu omeškania. Ďalej uviedla, že v spracovaní znaleckého posudku boli použité techniky, ktoré nie sú v súlade s predpismi (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.). Oznámenie o dražbe bolo svojím obsahom v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, keďže v ňom absentovala ako spôsob zloženia dražobnej zábezpeky banková záruka (nerešpektovanie § 14 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Ďalej boli výroky v oznámení o dražbe zmätočné v častiach o spôsobe zloženia dražobnej zábezpeky z titulu nesprávneho uvádzania účastníka konania. V označenej časti bol použitý pojem navrhovateľ, čo bolo zmätočné, pretože navrhovateľ reprezentuje len jedného z potenciálnych účastníkov dražby a navyše jeho špeciálne postavenie vylučuje všetkých ostatných potenciálnych účastníkov. Nezákonné obmedzenie okruhu účastníkov v oznámení o dražbe malo značne negatívny vplyv na aplikáciu princípu voľnej súťaže vo výkone dražby. Žalovaný 2/ uviedol, že dal vypracovať znalecký posudok č. 24/2014 a týmto splnil s odbornou starostlivosťou jeho povinnosť zabezpečiť ocenenie nehnuteľností v dražbe. Avšak nie je jasné, akým spôsobom žalovaný 2/ zadovážil pre výkon dražby predmetný znalecký posudok, keďže objednávateľom znaleckého posudku je iný subjekt - Slovenská dražobná, spol. s r.o. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že znalecký posudok č. 24/2014 obsahoval viaceré nedostatky. Znalec mal uprednostniť spracovanie posudku podľa porovnávacej metodiky (preferovaná metodika podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.), avšak uvádzal, že nebolo možné zabezpečiť údaje o predaji troch porovnateľných nehnuteľností. Metodika polohovej diferenciácie sa však má použiť výlučne tam, kde nie je možné používať porovnávaciu metódu, ako je napríklad situácia, keď predmet ocenenia je atypický alebo v mieste a čase predaja nie sú k dispozícii porovnateľné údaje. O takýto prípad však v danej veci nešlo. Na základe uvedeného žiadala súd o zadováženie znaleckého posudku na určenie predajnej ceny v čase a mieste predaja, prípadne výpoveď odborníka z odboru predaja nehnuteľností. Žalobkyňa poukázala tiež na nesúlad v ohodnotení pozemku a samotného bytu a na nesprávne použitie koeficientov pri hodnotení ich všeobecnej hodnoty. 16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.2.2019 v zmysle § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. 17. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, ktorá poukazovala na neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že táto bola uzatvorená prostredníctvom neoprávnených osôb, keďže plnomocenstvo zo dňa 28.1.2009 neobsahovalo podpis splnomocnených osôb ako prejav súhlasu s udeleným splnomocnením. Z dikcie § 31 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že plnomocenstvo predstavuje jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Obligatórnymi náležitosťami plnomocenstva sú označenie osoby splnomocniteľa a splnomocnenca, rozsah splnomocnenia a podpis splnomocniteľa. Podpis splnomocnenej osoby teda nie je v zmysle právnej úpravy Občianskeho zákonníka nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva, a preto jeho absencia nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. 19. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonanými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2009, obdobne ako zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2009, boli za zmluvnú stranu - Slovenskú sporiteľňu, a.s. podpísané Ing. A. E. a Ing. Ľ. Š., obom splnomocneným konať v mene a na účet spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. plnomocenstvom zo dňa 28.1.2009. Predmetné plnomocenstvo spĺňa všetky zákonné náležitosti tohto právneho úkonu v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka, založilo oprávnenie Ing. A. E. a Ing. Ľ. Š. konať v mene a na účet spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., a preto bolo možné konštatovať, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2009 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.5.2009 boli uzatvorené osobami oprávnenými konať v mene príslušnej zmluvnej strany, a teda obe boli platne dojednané. Preto námietka žalobkyne ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá podľa nej vylučovala možnosť postúpenia pohľadávky z nej vyplývajúcej a zákonného vykonania dobrovoľnej dražby, bola celkom nedôvodná. 20. Správnosť vyššie uvedeného záveru nemohol spochybniť ani odkaz žalobkyne na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 6/2013, zo dňa 14.5.2014, ktoré síce poukazovalo na nedostatky plnomocenstva, tieto však neboli primárnym následkom absencie podpisu splnomocnenej osoby, ako tomu bolo v prejednávanej veci, a preto nebolo možné vychádzať zo záverov predmetného rozhodnutia pri rozhodovaní tejto veci. V konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 7MCdo 6/2013 sa súd zaoberal nedostatkom plnomocenstva spočívajúcim v tom, že z neho nebol zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenej osoby, ktorý predstavuje obligatórnu náležitosť plnomocentva podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak nebol zrejmý rozsah plnomocenstva, potom nemohol byť určitý ani prejav, ktorým sa plnomocenstvo prijímalo. Keďže v prejednávanej veci bol rozsah oprávnenia splnomocnených osôb nesporný, nebolo možné hovoriť o neurčitosti prejavu vôle splnomocnených osôb, ktorým splnomocnenie prijali, keď po predložení plnomocenstva žalobkyni konali pri podpisovaní zmluvy o splátkovom úvere a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v mene a na účet splnomocniteľa, v jasne stanovených medziach oprávnenia splnomocniteľa zastupovať. 21. Žalobkyňa ďalej trvala na tom, že v konaní bol daný dôvod pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby z dôvodu, že pri stanovení ceny draženej nehnuteľnosti došlo k výraznému podhodnoteniu ceny nehnuteľností a dražobník zanedbal svoje povinnosti, keďže mal so zreteľom na odbornú starostlivosť dohliadnuť na správne stanovenie ceny nehnuteľností, a to osobitne poukazom na to, že dražba predstavovala priamy zásah do práva žalobkyne na obydlie; konkrétne konanie, ktorým malo z jeho strany dôjsť k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách alebo inej povinnosti v súvislosti s výkonom predmetnej dražby však neuviedla. Žalobkyňa tiež namietala, že nemala voči predmetnému znaleckému posudku, ktorým bola stanovená cena nehnuteľností, v čase konania dražby zákonnú možnosť podať akékoľvek námietky a brániť sa tak voči zjavnému podhodnoteniu ceny obydlia pod bežnú trhovú hodnotu, v porovnaní so súčasnou právnou úpravou, ktorá v § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje namietať znalcom určený odhad hodnoty nehnuteľnosti. Ani tieto odvolacie námietky žalobkyne však nebolo možné považovať za dôvodné. 22. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný 2/ ako dražobník predmetných nehnuteľností zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, ktorý nebol v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Keďže navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ, vyhotovený znalecký posudok bol žalobkyni riadne doručený s tým, že žalobkyňa bola ako vlastník predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu konania dražby oprávnená do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Ak by žalobkyňa takú námietku vzniesla, bol by dražobník povinný so vznesenými námietkami žalobkyne písomne sa vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať žalobkyni ako vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Takáto námietka zo strany žalobkyne však uplatnená nebola, rovnako ako žalobkyňa nežiadala ani o vyhotovenie nového znaleckého posudku, napriek tomu, že v prípade uvedenej žiadosti by bol dražobník povinný na účely vykonania dražby zabezpečiť nový znalecký posudok od iného znalca. Z uvedeného vyplýva, že postup žalovaného 2/ ako dražobníka pri ohodnotení predmetu dražby v zmysle § 12 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu konania dražby bol dodržaný a keďže žalobkyňa v priebehu dražby žiadne námietky voči postupu dražobníka pri ohodnotení predmetu dražby ani v súvislosti so závermi znaleckého posudku, ktorý určil cenu dražených nehnuteľností, nepodala, nemožno v konaní pred súdom žalovanému 2/ vytýkať, že v priebehu dražby neprehodnotil správnosť znaleckého posudku, ktorý pri absencii aktívneho konania zo strany žalobkyne nebolo dôvodné spochybňovať. Bez právneho významu bolo tiež tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej nemala v čase konania dražby žiadnu zákonnú možnosť podať akékoľvek námietky a brániť sa voči podhodnoteniu ceny nehnuteľností, keďže v čase vykonania dražby jej toto oprávnenie explicitne vyplývalo z účinného znenia § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. 23. Žalobkyňa spochybnila ohodnotenie dražených nehnuteľností v znaleckom posudku až v konaní pred súdom prvej inštancie. V tejto fáze konania však v súvislosti s námietkou podhodnotenia ceny dražených nehnuteľností nepredložila súdu žiaden listinný dôkaz, ktorý by výsledky znaleckého dokazovania spochybňoval, ani nenavrhla súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie, ktorým by malo byť jej konštatovanie preukázané. V odvolaní však namietala, že súd prvej inštancie správnosť odborných záverov znaleckého posudku neskúmal, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré navyše nesprávne právne posúdil. 24. K tejto časti procesnej argumentácie žalobkyne je primárne potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nebol oprávnený hodnotiť správnosť záverov znaleckého posudku č. 24/2014 vypracovaného súdnym znalcom Ing. A. Ď., ako sa tejto skutočnosti dovolávala žalobkyňa v podanom odvolaní. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, vyjadrenej v čl. 15 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a v § 191 C.s.p. vyplýva, že pri vykonávaní dokazovania a hodnotení výstupov tohto procesu sa má súd zaoberať tým, či znalecký posudok má všetky formálne náležitosti, či závery uvedené vo vlastnom posudku sú presvedčivé, odôvodnené a podložené obsahom vlastných nálezov, či znalec vyčerpal úlohu v rozsahu, v akom mu bola zadaná, ako aj to, či závery znaleckého posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov, čo platí najmä v prípade, ak v konaní existujú dôvodné pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku. Zásadu voľného hodnotenia dôkazov však nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že hodnoteniu podliehajú znalecké závery aj v zmysle ich odbornej správnosti. Znalecké dokazovanie v konaní pred súdom prichádza do úvahy tam, kde je potrebné posudzovať skutočnosti, od ktorých závisí rozhodnutie vo veci samej, a zároveň ide o otázky, na ktoré treba vedecké poznatky. Hodnotenie správnosti odborných záverov znaleckého dokazovania preto neprináleží všeobecnému súdu, ktorý s ohľadom na povahu skúmaných skutočností nedisponuje potrebnými vedeckými poznatkami, ktoré by ho robili subjektom spôsobilým konfrontovať správnosť odborných záverov znalca zapísaného v príslušnom znaleckom odbore či odvetví. Odborné závery znaleckého dokazovania môžu byť kvalifikovane hodnotené v rámci (revízneho) znaleckého dokazovania, avšak v konaní pred súdom prvej inštancie neboli prezentované žiadne skutočnosti, ktoré by správnosť záverov predloženého znaleckého posudku dôveryhodne spochybňovali a ani nebol podaný návrh žiadnej zo strán sporu na nariadenie takého dokazovania, v dôsledku čoho nebolo pre prejednanie a rozhodnutie veci nariadenie vykonania nového znaleckého dokazovania zo strany súdu prvej inštancie nevyhnutné, a preto námietka žalobkyne, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nevysporiadal so správnosťou odborných záverov predloženého znaleckého posudku, nebola dôvodná. 25. Žalobkyňa ďalej trvala na tom, že v záujme spravodlivého procesu bolo v odvolacom konaní potrebné skúmať, či mohol súd prvej inštancie v prípade, ak by sa rozhodol doplniť dokazovanie o spracovanie nového znaleckého posudku, dospieť k záveru, že dražba je neplatná. V tejto súvislosti navrhla, aby odvolací súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, pričom prípustnosť znaleckého dokazovania odôvodňovala poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. 26. K návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania v odvolacom konaní je primárne potrebné poukázať na prejednací princíp a princíp koncentrácie konania, ktorými sa spravuje civilný proces. Z prejednacieho princípu civilného konania vyplýva, že strany sporu sú povinné pravdivo a úplne označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci (povinnosť tvrdenia), a zároveň podoprieť skutkové tvrdenia dôkazmi (dôkazná povinnosť), a to v súlade s princípom hospodárnosti konania a podľa pokynov súdu (čl. 8 C.s.p.). Neunesenie dôkazného bremena v konaní pred civilným súdom má za následok stratu sporu. Riadne splnenie uvedených povinností strán sporu však nie je časovo neobmedzené, naopak, pre náležité naplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa vyžaduje, aby boli procesné úkony strán uplatnené, koncentrované v rámci určitej fázy konania, s procesným následkom nedodržania včasnosti ich uplatnenia v podobe procesnej preklúzie práva sporovej strany kvalifikovane uplatniť v konaní pred civilným súdom skutkové tvrdenie či dôkazný návrh. Klasickým prípadom koncentrácie civilného procesu (v spojení s neúplným apelačným systémom odvolacieho konania) je aj zákonom limitovaná možnosť účinne uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v odvolacom konaní, keďže stranám sporu prislúchalo právo, a zároveň povinnosť uplatňovať uvedené prostriedky v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností či dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. V zmysle § 366 C.s.p. totiž možno prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 27. Hoci žalobkyňa v žalobe namietala podhodnotenie ceny dražených nehnuteľností, v konaní pred súdom prvej inštancie za účelom splnenia dôkaznej povinnosti vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu sama žiaden dôkaz nepredložila a ani neprejavila vôľu smerujúcu k zabezpečeniu predloženia dôkazu, ktorý by správnosť záverov znaleckého posudku dôveryhodne spochybňoval, v dôsledku čoho zostala v tomto štádiu konania námietka podhodnotenia ceny dražených nehnuteľností iba vo sfére nepodložených tvrdení žalobkyne. Zo strany žalobkyne nebol súdu prvej inštancie adresovaný ani návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom ohodnotenia dražených nehnuteľností, a to napriek tomu, že žalobkyňa bola preukázateľne súdom prvej inštancie poučená o potrebe uvádzať skutočnosti, uplatňovať procesné návrhy a predkladať dôkazy pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Návrh na doplnenie dokazovania odvolacím súdom bol zo strany žalobkyne uplatnený až v odvolacej replike, v dôsledku čoho bolo potrebné tento návrh a jeho prípustnosť, resp. relevanciu pre odvolacie konanie hodnotiť podľa podmienok zakotvených v § 384 C.s.p. a v § 366 C.s.p. V zmysle uvedených zákonných ustanovení prichádza do úvahy doplnenie dokazovania na odvolacom súde v prípade, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou, za podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní (v zmysle § 366 C.s.p.) alebo za účelom zistenia, či sú v konaní splnené procesné podmienky. Preskúmaním rozhodnutia a konania predchádzajúcom jeho vydaniu však dospel odvolací súd k záveru, že žiadna z vyššie uvedených podmienok doplnenia dokazovania v odvolacom konaní splnená nebola. 28. Žalobkyňa odôvodňovala prípustnosť návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, poukazom na § 366 písm. d) C.s.p. tým, že ho bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie, ktorá jej neumožňovala uplatniť dôkaz - nový znalecký posudok v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože nemala k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie jeho spracovania, pričom o nepriaznivej finančnej situácii žalobkyne malo svedčiť i jej oslobodenie od súdnych poplatkov v prejednávanej veci. 29. Hoci sa žalobkyňa dovoláva prípustnosti doplnenia dokazovania poukazom na to, že jej nepriaznivá finančná situácia neumožňovala zabezpečiť spracovanie znaleckého posudku, a teda bez vlastnej viny nemohla uplatniť návrh na vykonanie dokazovania už v konaní pred súdom prvej inštancie, túto skutočnosť nemožno považovať za prekážku uplatnenia prostriedkov procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ nepriaznivá finančná situácia žalobkyni neumožňovala, aby na vlastné náklady zabezpečila vypracovanie súkromného znaleckého posudku na účely jeho použitia v súdnom konaní, potom bola oprávnená navrhnúť súdu prvej inštancie, aby nariadil vykonanie znaleckého dokazovania. Podanie procesného návrhu na vykonanie dokazovania totiž nepredstavuje úkon, ktorý by bol spoplatnený ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o trovy dôkazov, ustanovenie § 253 C.s.p. síce umožňuje súdu uložiť strane, ktorá navrhuje vykonanie dôkazu, povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu, uloženie tejto povinnosti však nie je absolútne a v každom prípade nevyhnutné. Povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania totiž súd v zmysle § 253 ods. 2 C.s.p. neuloží, pokiaľ bolo strane, ktorá navrhla vykonanie znaleckého dokazovania, priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ako tomu bolo aj v prípade žalobkyne, hoci táto o oslobodenie požiadala až po vyhlásení napadnutého rozsudku), keďže takýto subjekt nie je možné zaťažiť preddavkovou povinnosťou. Uvedeným ustanovením sa teda zabezpečuje prístup k spravodlivosti všetkým stranám civilného konania bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu a eliminujú prípady, v ktorých by mohla nepriaznivá finančná situácia strany sporu potenciálne deformovať rovnosť strán pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku v konaní pred civilným súdom. 30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nedostatok finančných prostriedkov strany sporu nepredstavuje prekážku oprávnenia strany efektívne sa v konaní pred súdom prvej inštancie domáhať nariadenia znaleckého dokazovania, a preto bez ďalšieho nezakladá dôvod prípustnosti novôt podľa § 366 písm. d) C.s.p. Keďže žalobkyňou uvádzaný dôvod pre doplnenie dokazovania pred odvolacím súdom nespĺňal požiadavky podľa § 384 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 366 písm. d) C.s.p., návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania pred odvolacím súdom nebolo možné vyhovieť. 31. Rovnaký právny záver ohľadom oneskoreného uplatnenia prostriedkov procesného útoku zo strany žalobkyne bolo potrebné prijať aj vo vzťahu k predloženiu notárskej zápisnice, ktorou bol osvedčený priebeh prvej dobrovoľnej dražby zo dňa 2.3.2012 a oznámenia o dobrovoľnej dražbe (keďže uvedené listiny predložila žalobkyňa až spolu s odvolacou replikou) a obdobne aj vo vzťahu k podstatnej časti argumentácie žalobkyne uvedenej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9.1.2019. V predmetnom vyjadrení žalobkyňa okrem skôr uvádzaných, hoci rozsiahlejšie a podrobnejšie špecifikovaných námietok voči rozsahu vykonaného dokazovania a z toho vyplývajúcej potrebe doplnenia dokazovania na odvolacom súde, namietala predovšetkým to, že nebola dražobníkom poučená o možnosti vyjadriť sa k obsahu znaleckého posudku č. 24/2014, ďalej formálne nedostatky vo výkone dražby a v spracovaní znaleckého posudku, nedostatky oznámenia o dražbe (absencia spôsobu zloženia dražobnej zábezpeky vo forme bankovej záruky, nesprávne uvedenie účastníkov dražby), nejasný spôsob zaobstarania znaleckého posudku pre osobu objednávateľa znaleckého posudku, ktorá nebola totožná s osobou dražobníka, nedostatky v spracovaní znaleckého posudku (nesprávna aplikácia metódy ohodnotenia nehnuteľností, nesúlad v ohodnotení pozemku a samostatného bytu), a pod. Vyššie označené námietky žalobkyne predstavovali skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a to napriek tomu, že žalobkyňa preukázateľne mala opakovanú možnosť uviesť predmetné skutkové tvrdenia už vo fáze predchádzajúcej odvolaciemu konaniu. V prejednávanej veci nebol zo strany žalobkyne označený a ani na základe vykonaného preskúmania odvolacieho súdu zistený žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné v odvolacom konaní konštatovať, že vyššie uvedené tvrdenia žalobkyne spĺňali niektorú z podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p. Predmetné skutkové tvrdenia žalobkyne nesmerovali k poukazu na nedostatky v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle § 366 písm. a) až c) C.s.p., ani vo vzťahu k nim žalobkyňa nepreukázala, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle § 366 písm. d) C.s.p., a preto odvolací súd na tieto námietky žalobkyne v rámci posudzovania správnosti záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie prihliadať nemohol. 32. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bolo možné v odvolacom konaní konštatovať vecnú správnosť jeho výrokov. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s procesnou argumentáciou strán sporu, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného podanou žalobou a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Svoje závery jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku odôvodnil, čím zároveň naplnil požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie teda nebolo zistené žiadne pochybenie, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces, ako tvrdila žalobkyňa v podanom odvolaní. Odvolací súd tiež pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. To platí zvlášť v prípade, ak podstatná časť argumentácie strany sporu je založená na tvrdeniach prezentovaných vo fáze civilného procesu, ktorá neumožňuje súdu na tieto argumenty prihliadať. Preto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým súd, viazaný odvolacími dôvodmi, objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a vysporiadal sa s dôvodnosťou všetkých riadne uplatnených odvolacích dôvodov strany sporu, bez potreby osobitného vyjadrovania sa k posudzovaniu námietok, na ktoré nebol v zmysle príslušných ustanovení C.s.p. oprávnený prihliadať, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mali v odvolacom konaní plný úspech. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).