Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/491/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204897 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216204897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, o veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka I.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, H., zastúpená advokátkou Mgr. Ľubicou Pavelkovou Chabadovou, so sídlom Pri Starej prachárni 13, Bratislava a otec V.. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXXX-X/J, H., zastúpený JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, so sídlom Riečna 2, Bratislava, o zverenie dieťaťa a určenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 61P/53/2016-350, zo dňa 20.06.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie svojim rozhodnutím určil povinnosť otca platiť výživné na maloletú J. D., nar. XX.XX.XXXX v sume 190 eur mesačne od 23.03.2016 do 31.08.2017 a od 01.09.2017 do 28.03.2018 v sume 250 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 23.03.2016 do 28.03.2018 v sume 1295,92 eur uložil otcovi zaplatiť do 31.12.2018, vo zvyšku návrh matky, aj otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodoval o výživnom za obdobie od 23.03.2016 - od podania návrhu do 28.03.2018, keď konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 06.02.2018, č.k. 27P/43/2016-528 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné vo výške 250 eur mesačne. V časti rozvodu manželstva rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.03.2018. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že výživné má odzrkadľovať životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa majú v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine podieľať aj deti. pre posúdenie možností, schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práv podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Konštatoval, že matka je zamestnaná v G. škole, U. XX, H., pracuje na plný pracovný úväzok, s čistým mesačným príjmom vo výške 800 eur mesačne, k 01.01.2018 jej bol priznaný zvýšený invalidný dôchodok vo výške 484 eur. Matka mesačne platí za nájom bytu 550 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú vo výške 661,52 eur. Okrem bytu v C. H., kde sú obidvaja rodičia maloletej bezpodielovými spoluvlastníkmi, matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, alebo hnuteľné veci väčšej hodnoty. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie zistil, že otec je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. ako ekonóm, s mesačným príjmom 727 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je vlastníkom pozemku v obci M. - I. o rozlohe 600 m2, používa motorové vozidlo svojho synovca, hnuteľné veci väčšej hodnoty nemá, za nájom bytu platí 450 eur mesačne. Zároveň súd skonštatoval členstvo otca maloletej v obchodných spoločnostiach v rozhodnom období, v obchodnej spoločnosti Q., s.r.o. ukončil svoje pôsobenie spoločníka z dôvodu, že spoločnosť bola zadĺžená, preto sa rozhodol svoj podiel odpredať bratovi za sumu, ktorú nevedel uviesť. Súd prvej inštancie upravil výživné na maloletú J. od podania návrhu a rozdelil ho na časové úseky, kedy maloletá ukončila prvý stupeň povinnej školskej dochádzky do právoplatnosti časti výroku rozsudku o rozvode manželstva do 28.03.2018. Takéto výživné odzrkadľuje možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa má dieťa podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine podieľať. Súd prvej inštancie zohľadnil, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa stará. Konštatoval, že otec okrem výživného platí maloletej stravu v jedálni, školskú družinu, športové aktivity počas víkendu, krúžky, brejk kartu, doučovanie z anglického jazyka, zubnú starostlivosť a dovolenky. Súd prvej inštancie konštatoval, že po sčítaní mesačných nákladov otca je jeho príjem reálne omnoho vyšší ako uvádza. Skutočnosť, že mu má vypomáhať otec, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nepravdepodobnú. Otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie, jeho zdravotný stav je dobrý. Súd prvej inštancie niektoré náklady vyčíslené matkou na maloletú považoval za nadhodnotené a to výdavky na stravu a drogériu 300 eur mesačne, výdavky na narodeniny, meniny, darčeky, krúžky, športové aktivity vo výške 173 eur, pričom poukázal na to, že na týchto výdavkoch sa výrazne dobrovoľne podieľal aj otec. Mnohé z takto vyčíslených výdavkov matka v konaní nijako nepreukázala. Súd prvej inštancie zohľadnil, že jednotlivé výdavky na maloleté dieťa sa časom zvyšujú, čo premietol do odstupňovania výživného do dvoch období. Súd prvej inštancie vypočítal zročné výživné a určil podmienky jeho splatnosti, pričom vyhodnotil, ktoré platby zročného výživné započítal a ktoré nezapočítal. Platby, ktoré nezapočítal, vyhodnotil ako platby, ktoré otec uskutočňuje v súvislosti s voľnočasovými aktivitami maloletej. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že súdom určené výživné považuje za nedostatočné a to s prihliadnutím na životné náklady maloletej J. a jej životný štandard, ktorý jej bol zabezpečovaný otcom počas manželstva a v čase keď žili v spoločnej domácnosti, ako aj vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že bola dlhodobo na PN od 15.02.2016 do 15.02.2017 a neskôr jej bol priznaný invalidný dôchodok. Otec nezdokladoval svoj príjem hodnoverne a reálne, na čo aj konajúci súd poukázal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude určené výživné na maloletú J. od 23.03.2016 do 28.03.2018 vo výške 650 eur mesačne. Výživné 650 eur mesačne je primerané, vzhľadom na životný štandard otca. Zročné výživné by takto vzniklo vo výške 10 852,97 eur. V odvolaní uviedla, že otec jej niekoľkokrát posmešne vykričal, že mu jeho brat zabezpečí najlepších právnikov a nebude mať nič, ani dcéru a že je obyčajná učiteľka z C. H., že si vybaví striedavú starostlivosť. Majú na odôvodnené potreby maloletej diametrálne odlišné vnímanie, ako to otec prezentoval v konaní. Spočiatku mala maloletá zabezpečovaný vysoký štandard svojim otcom a to najmä v oblasti stravovania, oblečenia - značkové oblečenie, nákladné koníčky a keď maloletá odmietla otcom preferovanú striedavú osobnú starostlivosť začal otec maloletej J. úmyselne tieto nákladné aktivity obmedzovať. Poukázala na zabezpečovanie týchto aktivít otcom. Je nepochybné, že otec úmyselne znižuje odôvodnené potreby dieťaťa, tvrdí, že náklady na maloletú sa za dva roky znížili o 110 eur, čo dôvodil tým, že maloletá nemá záujem o tieto krúžky. Výdavky na športové aktivity bolo potrebné do výživného započítať. Vo vzťahu k dcére za uvedené obdobie si plnila vyživovaciu povinnosť v nepomerne vyššej miere ako otec. Opätovne zdôraznila životnú úroveň rodiny a maloletej, keď žili spolu vo výške 800 eur mesačne, pričom poukazovala na platby pre podaním návrhu. Poukázala na schopnosti, možnosti a vzdelanie otca, ktorý si užíva svoju životnú úroveň, letné dovolenky, zimné lyžovačky, ktoré majú byť opäť sponzorované rodičmi - starobnými dôchodcami, alebo bratom - bývalým spoločníkom. Poukázala na reakciu otca, ktorý sa nevedel vyjadriť, koľko predstavuje jeho mesačný príjem. Otcom deklarovaný príjem je fiktívny, ide o formálny, nie však reálny príjem. Poukázala na majetkové pomery rodiny otca maloletej, keď matka otca maloletej je dôchodkyňa, je vlastníčkou veľkometrážneho trojizbového bytu, vlastní dve garážové státia, hoci nemá vodičský preukaz, otec zo starobného dôchodku dotuje dovolenky a nákladný života otca maloletej a platí 4 roky prázdny byt svojho syna a matky maloletej v C. H.. Priemerný plat zamestnanca v Bratislave, s vysokoškolským ekonomickým vzdelaním je 1887 eur. Otec je vo veku, keď by počas života mal dosahovať najvyššie pracovné úspechy a uznanie, ako aj najvyššie pracovné ohodnotenie. Ona je invalidná dôchodkyňa, otec by sa mal ako zdravý človek podieľať na zabezpečení výživy pre maloletú J. väčšou mierou ako ona. Výživné 250 eur by bolo podpriemerné aj pri reálne dosahovanom príjme 720 eur mesačne, za situácie, že povinný nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Platby otca na maloletú, ktoré možno považovať za nadštandardné, nemožno započítať do zročného výživného. 7. Otec vo vyjadrení na odvolanie matky uvádza, že matka opakuje tie isté subjektívne tvrdenia, ako to uvádzala v priebehu tohto konania a ktoré uvádzala aj v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode v konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 27P/43/2016. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Pracuje v spoločnosti Q., s.r.o., svoj príjem riadne preukázal, pracuje ako ekonóm. Tvrdenia, že pracuje so svojim bratom, ktorý je úspešný podnikateľ, sú subjektívne tvrdenia matky. Tvrdenia matky o nákladoch na maloletú sú protichodné, na jednej strane matka žiada výživné vo výške 650 eur, na druhej strane, na pojednávaní súdu tvrdila, že šport je pre maloletú nadštandard, že ho nepotrebuje, nepotrebuje ani oblečenie, ani kvalitné stomatologické ošetrenie. Všetky tieto a ďalšie položky sú podľa matky nadštandard. Z uvedeného potom vyvstáva otázka, pre koho matka potrebuje výživné 650 eur. Snaží sa ho vykresľovať ako neseriózneho a nezodpovedného otca, ktorý sa snaží skresľovať svoje príjmy. Tiež sú protichodné jej príjmy, keď v jednom variante matka súhlasí so započítaním naturálne vynaloženého plnenia z jeho strany v prospech maloletej, avšak iba v prípade, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom také isté plnenie nemôže byť raz brané do úvahy a raz nie. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 8. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. 9. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že toto stanovisko korešponduje jeho vyjadreniu zo dňa 23.07.2018 k odvolaniu matky zo dňa 27.06.2018. Opätovne žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletej nie je možné vyhovieť. 11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 12. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu, spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v odvolaní matky maloletej absentuje. Len jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. námietky, týkajúce sa nesprávneho zistenia skutkového stavu nemožno vyhodnotiť ako nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd túto námietku matky maloletej vyhodnotil ako nedôvodnú. 13. Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je základnou povinnosťou každého rodiča, základným právom dieťaťa, kým nie je schopné sa samé živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Uvedenými zásadami sa súd prvej inštancie spravoval. Pokiaľ ide o posúdenie príjmu otca, súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť aj náležite vyhodnotil a premietol do určeného výživného. Skutočnosť, že matka vyčísluje náklady na maloletú vo výške 660 eur mesačne, nemožno zobraziť vo výživnom otcovi vo výške 650 eur mesačne, keď aj matka je povinná zabezpečovať výživu maloletej. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal aj so životnou úrovňou každého z rodičov, pričom takto stanoveným výživným zabezpečil právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Je nesporné, že prerušením spolužitia rodiny sa zníži životná úroveň jej členov, avšak takto stanoveným výživným bola zabezpečená rovnaká životná úroveň maloletej a povinného rodiča - jej otca. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a jeho platby mimo výživného, ktoré tiež nie je možné opomenúť. Odvolací súd konštatuje, že výška výživného nemôže byť bezhraničná, vzhľadom na jeho spotrebný charakter a mieru odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorú súd prvej inštancie riadne zistil, posúdil a vyhodnotil. V odvolaní matka v podstate opakovala svoje prednesy pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí a odôvodnení náležite vyporiadal. 14. Odvolací súd poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje podľa § 387 ods. 2 CSP. 15. Odvolací súd poukazuje aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. 16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).