Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/205/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215213837 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215213837.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: LUMER, s.r.o., IČO: 44 049 714, Šaštínska 5, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., IČO: 36 866 733, Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti žalovanej: D. V., J. XX, J., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Surou, Podzáhradná 43, Bratislava, o zaplatenie 4.465 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.11.2017, č.k. 21C/216/2015-92, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,88 %. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.11.2017, č.k. 21C/216/2015-92, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.677 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.10.2014 do zaplatenia, do 15 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie v časti zaplatenia sumy 2.788 eur zastavil (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (výrok III.). 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 04.06.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.465 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za práce vykonané na základe ústnej zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2014, uzavretej so žalovanou ako objednávateľkou, ktorej predmetom bola prestavba bytu žalovanej na J. XX E. J.. V zmysle uvedenej dohody žalobca pre žalovanú vykonal práce pozostávajúce z osadenia sadrokartónových stropov, sadrokartónových stien, kompletnej prestavby vody, odpadov a WC, pokládky plávajúcej podlahy v celom byte, stierkovania a maľovky a k tomu pridružených prác. Žalovaná poskytla žalobcovi preddavok na vykonanie diela v sume 500 eur. Cena za dielo bola stanovená podľa cenníka žalobcu, s ktorým bola žalovaná riadne oboznámená, pričom žalovaná ju mala uhradiť bezprostredne po dokončení dohodnutých prác, ktorých rozsah počas prestavby navyšovala. Žalobca odovzdal žalovanej dielo dňa 03.09.2014 a dňa 12.10.2014 jej vystavil faktúru so splatnosťou ku dňu 19.10.2014. Súčasťou faktúry bol aj podrobný rozpis vykonaných prác. Keďže žalovaná za vykonané dielo nezaplatila, žalobca ju vyzval na úhradu dlžnej sumy, na ktorú výzvu žalovaná vložila dňa 19.01.2015 sumu 975 eur na účet žalobcu; žalovaná tak žalobcovi z celkovej sumy 5.940 eur uhradila sumu 1.475 eur (500 eur + 975 eur). 3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že strany medzi sebou uzavreli ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia bytu žalovanej. Nebolo sporné, že žalobca pre žalovanú vykonal objednané práce, sporným bol rozsah týchto prác a od toho sa odvíjajúca výška záväzku žalovanej voči žalobcovi. Žalobca v priebehu konania upravil žalobný nárok a žiadal zaplatiť len sumu 1.677 eur s príslušenstvom, zohľadniac pritom uznávací prejav žalovanej ohľadne zaplatenia sumy 753 eur, ako aj vykonané dokazovanie, keď výpovede svedkov potvrdili jeho účasť na sporných prácach v rozsahu 40 %. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila dôkazy spochybňujúce nárok žalobcu v uplatnenej výške. Jej procesnú obranu vyhodnotil konajúci súd za veľmi všeobecnú a nekonkrétnu a jej konanie za rozporné so zásadou pacta sunt servanda. Zároveň mal za to, že v konaní nepreukázala existenciu vád vykonaného diela, ktoré u žalobcu ani nereklamovala. V tomto smere súd prvej inštancie konštatoval, že prípadné vady diela nemôžu byť dôvodom na nezaplatenie jeho ceny, nakoľko zakladajú zodpovednosť žalobcu za vady diela. So zreteľom na tieto skutočnosti aplikujúc ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 488, § 489, § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2 a § 642 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) súd prvej inštancie žalobe v časti zaplatenia sumy 1.677 eur vyhovel. Spolu s istinou priznal žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, i uplatnené príslušenstvo. 4. Konajúci súd rozhodol o zastavení konania v časti zaplatenia sumy 2.788 eur podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prihliadajúc na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý v tejto časti zobral žalobu späť dôvodiac jeho účasťou na sporných prácach v rozsahu 40 % až 50 % a uznaním prác zo strany žalovanej v sume 753 eur. 5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. majúc za to, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (t.j. výrok III.) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Dôvodila, že konajúci súd rozhodol nesprávne o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. dospejúc k záveru, že žalobca mal vo veci plný úspech, keď nezohľadnil, že žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 2.788 eur s príslušenstvom späť, a teda mal vo veci len pomerný úspech. Za tohto stavu mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. a prihliadať na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania v časti zaplatenia sumy 2.788 eur. 7. Žalobca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej nestotožnil s jej argumentáciou a považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa náhrady trov konania za vecne správne. Pokladal za nepochybné, že vzhľadom na výrok meritórneho rozhodnutia, ktorý sa zhodoval so žalobným petitom naposledy vo veci urobeným, mal v konaní plný, a nie pomerný úspech. Pokiaľ teda bol vo veci plne úspešný, nebol dôvod, aby mu konajúci súd nepriznal právo na náhradu trov konania. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý má povahu uznesenia (§ 234 ods. 1 C.s.p.), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 9. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje primárne tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane, a to buď v celom rozsahu alebo pomerne. Okrem tejto zásady sa uplatňuje i zásada zavinenia, a to v prípadoch, keď dôjde k zastaveniu sporového konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného; to isté je platí aj v prípade čiastočného späťvzatia žaloby. Pokiaľ žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúceho napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, žalovanému nemožno pričítať procesné zavinenie a trovy žalovaného znáša žalobca. 13. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.465 eur s príslušenstvom. V priebehu konania vzal žalobu v časti zaplatenia sumy 2.788 eur s príslušenstvom späť dôvodiac, že na pojednávaní súdu dňa 30.09.2016 žalovaná predložila vyjadrenie, z ktorého bol zrejmý skutkový stav, ktorý žalovaná nenamietala a tento sa stal nesporným. Žalovaná z celkového rozsahu ním vykonaných prác uznala práce zodpovedajúce sume 2.228 eur, čo po odpočítaní ňou zaplatenej sumy 500 eur (ako preddavku) a sumy 975 eur (ako uznaných prác podľa faktúry vystavenej žalobcom) predstavovalo uznanie nároku žalobcu v sume 753 eur. V priebehu konania súdom vyslúchnutí svedkovia potvrdili, že z prác, ktoré žalobca žalovanej vyúčtoval (a táto ich neuznala) boli vykonané práce len v rozsahu 40 až 50 %, a preto žalobca žiadal zaplatiť len ich pomernú časť, zodpovedajúcu preukázanému rozsahu 40 %, čo zodpovedalo sume 924 eur. Prihliadajúc na žalobkyňou uznanú cenu prác v sume 753 eur, žalobca považoval za dôvodný nárok len v sume 1.677 eur (753 eur + 924 eur), na ktorého zaplatenie konajúci súd zaviazal žalovanú rozsudkom zo dňa 15.11.2017. Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejmé, že žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 1.677 eur spolu s príslušenstvom, v ktorej časti mal potom nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu. Vo vzťahu ku konaniu o zaplatenie sumy 2.788 eur s príslušenstvom, v ktorej časti zobral žalobca žalobu späť, mal konajúci súd aplikovať tzv. zásadu zavinenia a skúmať procesné zavinenie sporových strán na zastavení konania (§ 256 C.s.p.), ako správne namietala žalovaná. Z odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania (bod 43) je však zrejmé, že súd prvej inštancie tak nepostupoval a na rozhodovanie o náhrade trov konania aplikoval len zásadu úspechu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.; jeho rozhodnutie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení. 14. Ako bolo vyššie uvedené, v prípade späťvzatia žaloby v časti zaplatenia sumy 2.788 eur s príslušenstvom bolo pre potreby rozhodnutia o náhrade trov konania nevyhnutné skúmať, ktorá zo sporových strán procesne zavinila zastavenie konania. Žalobca odôvodnil dispozitívny úkon, ktorým zobral žalobu čiastočne späť tým, že akceptoval žalovanou uznanú cenu prác vo výške 753 eur, ku ktorej pripočítal i časť z fakturovaných prác, ktoré žalovaná odmietla uhradiť, avšak súdom vyslúchnutí svedkovia preukázali ich vykonanie v rozsahu 40 % (924 eur), pričom na zaplatení zvyšnej fakturovanej sumy (2.788 eur) bez udania dôvodu netrval; žalobca tak nepreukázal, že ku späťvzatiu žaloby v časti zaplatenia sumy 2.788 eur pristúpil pre správanie žalovanej, a teda nepreukázal jej procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti; uvedené má za následok povinnosť žalobcu nahradiť trovy konania žalovanej. 15. Možno teda uzavrieť, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 2.788 eur s príslušenstvom (z pôvodne uplatňovanej sumy 4.465 eur s príslušenstvom), v ktorej zobral žalobu späť, pričom dôvodom jeho späťvzatia nebolo správanie žalovanej po podaní žaloby a bol úspešný v časti zaplatenia sumy 1.677 eur s príslušenstvom (z pôvodnej sumy 4.465 eur s príslušenstvom), v ktorej konajúci súd jeho žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 37,56 % (1.677 eur zo sumy 4.465 eur) a jeho zavinenie v rozsahu 62,44 % (2.788 eur zo sumy 4.465 eur) a úspech žalovanej 62,44 % a jej neúspech 37,56 %. Celková úspešnosť žalovanej potom predstavuje 24,88 % (62,44 % - 37,56 %). Vzhľadom na celkovú úspešnosť žalovanej v konaní patrí jej náhrada trov konania voči žalobcovi. Vychádzajúc z týchto skutočností, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,88 %; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 16. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).