Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217201683 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217201683.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 v mene ktorého koná Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Junácka 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 179 663, zastúp. Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: PRO-SPORTAM, spol. s r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 31 387 462, zastúp. JUDr. Adela Valocká, advokátka, Radvanská 1, P.O.BOX 255, 810 00 Bratislava o vypratanie nehnuteľnosti a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/26/2017-194 zo dňa 15.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/26/2017-194 zo dňa 15.10.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti, a to: - obslužný priestor o výmere 60m2, t.j. časť pozemku registra C, parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: Ostatné plochy, o výmere 126790m2 zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo X, pre okres: L. A., obec: L.-H.. Č.. K., katastrálne územie V., vedenom na Okresnom úrade L., katastrálny odbor, - požičovňu vodných plavidiel č. 1 o výmere 16m2, t.j. časť pozemku registra C, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres: L. A., obec: L.-H.. Č.. K., katastrálne územie V., vedenom na Okresnom úrade L., katastrálny odbor a žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou dňa 31.1.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti - vypratanie špecifikovaných nehnuteľností z titulu odstúpenia od nájomnej zmluvy č. 3/2013 zo dňa 14.6.2013 pre neplatenie nájomného. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán a zistil, že Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj ako „správca“) ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 14.6.2013 nájomnú zmluvu č. 3/2013, predmetom ktorej bol prenájom časti pozemku (obslužný priestor o výmere 60m2) a časti objektu v Areáli zdravia Zlaté piesky - požičovne plavidiel č. 1. Nakoľko žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky nájomného, správca v zmysle článku IV. bod 3 predmetnej zmluvy odstúpil od zmluvy, a to listom zo dňa 10.11.2016. Zároveň správca vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia vypratal nehnuteľnosti a odovzdal ich správcovi. Žalovaný však predmetnú nehnuteľnosti do dňa podania žaloby nevypratal. 3. Žalovaný omeškanie s úhradou nájomného a paušálnej úhrady nákladov spojených s nájmom v žalobcom uvádzanej výške nepoprel, mal však za to, že odstúpenie správcu od zmluvy je neplatné, rovnako ako je neplatná zmluva, ktorú žalobca predložil spolu so žalobou. Žalovaný disponuje zmluvou č. 3/2013, notársky osvedčenou, podľa ktorej dôvod pre odstúpenie titulom neplatenia alebo omeškania nájomcu s platením nájomného neexistuje, pričom túto považuje za platnú. Dodal, že ani jeden zo súčasných štatutárnych zástupcov žalobcu v čase uzatvárania nájomnej zmluvy prítomný nebol a nebol účastníkom rokovania o uzatváraní tejto zmluvy. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.4.2017 uviedol, že ním doložené znenie zmluvy č. 3/2013 zo dňa 14.6.2013 je v súlade s § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zverejnené na webovej stránke správcu. Táto zmluva je v spojení s § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinne zverejňovanou zmluvou, pričom nadobudla účinnosť až dňom nasledujúcim po dni zverejnenia, dňa 15.6.2013. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2018 žalobca založil do spisu overenú fotokópiu originálu predmetnej zmluvy a dal súdu prvej inštancie k nahliadnutiu originál zmluvy, ktorá bola uverejnená na webovom sídle žalobcu. Žalovaný k tomu uviedol, že originál zmluvy nemohol predložiť, keďže tento mu bol odcudzený v čase, keď ho dával overovať. 5. Súd prvej inštancie poukázal na § 3 ods. 1, 3 a § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 47a ods. 1, 4 a § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že vlastník veci má právo na súdnu ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva k veci a skutočnosť, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby ako žalobcu. 6. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že nehnuteľnosti sú vo faktickej moci žalovaného. Sporným bol fakt, ktorá nájomná zmluva je platná: tá, ktorú k žalobe priložil žalobca a ktorej znenie žalobcu oprávňovalo odstúpiť od zmluvy a žiadať vypratanie nehnuteľnosti alebo tá, o ktorú sa opieral žalovaný a ktorej znenie sa odlišovalo v znení dôvodov odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie po preštudovaní si listinných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že zmluva o nájme nebytových priestorov č. 3/2013 zo dňa 14.6.2013, ktorej osvedčenú fotokópiu žalobca doložil do spisu, a ktorá bola riadne zverejnená na webovom sídle žalobcu, ako aj originál ktorej žalobca predložil súdu na pojednávaní k nahliadnutiu, je platná a účinná. Uvedená zmluva mala všetky predpísané náležitosti, bola riadne zverejnená na webovom sídle žalobcu, preto súd nemal žiadne pochybnosti o jej platnosti a účinnosti. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný oneskoril s úhradou nájomného viac ako 30 dní, žalobca platne odstúpil od zmluvy v zmysle článku IV. bod 3. V zmysle tejto zmluvy je žalovaný povinný po skončení nájmu vypratať nehnuteľnosť, nakoľko neexistuje žiaden právny dôvod na jej užívanie žalovaným. 7. Žalovaný síce tvrdil, že disponuje s inou verziou zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 3/2013, v ktorej absentuje žalobcom tvrdený dôvod pre odstúpenie od zmluvy, avšak do spisu založil len fotokópiu tejto inej verzie zmluvy, pričom táto neobsahovala žiadny dátum a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola zverejnená. Súd prvej inštancie preto žalovaného vyzval, aby do spisu založil originál zmluvy, tento na pojednávaní uviedol, že originál zmluvy nemohol predložiť, keďže mu bol odcudzený v čase, keď ho dával overovať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sú tvrdenia žalovaného ohľadom platnosti ním predloženej kópie zmluvy irelevantné, a to aj z dôvodu, že ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo (§ 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Keďže žalovaný nijak nepreukázal existenciu nájomnej zmluvy odlišnej od tej, ktorú žalobca zverejnil na svojom webovom sídle a ani nepreukázal, že bola riadne zverejnená, platí, že k uzavretiu takejto zmluvy vôbec nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalovaný predmetné nehnuteľnosti nevypratal, súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku vypratať. 8. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom sa nestotožnil s právnym záverom súdu, že platnou nájomnou zmluvou č. 3/2013 je tá, ktorú predložil žalobca, pretože predložil jej originál a bola zverejnená na webovej stránke žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že predložil fotokópiu nájomnej zmluvy č. 3/2013 v znení jej dodatkov, ktorá bola notársky osvedčená. Notárske osvedčenie v podobe, keď vyhotovená fotokópia súhlasí s predloženým originálom, má z právneho hľadiska rovnakú váhu ako samotný originál. Žalovaný skutočnosť, prečo nedisponuje originálom vyhotovenia tejto nájomnej zmluvy, odôvodnil súdu prvej inštancie tým, že tento mu bol odcudzený v deň, kedy bol na notárskom úrade vyhotovovať jej osvedčenú fotokópiu pre účely konania, o čom predložil uznesenie vyšetrovateľa ORPZ BA II. z 30.6.2017, z ktorého vyplýva, že k odcudzeniu dokumentov došlo dňa 5.6.2017, t.j. v deň, ktorý sa zhoduje s dňom osvedčenia nájomnej zmluvy na notárskej overovacej pečiatke. Súd prvej inštancie však žalovaným predložené, notársky osvedčené fotokópie nepovažoval za dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukázal ich originalitu. 10. Žalovaný mal ďalej za to, že skutočnosť, že žalobca má znenie nájomnej zmluvy č. 3/2013 zverejnené na svojej webovej stránke s poukazom na ustanovenie § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 47 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nemôže byť ako dôkaz vyhodnotené v neprospech žalovaného. Bez ohľadu na rozdielnosť znení nájomnej zmluvy, nie je v možnostiach žalovaného, aby znenie nájomnej zmluvy č. 3/2013, ktorým disponuje, zverejnil v súlade s § 5a zák. č. 211/2000 Z.z. a § 47a Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že samotný fakt, že žalobca má neplatenie alebo omeškanie sa s úhradou nájomného ako dôvod odstúpenia štandardne upravovaný v nájomných zmluvách s inými nájomcami, je pre posúdenie platnosti nájomnej zmluvy č. 3/2013 právne irelevantné, keďže dojednanie odlišných podmienok ako majú zmluvné strany bežne zaužívané, nemôže byť dôvodom preukázania skutočnosti o neplatnosti takejto zmluvy, a nepreukazuje to tvrdenie, že v danom prípade sa tak stať nemohlo. Žalovaný ďalej ozrejmil, že v zmluvných vzťahoch so žalobcom je od roku 2005, teda viac ako dvadsať rokov, preto aj obsah uzatváraných zmlúv mohol byť neštandardný a iný. Vychádzajúc z uvedeného bol žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, kde na základe predložených nájomných zmlúv rôzneho znenia ustálil platnosť žalobcovho znenia s poukazom na skutočnosť, že ide o predloženie originálu, ktorý bol zverejnený. Takýto záver však žalovaný považoval za nesprávny vzhľadom na predloženú osvedčenú fotokópiu originálu jeho znenia zmluvy, ktorá má rovnakú váhu a považuje sa za originál. Záverom žalovaný skonštatoval, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou č. 3/2013 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom stále trvá, odstúpenie žalobcu od nájomnej zmluvy č. 3/2013 z 10.11.2016 je neplatné pre absenciu zmluvného dôvodu odstúpenia, preto neexistuje hmotnoprávny predpoklad pre rozhodnutie vo veci samej, a to uloženie povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosti. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne. 11. Podaním zo dňa 17.12.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý považoval argumentáciu žalovaného za účelovú s cieľom interpretovať záver súdu ako nesprávny. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je právne posúdenie veci všeobecne nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá sa na zistený skutkový vzťah nevzťahuje alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. S poukazom na citované odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval žalobca právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne, nakoľko na zistený skutkový stav súd správne aplikoval ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z argumentácie žalovaného v odvolaní vyplýva, že tento namieta postup súdu pri hodnotení dôkazov, preto sa nejedná o nesprávne právne posúdenie veci a nie je tak daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Podľa názoru žalobcu nemôže obstáť ani konštatácia žalovaného, že „skutočnosť, že žalobca má znenie nájomnej zmluvy č. 3/2013 zverejnené na svojej webovej stránke s poukazom na ustanovenie § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 47 ods. 4 Občianskeho zákonníka nemôže byť ako dôkaz vyhodnotené v neprospech žalovaného. Bez ohľadu na rozdielnosť znení nájomnej zmluvy, nie je v možnostiach žalovaného aby znenie nájomnej zmluvy č. 3/2013, ktorým disponuje, zverejnil v súlade s § 5a zák.č. 211/2000 Z.z. a § 47a Občianskeho zákonníka“, keďže v § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka sú taxatívne stanovené výnimky, kedy môže povinne zverejňovaná zmluva nadobudnúť účinnosť aj bez jej zverejnenia, pričom je zrejmé, že „nemožnosť“ druhej zmluvnej strany, s ktorou povinná osoba v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám uzavrie povinne zverejňovanú zmluvu, ovplyvniť proces zverejnenia zmluvy, nie je možné subsumovať pod ani jednu z týchto výnimiek. Za bezpredmetné považoval žalobca tvrdenia žalovaného o dlhoročnom trvaní nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe viacerých nájomných zmlúv, ktoré by mali odôvodňovať neštandardný obsah zmlúv. Mal za to, že dôvodné pochybnosti o tom, že neštandardný obsah všetkých nájomných zmlúv a ich dodatkov, by bol výsledkom vzájomnej dohody zmluvných strán, vzbudzuje aj skutočnosť, že zmluvné strany nedisponujú rovnakým obsahom pri žiadnej z troch nájomných zmlúv (Nájomnej zmluve č. 3/2013 zo dňa 14.6.2013, Nájomnej zmluve č. 19/2010 zo dňa 30.4.2010, Nájomnej zmluve č. 1/2006 zo dňa 27.10.2005 ani) uzavretých medzi správcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu, v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Rovnako súd prvej inštancie primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 15. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd však dodáva nasledovné: 16. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na splnenie povinnosti vypratať špecifikované nehnuteľnosti z titulu odstúpenia od nájomnej zmluvy č. 3/2013 zo dňa 14.6.2013 pre neplatenie nájomného. Nebolo sporným, že nájomný vzťah medzi stranami sporu bol dňa 14.6.2013 uzatvorený nájomnou zmluvou č. 3/2013, predmetom ktorej bol prenájom časti pozemku (obslužný priestor o výmere 60m2) a časti objektu v Areáli zdravia Zlaté piesky - požičovne plavidiel č. 1. medzi Správou telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Listom zo dňa 10.11.2016 žalobca odstúpil od zmluvu z dôvodu, že žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky nájomného, a to podľa čl. IV. bod 3 predmetnej zmluvy. Žalobca zároveň žalovaného vyzval, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia vypratal nehnuteľnosti a odovzdal ich správcovi. Žalovaný, ktorý nehnuteľnosti nevypratal, síce nepoprel omeškanie s úhradou sumy v žalobcom uvádzanej výške, avšak nesúhlasil s odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, nakoľko zmluva, ktorou disponoval žalovaný, neustanovovala dôvod pre odstúpenie titulom neplatenia alebo omeškania nájomcu s platením nájomného. 17. Žalobca súdu prvej inštancie predložil ním doložené znenie zmluvy č. 3/2013 zo dňa 14.6.2013 a ktorá bola v súlade s § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám zverejnená na webovej stránke správcu. Žalovaný v konaní nepredložil originál zmluvy, nakoľko tento mu mal byť odcudzený v deň, kedy bol na notárskom úrade vyhotovovať osvedčenú fotokópiu zmluvy pre účely konania. Poukázal pritom na uznesenie vyšetrovateľa OR PZ BA II. zo dňa 30.6.2017, z ktorého vyplýva, že k odcudzeniu dokumentov došlo dňa 5.6.2017. Nemožno však súhlasiť s tvrdením žalovaného, že uvedený deň odcudzenia dokumentov sa zhoduje s dňom osvedčenia nájomnej zmluvy na notárskej overovacej pečiatke, keďže odvolací súd z č.l. 89 zistil, že kópia notárskej overovacej pečiatky pochádza zo dňa 26.8.2016, čo činí takmer jeden rok predtým, ako žalovaným tvrdené odcudzenie originálu predmetnej zmluvy, a nie ich totožný dátum. Na toto tvrdenie žalovaného tak nemožno prihliadať. 18. V súvislosti s podstatnou odvolacou námietkou, v zmysle ktorej podľa názoru žalovaného notárske osvedčenie v podobe, že vyhotovená fotokópia súhlasí s predloženým originálom má z právneho hľadiska rovnakú váhu ako samotný originál, preto žalovaným predložená, notársky osvedčená fotokópia nájomnej zmluvy č. 3/2013 v znení jej dodatkov má rovnakú váhu a platí za originál rovnako, ako žalobcom predložená zmluva o nájme nebytových priestorov č. 3/2013 zo dňa 14.6.2013, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatným pre právne posúdenie veci je § 47a Občianskeho zákonníka a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. 19. Z ustanovenia § 5 zákona vyplýva rozsah povinne zverejňovaných informácií. Z § 5a zákona vyplýva, že sa zverejňuje zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. 20. Ustanovenie § 47a Občianskeho zákonníka bolo zavedené do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 1.1.2011, pričom je potrebné vzhliadnuť k dvom podstatným častiam tohto ustanovenia upravujúce tzv. občianskoprávnu sankciu spojenú s nezverejnením zmluvy. Prvou časťou je ustanovenie odseku 1, v zmysle ktorého ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia, teda viaže so zverejnením zmluvy/jej textu účinnosť. Platí, že dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia nadobúda povinne zverejňovaná zmluva účinnosť. Druhým je ustanovenie odseku 4, v zmysle ktorého, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, ktorý teda vytvorením fikcie spája s uplynutím trojmesačnej stav neexistencie zmluvy. Fikcia neexistencie zmluvy je popri absolútnej neplatnosti zmluvy jednou zo závažných občianskoprávnych sankcií, ktorá preferuje princíp transparentnosti pred princípom zmluvnej autonómie. 21. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené v plnej miere stotožnil záverom súdu prvej inštancie, keď mal za to, že tvrdenie žalovaného ohľadom platnosti ním predloženej kópie zmluvy je irelevantné, keď žalovaný jednak žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu nájomnej zmluvy odlišnej od žalobcom zverejnenej na svojom webovom sídle, pričom zároveň nepreukázal, že táto bola riadne zverejnená. Je potrebné ustáliť záver, že k uzavretiu takejto zmluvy, predloženej žalovaným, vôbec nedošlo. Žalovaný v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní platnej a účinnej nájomnej zmluvy, ktorá by neobsahovala v článku IV. bod 3 ako jeden z dôvodov odstúpenia od zmluvy neplatenie alebo omeškanie nájomcu s platením nájomného, a teda odlišnej od nájomnej zmluvy v dispozícii žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. 22. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď napadnutým rozsudkom uložil žalovanému vypratať obslužný priestor o výmere 60m2, t.j. časť pozemku registra C, parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: Ostatné plochy, o výmere 126790m2 zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo X, pre okres: L. A., obec: L.-H.. Č.. K., katastrálne územie V., vedenom na Okresnom úrade L., katastrálny odbor, ako aj požičovňu vodných plavidiel č. 1 o výmere 16m2, t.j. časť pozemku registra C, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria o výmere 76m2, zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres: L. A., obec: L.-H.. Č.. K., katastrálne územie V., vedenom na Okresnom úrade L., katastrálny odbor, nakoľko žalobca odstúpil od platnej a účinnej nájomnej zmluvy č. 3/2013 v zmysle článku IV. bod 3, listom zo dňa 10.11.2016, pričom žalovaný do dňa vydania napadnutého rozsudku predmetné nehnuteľnosti nevypratal. 23. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie a neboli naplnené ním uvedené odvolacie dôvody, preto rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/26/2017-194 zo dňa 15.10.2018 bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).