Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/44/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211524 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215211524.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: MARAZZI GROUP S.R.L., Viale Virgilio 30, 411 23 Modena, Talianska republika, registračné číslo: 00611410374, zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: ProCeram s.r.o. Rožňavská 5303/4, 821 04 Bratislava, IČO: 31 340 318, (predtým W.A.W. spol. s r. o., Rožňavská 5303/4, 821 04 Bratislava), zastúpený: Mgr. Marianna Paulíková, advokátka, Karloveské rameno 8/A, 841 04 Bratislava, o zaplatenie 12.184,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/208/2015-259 zo dňa 8.3.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/208/2015-259 zo dňa 8.3.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie (ďalej len súd) výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.965,46 eur spolu s úrokom z omeškania - vo výške 9,5 % ročne zo sumy 578,94 eur od 23.06.2013 do zaplatenia, - vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.151,84 eur od 23.06.2013 do 13.09.2016, - vo výške 9,5 % ročne zo sumy 759,08 eur od 14.09.2013 do zaplatenia, - vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.320,52 eur od 25.06.2013 do zaplatenia, - vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.643,12 eur od 25.06.2013 do zaplatenia, - vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.663,80 eur od 11.07.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalobu žalobcu zamietol. Výrokom III. súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96,42 %. Rozhodol tak s poukazom na článok 1 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach, na článok 1 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach, článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte, článok 4 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), článok 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007, na § 1470 zákona č. 262/1942 Občianskeho zákonníka Talianskej republiky (Codice Civile), na § 1498 zákona č. 262/1942 Občiansky zákonník Talianskej republiky (Codice Civile), Nariadenie č. 231/2002 v znení nariadenia č. 192/2012, § 373, 379, 380 Obchodného zákonníka, na článok 7 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach. Nároky žalovaného na náhradu škody posúdi súd v zmysle cit. ust. podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.05.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12.184,13 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe jeho objednávok doručil tovar fakturovaný faktúrami č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Žalovaný uhradil iba časť kúpnej ceny dodaného tovaru vo výške 392,76 eur, zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 12.184,13 eur žalovaný neuhradil. Súd vo veci vydal dňa 16.06.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny zanikol jednostranným započítaním. Žalobcov nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalovaný započítal na svoj nárok na zaplatenie nákladov na likvidáciu kójí a vzoriek žalobcu, ktoré žalobcovi fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013, vystavenej na sumu 11.956,46 eur a na dobropis žalobcu č. XXXXXXXXX zo dňa 18.07.2013 vystavený na sumu 218,67 eur. Suma 11.956,46 eur mala predstavovať nárok žalovaného na náhradu škody, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť tým, že žalobca nedodržal exkluzivitu žalovaného ako výhradného predajcu pre určité série tovaru, ktoré začal predávať sám, ako aj tým, že dodanie nového tovaru podmienil jeho zaplatením vopred. Kúpna cena tovaru sa ďalej mala podľa žalovaného znížiť o zaplatenú zálohu na kúpnu cenu vo výške 392,76 eur. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: objednávky č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX potvrdenia objednávky č. XXXXXXXXXX, e-mailovej komunikácie, všeobecných podmienok predaja spoločnosti MARAZZI GROUP S.R.L., stavu konta, faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a XXXXXXXXX dodacích listov, výpisu z obchodného registra žalobcu, listu žalovaného zo dňa 14.11.2013, ťarchopisu č. XXXXXXXXXX, listu žalovaného zo dňa 24.01.2014, listu žalovaného zo dňa 31.12.2013, dobropisu č. XXXXXXXXX, listu zo dňa 12.02.2014, listu žalovaného zo dňa 31.10.2013, potvrdenia objednávky zo dňa 13.05.2013, prepisu e-mailovej komunikácie a zistil nasledovný skutkový stav: Z faktúr, objednávok a dodacích listov súd zistil, že žalobca dodal žalovanému rôzny tovar v celkovej cene 12.576,89 eur. Žalovaný z tejto ceny uhradil žalobcovi sumu 392,76 eur, zvyšok kúpnej ceny neuhradil. Z listu žalovaného zo dňa 14.11.2013 a z ťarchopisu č. XXXXXXXXXX súd zistil, že žalovaný účtoval žalobcovi sumu 11.965,46 eur. Táto suma mala predstavovať náklady na likvidáciu vzoriek a kójí žalobcu. Z listu žalovaného zo dňa 31.12.2013 súd zistil, že žalovaný týmto listom oznámil žalobcovi, že si voči jeho nároku na zaplatenie kúpnej ceny v sume 12.576,89 eur započítava svoje nároky v rovnakej výške, ktoré pozostávajú z nároku v sume 218,67 eur z dobropisu č. XXXXXXXXX, nároku z uhradenej zálohy v sume 392,76 eur a žalovaným vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX. Z dobropisu č. XXXXXXXXX súd zistil, že žalobca týmto dobropisom znížil sumu faktúry č. XXXXXXXXX, a teda aj kúpnu cenu dodaného tovaru o čiastku 218,67 eur. Súd poukázal na čl. 1 odsek 1, č. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach, čl. 4 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), čl. 4 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007, §§ 1470, 1498 zákona č. 262/1942 Občianskeho zákonníka Talianskej republiky (Codice Civile), nariadenie č. 231/2002 v znení nariadenia č. 192/2012. V súlade s článkom 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych obchodných veciach je na prejednanie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar daná právomoc tunajšieho súdu. Na základe článku 7 ods. 2 citovaného nariadenia je daná aj právomoc tunajšieho súdu aj na prejednanie nárokov na náhradu škody uplatnených žalovaným ako obrana voči nárokom žalobcu. Nároky žalovaného na náhradu škody sa posudzujú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal žalovanému rôzny tovar v celkovej cene 12.576,89 eur. Táto skutočnosť vyplýva nielen zo skutkových tvrdení žalujúcej strany, ktoré žalovaná strana nepoprela, ale aj z vykonaného dokazovania. Žalovaný nepopieral, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny, avšak podľa jeho obrany tento nárok už zanikol. Žalovaný opieral svoju obranu v konaní o skutkové tvrdenie, podľa ktorého nároky žalobcu zanikli ich započítaním s nárokmi žalovaného na zaplatenie nároku na náhradu škody v sume 11.965,46 eur, zaplatenou zálohou na kúpnu cenu tovaru v sume 392,76 eur a sumy dobropisovanej dobropisom č. XXXXXXXXX. V časti, v ktorej sa žalovaný bránil voči uplatneným nárokom žalobcu svojim údajným nárokom na náhradu škody voči žalobcovi v sume 11.956,46 eur súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalovaného ako nepreukázané. V súlade s článkom 8 CSP bolo povinnosťou žalovanej strany podoprieť svoje tvrdenia o existencii jej nároku na náhradu škody dôkazmi, z ktorých by jednoznačne vyplývalo naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik škody. Jediný dôkaz, ktorý žalovaná strana na preukázanie svojho nároku predložila bol ňou vystavený ťarchopis, ktorým žalobcovi naúčtoval údajné náklady na likvidáciu vzoriek a kójí žalobcu, avšak nepredložil žiaden doklad, ktorý by preukazoval akékoľvek zníženie jeho majetkového substrátu (napr. výdavkové faktúry, výpisy z účtu a pod.) a ani žiaden doklad, z ktorého by bolo možné dovodiť príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu, resp. že by likvidáciu predmetných vecí vôbec uskutočnil. Nakoľko žalovaný žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal existenciu čo i len jedného z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalobcu, nepreukázal ani existenciu svojho nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 11.956,46 eur, a preto súd túto jeho procesnú obranu vyhodnotil ako nedôvodnú. Za úplne irelevantnú, vo vzťahu k predmetu konania, súd považoval obranu spočívajúcu v započítaní ním zaplatenej zálohy na kúpnu cenu v sume 392,76 eur. Zaplatenie tejto zálohy uznal aj žalovaný a o túto zálohu znížil kúpnu cenu za tovar vo faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 22.06.2013, ktorou síce fakturoval tovar v celovej sume 1.1151.84 eur od žalovaného však požadoval iba úhradu sumy 759,08 eur. Žalovaný zaplatenú zálohu zohľadnil aj vo svojej žalobe, v ktorej sa domáhal zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXX iba vo výške 759,08 eur. Naopak, dôvodná sa ukázala obrana žalovaného v časti o zaplatenie kúpnej ceny vo výške 218,67 eur. Z dobropisu č. XXXXXXXXX jednoznačne vyplýva, že žalobca znížil kúpnu cenu tovaru fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXX, teda faktúrou, ktorej zaplatenie je súčasťou predmetu tohto sporu, a to o sumu 218,67 eur. V uvedenej výške skutočne nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny nie je daný. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a má oporu v zákone v časti, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 11.965,46 eur, a preto v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd nielen na zaplatenie sumy 11.956,46 eur, ale aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej podľa talianskych právnych predpisov, a to vždy odo dňa, kedy sa dostal s úhradou svojich jednotlivých záväzkov do omeškania. V časti žaloby o zaplatenie sumy 218,67 eur s príslušenstvom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Proti rozhodnutiu súdu podal žalovaný v zákonnej lehote proti výroku I. a III. odvolanie. Domnieval sa, že jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa nároku na náhradu škody voči žalobcovi v sume 11.956,46 eur dostatočne preukázal. Žalovanému vznikla ujma tým, že musel vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany (§ 380 OBZ). Druhá strana, teda žalobca, porušil vzájomný záväzkový vzťah so žalovaným tak, že: - porušil svoju povinnosť dodať tovar žalovanému s dohodnutou splatnosťou 60 dní (žalobca žiadal zaplatiť vopred), - porušil svoju povinnosť dodávať tovar žalovanému za vopred dohodnuté ceny a - porušil svoju povinnosť rešpektovať pobočky a klientov žalovaného, tzv. exkluzivita na niektoré série tovaru (žalobca začal priamo predávať klientom žalovaného série, na ktoré doposiaľ existovala exkluzivita). Vzhľadom na skutočnosť, že po porušení obchodno-právneho vzťahu zo strany žalobcu exkluzivita dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným už neplatila, bol žalovaný nútený odstrániť vzorky, kóje, panely a stojany umiestnené v jeho prevádzke (vzorovať v prevádzke žalovaného a u klientov žalovaného, bola podmienka exkluzivity). V dôsledku porušenia povinnosti druhej strany, žalovaný vynaložil náklady zodpovedajúce času na likvidáciu (zamestnanci žalovaného nemohli vykonávať svoju prácu, pretože pracovali na likvidácii, oprave kójí /štruktúry/), nákladom na kontajnery na odvoz a likvidáciu odpadu, času stráveného pri objednávaní nového tovaru, spotrebného materiálu (krabice, obaly, ochranné PVC fólie, čistiace prostriedky). Žalovaný počítal iba čas 5 ľudí - 15 pracovných dní po 8 h/denne, počítal iba čisté náklady bez marže, celkovo teda suma 11.956,46 eur. Z vyššie uvedeného plynie, že nielenže preukázateľne došlo zo strany žalobcu k porušeniu jeho povinností zo vzájomného obchodno-záväzkového vzťahu so žalovaným, ale aj v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla žalovanému ujma tým, že musel vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinností žalobcu. V zmysle ustanovenia § 373 OBZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Liberačné dôvody, kedy podnikateľ za vniknutú škodu nezodpovedá, sú uvedené v § 374 OBZ, pod čo však vyššie popísané porušenie povinnosti zo strany žalobcu nespadá. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením záväzku v obchodných vzťahoch je objektívnou zodpovednosťou, neuplatňuje sa tu teda hľadisko, či podnikateľ ktorý porušil svoj záväzok toto porušenie zavinil alebo nie. Škodu vyčíslil žalovaný svojím daňovým dokladom č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013 sumou 11.965,46 eur a túto jednostranným zápočtom zo dňa 31.12.2013 započítal na svoje záväzky voči žalobcovi. Z tohto dôvodu teda záväzok žalovaného vo výške 11.965,46 eur zanikol. Žalovaný preukázal porušenie záväzkovo-právneho vzťahu žalobcom, a teda žalobca je zodpovedný za škodu spôsobenú jeho porušením záväzku. Z tohto dôvodu nárok žalovaného na uplatnenie si nákladov v zmysle § 380 Obch. zák. vznikol, a teda aj vykonaný zápočet je v sume 11.965,46 eur dôvodný. Špecifikoval trovy konania, za súdny poplatok (731,- eur) a právneho zastúpenia (1.854,83 eur) právneho zástupcu Mgr. Marianny Paulíkovej, advokátky, zapísanej v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod poradovým číslom 4190, advokátska kancelária so sídlom: Karloveské rameno 8/A, 841 04 Bratislava v návrhu o zaplatenie 12.184,13 eur s príslušenstvom vypočítaná podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení je priložená v prehľadnej tabuľke. Právny zástupca žalovaného nie je platiteľom DPH. Žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žaloba sa zamieta. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že s uvedenými tvrdeniami žalovaného v celom rozsahu nesúhlasí a tieto považuje za nepreukázané. Súčasne žalobca rozporuje ťarchopis č. XXXXXXXXXX vystavený na sumu vo výške 11.965,46 eur, čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že ťarchopis č. XXXXXXXXXX vystavil z titulu nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia záväzku žalobcu. K uvedenému si žalobca poukázal na rozporuplnosť tvrdení žalovaného, nakoľko na predmetnom ťarchopise č. XXXXXXXXXX je uvedené: „Účtujeme Vám náklady na likvidáciu vzoriek a kójí Vašej spoločnosti vo výške 11.965,46 Eur“. Na jednej strane žalovaný v ťarchopise uviedol, že účtuje žalobcovi sumu vo výške 11.965,46 eur za tvrdenú likvidáciu vzoriek a kójí žalobcu, no na druhej strane v podanom odvolaní uvádza, že ide o nárok na náhradu škody vo výške 11.965,46 eur, ktorý mal vzniknúť konaním žalobcu z dôvodu tvrdeného porušenia exkluzivity a dohodnutej splatnosti, pričom súčasne uvádza, že ide konkrétne o náklady zodpovedajúce času na likvidáciu - čas 5 ľudí - 15 pracovných dní po 8 h denne. Žalovanému sa v konaní nijakým spôsobom nepodarilo preukázať či už tvrdenú likvidáciu alebo splnenie predpokladov na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Na preukázanie tvrdených skutkových okolností žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, v dôsledku čoho sú tieto tvrdenia nepreukázané a najmä ničím nepodložené. Ak by chcel žalovaný úspešne uplatniť tvrdený nárok z titulu ťarchopisu č. XXXXXXXXXX vystaveného na sumu vo výške 11.965,46 eur, musel by preukázať jeho dôvodnosť, a to buď titul tvrdenej likvidácie vzoriek a kójí, alebo splnenie predpokladov na uplatnenie nároku na náhradu škody. Podľa názoru žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť vystaveného ťarchopisu. Žalovaný nepredložil v konaní žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenú exkluzivitu, prípadne zmluvu uzatvorenú so žalobcom, a teda tieto tvrdenia žalovaného sú opätovne v rovine nepreukázaných tvrdení. Zároveň žalovaný nepredložil akýkoľvek dôkaz preukazujúci tvrdenie, že žalobcu žiadal o odstránenie tovaru. Žalovanému sa tiež nepodarilo preukázať tvrdené náklady na čas na likvidáciu počítané ako čas 5 ľudí - 15 pracovných dní po 8 h denne. V zmysle uvedeného je zrejmé, že ťarchopis č. XXXXXXXXXX na sumu vo výške 11.965.46 eur je vystavený zjavne nedôvodne, a teda nebolo možné takúto pohľadávku žalovaného započítať voči akejkoľvek pohľadávke žalobcu, nakoľko takáto pohľadávka žalovaného neexistuje. Zároveň sa žalobca stotožnil so záverom prvoinštančného súdu v ods. 27. rozsudku. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal úmysel započítať si sumu vo výške 11.965,46 eur v zmysle sporného ťarchopisu v zmysle jednostranného zápočtu zo dňa 31.12.2013. Predmetný jednostranný zápočet žalovaného považuje žalobca od počiatku neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za bezpredmetný, nakoľko absencia náležitostí v obsahu jednostranného zápočtu nevyvoláva zamýšľané právne účinky. Žalobca súčasne uviedol, že žalovaný uhradil sumu vo výške 392,76 eur dňa 13.09.2013 za účelom úhrady faktúry č. XXXXXXXXX splatnej dňa 22.06.2013, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Táto skutočnosť nebola v konaní spornou, žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať opak. V zmysle § 407 ods. 3 OBZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.03.2017 sp. zn. 28Cb/208/2015-259 ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 355,18 eur s DPH pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby vo výške 344,57 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,61 Eur s DPH (vyjadrenie k odvolaniu). 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu odvolací súd upustil od verejného vyhlásenia rozsudku, nakoľko zistil procesné pochybenie. Následne po oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 5. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 6. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 7. Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.4.2014 došlo k predaji časti podniku predávajúceho W.A.W. spol. s r.o.: Strediska 310 Košice, Strediska 320 Prešov a Strediska 330 Rožňava na kupujúceho: OFFICE No. 2 s.r.o., Bajkalská 22, Bratislava, IČO: 35 894 741. Súd svoje rozhodnutie vydal dňa 8.3.2017, t.j. v čase, keď časť podniku bola už predaná. 8. Podľa § 476 ods. 1 OBZ zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. Podľa ods. 2 zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho. Podľa § 477 ods. 1 na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Podľa ods. 2 prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok. Podľa ods. 3 na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Podľa ods. 4 kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. Podnikom sa rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. § 487 OBZ ustanovuje, že previesť možno aj časť podniku tvoriacu samostatnú organizačnú zložku daného podniku. Aj keď definíciu samostatnej organizačnej zložky zákon nevymedzuje a bližšie kritériá na jej vymedzenie neurčuje, súdna prax ustálila názor, že musí ísť o účelnú, samostatne hospodáriacu časť, ktorá v rámci podniku vykonáva relatívne samostatnú činnosť a vedie oddelené účtovníctvo. Nie je podstatné, či je alebo nie je táto zložka zapísaná do obchodného registra a nie je rozhodujúce ani jej označenie v rámci štruktúry podniku (t.j. odštepný závod, stredisko atď.), rozhodujúce je vedenie samostatného účtovníctva. Podstatnou časťou zmluvy o predaji podniku je záväzok kupujúceho prevziať všetky záväzky predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom. Na platnosť zmluvy o predaji podniku sa preto vyžaduje, aby predmetom prevodu na kupujúceho boli všetky záväzky predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom. Rozsah prechádzajúcich práv a záväzkov vymedzuje ustanovenie § 477 ods. 1 OBZ. 9. Z obsahu súdneho spisu nie je zrejmé, či súčasťou predaja časti podniku bol aj záväzok žalovaného voči žalobcovi vyplývajúci z priložených faktúr žalobcu. Bez tohto určenia nie je možné určiť pasívnu legitimáciu žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Odvolací súd dodáva, že z jednotlivých priložených faktúr žalobcom nie je zrejmé, či text obsahuje aj všeobecné obchodné podmienky (nakoľko text na faktúrach je v taliančine), nie je zrejmé či priložený doklad na č.l. 64, 65 sú všeobecné obchodné podmienky a akého znenia (sú v taliančine). Všeobecné obchodné podmienky môžu ozrejmiť porušenie exkluzivity a dohodnutej splatnosti, ktorú namieta žalovaný. 10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť opätovne posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaného na základe predloženia Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 1.4.2014, ktorou došlo k predaji časti podniku z predávajúceho W.A.W. spol s r.o.: Strediska 310 Košice, Strediska 320 Prešov a Strediska 330 Rožňava na kupujúceho: OFFICE No. 2 s.r.o., Bajkalská 22, Bratislava. Súd posúdi, či záväzok žalovaného bol predmetom Zmluvy o predaji časti podniku. Taktiež preverí všeobecné obchodné podmienky a posúdi prípadné porušenie exkluzivity a dohodnutej splatnosti. Následne o veci opätovne rozhodne. 11. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie, pričom posúdi úspech žalobcu aj žalovaného v konaní a prípadne náhradu trov pomerne rozdelí. 12. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).