Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/172/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225474 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215225474.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: BYTOKOMPLET, s.r.o., Kamenárska 18, Bratislava, IČO: 35 698 845, zastúpený JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom, Medzilaborecká 21, Bratislava, proti žalovanému: J. D., L.. X.XX.XXXX, D. XX, J., zastúpený Ing. Danielou Strakovou, bytom Sputniková 25, Bratislava, o zaplatenie 166,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. septembra 2016 č.k. 67C 120/2015-107 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 82,86 eur od 01.07.2014 do 29.05.2016 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,24 eur od 01.07.2015 do 29.05.2016, vo zvyšku (v časti istiny 166,10 eur) konanie zastavil a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 166,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 82,86 eur od 1.7.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 83,24 eur od 1.7.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom jeho nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2013 vo výške 82,86 eur a ročného vyúčtovania nákladov za rok 2014 vo výške 83,24 eur, skutkovo odôvodnenej tým, že na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 10.05.2006 vykonáva správu bytového domu v J. na A.. D. XX, XX, XX, súpisné číslo XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. O.. Žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. X- XXX B. (garáž) nachádzajúceho sa v uvedenom bytovom dome, preto mal povinnosť poukazovať mu ako správcovi mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, platiť zálohové platby za služby spojené s užívaním priestoru a platiť poplatok za výkon správy, všetko vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Podľa žaloby dlh žalovaného predstavuje celkom 166,10 eur, pričom sa jedná o súčet nedoplatkov ročného vyúčtovania za rok 2013 vo výške 82,86 eur a ročného vyúčtovania za rok 2014 vo výške 83,24 eur. Vzhľadom k vyššie uvedenému si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a trov konania. 3. Poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, že vyúčtovanie zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytového priestoru za obdobie 01-12/2013 a 01-12/2014 nie je identické s tým, ktoré od správcu dostal. Zároveň uviedol, že 31.12.2015 poslal žalobcovi reklamáciu za obdobie rokov 2013 a 2014, keďže má za to, že mu v tom do troch rokov od doručenia vyúčtovania nič nebráni. 4. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania skutkovo ustálil, že podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. je žalovaný vlastníkom priestoru č. X -XXXL a zároveň spoluvlastníkom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti podielu 4840/7605859, v bytovom dome na D. XX. Tiež zistil, že podľa čl. V bod 5. 2. Zmluvy o výkone správy - vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní pravidelne platiť odsúhlasený príspevok do fondu opráv a údržby domu, pravidelne platiť určené zálohové platby za služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov, pravidelne platiť poplatok za správcovskú činnosť. Z vyúčtovania zálohových platieb za obdobie 1-12/2013 mal preukázaný nedoplatok žalovaného za rok 2013 v sume 82,86 eur. Z vyúčtovania zálohových platieb za obdobie 1-12/2014 mal preukázaný nedoplatok žalovaného za rok 2014 v sume 83,24 eur. 5. Vo veci ohľadom príslušenstva rozhodol podľa ust. § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ust. § 10 uvedeného zákona, § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., keď vyhodnotil, že žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru č. X -XXXL (garáže) v bytovom dome na D. A. E. J. v správe žalobcu, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní. V zmysle § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je zmluva o výkone správy záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. aj pre žalovaného. Uviedol, že v priebehu konania ostala spornou otázka vyúčtovania nákladov za elektrickú energiu a ostatné položky vyúčtovania za rok 2013 a 2014 sporné neboli. 6. Z listinných dôkazov doložených žalobcom zistil, že za rok 2013 bola žalobcovi dodávateľom vyúčtovaná spotreba elektrickej energie na sumu 7.288,81 eur bez DPH, za spotrebovaných 142 kWh. Pevná zložka bola vypočítaná ako súčet položky - mesačná platba za odberné miesto, t.j. 36,-eur a položky - rezervovaná kapacita, t.j. 253,67 eur. Celkom teda 289,67 eur x 20% DPH, t.j. suma aj s DPH predstavuje 347,60 eur. Táto bola rovným dielom rozdelená medzi 6 vlastníkov garáže, teda na každého z nich pripadla suma pevnej zložky za elektrickú energiu vo výške 57,93 eur. Variabilná zložka bola vytvorená súčtom zostávajúcich položiek fakturovanej spotreby za elektrickú energiu (10,78 eur + 0,19 eur + 0,85 eur + 0,22 eur + 1,50 eur + 3,80 eur + 1,13 eur + 1,59 eur + 0,22 eur) t.j. 20,28 eur + DPH, t.j. 24,34 eur. Spotreba žalovaného podľa podružného elektromera za rok 2013 činila 6 kWh, t.j. pri sume 24,34 eur a celkovej spotrebe 142 kWh potom spotreba na 1 kWh činí 0,17 eur (24,34 eur :142 kWh). Náklady žalovaného tak pri spotrebe 6 kWh predstavujú sumu 1,03 eur. Pri sčítaní pevnej a variabilnej zložky potom celkový náklad žalovaného za elektrickú energiu predstavuje 58,96 eur, teda sumu, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná za rok 2013. Za rok 2014 bola žalobcovi dodávateľom vyúčtovaná spotreba elektrickej energie na sumu 6.667,27 eur bez DPH, za spotrebovaných 156 kWh. Pevná zložka bola vypočítaná ako súčet položky - mesačná platba za odberné miesto, t.j. 36,- eur a položky - rezervovaná kapacita, t.j. 253,67 eur. Celkom teda 289,67 eur x 20% DPH, t.j. suma 347,60 eur s DPH. Táto bola rovným dielom rozdelená medzi 6 vlastníkov garáže, teda na každého z nich pripadla suma pevnej zložky za elektrickú energiu v sume 57,93 eur. Variabilná zložka bola vytvorená súčtom zostávajúcich položiek fakturovanej spotreby za elektrickú energiu (10,37eur + 0,21eur + 0,25eur + 1,30 eur + 1,30eur + 1,24eur + 4,00eur + 0,25eur + 1,24eur) t.j. 20,82eur + DPH, t.j. 24,98 eur. Spotreba žalovaného podľa podružného elektromera za rok 2014 činila 9 kWh, t.j. pri sume 24,98eur a celkovej spotrebe 156 kWh potom spotreba na 1 kWh činí 0,16eur (24,98 eur :156 kWh). Náklady žalovaného pri spotrebe 9 kWh potom predstavujú 1,44 eur. Pri sčítaní pevnej a variabilnej zložky celkový náklad žalovaného za elektrickú energiu predstavuje 59,38 eur, teda sumu, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná za rok 2014, keď iné položky vyúčtovania za rok 2013 a 2014 sa v priebehu konania stali nespornými. Vychádzajúc z vyúčtovania nákladov za rok 2013 potom ustálil, že celkové náklady a platby, ktoré bol povinný žalovaný uhradiť za rok 2013, činili 346,50 eur, zrealizované platby boli v sume 263,64 eur, teda za rok 2013 vznikol žalovanému nedoplatok v sume 82,86 eur. Za rok 2014 celkové náklady a platby, ktoré bol žalovaný povinný uhradiť za rok 2014, činili 346,88 eur, zrealizované platby boli v sume 263,64 eur, teda za rok 2014 vznikol žalovanému nedoplatok v sume 83,24, eur. Mal za irelevantné, že žalovanému bolo doručené vyúčtovanie za rok 2013 v sume nedoplatku 1.150,15 eur a za rok 2014 v sume nedoplatku 1.235,55 eur, právne posúdiac, že skutočnosť, že žalobca si podanou žalobou neuplatnil aj nárok na zaplatenie zálohových platieb, či iných dlžných súm z predchádzajúcich období, ktoré boli zahrnuté vo vyúčtovaniach doručených žalovanému, nemá vplyv na výšku skutočného nedoplatku ako rozdielu na nákladoch a zaplatených platbách, ktoré boli žalobcom uplatnené v preskúmavanom konaní. Vyúčtovanie za rok 2013 bolo žalovanému doručované dňa 27.5.2014, vyúčtovanie za rok 2014 bolo žalovanému doručované dňa 27.5.2015, keď žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že vyúčtovania za rok 2013 a 2014 mu doručené boli. Ustálil, že žalovaný bol povinný vzniknutý nedoplatok za rok 2013 uhradiť najneskôr do 30.6.2014 a nedoplatok za rok 2014 najneskôr do 30.6.2015. Žalovaný dlžnú sumu uhradil dňa 30.5.2016. Nakoľko žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, dospel k záveru, že je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania odo dňa, ktorý nasledoval po splatnosti dlžnej sumy, až do zaplatenia, t.j. do 29.6.2016. 7. Konštatoval, že žalovaný má právo domáhať sa voči správcovi vydania preplatku za elektrickú energiu, ktorý správca neodviedol do fondu, samostatnou žalobou. 8. O zastavení konania v časti istiny rozhodol v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), § 145 ods. 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný dňa 30.5.2016 dlžnú istinu zaplatil. K späťvzatiu žaloby došlo potom, ako sa začalo pojednávanie. 9. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodu, že žalobca od neho požaduje úroky z omeškania, pričom žalovaný nevie, z akého dôvodu, žalobca ho na plnenie nevyzval upomienkou. Naviac žalovaný zaplatil dlžnú sumu v lehote 3 rokov, teda nárok žalobcu považoval za premlčaný. 10. Dôvody, pre ktoré žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v časti istiny, súd prvej inštancie nevyhodnotil za vážne dôvody, pre ktoré súd konanie z dôvodu späťvzatia žalobu nezastaví (§ 146 ods. 1 CSP). Omeškanie označil za právnu skutočnosť, ktorej dôsledkom je vznik zodpovednostného vzťahu, ako dôsledok porušenia záväzkového vzťahu, pričom pre jeho vznik nemal za rozhodujúcu subjektívnu stránku dlžníka, ale to, či objektívne došlo k porušeniu záväzkového vzťahu vo vzťahu k času reálneho a dohodnutého alebo inak určeného plnenia. Vyslovil, že pokiaľ žalobca zaslal žalovanému vyúčtovanie nákladov a zároveň ho vyzval na úhradu vzniknutého nedoplatku do 30.6. príslušného roka, potom márnym uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania. Počnúc dňom 1.7. príslušného roka mu ako dôsledok porušenia záväzkového vzťahu potom vznikla povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania. Skutočnosť, že žalovaný dlžnú sumu zaplatil v lehote 3 rokov, je podľa súdu prvej inštancie bez právneho významu, nakoľko zaplatenie dlžnej sumy v akejkoľvek lehote po vzniku omeškania mal za významné len z hľadiska zániku trvania tohto omeškania. Vyhodnotil, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 82,86 eur nastala dňa 1.7.2014 a splatnosť pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy 83,24 eur nastala dňa 1.7.2015. Žalobu doručenú na súd prvej inštancie dňa 11.11.2015 vyhodnotil za podanú v trojročnej premlčacej lehote (§ 100 ods. 1, § 101 OZ). Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie konanie v časti istiny z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil. 11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 v spojení s § 256 ods. 1 CSP z dôvodu úspechu žalobcu v konaní o úroku z omeškania. V zastavujúcej časti žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď vyhodnotil, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti istiny, nakoľko k zaplateniu istiny žalovaným došlo potom, ako žalobca podal žalobu na súd. 12. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas v celosti odvolanie žalovaný a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď podľa neho súd prvej inštancie konanie nedôvodne zastavil, žalobcovi nedôvodne priznal nárok na príslušenstvo a na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca mu nedoručil upomienku na zaplatenie dlhu, preto mu zaslal reklamáciu vyúčtovania nedoplatkov súvisiacich s užívaním nebytového priestoru za roky 2013 a 2014, ku ktorej sa žalobca vyjadril len stroho, čo ho viedlo k neuznaniu jeho dlhu. Mal za to, že vyúčtovania zálohových platieb založené v spise nie sú identické s tými, ktoré mu žalobca doručil. Žalobca na pojednávaní nevedel vysvetliť úhrady elektriny. Uhradil sumu 166,10 eur a zariadil sa po svojom, keď sa odpojil od ostatných vlastníkov na samostatný odber energie. Nesúhlasil preto so späťvzatím žaloby žalobcom. Žiadal prihliadnuť ku skutočnosti, že relevantná zmluva o výkone správy žalobcom je zmluva spotrebiteľská. 13. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného realizovanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 09.12.2016 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť vzhľadom na uhradenie dlžnej istiny žalovaným po podaní žaloby, čím ju uznal za oprávnenú. Nie je mu preto zrejmé, čoho sa žalovaný odvolaním domáha. Poukázal na svoje postavenie pána sporu a z neho vyplývajúce oprávnenie disponovať so žalobou. Mal za to, že v danom prípade odpadol predmet sporu. Vo vzťahu k priznanému príslušenstvu uviedol, že toto je v súlade s právnymi predpismi. Dal do pozornosti, že žalovaný samotné príslušenstvo a jeho výšku nenapáda. 14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného, ktoré podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celosti vo vzťahu k všetkým jeho výrokom, nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti žaloby v priznanej časti týkajúcej s príslušenstva, výsledky vykonaného dokazovania v tomto smere správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti nároku žalobcu na úrok z omeškania zo žalovanej sumy stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti nároku žalobcu v tejto napadnutej časti. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania odvolací súd sa stotožnil s prijatým právnym záverom súdu prvej inštancie, že dôvody, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcom nesúhlasil, nemožno vyhodnotiť za vážne a opodstatňujúce nezastavenie konania v časti žalobou uplatnenej istiny. Odvolanie žalovaného potom nie je dôvodné ani vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. 17. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania posúdenie otázky, či sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu vyplývajúceho mu z doručených vyúčtovaní za roky 2013 a 2014 do omeškania. 18. Ako už správne konštatoval súd prvej inštancie, povinnosťou dlžníka v občianskoprávnych vzťahoch je plniť záväzok riadne a včas. Čas plnenia je zväčša dohodnutý v zmluve, ale môže sa jednať aj o čas ustanovený napr. rozsudkom, právnym predpisom, resp. iným právnym úkonom. Omeškanie dlžníka má za následok zmenu obsahu záväzkového vzťahu, keď popri primárnom záväzkovom vzťahu vzniká sekundárny záväzkový vzťah - zodpovednosť za omeškanie. 19. Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorým ustálil začiatok omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu dňom 01.07.2014 vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2013 a dňom 01.07.2015 vo vzťahu k vyúčtovaniu za rok 2014, v ktorom omeškaní bol žalovaný až do splnenia celého dlhu dňa 30.05.2016. Opodstatnenosť konkrétnych odvolacích námietok žalovaného vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nevyhodnocoval, keďže neboli obsahom podaného odvolania žalovaného. 20. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania a jeho dôvodmi sa odvolací súd zaoberal i posúdením závažnosti dôvodov, pre ktoré žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby v žalobou uplatnenej časti istiny 166,10 eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi po začatí preskúmavaného súdneho konania dňa 30.05.2016. Odvolací súd opäť v zhode s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku správania sa žalovaného sa žalobca od neho domohol plnenia, ktoré žiadal žalobou priznať a predmet sporu tak odpadol, nakoľko dôsledkom trvania žalobcu na žalobe v tejto časti by bol jeho neúspech v konaní. Všetky dôvody, pre ktoré žalovaný so späťvzatím žaloby v časti istiny napriek jej uhradeniu žalobcovi nesúhlasil, bolo preto nutné vyhodnotiť za iné ako vážne, a preto neodôvodňujúce čiastočné nezastavenie konania. 21. So zreteľom na uvedené potom súd prvej inštancie správne právne posúdil aj nárok žalobcu na plnú náhradu trov konania, keď v priznanej časti týkajúcej sa nároku na príslušenstvo bol žalobca plne úspešný a v zastavenej časti týkajúcej sa istiny vo výške 166,10 eur treba konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný uhradením žalobou uplatneného dlhu žalobcovi. 22. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celosti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).