Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215218147 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215218147.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-041071 konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, práv. zast. Advokátska kancelária AK Hrabovská, s.r.o., Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476 proti žalovanému 1/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 a žalovanej 2/ Lenka Čaplová - AQVA WELT, Štefanová 140, Budmerice, IČO: 32 080 719, o zaplatenie 344,26 EUR a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/149/2015-159, zo dňa 2.5.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/149/2015-159, zo dňa 2.5.2017 v napadnutom výroku I. a II. p o t v r d z u j e Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu voči žalovanej 2/ žalobu zamietol, vo výroku II. nepriznal žalovanej 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania, vo výroku III. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 344,26 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému v 1. rade a proti žalovanej v 2. rade zaplatenia sumy vo výške 344,26 EUR spoločne a nerozdielne, z titulu náhrady škody podľa ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka a to nasledovne: 3. Žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním ako poisťovateľom a poškodeným ako poistníkom, ktorý bol zároveň poisteným, bola dňa 8.1.2013 uzatvorená poistná zmluva č. 2100006295 (havarijné poistenie vozidiel) na motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: W. XXCZ. Dňa 12.4.2014 došlo v Modre k škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Mazda MX3, EČV: W. vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, ktoré aj riadila v čase škodovej udalosti, bolo poškodené motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: W. XXCZ havarijne poistené u žalobcu. Žalobca následne vyplatil poškodenému/poistenému poistné plnenie v celkovej výške 344,26 EUR. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu Oznámenia škodovej udalosti, vyplýva, že motorové vozidlo Mazda MX3, EČV: W., bolo v čase škodovej udalosti poistené za zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) u žalovaného v 1. rade. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá poškodenému zásadne jeho prevádzateľ podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“ Nakoľko právo poškodeného prešlo na žalobcu, je tento oprávnený v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, si uplatniť svoj nárok buď priamo proti subjektu zodpovednému za škodu spôsobenú poistnou udalosťou, alebo proti jeho poisťovateľovi. Z tohto dôvodu žalobca požiadal žalovaného v 1. rade o náhradu škody vo výške 344,26 EUR, ktorú nahradil poistenému (poškodenému). Žalovaný v 1. rade však žalobcovi túto sumu do dnešného dňa neuhradil. Žalovaný v 1. rade odpovedal žalobcovi listom „Oznámenie stanoviska ku škodovej udalosti č. 1508.0551/010-8“ - čelné sklo zo dňa 12.4,2014, ktorým mu oznámil, že na základe oznámenia o poistnej udalosti ako aj následným šetrením poistnej udalosti nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poisteného u žalobcu a prevádzkou motorového vozidla žalovanej v 2. rade. Odmietnutie úhrady škody vo výške 344,26 € zo strany žalovaného v 1. rade, považuje žalobca za nedôvodné a postrádajúce právny základ. Z oznámenia škodovej udalosti totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 2. rade zodpovedá za vznik škodovej udalosti, čo vyplýva jednak z popisu priebehu škodovej udalosti, ako aj zo skutočnosti, že poskytla poistenej u žalobcu všetky svoje údaje ako aj číslo poistnej zmluvy za účelom vysporiadania nárokov poškodeného. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade vyjadrením zo dňa 20.01.2016 v ktorom uviedol, že žalovaný v 2. rade neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca v návrhu ani neuvádza z akého porušenia povinnosti mala škoda vzniknúť. Prevádzkovateľ vozidla však podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. Keďže zákon v ustanovení § 4 ods. 2 PZP požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla žalovanej v 2. rade a škodou, vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena (ustanovenie § 4 ods. 2 PZP a ustanovenie § 120 ods. 1 OSP), je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú pritom len tvrdenia žalobcu a ani súhlasné tvrdenia žalobcu a žalovaného v 2. rade o samotnej existencii kauzálneho nexusu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Poškodený v poškodenom motorovom vozidle mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla žalovanej v 2. rade. Vzhľadom na uvedené, nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný (ustanovenie § 4 ods. 2 PZP (a contrario) a ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p.). V prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane žalovanej v 2. rade. Pri zodpovednosti prevádzkovateľa upravuje ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka možnú liberáciu prevádzkovateľa. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka), avšak v zmysle ustanovenia § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na: škody bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. to býva zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. Ostatné okolnosti t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Nemožno teda stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka veta prvá), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka), avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka veta prvá). Zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie §427 Občianskeho zákonníka) je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolnosti majúcich pôvod v prevádzke (ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka veta prvá). Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla treba chápať, taký predmet alebo skutočnosť, ktorej danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie je sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou prišla do stretu. Pre určenie, či bola škoda v danom prípade spôsobená vnútornými alebo vonkajšími okolnosťami, je nutné vychádzať zo samotného priebehu škodového deja. Ku škode na motorovom vozidle malo dôjsť tak, že pri pohybe motorového vozidla žalovaného v 2. rade mal byť odmrštený kamienok ležiaci na vozovke, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla žalobcu. Z uvedeného priebehu vyplýva existencia nasledovných faktorov, ktorých vzájomné pôsobenie privodilo vznik škody: valivý pohyb motorového vozidla žalovaného v 2.rade (prevádzka motorového vozidla žalovaného v 2.rade), kameň ležiaci na vozovke (nemajúci pôvod v prevádzke) a odhodenie kameňa, v dôsledku pohybu motorového vozidla. Pri predmetnom škodovom deji teda došlo k stretu osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla poisteného (valivý pohyb kolies, resp. pohyb motorového vozidla) s okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, ktorá v dôsledku tohto stretu spôsobila škodu na vozidle žalobcu. Na uvedený škodový dej je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka, a zbaviť prevádzkovateľa zodpovednosti za vzniknutú škodu. Žalovaný v 1. rade vyjadril presvedčenie, že určenie, ktorá okolnosť škodu spôsobila a či táto okolnosť má, alebo nemá pôvod v prevádzke, musí nevyhnutne vychádzať zo samotného škodového deja, pri zohľadnení všetkých faktorov, ktoré pri vzniku škody existovali, bez možnosti vylúčenia niektorého z nich. Pričom okolnosť v ustanovení § 428 musí kumulatívne, jednak bezprostredne škodu spôsobiť ako aj mať resp. nemať pôvod v prevádzke. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kamienka. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, žalovaný v 1. rade má za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedného za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a aj vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nesprávne (Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť. Žalovaný v 1. rade zároveň dal do pozornosti rozsudky, ktoré vyslovili rovnaký právny názor v rovnakej veci a navrhol súdu aby žalobu po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade. 5. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 2. rade v ktorom uviedla, že dňa 12.4.2014 keď riadila svoje motorové vozidlo MAZDU MX 3 a práve prechádzala cez Modru, si všimla v spätnom zrkadle, že za ňou idúce motorové vozidlo čiernej farby - Škoda Octavia, jej dáva svetelnou signalizáciou znamenie, aby zastavila. Z tohto dôvodu odstavila svoje motorové vozidlo na krajnicu. Vodička motorového vozidla Škoda Octavia, jej povedala, že od jej motorového vozidla (MAZDA MX 3), odletel kameň, ktorý jej spôsobil škodu na čelnom skle. Na ceste sa nachádzali drobné kamienky, a preto nemala pochybnosti o jej tvrdení. Z tohto dôvodu škodu nahlásila svojej poisťovni kde mala uzatvorené poistenie PZP, kde bol spísaný záznam o škodovej udalosti. Nakoľko poisťovňa žalovaného v 1.rade odmietla plniť, poškodená si uplatnila náhradu škody zo svojho havarijného poistenia, ktoré mala uzatvorené so žalobcom. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s tým, aby bola zaviazaná na náhradu škody vzhľadom na rozpornosť tvrdenia žalovaného v 1. rade, a to, že ak vyhodnotil, že jej motorové vozidlo škodu nespôsobilo, potom nemôže byť zaviazaná na náhradu škody za to, čo sa nestalo. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného v 1. rade, poistnou zmluvou č. 2110006295 o havarijnom poistení motorového vozidla zo dňa 08.01.2013, uzatvorenou medzi M. K. a žalobcom, Dodatkom č.1 k poistnej zmluve č. 2110006295 o havarijnom poistení motorového vozidla zo dňa 08.01.2013, uzatvorenou medzi M. K. a žalobcom, dokladom o stanovení poisťovňou poistnej sumy motorového vozidla, VPP pre havarijné poistenie motorových vozidiel poisťovne Groupama, osvedčením o evidencii motorového vozidla Škoda Octavia - EČV: W. XXCZ, oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla poisteným poisťovne Groupama - M. K. zo dňa 16.4.2014, zápisom o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.4.2014, faktúrou č. 1400 105080, likvidačnou správou poisťovne Groupama k poistnej udalosti poistníka M.T. K. zo dňa 22.4.2014, výzvou žalobcu adresovanou žalovanému v 1. rade o uhradenie škody vo výške 344,26 EUR v zmysle ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka zo dňa 12.4.2014, oznámením žalovaného v 1. rade adresovaným žalobcovi k škodovej udalosti č.1508.0551/010-8 zo dňa 31.7.2014, fotodokumentáciou, oznámením žalobcu o výplate náhrady škody M. K.Z., dokladom o zaplatení sumy žalobcom vo výške 344,26 EUR M. K., vyjadreniam žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom právneho zástupca žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaniach, výsluchom svedkyne M. K.. 7. Súd vec právne posudzoval podľa §§ 420, 427, 428,431, 789 a 813 od. 1 OZ a §§ 4 a 5 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 8. Súd prejednal vec v rozsahu rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcom v návrhu a počas konania, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd zhodnotil v rozsahu tvrdených skutočností žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2.rade, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom: 9. V konaní bolo sporné, či podľa ustanovenia § 5 ods.1 písm. h) zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, existovala príčinná súvislosť medzi vznikom škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného - poisteného u žalobcu a prevádzkou motorového vozidla škodcu - poisteného u žalovaného v 1. rade. Súd pri právnom posúdení veci, vychádzal z ustanovenia § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú o osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti nevyžadujúcej zavinené konanie. Podľa rozhodnutia R20/1975: Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov. Podľa názoru súdu, v danom prípade, ide o objektívnu zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka). Platí, že riziko prevádzky v záujme ochrany tretích osôb sa prenáša výlučne na prevádzkovateľa, ktorý je zo zákona povinne zmluvne poistený pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím je zmiernené riziko následkov. Podstatným znakom je aj termín osobitná povaha prevádzky, ktorá nie je definovaná v Občianskom zákonníku, avšak z konštantnej judikatúry vyplýva, že ide o vplyv na okolie tak, že zdrojom zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku a tomuto nebezpečenstvu nemožno zabrániť vhodnými prostriedkami ani dodržiavaním pravidiel cestnej premávky. Teda zdrojom zvýšeného nebezpečenstva sú skutočnosti, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič motorového vozidla nemôžu vplývať. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla v dôsledku rotácie kolies motorového vozidla a v tejto súvislosti vzniknutá škoda na inom motorovom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, a preto, nie je prípustná ani liberácia uvedená v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka. Ak bol v dôsledku pohybu vymrštený kamienok, ktorý patrí k pozemnej komunikácii, ktorý spôsobil vznik škodovej udalosti, je tým preukázaná skutočnosť, že škodová udalosť bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. 10. Súd považoval označenú osobu poistenú na základe uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade (Mazda MX3, EČV: W.), R. Č., zodpovednú za škodovú udalosť motorového vozidla havarijne poisteného u žalobcu (Škoda Octavia, EČV: W. XXCZ), za preukázanú, nakoľko účastníci tejto škodovej udalosti zhodne uviedli priebeh tejto škodovej udalosti. 11. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014 Cpj 5(2014 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 10/2014): “Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.” 12. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca preukázal všetky náležitosti vyžadované vyššie uvedenými právnymi predpismi čo sa týka samotnej škodovej udalosti ako aj znakov zodpovednostného vzťahu a škodcu, ktorý sa k uvedenej škodovej udalosti sám prihlásil a zhodne s poškodeným priebeh udalosti popísal. Súd nemal pochybnosť o jeho tvrdení ani pochybnosť o uplatnenom nároku na poistné plnenie. Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh žalobcu voči žalovanému v 1. rade je dôvodný, keďže žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku, a preto ho zaviazal k náhrade škody podľa ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. 13. Súd zamietol v celom rozsahu žalobu voči žalovanej v 2. rade, nakoľko žalobca voči nej nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku. 14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia trovách § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo veci voči žalovanému v 1. rade plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v v celom rozsahu (100 %). Súd žalovanej v 2. rade trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania v konaní neuplatnila. 15. Proti rozsudku v časti výroku I. a II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho žalobe vyhovie i voči žalovanej v 2. rade. V zamietajúcej časti považoval rozsudok za nesprávny, nakoľko tak ako žalovaný v 1. rade i žalovaná v 2. rade naplnila všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 1 OZ. 16. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 2. rade a vyjadrila s ním nesúhlas, čím v podstate navrhla rozsudok v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Zdôraznila, že v čase poistnej udalosti bola riadne zákonne poistená a splnila si ohlasovaciu povinnosť voči poisťovni. 17. K odvolaniu žalobcu sa tiež vyjadril žalovaný v 1. rade a uviedol, že sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a preto žalobcovi dňa 15.6.2017 / teda ešte pred podaním jeho odvolania/ žalovanú sumu i trovy konania, o čom pripojil i listinný dôkaz. 18. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa písomne vyjadril žalobca a potvrdil zaplatenie žalovanej sumy vrátane trov konania. Napriek tomu naďalej zotrval na svojom odvolaní a žiadal aby bolo jeho žalobe vyhovené i čo sa týka žalovanej v 2. rade. 19. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že zaplatením žalovanej sumy zo strany žalovaného v 1. rade už odpadol predmet sporu to by bol samostatný dôvod na zamietnutie žaloby voči žalovanej v 2. rade. Napriek tomu však odvolací súddodáva, že súd prvej inštancie proti žalovanej v 2. rade správne rozhodol a vec isprávne právne posúdil a náležite odôvodni, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, pretože len žalovaný v 1.rade bol v prejednávanej veci pasívne vecne legitimovaný. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p. avšak nárok na ich náhradu úspešnej žalovanej v 2. rade nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).