Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/202/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200096 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215200096.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: D. D., nar. XX.XX.XXXX, X. E.. X, V., U. E. A., právne zast.: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: expert SK, k. s., Mlynské nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 45 855 455, právne zast.: Advokátska kancelária doc. JUDr. Tomáš Strémy, PhD. s.r.o., Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 50 189 697, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/37/2015-116 zo dňa 25.05.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/37/2015-116 zo dňa 25.05.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/37/2015-116 zo dňa 25.05.2017, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 08.01.2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 222.000,- eur tak, ako je definovaná v Notárskej zápisnici č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 neexistuje. 3. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 21.10.2014 bola spísaná Notárska zápisnica č. NZ 543/2014 na notárskom úrade C.. O. G., notárky v Náchode (ďalej aj „Notárska zápisnica“), v Českej republike, na základe ktorej žalobca ako subjekt povinný uznal čo do dôvodu a výšky záväzok žalovaného v celkovej výške 222.000,- eur, ktorý mal vzniknúť údajným úmyselným konaním žalobcu vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného. V predmetnej Notárskej zápisnici sa žalobca zaviazal splniť uvedený záväzok v celosti žalovanému nasledujúci deň, t.j. 22.10.2014. Žalobca však podľa svojho vyjadrenia uskutočnil vyhlásenie o uznaní dlhu zachytené v texte predmetnej Notárskej zápisnice pod nátlakom vyvolaným predstaviteľmi žalovaného a inými osobami vydávajúcimi sa za zástupcov žalovaného. Nemá vedomosť a ani nikdy neevidoval akýkoľvek záväzok voči žalovanému z právneho dôvodu uvedeného v notárskej zápisnici, ako ani z iného právneho dôvodu. V prospech neexistencie pohľadávky svedčí podľa názoru žalobcu aj skutočnosť, že právnym titulom tejto údajnej pohľadávky má byť úmyselné konanie vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného, avšak žalobca nikdy ako fyzická osoba v takejto funkcii nevystupoval. Žalobca vykonával funkciu jedného z troch konateľov komplementára žalovaného, avšak nikdy sám nepôsobil ako priamy štatutárny zástupca žalovaného. Štatutárnym orgánom žalovaného je spoločnosť E-Management, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 71, Bratislava, a preto je nemožné, aby žalobca spôsobil žalovanému akúkoľvek škodu v takejto funkcii. Predmetnou Notárskou zápisnicou tak mal byť zo strany žalobcu uznaný neexistujúci záväzok. Samotný text Notárskej zápisnice podľa názoru žalobcu nijakým spôsobom nemôže založiť existenciu záväzku, ktorý sa v nej deklaruje, ani nahradiť alebo zhojiť fakt, že pohľadávka na strane žalovaného voči žalobcovi nikdy nevznikla. Žalovaný zároveň nedisponuje žiadnymi relevantnými dokladmi, ktoré by akokoľvek osvedčovali oprávnenosť jeho pohľadávky voči žalobcovi a pred spísaním Notárskej zápisnice nedošlo medzi stranami k akémukoľvek úkonu, komunikácií, či uskutočneniu inej skutočnosti, ktorá by hoci aj nepriamo osvedčovala vznik údajného nároku žalovaného. Na základe uvedeného má žalobca za to, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 222.000,- eur tak, ako je definovaná v Notárskej zápisnici č. NZ XXX/XXXX zo dňa 21.10.2014 neexistuje. 4. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že existuje dôvodná obava, že žalovaný ako oprávnený uskutoční voči žalobcovi právne úkony, aby neexistujúcu pohľadávku voči žalobcovi vymohol. Notárska zápisnica č. NZ XXX/XXXX zo dňa 21.10.2014 síce zachytáva neexistujúci skutkový stav, avšak aj napriek tejto skutočnosti môže byť podkladom ako exekučný titul v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia. Žalobcovi tak hrozí vznik značnej majetkovej ujmy, ktorá by vznikla v prípade, ak by žalovaný svoj neexistujúci nárok potvrdený Notárskou zápisnicou č. NZ XXX/ XXXX zo dňa 21.10.2014 začal skutočne vymáhať. Určením neexistencie predmetnej pohľadávky zo strany súdu tak možno odstrániť právnu neistotu v postavení žalobcu voči žalovanému, čím sa definitívne a jednoznačne predíde ďalším prípadným rozporom a zmätočným právnym úkonom. 5. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 18.06.2015. V rámci predmetného podania žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu, že nikdy nebol štatutárnym zástupcom žalovaného. Žalobca pôsobil vo funkcii štatutárneho orgánu (konateľa) spoločnosti E- Management, s.r.o., ktorá je komplementárom žalovaného (v čase odo dňa vzniku funkcie konateľa 31.07.2010 do dňa zániku funkcie 27.10.2014). Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že na obchodné vedenie žalovaného bol oprávnený komplementár, pričom jeho jediným štatutárnym orgánom bola spoločnosť E-Management, s.r.o., v mene ktorej konal žalobca ako konateľ, a tento bol oprávnený v mene tejto spoločnosti konať a podpisovať za spoločnosť samostatne. 6. Žalovaný ďalej v rámci svojho vyjadrenia poukazoval na to, že žalobca celé znenie Notárskej zápisnice bez akejkoľvek výhrady schválil a na znak súhlasu s jej obsahom ju pred notárom vlastnoručne podpísal. Žalovaný sa v žiadnom prípade nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že išlo o nátlak vyvolaný predstaviteľmi žalovaného a inými osobami vydávajúcimi sa za zástupcov žalovaného. V čase spísania a podpisu Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 žalobca činnosť, ktorou spôsobil žalovanému škodu oľutoval a dobrovoľne prisľúbil, že škodu ktorú spôsobil v celom rozsahu nahradí. Žalobca však doposiaľ neprejavil takmer žiadnu snahu o splnenie svojich záväzkov, práve naopak žalobca po uznaní záväzku voči žalovanému koná tak, aby úmyselne zmenšil svoj majetok s cieľom ukrátiť svojho veriteľa. 7. K skutkovému stavu veci žalovaný zároveň uviedol, že podľa interných zistení spoločnosti Kappenberger + Braun GmbH & Co. KG (komanditista žalovaného), žalobca v období rokov 2011-2014 prostredníctvom svojej nemeckej spoločnosti MBO Regensburg (Mentis Business Office) neoprávnene vystavil a účtoval žalovanému výdavky, ktoré súviseli s výkonom jeho funkcie spolu vo výške 5.883,94 eur, pričom sumy boli nad rámec dohodnutých odmien za jeho prácu v mene spoločností celého konzorcia. V apríli 2012 žalobca prostredníctvom svojej nemeckej spoločnosti Mentis GmbH založil spoločnosť PETAX, s.r.o. a na jej riadenie mal generálnu plnú moc od konateľa spoločnosti, ktorým je G.. G. T.. Uvedená spoločnosť bola založená za účelom vytvorenia ďalšieho finančného agenta, nakoľko podľa zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve s účinnosťou od 01.01.2012 sú „marketingové príspevky“ viazané na jedného finančného agenta. V rámci konzorcia NBS registruje spoločnosť žalovaného ako finančného agenta pre spoločnosť Cetelem, a preto žalovaný nemohol byť agentom pre ďalšiu obchodnú spoločnosť. Žalobca tak bez upovedomenia spoločníkov komplementára žalovaného, svojvoľne v rozpore s povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou od 15.02.2013 uzatvoril v mene spoločnosti PETAX, s.r.o. so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu a bonusy, ktoré sú vyplácané štvrťročne boli zasielané na účet spoločnosti PETAX s.r.o. (finančným agentom mohli byť v tomto prípade spoločnosti K+B Electro Media, k.s., K +B Leas, k.s. a iné patriace do konzorcia). Spoločnosť PETAX, s.r.o. mala v období od 15.02.2013 do konca roku 2014 priznané a vyplatené sprostredkovanie vo výške minimálne 220.239,24 eur. Napriek tomu, že všetky služby pre spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zabezpečovali pracovníci žalovaného a spoločnosť K+B Elektro Media, k.s., spoločnosť PETAX, s.r.o. na príkaz žalobcu priznala žalovanému sprostredkovanie len vo výške 166.978,90 eur. Spoločnosť PETAX, s.r.o. tak obdržané peňažné prostriedky nepoužila na zaplatenie sprostredkovania žalovanému, ale použila ich pre vlastnú spotrebu, prípadne pre vlastnú spotrebu žalobcu. Spoločnosť PETAX, s.r.o. doposiaľ neuhradila žalovanému faktúry za sprostredkovanie vo výške 86.675,94 eur. Zároveň spoločnosť Mentis GMbH, ktorej konateľom je žalobca neuhradila žalovanému faktúru č. 1382300016 vo výške 30.000,- eur (pôvodne vystavená na sumu 81.500,- eur, z ktorej uhradená časť predstavuje 51.500,- eur). Žalobca súčasne dňa 02.12.2010, bez súhlasu spoločníkov a v rozpore so svojou povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej členov, uzatvoril nájomnú zmluvu na bytové priestory v R., za ktoré uhradil žalovaný počas doby trvania nájmu sumu vo výške 9.450,- eur, pričom žalobca byt užíval na súkromné účely, hoci mal zriadený pobyt na A. Z. v R.. Žalobca však podpísal aj ďalšiu nájomnú zmluvu na dvojizbový byt v R. bez vedomia a súhlasu ostatných spoločníkov, za ktorý žalovaný uhradil v priebehu trvania nájomného vzťahu sumu vo výške 38.446,96 eur. Vzhľadom na nesplnenie záväzkov žalobcu nahradiť škodu, ktorá vznikla jeho úmyselným konaním vo funkcii štatutárneho orgánu žalovaného, bolo dňa 08.12.2014 podané na osobu žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z.z. 8. Písomným podaním zo dňa 12.10.2016 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.06.2015, pričom v rámci predmetného podania navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa podaným žalobným návrhom domáha určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísanej na notárskom úrade C.. O. G., notárky v Náchode, Česká republika. 9. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.10.2016 pripustil zmenu žalobného petitu vo vyššie uvedenom znení. 10. Žalobca ďalej uviedol, že konaním žalovaného a ním spriaznených osôb došlo k nátlaku voči žalobcovi spolu s dočasným obmedzením osobnej slobody žalobcu v priestoroch vlastnícky spriaznenej spoločnosti so žalovaným v D.. Žalobca nemal podľa svojho vyjadrenia žiadne informácie o skutočných dôvodoch jeho pozvánky na stretnutie, pričom zo strany žalovaného išlo jednoznačne o zneužitie situácie a momentu prekvapenia v neprospech žalobcu s cieľom získať podpis žalobcu na Notárskej zápisnici. Na základe uvedeného konania žalovaného, žalobca v obave o svoj život, zdravie a dôstojnosť uskutočnil všetky úkony, ktoré od neho žalovaný, resp. osoby vystupujúce v mene žalovaného žiadali. Voči žalobcovi bol zo strany žalovaného a osôb konajúcich v jeho mene využitý nátlak bezprávnej vyhrážky, ktorá zakladá neplatnosť právneho úkonu. Vo vyhotovení predmetnej Notárskej zápisnice zároveň absentuje obligatórna náležitosť, ktorou je údaj, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov, najmä žalobcu, a to druh a číslo platného preukazu, ako aj rodné číslo žalobcu. Okrem identifikácie účastníka právneho úkonu má byť účastník - fyzická osoba v notárskej zápisnici identifikovaná aj trvalým pobytom, pričom žalobca má dlhodobo trvalý pobyt odlišný od pobytu na adrese uvedenej v Notárskej zápisnici. V Notárskej zápisnici taktiež nie je špecifikované, aká konkrétna škoda mala byť žalovanému žalobcom spôsobená a v čom mala spôsobená škoda spočívať. Suma uvedená v Notárskej zápisnici nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná, a teda výška dlhu je bez akéhokoľvek právne relevantného základu, ktorý by mohol byť žalovaným reálne dokázateľný v súvislosti so vznikom škody. V súvislosti s porušením povinnosti žalobcu ako štatutárneho orgánu žalovaného žalobca uviedol, že nebol jediným konateľom štatutárneho zástupcu žalovaného, pričom tak ako žalobca, aj zvyšní konatelia sa podieľali na fungovaní a riadení žalovaného. Každý z konateľov mal možnosť byť a aj bol adekvátne informovaný o ekonomickom stave, fungovaní a riadení žalovaného. Je preto otázne, že v prípade ak žalobca spôsobil žalovanému svojim konaním škodu, prečo zvyšní konatelia žalovaného tieto porušenia žiadnym spôsobom neriešili, resp. si nároky zo vzniknutej škody neuplatňovali. V prípade, ak by žalobca ako konateľ štatutárneho zástupcu žalovaného spôsobil žalovanému škodu, spôsobil by fakticky škodu aj sám sebe ako minoritnému vlastníkovi, a teda týmto konaním by ukrátil aj sám seba o prípadný zisk, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore s účelom a cieľom podnikania každej osoby/podnikateľa. 11. Žalovaný sa k vyjadreniam žalobcu vyjadril v rámci písomného podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 29.11.2016. Uviedol, že o bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak je ňou vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovaného správania. Žalovaný je toho názoru, že nejde v žiadnom prípade o nedovolený nátlak zo strany žalovaného, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu žalobcu, ak žalobca nemal informácie o dôvodoch pozvánky na stretnutie a ak by aj žalovaný využil „moment prekvapenia“ ako to uvádza žalobca, takéto konanie nemožno považovať za nedovolený nátlak či bezprávnu vyhrážku. Je prirodzené, že vzhľadom na správanie a úkony žalobcu, ktorými vedome poškodzoval spoločnosti v rámci konzorcia Kappenberg + Braun GmbH & Co. KG v Slovenskej republike a bezdôvodne sa obohacoval na ich úkor, žalobca sled týchto krokov subjektívne pociťoval ako určitý nátlak a celá situácia v ňom vyvolala určitý stres. Bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle žalobu. 12. K neplatnosti notárskej zápisnice z dôvodu nedostatku jej formy, na ktorú poukazoval žalobca žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je irelevantné posudzovať daný právny úkon v zmysle predpisov slovenského právneho poriadku, nakoľko na základe čl. 4 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993, listiny ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou stranou a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. Podľa názoru žalovaného notárska zápisnica spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 63 Notárskeho řádu a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. 13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného, výpoveďou žalobcu. Z vykonaného dokazovania a na základe vykonaného právneho posúdenia veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca neosvedčil ani nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe proti žalovanému, a preto jeho žalobu zamietol. 14. Ako uviedol súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§137 písm. c) C.s.p.) skúma súd zo zákona v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý právny záujem na určení práva je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Uvedené predpokladá existenciu aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či sa konkrétnou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcu žalobou na plnenie resp. inou žalobou. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby. 15. Podľa názoru súdu prvej inštancie, na to aby sa žalobca v konaní pred súdom mohol úspešne domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, museli by byť naplnené súčasne dva základné predpoklady. Predovšetkým by muselo ísť o právny úkon a zároveň z ustáleného skutkového stavu, prípadne priamo z právneho predpisu by muselo vyplývať, že je daný naliehavý právny záujem na učení neplatnosti tohto právneho úkonu. V civilnom sporovom konaní sa však nemožno domáhať neplatnosti úkonu, ktorý nie je právnym úkonom, rovnako ako určenia neplatnosti listiny, ktorá nie je právnym úkonom. Z ustanovenia § 62 ods. 1 a § 72 ods. 1 zákona č. 358/1992 Sb. vyplýva, že notárska zápisnica nie je právnym úkonom, ale je len formou akou notári spisujú zmluvy, závety a iné právne úkony, t.j. formou v akej je určitý právny úkon urobený, ako aj formou , ktorou notári na žiadosť účastníka osvedčujú také skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či je obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia v súlade so zákonom. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Už zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je tak zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom neprichádza do úvahy, pričom ani Notársky poriadok (Notářský řád) nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa platnosti, resp. neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Z uvedeného je tak nesporné, že notárska zápisnica sama o sebe nie právnym úkonom, a teda právny úkon môže byť len jej obsahom. Žalobca sa tak s úspechom nemôže domáhať určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ale v sporovom konaní sa môže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici. V danom prípade je právnym úkonom uznanie dlhu žalobcu voči spoločnosti žalovaného, ako i spoločnosti K + B Elektro-Media, k.s. 16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že Notárska zápisnica č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísaná na Notárskom úrade C.. O. G., notárky v Náchode, Česká republika je neplatná, nemá oporu v príslušných právnych predpisoch, na základe čoho na strane žalobcu chýba naliehavý právny záujem na ním podanej žalobe, ako základného predpokladu poskytnutia právnej ochrany pred súdom. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej Notárskej zápisnice, keďže notárska zápisnica nie je právnym úkonom, ale verejnou listinou, a preto nie je možné posudzovať (ne)platnosť notárskej zápisnice z hľadiska § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca mohol mať naliehavý právny záujem iba na určení neplatnosti uznania dlhu, ktorý je ako jeho právny úkon obsiahnutý v Notárskej zápisnici. Žalobca však takto nepostupoval a v tomto smere žalobný petit neupravil, pričom v danom prípade je taktiež dôležité zdôrazniť, že súd je rozsahom takto vymedzeného petitu viazaný a tento nemôže svojvoľne meniť alebo prekročiť (§ 216 ods. 1 C.s.p.). Pokiaľ mal žalobca vôľu, aby súd vyslovil neplatnosť právneho úkonu obsiahnutého v Notárskej zápisnici, bolo jeho povinnosťou upraviť žalobný petit a požiadať súd o pripustenie takejto zmeny (§ 139 C.s.p.). 17. K žalobcom namietaným nedostatkom formálnej a materiálnej vykonateľnosti Notárskej zápisnice súd prvej inštancie uviedol, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov Notárskej zápisnice ako exekučného titulu môže posudzovať iba exekučný súd, a to podľa ustanovení Exekučného poriadku, ktorý pre exekučný súd zakotvuje povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, a to tak na návrh ako aj bez návrhu. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalovanému ako strane sporu, ktorá mala v konaní plný úspech. 19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie - celej jeho výrokovej časti - podal dňa 08.08.2017 žalobca odvolanie. Ako vyplýva z obsahu odvolania, žalobca mal za to, že postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p. 20. V súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, žalobca v podanom odvolaní uviedol, že sa aktívne bránil a využíval procesnú obranu aj v zmysle čl. 10 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, kedy podával námietky voči osvedčeniu o európskom exekučnom titule. Tieto námietky boli zo strany súdu v ČR zamietnuté, a to z dôvodu, že námietky žalobcu sa týkali okrem iného aj hmotného práva, ktoré súd v ČR nebol oprávnený skúmať. Žalobca sa teda z tohto dôvodu mohol domáhať ochrany svojho práva jedine formou rozhodnutia súdu o neplatnosti Notárskej zápisnice ako exekučného titulu, čím by sa exekučné konanie vedené na podklade predmetnej Notárskej zápisnice muselo zastaviť, pretože by exekučný titul, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, zanikol. Naliehavý právny záujem je podľa žalobcu v danom prípade daný práve tým, že bez určenia neplatnosti Notárskej zápisnice bude závažne a nenapraviteľne postihnutý na svojich právach, ako aj právach svojej rodiny, a to z dôvodu, že žalobca nemá okrem podania predmetnej žaloby o určenie neplatnosti Notárskej zápisnice žiadnu inú možnosť ochrany svojich práv. 21. Notárska zápisnica je podľa názoru žalobcu neplatná tiež z dôvodu jej nesúladu s ust. § 145 OZ, nakoľko žalobca nebol oprávnený zaťažiť majetok patriaci do BSM bez súhlasu svojej manželky. Prípadným výkonom exekúcie bude dotknutý aj majetok patriaci do BSM manželov, teda aj majetok patriaci manželke žalobcu, čím dôjde k nenapraviteľnému zásahu do práv manželky žalobcu. 22. Žalobca ďalej v podanom odvolaní opätovne zhrnul ním už skôr v rámci konania pred súdom prvej inštancie namietané dôvody pre určenie neplatnosti Notárskej zápisnice a to: neplatnosť pre absenciu vôle a využitie bezprávnej vyhrážky (žalobca v tejto súvislosti uviedol, že Notársku zápisnicu podpísal pod nátlakom spolu s dočasným obmedzením jeho osobnej slobody, v obave o svoj život, zdravie a dôstojnosť); neplatnosť pre nedostatok formy (žalobca namietal absenciu riadnej a zákonnej identifikácie účastníka právneho úkonu - žalobcu); neplatnosť pre neexistenciu a neurčitosť pohľadávky v Notárskej zápisnici (žalobca namietal, že v Notárskej zápisnici nie je špecifikovaná, aká konkrétna škoda mala žalovanému zo strany žalobcu byť spôsobená, rovnako ako nie je presne špecifikované z čoho pozostáva výška škody uvedená v tejto Notárskej zápisnici, žalobca si nie je vedomý žiadneho porušenia povinností vo vzťahu k žalovanému, ktoré by zakladali nárok žalovaného na náhradu škody). 23. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 24. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 23.10.2017. 25. V súvislosti s žalobcom namietaným nesprávnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie. 26. K žalobcom namietanej neplatnosti Notárskej zápisnice pre jej rozpor s ust. § 145 OZ žalovaný uviedol, že predmet tohto konania podľa jeho názoru nesúvisí s osobou manželky žalobcu a existencia BSM na strane žalobcu nemá v tomto prípade relevanciu. 27. Na námietku žalobcu o neplatnosti Notárskej zápisnice z dôvodu absencie vôle a využitia bezprávnej vyhrážky žalovaný uviedol, že o bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo, čo ňou nesmie byť vynucované. Nie je preto donútením podľa ust. § 37 ods. 1 OZ prípad, ak niekto druhému hrozí niečím, čo má právo urobiť. Podmienkou však je, že takáto oprávnená hrozba sa týka vynucovania správania (napr. veriteľ hrozí dlžníkovi, ktorý ani po rozsudku nesplnil svoju povinnosť, že podá proti nemu návrh na exekúciu, trestné oznámenie za skutok, ktorého sa druhá osoba naozaj dopustila, atď.). Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca bol v čase spísania Notárskej zápisnice subjektom spôsobilým na právne úkony, jeho vôľa uskutočniť právny úkon bola skutočne daná, slobodná, vážna a neomylná, jeho prejav bol zrozumiteľný a určitý a uskutočnený v písomnej forme, ako zákon vyžaduje. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že bol na jeho osobu zo strany predstaviteľov žalovaného a iných osôb vyvíjaný nátlak alebo obmedzovaná jeho osobná sloboda, žalobca mal možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s obsahom Notárskej zápisnice, čo však neurobil a Notársku zápisnicu bez akejkoľvek výhrady podpísal. 28. V súvislosti so žalobcom namietanou neplatnosťou Notárskej zápisnice pre nedostatok formy žalovaný uviedol, že je podľa jeho názoru irelevantné posudzovať daný právny úkon v zmysle predpisov slovenského právneho poriadku, nakoľko na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach č. 193/1993 listiny, ktoré boli vydané alebo overené jednou zmluvnou stranou a ktoré sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby, majú platnosť a účinnosť na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia. Podľa názoru žalovaného uvedená Notárska zápisnica obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle predpisov českého právneho poriadku a teda námietky žalobcu týkajúce sa chýbajúcich identifikačných údajov žalobcu v Notárskej zápisnici sú z tohto dôvodu irelevantné. 29. K žalobcom konštatovanej neplatnosti Notárskej zápisnice z dôvodu neexistencie a neurčitosti pohľadávky žalovaný uviedol, že uznanie dlhu zo strany žalobcu v predmetnej Notárskej zápisnici zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania, pričom dôkazné bremeno je v danom prípade na strane žalobcu. Žalobca však podľa názoru žalovaného svoje tvrdenie o neexistencii dlhu nijakým spôsobom počas konania nepreukázal a teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. 30. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného. 31. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 32. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. 33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 34. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 35. V zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít SR existenciu naliehavého právneho záujmu možnosť osvedčiť v prípade, ak sa žalobca nemá možnosť domáhať ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi stranami sporu môže byť odstránená len podaním návrhu s určovacím petitom. Návrh na začatie konania, ktorý nerieši spornosť vyplývajúcu z právneho vzťahu medzi stranami sporu nie je procesne prípustný. Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý nahrádza vecnú legitimáciu strany sporu. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie majúce svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčení formou notárskych zápisníc je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva a do ktorého notár nezasahuje, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom alebo sa neprieči zákonu. Notársky poriadok a ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožnili dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len ustanovenia zákona upravujúce platnosť právneho úkonu. Strana sporu sa preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ale v sporovom konaní sa môže domáhať len určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 24/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25.11.2010 a iné). 36. Ako je zrejmé z obsahu súdneho spisu, žalobca písomným podaním zo dňa 12.10.2016 navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa podaným žalobným návrhom domáha určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. NZ 543/2014 zo dňa 21.10.2014 spísanej na notárskom úrade C.. O. G., notárky v Náchode, Česká republika. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.10.2016 pripustil zmenu žalobného petitu vo vyššie uvedenom znení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a nakoľko bol súd prvej inštancie viazaný žalobným návrhom žalobcu v rozsahu navrhovanej (a pripustenej) zmeny petitu, nebolo možné v konaní posudzovať neplatnosť právneho úkonu obsiahnutého v Notárskej zápisnici. 37. Je tiež nutné uviesť, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov exekučného titulu však môže posudzovať iba exekučný súd. Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, pokiaľ sa bližšie nezaoberal námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatku formálnych a materiálnych podmienok vykonateľnosti predmetnej Notárskej zápisnice a v súvislosti s týmito námietkami žalobcu odkázal na exekučný súd. 38. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov, teda vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo z tohto dôvodu potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť ako vecne správny. 39. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 42Cb/37/2015-116 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalobca neúspešný. Žalovanému ako strane v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).