Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/290/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221845 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215221845.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primanciálne nám. č. 1, Bratislava, proti žalovanej: Ružinovská poliklinika, a.s., Ružinovská ul. č. 10, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna ul. č. 47, Bratislava, o 91.151,39 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. apríla 2018 č.k. 15C/372/2015-337, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 91.151,39 eur s prísl. Žalovanému súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie z Z. Č..XXXX vyplýva, že žalobca je vlastníkom J.. Č.. XXXXX/XX vo výmere 2.741 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia je uvedené ,, nevyžiadané“. Stavba na parcele Č.. XXXXX/XX je evidovaná na LV Č.. XXXX. Žalovaný je vlastníkom stavby Polikliniky postavenej na pozemku J.. Č.. XXXXX/XX v podiele 1/1, pričom táto stavba je evidovaná na Z. Č.. XXXX. Zriaďovacou listinou č. 3724/1991-A/XXI-1 zo dňa 4.12.1991 Ministerstvo zdravotníctva SR vyčlenilo z X. R. J. K. so sídlom v L., K. N.. Č..X, J. K. so sídlom v Bratislave, K. N.. Č..XX a súčasne zriadilo s účinnosťou od 1. 1. 1992 štátnu príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou s názvom ,,J. K.“ so sídlom v Bratislave, K. Č.. XX, A.: XX XXX XXX na dobu neurčitú. Predmetom činnosti malo byť poskytovanie ambulantnej liečebno - preventívnej starostlivosti. Zo zriaďovacej listiny taktiež vyplýva, že J. K. bude hospodáriť s majetkom, ktorý jej do 31.12.1992 odovzdá X. R. J. K. osobitnou zmluvou podľa návrhu delimitačného protokolu zo dňa 4.12.1991 č.: Z-23/práv./2232/91. Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. XX-XXXXX-D. zo dňa 1.6.1987 odovzdávajúca organizácia Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy previedla na preberajúcu organizáciu, ktorou bol Ústav národného zdravia mesta Bratislavy (obom subjektom bol nadriadený orgán Národný výbor hl. mesta Bratislavy) správu národného majetku zapísaného na LV pre kat. úz. K. Č.. XXXX ako J.. Č.. XXXXX/XX vo výmere 3.974 m2 - zastavané plochy a J.. Č.. XXXXX/XX vo výmere 6.080m2 - zastavané plochy spolu vo výmere 10.054 m2. Ako dôvod prevodu správy - vlastníctva je uvedené stavba J. K., pôvodný geometrický plán č.XXXXX. Podľa tejto listiny sa navrhuje vykonať zápis v evidencii nehnuteľností pre preberajúcu organizáciu ÚNZ mesta Bratislavy. Z Protokolu o výsledku kontroly, ktorú vykonal v období od 14.1.1997 do 14.3.1997 Najvyšší kontrolný úrad SR v J. K. okrem iného vyplýva, že vznik Polikliniky v právnej forme, v akej sa nachádzala ku dňu konania kontroly, sa odvíja od Ustanovenia Ministerstva zdravotníctva SR č. j. 1841/1990-A/IV zo dňa 18.12.1990, ktorým zanikol Ústav národného zdravia hlavného mesta SR Bratislavy rozdelením na štátne rozpočtové organizácie s právnou subjektivitou s účinnosťou od 1.1.1991. Jednou z organizácií, ktorá vznikla rozdelením, bola X. s J. K., z ktorej MZ SR Zriaďovacou listinou č. j. 3724/1991-A/XXI-1 zo dňa 4.12.1991 vyčlenilo J. K. a súčasne ju zriadilo ako štátnu príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou. Budova J. sa nachádza na pozemku J.. Č.. XXXXX/XX vo výmere 3.974 m2. Prevod správy národného majetku ( budovy a pozemkov) vykonala odovzdávajúca organizácia Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy v prospech preberajúcej organizácie, ktorou bol Ústav národného zdravia mesta Bratislavy a to Hospodárskou zmluvou č. XX-XXXXX-D. ku dňu 1.6.1987. Podľa výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 17.11.1989 je vedený vlastník uvedených nehnuteľností ,, ČS. štát - Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy, ale podľa Z. Č..XXXX zo dňa 2.12.1996 je vedený vlastník Hlavné mesto SR Bratislava. Skúmaním v katastri nehnuteľností kontrolná komisia NKÚ zistila, že zápis vlastníctva v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy bol vykonaný na základe žiadosti Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy o vyznačenie zmeny vlastníka v liste vlastníctva, ktorú zaslal listom zn. OSM/1991/ha/186 zo dňa 5.6.1991 Správe geodézie a kartografie Bratislava - mesto. Uvedenú žiadosť odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe uvedenej žiadosti Správa geodézie a katastra povolila vklad a položkou vykonaných zmien č. 274/91 zo dňa 19.8.1991 vykonala zmenu zápisu v Z. Č..XXXX. Kontrolná komisia zároveň poukázala na ust. § 3 písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého vlastníctvom obcí sa nestávajú účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti budované v rámci komplexnej bytovej výstavby a účelovej investičnej výstavby, s výnimkou objektov budovaných v akcii ,,Z“. Podľa tohto ustanovenia nehnuteľnosti J. K. neprechádzajú do majetku obce a túto skutočnosť Magistrát hl. mesta SR Bratislavy vo svojej žiadosti neuviedol a dosiahol tak neoprávnený zápis vlastníctva. Listom zo dňa 5.6.1991 požiadal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy Správu geodézie a kartografie Bratislava - mesto o vyznačenie zmeny vlastníka v LV. Žiadosťou č. XXX/XX/XXXX/Dr.M zo dňa 14.6.1983 požiadala Výstavba Hlavného mesta SSR Bratislavy Geodéziu n.p. o zápis polikliniky, lekárne a hygienickej stanice Š. N.. L. podľa geometrického J. Č..XXXXX do evidencie nehnuteľností podľa zák. č. 22/1964 Zb., pričom zápis mal byť urobený na Čsl. Štát - v správe Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy. Prílohou tejto žiadosti boli Hospodárska zmluva č. U. XXXX/XX-XX Dr.Ma, Hospodárska zmluva č. U.-XX Dr.Ma, Hospodárska zmluva č.XXX/XX/XX Dr.Ma a Geometrický J. Č..XXXXX. Zo Záverečného delimitačného protokolu o odovzdaní a prebratí úloh a pôsobnosti, hmotného majetku, majetkových práv a záväzkov, plánu a rozpočtu v zmysle uznesenia vlády SR zo dňa 24. 11. 1990 č.554 a listu MZ SR zo dňa 18. 12. 1990 č.1841/1990-a/IV, ktorý uzavreli odovzdávajúca organizácia Nemocnica s poliklinikou Staré Mesto a preberajúca organizácia X. K. vyplýva, že predmetom delimitácie bol hnuteľný a nehnuteľný majetok, práva, záväzky a pohľadávky štátu, ku ktorým má k 31.12.1990 právo hospodárenia Ústav národného zdravia hlavného mesta SR Bratislavy. Táto skutočnosť vyplýva aj z Dielčieho protokolu č.1 o delimitácii Územnej polikliniky - nehnuteľnosti- z bodu 7 označeného ako Spis č. 10R -blok B,C,D - Územná poliklinika, Hygienická stanica a lekáreň a./ Hospodárka zmluva č.86-24014 o prevode správy pozemkov z r. 1987, majetkoprávne neusporiadané, v 1.Q 1992 GIB odovzdá zápis na pozemky, následne rozdelenie areálu medzi NsP a ÚP, vyhotovenie samostatných geometrických plánov a žiadosť na Geodéziu o zápis do EN. Z LV č.1201 vyplýva, že v poradí č.1 bol ako vlastník nehnuteľností zapísaný Čs. štát A. L., neskôr Čs. štát - Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy a nakoniec Hlavné mesto SR Bratislava. Zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol vykonaný na základe žiadosti zo dňa 5.6.1991. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná užíva pozemok parc. Č.. XXXXX/XX v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, pričom výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške obvyklého nájomného, ktoré by žalovaná musela platiť ako nájomca. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že ako vlastník pozemku J.. Č.. XXXXX/XX vo výmere 2741 m2 je na Z. Č.. XXXX zapísaný žalobca. V konaní nebola medzi stranami sporu sporná ani tá skutočnosť, že k zápisu vlastníckeho práva k pozemku na žalobcu došlo na základe Žiadosti zo dňa 5.6.1991, ktorou Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy požiadal Správu geodézie a kartografie Bratislava - mesto o vyznačenie zmeny vlastníka v liste vlastníctva. Z Z. Č..XXXX pre kat. úz. Ružinov vyplýva, že ako vlastníci nehnuteľnosti boli evidované tri subjekty a to Čsl. štát - A. L., Čsl. štát - Výstavba hl. mesta SSR Bratislavy a ako tretí v poradí Hlavné mesto SR Bratislava. Z listiny označenej ako ,,Zmena názvu organizácie - oznámenie“ zo dňa 26.2.1982 (č.l. 158) vyplýva, že rozhodnutím Rady NV hl. mesta SSR Bratislavy boli zlúčené tri organizácie (A., Inž. - invest. organizácie pre výstavbu rýchlodráhy a Riaditeľstvo výstavby hl. mesta SSR Bratislavy) a vytvorila sa nová organizácia s názvom Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy. Z toho teda podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že subjekt označený ako v poradí druhý vlastník bol právnym nástupcom prvého vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV Č..XXXX. Z obsahu Hospodárskej zmluvy č. 86-24014-Go zo dňa 7.5.1987 vyplýva, že odovzdávajúca organizácia, ktorou bola Výstavba hlavného mesta SSR Bratislavy (vlastník pozemku č.2), odovzdala preberajúcej organizácii Ústavu národného zdravia mesta Bratislavy majetok v kat. úz. K.A. a to J.. Č.. XXXXX/XX vo výmere 3974m2 - zastavaná plocha. K prevodu vlastníctva malo dôjsť k 1.6.1987. Ako dôvod prevodu je uvedené stavba Poliklinika Ružinov, pôvodný geometrický plán XXXXX, pričom pozemok bol vytvorený týmto geometrickým plánom. K zápisu sporného pozemku parc. Č.. XXXXX/XX do evidencie nehnuteľností na vlastníka č. 2, t. j. Výstavbu hl. mesta SSR Bratislavy, došlo na základe listu zo dňa 14.6.1983. Žalovaná je právnym nástupcom Ústavu národného zdravia mesta Bratislavy a to na základe Záverečného delimitačného protokolu o odovzdaní a prebratí úloh a pôsobností hmotného majetku, majetkových práv a záväzkov, plánu a rozpočtu v zmysle uznesenia vlády SR zo dňa 24.11.1990 č. 554 a listu MZ SR zo dňa 18.12.1990. Z tohto protokolu vyplýva, že odovzdávajúca organizácia (Ústav národného zdravia mesta Bratislavy) ku dňu delimitácie, t.j. k 1.1.1991, odovzdáva hnuteľný a nehnuteľný majetok, práva a záväzky a pohľadávky štátu, ku ktorým má k 31.12.1990 právo hospodárenia Ústav národného zdravia hlavného mesta SR Bratislavy. Zriaďovacou listinou č. 3724/1991-A/XXI-1 zo dňa 4.12.1991 vydanou Ministerstvom zdravotníctva SR, došlo k vyčleneniu J. K. so sídlom K. N.. Č..XX, L. z X. R. J. K., K. N.. Č..X, L.. J. K. bola teda zriadená s účinnosťou od 1.1.1992 ako štátna príspevková organizácia s právnou subjektivitou s právom hospodáriť s majetkom, ktorý jej do 31.3.1992 odovzdá Nemocnica s poliklinikou Ružinov osobitnou zmluvou. Súd prvej inštancie na záver odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol: „S poukazom na vyššie uvedené zistenia je nesporné, že zápis vlastníckeho práva žalobcu k pozemku bol vykonaný s účinnosťou ku dňu 1.5.1991, t.j. v čase po podpise Hospodárskej zmluvy č. 86-24014-Go zo dňa 21.6.1987. Je nesporné, že v čase, kedy bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcu, bol majetok v správe Nemocnice s J. K., ktorej zriaďovateľom bolo Ministerstvo zdravotníctva SR a v danej veci nemohol byť aplikovaný § 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v spojení s § 132 Obč. zák. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav mal súd za to, že žalobca napriek tomu, že je vedený ako vlastník pozemku, z ktorého užívania sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný v konaní preukázal súdu, že zápis vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 15294/15 nemal byť s odvolaním sa na ustanovenie § 3 písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. v prospech žalobcu povolený. Súd preto aj s poukazom na ustanovenie § 78 ods.1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.“ 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s jeho argumentáciou, že Hospodárska zmluva zo 7.5.1987 č. 86-24014-GO je neplatný právny úkon a že žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním. Neplatnosť spomenutej hospodárskej zmluvy vyplýva z jej neurčitosti, keďže z jej obsahu nie je možné jednoznačne usúdiť, či ide o zmluvu o prevode správy národného majetku v zmysle § 347 Hosp. zák., alebo o zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku v zmysle § 349 Hosp. zák. Na základe tejto neplatnej hospodárskej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na Nemocnicu s poliklinikou Ružinov. Ak by aj zápis vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému pozemku v katastri nehnuteľností bol neoprávnený, boli podľa žalobcu naplnené všetky zákonom požadované predpoklady pre to, aby žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním. Na dobromyseľnosť žalobcu nemá vplyv protokol o výsledku kontroly vykonanej NKÚ SR v období od 14.1.1997 do 14.3.1997, podľa ktorého zápis vlastníckeho práva žalobcu v katastri nehnuteľností bol neoprávnený, pretože rozhodnúť o tom, či zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je alebo nie je neoprávnený, môže iba súd v konaní o určenie vlastníckeho práva alebo v určitých prípadoch okresný úrad - katastrálny odbor. Podľa žalobcu jeho dobromyseľnosť preukazuje tiež tá skutočnosť, že žalovaná sa vlastníckeho práva k predmetnému pozemku nikdy nedomáhala. Žalovaná sa vo vzťahu k predmetnému pozemku podľa žalobcu správala v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt.“ Ďalej žalobca v odvolaní vyjadril názor, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jednoznačne neuviedol, kto je vlastníkom predmetného pozemku, čo nestačí na preukázanie opaku o pravdivosti skutočností uvedených v rámci zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu (§ 78 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.). 6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Žalobca je obec a preto sa na neho vzťahuje zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.5.1991. Žalobca v žiadosti z 5.6.1991 o vyznačenie zmeny vlastníka v liste vlastníctva adresovanej Správe geodézie a kartografie poukázal na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Z.z. Podľa tohto zákonného ustanovenia do vlastníctva obce prechádzajú veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ale iba za predpokladu, že zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia k týmto subjektom prešla na obec podľa zák. č. 518/1990 Zb. Predmetný pozemok bol pôvodne vo vlastníctve čsl. štátu v správe Výstavby hl. mesta SSR Bratislavy (VHMB). VHMB bola investorsko - inžinierskou organizáciou Národného výboru mesta Bratislavy a išlo teda o rozpočtovú, prípadne príspevkovú organizáciu národného výboru. Hospodárskou zmluvou zo 7.5.1987 č. 86-24014-Go VHMB previedla správu národného majetku okrem iného i k spornému pozemku na Ústav národného zdravia mesta Bratislavy (ÚNZ mesta Bratislavy). Išlo o rozpočtovú, prípadne príspevkovú organizáciu a jej nadriadeným orgánom bol Národný výbor mesta Bratislavy. Zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia vo vzťahu k ÚNZ mesta Bratislavy však na obec - žalobcu podľa zák. č. 518/1990 Zb. neprešla. Prechod zakladateľskej funkcie na obec upravený v § 2 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. sa vzťahuje výlučne na štátne podniky, pričom ÚNZ mesta Bratislavy štátnym podnikom nebol. Podľa tohto ustanovenia teda nemohla prejsť zakladateľská funkcia k ÚNZ mesta Bratislavy na obec - žalobcu (ods. 2 až 6 tohto ustanovenia z povahy veci neprichádzajú do úvahy). Súčasne na žalobcu neprešla ani zriaďovateľská funkcia k ÚNZ mesta Bratislavy, pretože tomu bráni ust. § 3 ods. 2 písm. a/ zák. č. 518/1990 Zb., podľa ktorého organizácie v odvetví zdravotníctva a to všetky zdravotnícke zariadenia okrem detských jaslí prechádzajú na príslušný ústredný orgán. Keďže teda ani zakladateľská a ani zriaďovateľská k ÚNZ mesta Bratislavy neprešla na obec - žalobu, nemohlo na neho prejsť ani vlastníctvo k predmetnému pozemku v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Na druhej strane ust. § 3 písm. e/ zák. č. 138/1991 Zb. v znení platnom ku dňu 5.6.1991, podľa ktorého vlastníctvom obcí sa nestávajú účelové objekty občianskej vybavenosti pre potreby školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti s výnimkou objektov budovaných v akcii „Z“, ku ktorým právo hospodárenia ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. patrilo národným výborom, sa na prejednávanú vec nevzťahuje. Toto ustanovenie sa totiž týka „účelových objektov“, pričom tento výraz nemožno vyložiť inak, než že ide o stavby a nie o pozemky. Pozemok hoci i zastavaný predsa nemôže byť „účelovým objektom.“ Tu si treba uvedomiť, že konanie v prejednávanej veci sa netýka vlastníctva stavby Polikliniky Ružinov, pretože žalobca predsa netvrdí, že je vlastníkom tejto stavby, ale tvrdí, že je vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená. 9. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalobcom v tom, že hospodárska zmluva zo 7.5.1987 č. 86-24014- Go je neplatným právnym úkonom. Predmetom tejto zmluvy mohol byť iba prevod správy národného majetku, pretože v zmysle Hospodárskeho zákonníka medzi štátnymi socialistickými organizáciami, medzi ktoré patrili aj VHMB a Ústav národného zdravia mesta Bratislavy, bol možný iba prevod správy národného majetku v zmysle § 347 zák. č. 109/1964 Zb. (prevod vlastníctva národného majetku bol možný iba v prípade, ak sa vlastníctvo prevádzalo na inú než štátnu socialistickú organizáciu, prípadne na občana - § 69 Hosp. zák.). Predmet tejto zmluvy je uvedený na prvej strane v časti A tak, že ním sú pozemky parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX. 10. Vydržanie je jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektami, ak toto právo bolo vykonávané po stanovenú dobu nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako titul nadobudnutia vlastníctva vydržanie, je jeho povinnosťou komplexne skúmať splnenie podmienok vydržania. Základnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho, prípadne iného práva, pokiaľ právny poriadok, tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú: l/ oprávnená držba, 2/ uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3/ spôsobilý predmet vydržania. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Jedným zo základných predpokladov nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je oprávnenosť držby. Za oprávneného držiteľa sa považuje ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Podkladom tejto vôle je dobrá viera, ktorá vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Dobromyseľnosť musí byť preto posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal, alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci alebo práva. Netreba ale preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia veci, riadny prechod vlastníctva; stačí, aby tu bol čo i len domnelý právny dôvod, čiže ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. V pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená. 11. V konaní bolo preukázané, že žalobca je na LV pre kat. úz. K.Ž. Č.. XXXX zapísaný ako vlastník predmetnej J. Č.. XXXXX/XX vo výmere 2.741 m2. Titul nadobudnutia vlastníckeho práva v tomto liste vlastníctva nie je uvedený. Žalobca bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporného pozemku na základe jeho žiadosti z 5.6.1991 adresovanej správe geodézie a kartografie Bratislava - mesto označenej ako „Žiadosť o vyznačenie zmeny vlastníka v LV“ (č.l. 141). V tejto žiadosti žalobca uviedol, že vlastníctvo predmetného pozemku na neho prešlo v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Toto zákonné ustanovenie hovorí o práve hospodárenia. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhl. č. 119/1988 Zb. právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku, patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Žalobcovi muselo byť už k 1.5.1991 známe, že sporný pozemok, na ktorom je postavená poliklinika, slúži na plnenie jej úloh a že teda právo hospodárenia patrí právnym predchodcom žalovanej (Ústav národného zdravia hl. mesta SR Bratislavy, resp. X. R. J. K.). V súvislosti s tým si žalobca musel byť vedomý toho, že vo vzťahu k právnym predchodcom žalovanej na neho nemohla prejsť ani zakladateľská a ani zriaďovateľská funkcia. Za tohto stavu podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemohol byť v dobrej viere, že na neho prešlo vlastnícke právo k spornému pozemku v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb., i keď bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník tohto pozemku. Žalobca teda sporný pozemok držal v omyle, že mu patrí, pričom tento omyl nemožno vyhodnotiť ako ospravedlniteľný. Žalobcu preto nepovažovať za oprávneného držiteľa v zmysle § 134 ods. 1 Obč. zák. a vzhľadom na to nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním. 12. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu ani pokiaľ ide o výklad ust. § 78 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. Z tohto ustanovenia rovnako ako z ust. § 70 vyplýva, že zásadne má prednosť skutočný stav pred údajmi zapísanými v evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností. V dôsledku toho si súd môže otázku vlastníckeho práva k spornému pozemku vyriešiť aj bez toho, aby žalovaná podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku. V konaní bolo preukázané, že žalobca vlastníkom sporného pozemku nikdy nebol (vlastnícke právo na neho neprešlo v zmysle zák. č. 138/1991 Zb.) a bola teda preukázaná nepravdivosť údajov katastra nehnuteľností, v ktorom je žalobca zapísaný ako vlastník sporného pozemku. 13. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).