Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/201/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215201348 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215201348.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: AUTOREAL TT, s.r.o., Bratislavská 68, Trnava, IČO: 36 251 895, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: Mazda Motor Logistics Europe NV, Blaasveldstraat 162, Willebroek 2830, Belgicko, vo veci organizačnej zložky Mazda Motor Logistics Europe NV, organizačná zložka, Cesta na Senec 2/A, Bratislava, IČO: 36 671 207, o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/46/2015-359 zo dňa 17.1.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/46/2015-417 zo dňa 18.9.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/46/2015-359 zo dňa 17.1.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/46/2015-417 zo dňa 18.9.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. 23Cb/46/2015-359 zo dňa 17.1.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/46/2015-417 zo dňa 18.9.2018 súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou prvoinštančnému súdu dňa 23.1.2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti predajcu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.9.2006 a výpoveď MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti opravcu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.9.2006, sú neplatné( ďalej aj „MAZDA zmluvy, resp. zmluvy“). Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že mu v určitom čase boli sprostredkovane poskytnuté informácie, že zo strany žalovaného došlo k úkonom smerujúcim ukončeniu trvania obidvoch vyššie uvedených zmlúv a to formou výpovede. Žalobca o ukončení trvania oboch zmlúv nemal žiadnu vedomosť a tak sa obrátil na žalovaného listom zo dňa 27.10.2014 so žiadosťou, aby mu žalovaný poskytol písomné informácie o tých skutočnostiach, či z jeho strany došlo k ukončeniu trvania zmlúv, príp. iba niektorej z nej. Žalovaný na základe uvedenej výzvy poskytol žalobcovi písomné stanovisko zo dňa 6.11.2014 a uviedol, že dňa 21.11.2012 bola žalobcovi doručená výpoveď oboch zmlúv a žalobca uvedenú výpoveď prevzal. Po doručením odpovede zo strany žalovaného v liste zo dňa 6.11.2014 došlo k vzájomnej e-mailovej komunikácii medzi právnym zástupcom žalobcu a právnym zástupcom žalovaného, prostredníctvom ktorej bolo poskytnuté žalobcovi podacie číslo poštovej zásielky (RR 26 659 968), ktorá bola žalobcovi adresovaná zo strany žalovaného a mala obsahovať výpoveď oboch zmlúv. Na základe dopytu žalobcu na Slovenskú poštu, a.s. mu bola poskytnutá informácia, že uvedená poštová zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 21.11.2012 a bola adresátovi (žalobcovi) doručená dňa 22.11.2012. Už na základe uvedených skutočností je podľa žalobcu zrejmé, že dňa 21.11.2012 žalobcovi výpoveď doručená nebola (tak ako to tvrdil žalovaný v svojom liste zo dňa 6.11.2014) a taktiež žalobca uviedol, že vie preukázať, že obsahom poštovej zásielky s uvedeným podacím číslom, ktorá mu bola doručená dňa 22.11.2012 boli iné listiny a dokumenty ako tvrdil žalovaný, resp. jeho právny zástupca. O uvedených nezrovnalostiach žalobca informoval žalovaného listom zo dňa 20.11.2014, v ktorom súčasne žalovaného vyzval na plnenie si všetkých povinností vyplývajúcich mu z MAZDA zmlúv. Žalobca ďalej v žalobnom návrhu poukázal na povinnosť každého odosielateľa preukázať jednak doručenie jednostranného právneho úkonu druhej zmluvnej strane a zároveň povinnosť preukázať, okrem doručenia, aj samotný obsah poštovej zásielky. Samotný podací lístok, resp. potvrdenie o doručení zásielky podľa žalobcu nepreukazuje obsah samotnej zásielky a dôkazné bremeno v takomto prípade musí niesť vždy konajúca zmluvná strana. Keďže podľa žalobcu mu nebola doručená žiadna listina v písomnej forme, obsahom ktorej by mala byť výpoveď oboch zmlúv zo strany žalovaného, žalobca sa následne obrátil výzvou zo dňa 11.12.2014 na žalovaného, v ktorej zdôraznil, že žalobcovi uvedená výpoveď nebola dňa 21.11.2012 ani 22.11.2012 a ani v nasledovnom období doručená a z uvedených dôvodov žalobca považuje tieto zmluvy za platné a účinné a opätovne požiadal, aby žalovaný okamžite upustil a zdržal sa všetkých úkonov a krokov, ktoré má v pláne vykonať a bezodkladne obnovil riadne a včasné plnenie si všetkých povinností, ktoré pre neho ako zmluvnú stranu z obsahu uvedených zmlúv vyplývajú. Žalovaný na svojom stanovisku zotrval aj v odpovedi dátovanej 14.1.2015 a požiadal žalobcu, aby plnil všetky povinnosti súvisiace s ich ukončením zmlúv, vrátane odstránenia oficiálneho označenia určeného pre autorizovaných predajcov a opravcov MAZDA. Žalobca poukázal aj na listovú korešpondenciu so spoločnosťou Credium Slovakia, a.s., Bratislava, z ktorej vyplýva, že zmluvu o vykonávaní činnosti predajcu považuje za platnú. Naliehavý právnym záujem na určení, že výpoveď MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti predajcu a výpoveď MAZDA zmluvy o vykonávanie činnosti opravcu zo strany žalovaného, datovanú dňa 21.11.2012 sú neplatné odôvodnil žalobca tým, že jednak nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané doručenie týchto výpovedí žalovaným žalobcovi a na druhej strane žalovaný neumožňuje žalobcovi od dňa účinnosti ním tvrdenej výpovede obidvoch zmlúv vykonávanie zmluvných oprávnení a povinností, ktoré mu z uvedených zmlúv vyplývajú a to napr. prístup žalobcu ako autorizovaného predajcu a opravcu na tzv. „dílerský portál“, t.j. systém, umožňujúci autorizovanému predajcovi a tiež autorizovanému opravcovi komunikovať so žalovaným, vykonávať objednávky vozidiel, náhradných dielov, získavať informácie potrebné pre výkon činnosti predajcu a opravcu, vrátane informácii, údajov a návodov tak vo vzťahu k predaju vozidiel ako aj vykonávaniu služieb opravcu a pod., vykonávať objednávky nových vozidiel MAZDA žalobcom ako autorizovaným predajcom vozidiel tohto typu vozidiel a tým si aj plniť záväzky ako predajcu k jeho zákazníkom, ktorí majú záujem o kúpu motorových vozidiel, vykonávať plnohodnotne činnosť autorizovaného opravcu a poskytovať tak svojim zákazníkom služby autorizovaného servisu, vrátane služieb spojených s uplatňovaním nárokov súvisiacich s výkonom záručných prác a tzv. zvolávacích akcií a programov, využívať firemné značenie značky MAZDA za účelom označenia prevádzkových priestorov žalobcu, (resp. žalovaný vyslovene žiada, aby žalobca toto značenie zo svojich prevádzkových priestorov odstránil), realizovať prezentáciu žalobcu a propagovať žalobcu ako autorizovaného predajcu a opravcu značky MAZDA prostredníctvom webového sídla a ďalej žalovaný neumožňuje dodať motorové vozidlá zákazníkom žalobcu, ktoré už žalobca pre týchto klientov objednal, čím dochádza k poškodzovaniu dobrého mena žalobcu a to najmä z dôvodu znižovania základní klientov žalobcu a pre nemožnosť vykonávať servis v plnom rozsahu autorizovaného opravcu a tým vo výraznej miere k strate dôvery zákazníkov žalobcu. Žalobca vymenoval aj ďalšie práva a povinnosti, ktoré mu žalovaný svojím konaním zabraňuje vykonávať vyplývajúce z vyššie uvedených zmlúv. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu nesúhlasil so žalobným návrhom. Potvrdil, že dňa 5.9.2006 uzatvoril so žalobcom vyššie uvedené zmluvy, avšak vzhľadom na pretrvávajúcu neuspokojivú komunikáciu so žalobcom a viacnásobné porušenie zmluvných povinností pristúpil žalovaný k vypovedaniu oboch zmlúv. V oboch zmluvách bolo stanovené, že výpoveď musí byť v písomnej forme a musí obsahovať podrobné, vecné, objektívne a transparentné dôvody ukončenia zmlúv a musí byť zaslaná doporučenou zásielkou alebo odovzdaná proti podpisu. Vo výpovedi dátovanej dňa 20.11.2012 žalovaný uviedol konkrétne dôvody a porušenia zmluvných podmienok, ktoré ho viedli k ukončeniu spolupráce so žalobcom a za účelom zachovania korektných vzťahov žalovaný poskytol žalobcovi dvojročnú výpovednú lehotu, hoci boli dané dôvody pre predčasné ukončenie zmlúv. Žalovaný odoslal žalobcovi uvedené výpovede prvou triedou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. o čom svedčí aj podací lístok RR 266 569 68SK. Doručenie výpovede mal žalovaný riadne podložené potvrdením doručenia zo strany Slovenskej pošty, a.s., v ktorom sa uvádza, že doporučená zásielka pod uvedeným podacím číslom bola žalobcovi dodaná 22.11.2012 a prevzatá jeho konateľom. V zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka výpovedná lehota uplynula dňa 22.11.2014, ktorý však pripadol na sobotu a tak v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka nasledovným pracovným dňom bol až pondelok a teda výpovedná lehota uplynula dňa 24.11.2014. Podľa názoru žalovaného a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR nie je povinnosťou žalovaného ako odosielateľa, aby preukázal a preukazoval obsah zásielky. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí totiž uvádza, že ak osoba má zámer doručiť určité oznámenie druhej osobe, toto oznámenie druhej osobe zašle, zaslanie tohto oznámenia je podporené existenciou podacích lístkov a informáciou poštového prepravcu o doručenie zásielky, v takomto prípade existuje medzi jednotlivými krokmi tejto osoby príčinná súvislosť. V prípade existencie príčinnej súvislosti je zrejmé, že obsah zásielky zodpovedá tvrdeniam odosielateľa zásielky. Ak prijímateľ zásielky s obsahom zásielky nesúhlasí, je jeho povinnosťou preukázať, že obsahom zásielku nie je to, čo tvrdí odosielateľ zásielky, ale jej obsahom sú iné dokumenty. Skonštatoval, že žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť odosielateľa označiť predmet (obsah zásielky na obálke alebo poštovom podacom lístku). Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že počas plynutia dvojročnej výpovednej lehoty prebiehala medzi žalobcom a žalovaným ako aj úverovými spoločnosťami pravidelná komunikácia, v ktorej boli existencia výpovede a plynutie výpovednej lehoty opakovane zmieňované. Aj dňa 21.12.2012 vedúci organizačnej zložky žalovaného, p. T. A., odoslal e-mail adresovaný konateľom žalobcu, kde v úvode sa odvoláva na výpoveď, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 22.11.2012. Uvedený e-mail bol okrem e-mailovej adresy p. A. Š., konateľky žalobcu, odoslaný aj na e-mailové adresy M..sk a T..sk. Následne aj spoločnosť Credium Slovakia, a.s., ktorá poskytovala žalobcovi úver na financovanie vozidiel, zaslal žalobcovi oznámenie o postupnom znižovaní úverového limitu počas plynutia výpovednej lehoty alebo zmluvy s predajcom. Žalobca disponuje oznámením od tejto obchodnej spoločnosti, keďže ho ako dôkaz priložil k žalobe a reagoval naň svojim vyjadrením zo dňa 20.3.2013. Aj dňa 10.4.2013 sa žalovaný stretol so žalobcom na dílerskej konferencii usporiadanej žalovaným, na ktorej p. T. A. osobne informoval p. Š. o výpovedi zmlúv a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o doručení výpovede jej zároveň p. A., v prítomnosti ostatných dílerov a niekoľkých pracovníkov žalovaného, opakovane výpoveď odovzdal. X.. Š. odovzdanú výpoveď roztrhala s tým, že nie je potrebné ju čítať, pretože vie, čo je v nej napísané. E-mailom zo dňa 3.5.2013 adresovanom p. T. A. od p. Š. táto uviedla, že výpoveď ktorú osobne od neho prevzala neakceptuje, pretože ju neprevzala proti podpisu. 4. Žalobca dňa 25.10.2017 doručil súdu písomne podanie, v ktorom uviedol, že žiada, aby súd určil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založeným MAZDA zmluvou o vykonávaní činnosti predajcu uzatvorenej dňa 5.9.2006 a tiež zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený MAZDA zmluvou o vykonávaní činnosti opravcu uzatvorenej dňa 5.9.2006 trvajú a k ich ukončeniu neprišlo výpoveďou žalovaného zo dňa 20.11.2012 a uplynutím dvojročnej výpovednej lehoty. Prvoinštančný súd uvedené podanie v súlade s § 124 ods. 1 CSP podľa jeho obsahu posúdil ako zmenu žaloby v zmysle § 139 a nasl. CSP a v súlade s § 142 ods. 1 CSP na pojednávaní konanom dňa 17.1.2018 zmenu žaloby žalobcu nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. V prípade pripustenia zmeny žaloby tak ako o ňu žalobca požiadal, by súd musel posudzovať nielen neplatnosť samotnej výpovede zo zmlúv uzatvoreným medzi stranami sporu, ale v prípade, že by dospel k záveru o skutočnej neplatnosti tejto výpovede, musel by posudzovať aj to, či k zániku zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nedošlo v nasledovnom období aj inak. 5. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav veci v konaní po vykonanom dokazovaní tak, že z výpovede konateľky žalobcu zistil, že o doručení výpovede sa mala dozvedieť od zákazníkov aj od ostatných dílerov len sprostredkovane, keďže k zásielke, ktorá mala byť doručená dňa 22.11.2012 uviedla, že k doručeniu tejto zásielky predchádzala komunikácia so zamestnancom žalovaného p. A., kedy na jej návrh boli zo strany žalovaného zaslané žalobcovi určené reklamné materiály, ktoré nemala k dispozícii. Išlo o 4 letáčiky obsahujúce informácie o digitálnej servisnej knižke, tieto materiály sa prikladajú do portfólia pri predaji nových vozidiel. Rovnako tak poprela, že by jej bola podľa jej názoru zákonným spôsobom a v súlade s podmienkami dohodnutými uvedených zmluvách doručená výpoveď na spomínanej dílerskej konferencii. Na uvedenej konferencii bol doručený dokument, ktorý mal v záhlaví napísané k rukám D.. F. Š. a X. P. - konateľ a bolo tam napísané 22.11.2012 doručené poštou. K obsahu dokumentu, ktorý jej bol doručovaný sa však vyjadriť nevie, keďže tento si pozrela iba zbežne. Nepovažovala za potrebné oboznámiť sa s obsahom dokumentu, keďže dospela k záveru, že výpoveď sa takouto formou nedoručuje. 6. Z MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti opravcu súd prvej inštancie zistil, že táto zmluva bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 5.9.2006 a upravovala práva a povinnosti žalobcu pri vykonávaní opráv vozidiel MAZDA, ako aj jeho práva a povinnosti vyplývajúce z tejto činnosti voči žalovanému. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom v zmysle čl. 16 bod 1 tejto zmluvy mala každá zo zmluvných strán právo vypovedať túto zmluvu písomnou výpoveďou s dvojročnou výpovednou lehotou. Výpoveď podaná žalovaným musela obsahovať podrobné, vecné, objektívne a transparentné dôvody ukončenia zmluvy. Z MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti predajcu súd prvej inštancie zistil, že táto bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá dňa 5.9.2006 a rovnako upravovala práva a povinnosti žalobcu pri predaji vozidiel MAZDA, ako aj jeho práva a povinnosti vyplývajúce z tejto činnosti vo vzťahu k žalovanému. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom v zmysle čl. 18 bod 1 tejto zmluvy mala každá zo zmluvných strán právo vypovedať túto zmluvu písomnou výpoveďou s dvojročnou výpovednou lehotou. Rovnako tak výpoveď podaná žalovaným musela obsahovať podrobné, vecné, objektívne a transparentné dôvody ukončenia zmluvy. Z výpovedí uvedených zmlúv, dátované dňa 20.11.2012 súd prvej inštancie zistil, že došlo zo strany žalovaného k výpovedi predmetných zmlúv, pričom žalovaný ako dôvod výpovede uviedol, že v prípade zmluvy s predajcom mal dlhodobé problémy s komunikáciou, nevyhovoval mu rating žalobcu, zanedbávanie a nevykonávanie vyhlásených zvolávacích akcií, neplnenie povinných objemov investícií do reklamy, pretrvávajúce problémy s participáciou na programe Car Garantie. V prípade zmluvy s opravcom žalovaný uviedol ako dôvod výpovede dlhodobé a pretrvávajúce problémy v komunikácii, neschopnosť zabezpečiť stabilné financovanie nákupu náhradných dielov, zanedbávanie zvolávacích akcií, vysoko nadpriemerný počet zákazníckych sťažností, nepreškolenie mechanikov a pod. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, že výpovede z obidvoch zmlúv sú neplatné. V priebehu konania a to v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené 25.10.2017, ako aj v ústnom prednese na pojednávaní zo dňa 17.1.2018 žalobca uviedol, že samotná žaloba sa má posudzovať z hľadiska jej obsahu a z tohto obsahu malo by podľa žalobcu zrejmé, čoho sa žalobca domáha pričom nová formulácia žalobného petitu, v zmysle ktorej sa domáhal určenia, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený uvedenými zmluvami naďalej trvá, nie je zmenou žaloby, ale iba spresnením jej formulácie. Podľa názoru súdu prvej inštancie, súd je pri formulácii výroku rozsudku povinný dbať na to, aby tento vyjadroval to, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal. Uvedená veta je vyjadrením zásady viazanosti súdu žalobou, ktorá vyplýva z ust. § 219 CSP (predtým § 153 ods. 2 O.s.p.). V zmysle tejto zásady podľa súdu prvej inštancie tento nemôže žalobcovi v civilnom sporovom konaní prisúdiť viac, resp. niečo iné, než čoho sa svojou žalobou domáha. Žalobca síce nie je povinný vo svojej žalobe oddeliť zreteľne žalobný petit od ostatných častí žaloby, pokiaľ tak však urobí, súd je obsahom tohto žalobného petitu viazaný. Súd nie je oprávnený prisúdiť žalobcovi niečo iné, ani v prípade ak je z jeho skutkových tvrdení zrejmé, že ním zvolený spôsob uplatňovania jeho práv nie je zvolený správne a povedie k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe výslovne uviedol, že sa domáha určenia neplatnosti výpovede zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu, súd je takto formulovaným žalobným petitom viazaný a nemôže rozhodovať o tom, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov, pričom ani v prípade, ak by súd tieto právne úkony skutočne určil ako neplatné, z takéhoto určenia by bez ďalšieho nevyplývala skutočnosť, že tento právny vzťah naďalej trvá, nakoľko k jeho zániku by mohlo dôjsť iným spôsobom. Ak by teda súd v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu rozhodoval nielen o tomto určení, ale aj o určení, že právny vzťah naďalej trvá, prisúdil by žalovanému viac ako žiadal, čo priamo vylučuje ust. § 219 CSP a preto prvoinštančný súd rozhodoval o predmete sporu tak ako bol tento žalobcom v žalobe vymedzený. 7. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“), podľa ktorého právne úkony (teda aj zmluvy), ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Žaloba v prejednávanej veci bola na súd doručená dňa 23.1.2015, teda v čase, keď bol účinný predchádzajúci procesnoprávny predpis, ktorým bol Občiansky súdny poriadok (ďalej už len „O.s.p.“). Ten výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, avšak aj za účinnosti O.s.p. boli žaloby o určení neplatnosti prípustné iba vtedy, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Účelom Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej už len „CSP“) však podľa súdu prvej inštancie bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Podľa CSP žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu a to práve z dôvodu, že takáto žaloba nie je reálne schopná naplniť účel určovacej žaloby a odstrániť spornosť práva. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení odôvodňoval tým, že žalovaný si neplní svoje povinnosti, ktoré mu z uzatvorených zmlúv vyplývajú, čim žalobcovi znemožňuje výkon jeho práv a povinností na základe týchto zmlúv. Pokiaľ žalobca mienil celou svojou žalobou dosiahnuť stav, pri ktorom bude môcť ďalej vykonávať pre žalovaného činnosť autorizovaného predajcu a opravcu podľa súdu prvej inštancie mal túto skutočnosť odzrkadliť aj priamo v žalobnom petite a žiadať o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému tieto povinnosti plniť. Otázka neplatnosti výpovede žalovaného by v takomto spore predstavovala otázku prejudiciálnu a iba takto formulovaná žaloba bola spôsobilá odstrániť žalobcom tvrdenú právnu neistotu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá mala byť spôsobená riadnym nedoručením výpovede MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti predajcu a MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti opravcu. Podľa súdu prvej inštancie je zrejmé, že žaloba podaná žalobcom nebola pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení prípustná, ani za účinnosti O.s.p., a nie je prípustná ani za účinnosti nového procesného predpisu - CSP. Podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v súčasnosti (rovnako tak aj v čase podania žaloby) je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na ním požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu), či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie súdne konanie alebo konania). Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Pokiaľ chcel žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem musel na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi žalobcom a žalovaným a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Žaloba na určenie nie je opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou na plnenie. 8. Na základe uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie posudzoval právny nárok v zmysle § 137 CSP, a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení a teda, že žaloba je nedôvodná a preto rozhodol tak, že ju zamietol. 9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP a úspešnému žalovanému, ktorý v konaní mal plný úspech, súd priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. 10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) d) e) a h) CSP. 11. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov žalobca v odvolaní uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017 navrhol vypočuť svedka F. Š., ktorý bol osobne prítomný pri otváraní zásielky, ktorá mala obsahovať výpovede z MAZDA zmlúv. K vykonaniu tohto dôkazu uviedol, že by sa uvedenou výpoveďou mohla odstrániť spornosť medzi stranami a teda, či došlo k riadnemu doručeniu výpovede zo strany žalovaného žalobcovi súd prvej inštancie nevykonal okrem vyššieho uvedeného dôkazu ani ďalšie navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu a to výsluch svedka T. A., P. F. a G. Š., ktorí by rovnako prispeli k objasneniu sporných otázok v konaní. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolateľ poukázal, že za účinnosti O.s.p. platilo ohľadne predmetu žalobných návrhov ust. § 80 O.s.p. a teda žalobca sa mohol okrem iného domáhať, aby sa rozhodlo podľa § 80 písm. c) cit. zákona aj o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Doktrína však podľa žalobcu vždy rozdeľovala medzi určením právnej skutočnosti a určením, či tu právo alebo nie je. Určením právnej skutočnosti je najmä určenie platnosti a neplatnosti právnych úkonov. Určením, či tu právo alebo právny vzťah je, je napr. určenie vlastníckeho práva. K určeniu právnej skutočnosti sa vždy vyžadoval samostatný odkaz hmotného práva, ktorý umožňoval žalovať na určenie právnej skutočnosti. K žalobe o určenie práva alebo právneho vzťahu bolo treba preukázať naliehavý právny záujem. V zmysle CSP je však podľa odvolateľa situácia jednoduchšia, keďže podľa § 137 c) CSP je možné domáhať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je a podľa § 137 d) o určení právnej skutočnosti. CSP teda priamo explicitne uvádza aj rozdiel medzi žalobou o určenie právnej skutočnosti a žalobou o určenie existencie alebo neexistencie práva. V podanej žalobe sa žalobca domáhal za účinnosti O.s.p., aby súd rozhodol o určení neplatnosti výpovedí z MAZDA zmlúv, teda o určenie právnej skutočnosti. Súdna prax do účinnosti CSP takéto žaloby pripúšťala, pričom sa však vyžadovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Po účinnosti CSP však došlo k zmene, a aj súdna prax rešpektuje rozdelenie žalôb podľa § 137 CSP a zásadne odlišuje žaloby na určenie právnej skutočnosti od žalôb na určenie existencie alebo neexistencie práva. A práve z dôvodu striktného dodržiavania uvedeného rozdeľovania od účinnosti CSP žalobca súdu prvej inštancie zaslal písomné vyjadrenie, ktorým špecifikoval bližšie to, čoho sa žalobca od počiatku svojou žalobou domáha, teda určenia neplatnosti výpovede a aj určenia, že zmluvný právny vzťah (medzi žalobcom a žalovaným založený uvedenými zmluvami trvá) a k ich ukončeniu neprišlo výpoveďou zo strany žalovaného. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobca uviedol, že sa od počiatku domáhal určenia, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným zriadený MAZDA zmluvami trvá a to napriek podanej výpovede, ktorú považoval z dôvodu nedoručenia za neplatnú. Súd prvej inštancie však tento písomný návrh na zmenu žaloby, ktorý žalobca podal na spomínanom vyššie uvedenom pojednávaní ako aj v písomnej forme samostatným podaním, súd prvej inštancie posúdil ako zmenu žaloby v zmysle ust. § 139 CSP. Žalobca v konaní však nenavrhol zmenu žaloby, ale iba upresnil petit podanej žaloby, pričom skutkové tvrdenia, vykonané dokazovanie a navrhované dôkazy sú jasným podkladom pre konanie v bližšie špecifikovanom petite. Keďže všeobecné súdy od účinnosti CSP, čo sa týka určovacích žalôb jednoznačne a striktne rozlišujú medzi žalobou o určenie právnej skutočnosti a žalobou o určenie právneho vzťahu, žalobca z dôvodu právnej istoty upravil vyššie uvedenými úkonmi petit, teda toho, čoho sa v konaní domáha, tak aby uvedené rešpektovalo zmenené ustanovenia CSP a zmenu súdnej praxe. Tým sa však podstata konania, ani toho, čoho sa žalobca domáhal nezmenila a vykonané dôkazy sú priamym podkladom pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie však nesprávne právne posúdil podanie žalobcu zo dňa 23.10.2017 upresnené na pojednávaní konanom 17.1. 2018 ako zmenu žaloby, pričom sa de iure jednalo o špecifikáciu podanej žaloby a nedošlo k zmene žiadneho skutkového tvrdenia ani právneho posúdenia. V tejto súvislosti poukázal na komentár CSP od autorov Števček, Ficová, Baricová a kol., C.H. BECK 2016, str. 205, kde sa uvádza , že „žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne, ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje.“ Uvedeným spôsobom však súd prvej inštancie nepostupoval aj keď mal možnosť žalobcu poučiť o vadách žaloby, čo nespravil. Zo strany žalobcu sa nemohlo jednať o zmenu žaloby, ak súd mal možnosť si posúdiť obsah petitu žaloby sám a tento sám upraviť tak, aby bol vykonateľný a súladný s právnym poriadkom, čo je povinnosťou súdu, ktorý pozná právo. Žalobca od počiatku konania považoval výpoveď za neplatnú, resp. neúčinnú a žiadal o určenie, že právny vzťah žalovaný MAZDA zmluvami existuje a nezanikol ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Uvedené jednoznačne podľa žalobcu vyplýva aj z vykonaných dôkazov a vyjadrenia zo dňa 11.12.2014, kde žalobca v zastúpení právnym zástupcom žiadal, aby si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti z MAZDA zmlúv, nakoľko ich považuje za platné, účinné a odstúpenie za neplatné. K nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že odhliadnuc o tej skutočnosti, že samotná žaloba mala byť považovaná za žalobu o určenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podľa jeho názoru v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázaný naliehavý právny záujem. Žalobca nemohol za účinnosti CSP úspešne žalovať neplatnosť výpovede ako právnej skutočnosti (chýbal odkaz na hmotnoprávny predpis), za účinnosti O.s.p., však judikatúra najvyšších súdnych autorít takéto žaloby dovoľovala a žalobca mohol žalovať teda na plnenie alebo na určenie, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným trvá. MAZDA zmluvy obsahovali množstvo práv žalobcu a povinnosti žalovaného a všetky tieto nebolo možné prakticky poňať do výroku rozhodnutia a žalovať o plnenie týchto povinností, keďže by to bolo nesplniteľná úloha pre žalobcu. Ďalšou možnosťou pre žalobcu je žalovať každé porušenie zmluvnej povinnosti samostatnou žalobou, čo by však vytvárala nespočetné množstvo sporov medzi uvedenými stranami sporu. Jedinou žalobou, ktorá je podľa žalobcu schopná odstrániť spornosť vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je žaloba na určenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieval, že naliehavý právny záujem bol v konaní preukázaný. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. K odvolaniu žalobcu sa písomne podaním zo dňa 18.5.2018 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že súd postupoval procesne súladne so zákonom pokiaľ ide o posudzovanie návrhu žalobcu ako zmenu žaloby. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní, že tento sa od počiatku domáhal určenia, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvami trvá. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaný považoval za nepravdivé. Žalobca sa podľa žalovaného od počiatku domáhal určenia neplatnosti výpovede zmlúv - návrh na určenie, že právny vzťah založený MAZDA zmluvami trvá predniesol až v svojej záverečnej reči. Vo vyjadrení žalovaný uviedol prehľad tvrdení žalobcu obsiahnutých v samotnej žalobe, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že sa od počiatku domáhal určenia neplatnosti zmlúv a nie určenia, že vzťah založený zmluvami medzi stranami trvá. Návrh na zmenu žaloby žalobca vzniesol až v svojej záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017 upresnenom písomným podaní na výzvu súdu dňa 23.10.2017 a to v znení, že žiadal, aby súd určil, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený (servisnou zmluvou) a zmluvný vzťah založený (dílerskou kúpnou zmluvou) trvajú, ak k ich ukončeniu neprišlo výpoveďou žalovaného zo dňa 20.11.2012 a uplynutím dvojročnej výpovednej lehoty. Podľa názoru žalovaného súd návrh žalobcu správne posúdil ako zmenu žaloby, keďže súladne s § 140 CSP zmenou žalobný návrh, ktorým sa rozširuje právo alebo sa uplatňuje iné právo ako aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobný návrh formulovaný v podaní zo dňa 23.10.2017 je zásadne odlišný od toho, ktorý žalobca uviedol v žalobe, ide o tzv. kvalitatívnu zmenu žaloby. Miesto určenia právnej skutočnosti sa po novom žalobca domáhal určenia existencie práva ,právneho vzťahu. K nesprávnemu posúdeniu k nedostatku naliehavého právneho záujmu uvádzaným žalobcom, žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru ani pôvodnej, príp. ani zmenenej žalobe nebolo možné vyhovieť a to ani podľa Civilného sporového poriadku a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca sa pôvodne domáhal určenia neplatnosti výpovede a takáto žaloba musela byť podľa názoru žalovaného zamietnutá, keďže podľa § 137 CSP je totiž možné žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určenie právnej skutočnosti iba ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žiadny osobitný predpis, ktorý by umožňoval žalobcovi domáhať sa neplatnosti výpovede predmetných zmlúv, však neexistuje. Ani za účinnosti O.s.p. by však takáto žaloba nebola úspešná, pretože aj podľa vtedajšej doktríny sa žaloba na určenie právnej skutočnosti pripúšťala len vtedy, ak pre ňu existoval hmotnoprávny podklad. Ak takýto hmotnoprávny podklad nebol daný, vyžadoval sa pri uvedenom type žalobného návrhu vždy preukázanie naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom skutočnosti, že v danom prípade bola prípustná žaloba na plnenie, naliehavý právny záujem žalobcu, daný nebol. Ak by aj bola zmena žaloby pripustená a žaloba by znela na určenie existencie právneho vzťahu i takáto by musela byť podľa žalovaného zamietnutá, keďže ako za účinnosti O.s.p. tak aj za účinnosti CSP platilo, že ak je v danom prípade možné žalovať na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Žalovať na plnenie pritom možné predovšetkým v prípade, keď k tvrdenému porušeniu práva už došlo. Podľa samotného žalobcu ako tvrdí žalovaný, k porušeniu práva zo strany žalovaného malo dôjsť už v čase podania žaloby, keď žalobca okrem iného tvrdil, že žalovaný hrubým a závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti z dílerskej, servisnej zmluvy atď. V zmysle vyššie uvedeného žalobca bol oprávnený žalovať len na splnenie príslušných zmluvných povinností a z tohto dôvodu v dobe podania žaloby nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede ani na určení trvania právneho vzťahu. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, keď nebol poučený zo strany súdu o tej skutočnosti, že žaloba mala zniesť na určenie existencie právneho vzťahu, a nie na určenie neplatnosti výpovede žalovaný uviedol, že tak ako uviedol súd prvej inštancie, žalobca mal správne žalovať na plnenie, tak že tvrdiť, že súd mal žalobcu poučiť, aby svoju žalobu zmenil tak, že bude znieť na určenie existencie právneho vzťahu, je absurdné. K odvolacej námietke nevykonania navrhnutých dôkazov žalovaný uviedol, že vzhľadom k tej skutočnosti, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, je nevykonanie výsluchu F. Š.A. a ostatných svedkov irelevantné. Tieto dôkazy na závere o absencii naliehavého právneho záujmu nemôžu vo veci nič zmeniť. 13. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 8.6.2018, pričom zdôraznil, že podstatnými náležitosťami žaloby okrem všeobecných náležitostí podania sú v zmysle § 132 ods. 1 CSP písm. a) opísanie rozhodujúcich skutočností, b) označenie dôkazov na ich preukázaní, c) žalobný návrh (ktorý je spresnením všeobecnej náležitosti podania - čo sa ním sleduje). Žalobca zdôraznil, že v žalobe na viacerých miestach jasne a zrozumiteľne uviedol, čoho sa žalobou domáha. Žalobca sa žalobou domáhal, aby si žalovaný riadne a včas plnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z MAZDA zmlúv. Čo sa žalobou sledovalo podľa žalobcu vyplývalo z kontextu žaloby, vyjadrení a dokonca aj z predchádzajúcej písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Súd podľa jeho názoru pri posudzovaní predmetu sporu a rozhodovaní v merite veci, by nemal konať a postupovať formalisticky a zamerať sa iba na tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu, ale súd je povinný posudzovať žalobu ako celok a skutkové tvrdenia v súvislosti s tým, čoho sa žalobca domáha. Formulácia konkrétneho výroku súdneho rozhodnutia je výsostne úlohou súdu, ktorý pozná právo a je povinný formulovať výrok súdu tak, aby zodpovedal tomu, čo sa žalobca domáha a tak, aby bol materiálne aj formálne vykonateľný. Pri nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že preukázal v žalobe, v písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch dostatočným spôsobom naliehavý právny záujem. Zdôraznil, že v prvom rade medzi žalobcom a žalovaným bola sporná jediná skutočnosť, či sú MAZDA zmluvy platné a účinné, alebo či sa zanikli predmetnou výpoveďou a uplynutím výpovednej lehoty. Vyriešenie tejto spornej otázky by podľa žalobcu vyriešilo celú spornosť vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca aj žalovaný by v prípade, ak by súd prvej inštancie žalobe vyhovel mali jednoznačne rozhodnuté, že MAZDA zmluvy sú platné a účinné a sú povinní si plniť povinnosti z týchto zmlúv. V prípade, ak by žalobca súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že by musel žalovať o splnenie každej jednej povinnosti žalovaného, s ktorou by bol žalovaný v omeškaní, došlo by k absurdnej situácii, keďže MAZDA zmluvy obsahovali veľké množstvo práv a povinností zmluvných strán a žalovaný odmietol plniť všetky z nich a za uvedených okolností by žalobca bol nútený podávať za každé porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného na súd žalobu o splnenie konkrétnej povinnosti, resp. s ohľadom na plynutie času, takéto žaloby by žalobca rozširoval napriek tomu, by žalobca nemal súdnou autoritou judikované vo výroku rozhodnutia, či sú MAZDA zmluvy platné a účinné alebo zanikli. 14. V duplike zo dňa 12.9.2018 žalovaný uviedol, že žalobca sa od začiatku konania prostredníctvom žaloby aj počas konania domáhal určenia neplatnosti výpovede z MAZDA zmlúv. Až v závere konania žalobca náhle zmenil svoju procesnú obranu a prostredníctvom posledného vyjadrenia žiadal, aby súd určil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu na základe MAZDA zmlúv trvá. Potom ako mu bola zmena žalobného návrhu zamietnutá, žalobca tvrdil, že tento návrh nie je zmenou žalobného petitu, ale iba spresnením formulácie žaloby. Podľa žalovaného žalobca v žalobnom návrhu jednoznačne vymedzil predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením bol súd viazaný. Z danej viazanosti súdnym petitom vyplýva aj to, že súd nemôže prekročiť návrh a prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáha (tzv. zásada „ne ultra petitum“). V opačnom prípade by svojvoľná zmena petitu počas konania mohla zapríčiniť účelové a nezmyselné predlžovanie sporových konaní. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie má v konaní, v prípade ak išlo o žalobu o určenie právnej skutočnosti, na ktorú právny predpis neodkazoval postupovať tak, že sa jednalo o vadný žalobný návrh a mal by byť súdom prvej inštancie vyzvaný na odstránenie nedostatkov podanej žaloby, žalovaný uviedol, že citácia z komentára uvedeného žalobcom je v danom kontexte irelevantná a nie je možné ju aplikovať na žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, teda na žalobu na základe ktorej sa konanie začalo. 15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď tento dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 17. V konaní nebolo sporné uzavretie dňa 5.9.2006 dvoch zmlúv, jedna označená ako MAZDA Zmluva o vykonávaní činnosti opravcu a druhá ako MAZDA Zmluva o vykonávaní činnosti predajcu. V uvedených zmluvách si strany sporu presne upravili svoje vzájomné práva a povinnosti. Podľa čl. 18 bod 1 MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti predajcu, táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, nadobudla účinnosť dňa 1.10.2006 a každá zmluvná strana mala právo vypovedať túto zmluvu písomnou výpoveďou s dvojročnou výpovednou lehotou. Podľa čl. 18 bod 7 zmluvy výpoveď tejto zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy podané žalovaným musí byť písomné a musí obsahovať podrobné vecné objektívne a transparentné dôvody ukončenia, aby bolo zrejmé, že spoločnosť nevypovedala zmluvu alebo neodstúpila od zmluvy z dôvodov úkonov predajcu, ktoré nemôžu byť obmedzované podľa nariadenia Európskej komisie č. 1400/02. Podľa čl. 16 bod 1 MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti opravcu zmluva sa uzatvára na dobu určitú, nadobúda účinnosť dňa 1.10.2006 a každá zmluvná strana má právo vypovedať túto zmluvu písomnou výpoveďou s dvojročnou výpovednou lehotou. Podľa čl. 16 bod 6 zmluvy výpoveď tejto zmluvy alebo odstúpenie od tejto zmluvy zo strany žalovaného musí byť písomné a musí obsahovať podrobné vecné objektívne a transparentné dôvody ukončenia zmluvy, aby bolo zrejmé, že spoločnosť nevypovedala zmluvu alebo neodstúpila od zmluvy z dôvodov úkonov opravcu, ktoré nemôžu byť obmedzované podľa nariadenia Európskej komisie č. 1400/2002. 18. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný platne odstúpil od obidvoch zmlúv s prihliadnutím na či skutočnosť, či došlo k účinnému doručeniu výpovedí zo strany žalovaného žalobcovi v súlade so zmluvou a zákonom, či súd prvej inštancie nesprávne posúdil návrh žalobcu na zmenu petitu žaloby, a či je na predmete konania určenom žalobcom naliehavý právny záujem. 19. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.1.2015 domáhal vydania rozhodnutia (vychádzajúc presne z požadovaného petitu žaloby), aby súd prvej inštancie určil, že výpoveď MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti predajcu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.9.2006 a výpoveď MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti opravcu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.9.2006 sú neplatné. Žalobný návrh bol podaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku zák.č. 99/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol platný a účinný do 1.7.2016. Podľa vtedy platného ust. § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V každom konaní o určovacej žalobe bol súd prvej inštancie povinný si predovšetkým vysporiadať otázku naliehavého právneho záujmu. Pre existenciu naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Pokiaľ súdne rozhodnutie (výrok priamo, či nepriamo, pozitívne, či negatívne) žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemôže byť v takomto prípade daný naliehavý právny záujem. Aj podľa vtedy platného procesného predpisu bolo možné žalovať aj o určenie právnej skutočnosti a naliehavý právny záujem spravidla nebol daný na takom určení právnej skutočnosti (napr. neplatnosti právneho úkonu), ak určenie predstavovalo iba predbežnú otázku vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, pričom bolo možné domáhať sa priamo určenia tohto práva alebo právneho vzťahu. Aj počas účinnosti O.s.p. sa pri žalobe o určení právnej skutočnosti vyžadovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu okrem prípadu, ak takéto určenie priamo vyplývalo z osobitného predpisu. Z obsahu žaloby dátovanej dňa 22.1.2015 a nasledujúcich vyjadrení žalobcu vo veci až do času, kým žalobca nepožiadal na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017 v rámci záverečnej reči a v písomným podaním zo dňa 23.10.2017 vykonať zmenu petitu žaloby, žalobca sa domáhal vždy len určenia právnej skutočnosti a to neplatnosti výpovede z daných zmlúv. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 112/2004, podľa ktorého „naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje, ale len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu nie je alebo je právny vzťah alebo právo.“ Odvolací súd musí poukázať aj na skutočnosť, že je pravdivé konštatovanie žalobcu v odvolaní, že určenie právnej skutočnosti súdna prax do účinnosti CSP ako predmet žaloby pripúšťala, pričom sa vždy vyžadovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení (okrem vyššie spomínaných výnimiek ako napr. určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodných spoločností a pod., ktoré však vyplývalo z hmotnoprávneho odkazu). Na druhej strane však odvolací súd musí konštatovať, že ani z hľadiska posudzovania určenia právnej skutočnosti podľa O.s.p. žalobca nepreukázal (keďže nejde o uvedené výnimky predpokladané hmotným právom) existenciu naliehavého právneho záujmu na danom určení, pretože podľa názoru konajúceho súdu, keď je možné žalovať na plnenie, určovacia žaloba nemá svoje opodstatnenie. Žaloba na plnenie je pritom možná predovšetkým v prípade, keď k tvrdenému porušeniu práva už došlo. Na demonštráciu treba uviesť, že sám žalobca v žalobe uvádza, že k porušeniu práva zo strany žalovaného malo dôjsť už v dobe podania žalobného návrhu, keď samotný žalobca tvrdil, že žalovaný neumožňuje od dňa účinnosti (ním tvrdenej výpovede predmetných zmlúv) prístup žalobcu ako autorizovaného predajcu a opravcu na tzv. dílersky portál alebo vykonávať objednávky nových vozidiel MAZDA žalobcom ako autorizovaným predajcom alebo vykonávať plnohodnotne činnosť autorizovaného opravcu, ďalej využívať firemné označenie značky MAZDA, realizovať prezentáciu žalobcu a propagovať žalobcu ako autorizovaného predajcu a opravcu a pod., čím žalovaný hrubým a závažným spôsobom porušil svoje povinnosti z MAZDA zmluvy o vykonávaní činnosti predajcu ako aj opravcu. Z tohto dôvodu podľa odvolacieho súdu žalobca nemal ani v dobe podania žaloby naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede ako právnej skutočnosti a to z dôvodu, že k porušeniu práva zo strany žalovaného podľa jeho samotného tvrdenia už došlo, čiže v danom prípade prichádzalo do úvahy podanie žaloby na plnenie. Ak by totiž žalovaný tvrdené zmluvné povinnosti naďalej porušoval, určovacím rozsudkom by žalobca ich splnenie nijakým spôsobom nevynútil. Zo strany žalobcu tak ide len o spor, ktorý vyvoláva ďalší spor, čo je príkladom situácie, keď naliehavý právny záujem nie je daný. V čase platnosti O.s.p. napriek tomu, že to nebolo tak explicitne uvedené ako podľa CSP (konkrétne v ust. § 137 písm. d) CSP) existencia naliehavého právneho záujmu na určení v zmysle § 80 písm. c) nebola vždy podmienkou úspechu v konaní na strane žalobcu. Právny poriadok vo viacerých prípadoch priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťal, aby sa ten ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencia, neexistencie práva alebo dôsledkov existencie, neexistencie určitej právnej skutočnosti, ak takúto možnosť zákon expressis verbis pripúšťal, procesný predpoklad spočívajúci v povinnosti preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nebolo potrebné vyžadovať. V danom prípade, však neplatnosť tohto typu zmlúv, ako bolo vyššie už konštatované, zákon expressis verbis nepripúšťal, resp. sa o nich nezmieňoval. Po zmene procesneprávneho predpisu zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016, podľa § 137 písm. c) označenom ako obsah žaloby, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa písm. d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Formulácia petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (prítomnom čase), nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje existenciu (neexistenciu) práva ku dňu jeho vyhlásenia. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že aj pri posudzovaní žalobného návrhu po prípadnom upresnení formulácie petitu s prihliadnutím na skutkové okolnosti tak, ako to tvrdil žalobca, že má ísť o určenie, že tu vzťah založený MAZDA zmluvami trvá, odvolací súd musí uviesť, že aj v prípade takejto určovacej žaloby je žalobca povinný preukázať naliehavosť právneho záujmu a dôsledok nepreukázania naliehavosti právneho záujmu je zamietnutie žaloby. Naliehavý právny záujem absentuje ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti, je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd preukázané, že k prípadným porušeniam povinností zo strany žalovaného, (ak by súd teda bral do úvahy skutočnosť, že došlo k neplatnej výpovedi MAZDA zmlúv) už došlo, čiže neprichádza tu do úvahy použitie § 137 písm. c) CSP, a teda určovacia žaloba, či tu právo je alebo nie je. Pokiaľ ide o posúdenie žalobného návrhu ako žaloby na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP odvolací súd uvádza, že pôvodná právna úprava zakotvená v O.s.p. neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustného žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna teória v tejto otázka nebola jednotná a prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná len za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho predpisu najmä z hmotného práva. V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti zvyčajne pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Nová úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu najmä z hmotného práva. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukázal na tvrdenie (odkaz na komentár k CSP), že žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Uvedená konštatácia a procesný postup sa však podľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje len na žaloby na určenie právnej skutočnosti podané za účinnosti CSP, pri ktorých absentuje odkaz na hmotnoprávny predpis, čo v danom prípade nebolo. Tak ako bolo konštatované súdom prvej inštancie aj odvolací súd musí uviesť, že pokiaľ žalobca má za to, že svoj petit formuloval a z ostatných skutkových okolností uvedených v žalobe vyplýva, že ide nie o určovací petit právnej skutočnosti, avšak o určenie právneho vzťahu, odvolací súd musí konštatovať, že podmienkou prípustnosti takejto žaloby je vždy preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorý však v konaní zo strany žalobcu preukázaný nebol. Pokiaľ však ide o určovací petit týkajúci sa právnej skutočnosti (neplatnosť výpovede z uvedených zmlúv), pričom odvolací súd má za to, že žalobca svoj petit formuloval práve na určenie právnej skutočnosti, tak za účinnosti O.s.p. ako aj za účinnosti Civilného sporového poriadku pri určení právnej skutočnosti bolo nevyhnutné mať podklad v hmotnoprávnom predpise. 20. V ďalšej odvolacej námietke žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že tento mal pripustiť žalobcom navrhovanú zmenu petitu, resp. mal prihliadať na žalobu a na všetky skutkové okolnosti z nej vyplývajúce ako celku a vyvodiť, že žalobca sa predmetnou žalobou od počiatku domáhal, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným zriadený MAZDA zmluvami trvá, a to napriek žalobnému petitu v znení, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z MAZDA zmlúv. Žalobca sa v odvolaní bráni námietkou, že nenavrhoval zmenu žaloby, ale iba upravil petit podanej žaloby vyplývajúci zo zmeny procesného predpisu, pričom skutkové tvrdenia, vykonané dokazovanie a navrhované dôkazy boli jasným podkladom pre konanie vyššie špecifikovanom petite. Poukázal najmä na zmenu Civilného sporového poriadku, čo sa týka určovacích žalôb, ktoré jednoznačne rozlišujú medzi žalobou o určenie právnej skutočnosti a žalobou o určenie právneho vzťahu, pričom pri žalobe o určení právnej skutočnosti sa vyžaduje, aby takéto určenie bolo umožnené hmotnoprávnym predpisom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca procesný návrh predniesol na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017 až po vyhlásení uznesenia o nepripustení dôkazov výsluchom navrhnutých svedkov a v rámci záverečnej reči. Z obsahu zápisnice z predmetného pojednávanie jednoznačne vyplýva, že žalobca mení svoj návrh čo do určenia v tej podobe, že nežiada určiť, že výpoveď predmetných zmlúv je neplatná, ale o určenie, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený MAZDA zmluvou o vykonávaní činnosti predajcu a MAZDA zmluvou o vykonávaní činnosti opravcu účinné od 1.10.2006 trvá, a k ukončeniu nedošlo výpoveďou dátovanou 20.11.2012. 21. Žalobný návrh je žiadosť žalobcu, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia. V právnej teórii a praxi je žalobný návrh označovaný aj výrazom petit. Žalobný návrh je obligatórna náležitosť žaloby (§ 132 ods. 1 CSP), absencia žalobného návrhu, jeho neurčitosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je takou vadou žaloby, ktorej neodstránenie má za následok odmietnutie žaloby (§ 129). 22. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 23. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 24. Zmenou žaloby podľa ustálenej judikatúry je jednak návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena) a jednak návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena) alebo podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Odvolací súd súladne so súdom prvej inštancie považoval žalobcom prednesený zmenený návrh na pojednávaní konanom 16.10.2017 doplnený písomným podaním dňa 23.10.2017 za kvalitatívnu zmenu žalobného návrhu, keďže podľa odvolacieho súdu žalobca žiadal niečo iné (na miesto určenia právnej skutočnosti) žiadal určenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Uvedené konštatovanie vyplýva aj zo samotného ust. § 137 CSP, kedy sa umožňuje podľa písm. c) žalovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je alebo o určení právnej skutočnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca vykonal kvalitatívnu zmenu petitu žaloby a to zmenu z určenia právnej skutočnosti na určení, či tu právo je alebo nie je. K tvrdeniu žalobcu, že požiadavku, aby zo samotnej žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať reštriktívne tak, že by žalobca bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože CSP žalobcovi neukladá formulovať výrokom to, čoho sa žalobca domáha, ak to vyplýva zo samotnej žaloby, pretože iba súd, ktorý pozná právo rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formovaný ,odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že súd je pri formulovaní výroku rozsudku povinný dbať na to, aby tento vyjadroval to, čoho sa žalobca svojou žalobou domáha, pričom ak žalobca svoj petit v žalobe výslovne uviedol, je týmto výrokom súd viazaný (s výnimkou úpravy petitu zo strany súdu za účelom dosiahnutia materiálnej vykonateľnosti) . V zmysle tejto žaloby súd nemôže žalobcovi v civilnom sporovom konaní prisúdiť viac, resp. niečo iné čoho sa svojou žalobou domáha. V danom prípade nie je možné považovať uvedenú zmenu žaloby za spresnenie formulácie žaloby ako sa nesprávne domnieva žalobca, keď samotné ust. § 137 predpokladá možnosť žalovať aj na určenie právnej skutočnosti ako aj na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Skutočnosť čoho sa v konaní žalobca domáhal bola zrejmá nielen z pomenovania samotnej žaloby, znenia petitu, ale aj z vyjadrení, ktoré žalobca produkoval počas konania až do záverečnej reči. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe ako aj počas konania výslovne uviedol, že sa svojím petitom domáha určenia neplatnosti výpovede zmlúv uzatvorených medzi stranami sporu, súd je takto formovaným žalobným petitom viazaný a nemôže rozhodovať o tom, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá napriek tomu, že skutkové okolnosti uvádzané žalobcom podľa jeho názoru preukazujú, že sa chcel domáhať práve uvedeného petitu. 25. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. 26. Zmena žaloby je neprípustná v prípade, ak by teda výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (hospodárnosť konania). Hospodárnosť konania možno vidieť v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostatočným predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. 27. Žalobca navrhol zmenu predmetu sporu ústne na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017 v záverečnej reči ako aj písomným podaním zo dňa 23.10.2017. Zmenu petitu žaloby odôvodnil účinnosťou CSP od 1.7.2016, keďže v tento deň vstupuje do platnosti a účinnosti nový právny predpis s odôvodnením, že určenie, že výpoveď predmetných zmlúv je neplatná je možné požadovať od súdu len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu a teda žalobca upresnil svoj návrh na ostatnom pojednávaní vrátane uvedeného písomného podania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca má dispozičné právo meniť svoj petit počas celého prvoištančného konania až do vyhlásenia rozhodnutia, v súlade s § 143 ods. 1 CSP vyjadrujúci hospodárnosť konania, poukazuje na skutočnosť, že žalobca pokiaľ mienil meniť svoj žalobný petit z dôvodu zmeny právnych predpisov mohol tak vykonať skôr, nie až v záverečných rečiach po vyhlásení uznesenia o upustení vykonania ďalších dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade ak by súd pripustil zmenu žaloby tak ako o ňu požiadal žalobca na pojednávaní konanom dňa 16.10.2017, upresnenom v podaní zo dňa 23.10.2017 súd prvej inštancie by musel posudzovať ako prejudiciálnu otázku nielen neplatnosť samotnej výpovede zo zmlúv uzatvorenej medzi stranami sporu, ale v prípade, že by dospel k záveru o skutočnej neplatnosti tejto výpovede, musel by sa zaoberať aj otázkou, či k zániku zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nedošlo v nasledujúcom období iným spôsobom, čo by nespĺňalo atribút hospodárnosti konania. Záverom odvolací súd uvádza, že ak by aj bola zmena žaloby v zmysle vzneseného návrhu žalobcu pripustená a žaloba by znela na určenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu i takáto žaloba by musela byť zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto novom určení a to z dôvodu, že žaloba na určenie neplatnosti výpovede zo zmlúv ako prípadná žaloba na určenie existencie právneho vzťahu založeného zmluvami je tak v situácii, kedy žalobca môže žalovať na splnenie konkrétnych údajne porušovaných zmluvných povinností neprípustná. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania navrhnutých dôkazov vypočutím navrhnutých svedkov odvolací súd uvádza, že v štádiu keď nie je pri určovacej žalobe preukázaný naliehavý právny záujem je vykonávanie navrhnutých dôkazov k účinnosti, resp. neúčinnosti doručenia výpovede ako jednostranného právneho úkonu irelevantné. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. 30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).