Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/194/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217495 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217217495.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: K. B.J., S. XX, O., o zaplatenie 428,32 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.03.2018, č.k. 10Csp/115/2017-76, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 199,32 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 12.09.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 428,32 eura s príslušenstvom dôvodiac, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. U., na základe ktorej jej vypožičal SIM kartu, umožňujúcu jej využívať telekomunikačné služby ním poskytované; SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalobca následne uzavrel so žalovanou Dodatok k Zmluve č. U. a odpredal jej mobilný telefón značky LG G4c black, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve, s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 229 eur. Pri určení sumy zmluvnej pokuty žalobca zohľadnil výšku zľavy poskytnutej žalovanej pri predaji mobilného telefónu, ako aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a čas, kedy si žalovaná prestala plniť zmluvné povinnosti. Zmluvná pokuta sa tak znížila o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý žalovaná dodržala dohodnuté zmluvné podmienky. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v celkovej sume 199,32 eura, čím porušila zmluvné povinnosti, a preto bola v súlade s Dodatkom k zmluve č. U. povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 229 eur. Žalobca žalovanej pokusom o pokonávku zo dňa 21.03.2016 oznámil sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, ako aj výšku zmluvnej pokuty a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote, na ktorú výzvu žalovaná však nereagovala. Žalobca si preto popri istine uplatnil v súlade so Všeobecnými podmienkami, článok 11, bod 11.14 i úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 01.05.2016. 3. Súd prvej inštancie, s odvolaním sa na ustanovenie § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konštatoval, že na prejednanie veci nenariadil verejné pojednávanie, keď v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli súdu verejné vyhlásenie rozsudku na termín 22.03.2018 (súd prvej inštancie uviedol nesprávne dňa 19.07.2017 - pozn. odvolacieho súdu). 4. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany uzavreli dňa 18.11.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. U., na ktorej základe žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a umožnil jej využívať ním poskytované telekomunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala uhrádzať cenu za poskytované služby. Zmluvné strany uzavreli aj dodatok k predmetnej zmluve, na základe ktorej žalobca aktivoval žalovanej účastnícky program „Panter 40 eur“ a predal jej mobilný telefón zn. LG G4c black za kúpnu cenu 1 euro. Žalovaná si podľa Dodatku bola vedomá, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena predávaného mobilného telefónu bola 230 eur, bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny s DPH, pričom za túto kúpnu cenu ho získala len z dôvodu viazanosti užívať služby poskytované žalobcom prostredníctvom SIM karty zmysle ustanovení Dodatku, po dobu dohodnutú v bode 2.3. Dodatku, t.j. po dobu 24 mesiacov. 5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca žalovanej vystavil za poskytnuté služby faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 16.01.2016 na sumu 100,32 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 16.02.2016 na sumu 105,66 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 16.12.2015 na sumu 80,84 eura. Následne pokusom o pokonávku zo dňa 21.03.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v dodatočne poskytnutej lehote do 30.04.2016. 6. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ustálil, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorá je štandardnou formulárovou zmluvou, nakoľko žalovaná, v postavení spotrebiteľa, nemohla ovplyvniť jej zmluvné podmienky, vrátane dojednania o zmluvnej pokute. Vzhľadom na to, že sa v zmysle zmluvy, Všeobecných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, ako aj v zmysle Dodatku k zmluve, zaviazala zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb (mesačných poplatkov), a túto neuhradila, vznikol jej voči žalobcovi dlh v celkovej sume 286,85 eura, z ktorého si žalobca v konaní uplatnil len nárok na zaplatenie sumy 199,32 eura. Konajúci súd, ktorý v zmysle § 216 ods. 1, 2 C.s.p. nemohol žalobcovi priznať viac než sa domáhal, dospejúc k záveru o dôvodnosti žaloby v tejto časti, zaviazal žalovanú v súlade s § 488, § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 43 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 12 písm. a), b) a § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách na zaplatenie sumy 199,32 eura. 7. Súd prvej inštancie, majúc za preukázané, že žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu v sume 199,32 eura do omeškania, priznal žalobcovi v zmysle § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka i príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 01.05.2016 do zaplatenia, keď počiatok omeškania ustálil odo dňa nasledujúceho po poslednom dni lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku; priznaná výška úrokov z omeškania bola súladná s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 8. Konajúci súd s poukazom na ustanovenie § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. k), ods. 5, § 544 ods. 1, 2 a § 545a Občianskeho zákonníka zamietol ako nedôvodnú tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 229 eur titulom zmluvnej pokuty. Poukázal pritom na to, že zmluvu o poskytovaní verejných služieb vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto táto nesmela obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky sa konajúci súd stotožnil s tým názorom, ktorý považoval dojednanie zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaná sa okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom nepodieľala na formulovaní obsahu zmluvy, vrátane Dodatku k zmluve, z čoho následne vyvodil existenciu nerovnovážneho postavenia sporových strán od vzniku zmluvného vzťahu. Naviac, v spotrebiteľskej veci by pri uzatváraní zmluvy nemal byť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom v tomto prípade podnik ako druhý účastník zmluvy nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením zmluvných povinností na jeho strane. 9. Súd prvej inštancie poukázal i na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Zároveň zdôraznil, že článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku, t.j. pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Vzhľadom na to, že dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemohol pristúpiť k jej prípadnému zníženiu, v rámci aplikácie moderačného práva. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v rozsahu 46,53 %, priznal proti žalovanej náhradu trov konania v danom rozsahu. 11. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a výroku o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 46,53 %, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, považujúc ich za nesprávne, nakoľko konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Uviedol, že sporové strany uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb a jej uzavretím si žalovaná musela byť vedomá, že v prípade porušenia zmluvných povinností vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej pokuty sa pritom postupne znižovala, a preto dojednanie týkajúce sa takto určenej zmluvnej pokuty nemožno vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ingerenciu konajúceho súdu z hľadiska ochrany spotrebiteľa považoval za neprimeranú, keď cieľom dojednania o zmluvnej pokute nebolo znevýhodniť spotrebiteľa, ale sankcionovať porušenie jeho zmluvných povinností. 12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.06.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 17. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.). Konajúci súd sa v súvislosti s posúdením nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty správne zameral na zisťovanie, či ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty, obsiahnuté v zmluve o poskytovaní verejných služieb, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a teda, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolací súd sa stotožňuje aj s následnými skutkovými a právnymi závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby v tejto časti; argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní nemožno priznať úspech. 18. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. V skúmanej veci dospel odvolací súd k záveru, že uvedený odvolací dôvod nebol vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli listinnými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku. 19. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že žalobca odvíjal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú ako typovú žalobca uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah týchto zmlúv podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. U. a jej dodatok, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi stranami sporu, treba svojim charakterom považovať za občianskoprávnu zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V oblasti ochrany spotrebiteľa je východiskom spotrebiteľskej ochrany postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený, že spoločným znakom tejto právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 20. Zmluvné strany si v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb dohodli zmluvnú pokutu písomne, v nasledovnom znení: „...Účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v danom bode uvedených povinností: ak účastník počas doby viazanosti (uvedenej v článku 2, bod 2.3 dodatku) poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku) alebo ak účastník počas doby viazanosti (uvedenej v článku 2, bod 2.3 dodatku) poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť nedoručiť podniku výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z.z. alebo z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy stanovených iným platným právnym predpisom). Účastník je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 229 eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie 1. mesiaca doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak zmluvná pokuta dohodnutá v predchádzajúcich ustanoveniach tohto bodu vo svojej výške platnej pre prvý mesiac doby viazanosti (ktorá je uvedená na začiatku textu v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu), je nižšia, ako šesťnásobok sumy, uvedenej v článku 2, bod 2. 2 písm. b) tohto dodatku, podniku vznikne, v prípade, že účastník poruší svoju zmluvnú povinnosť podľa písmena a) alebo b) tohto bodu, voči účastníkovi právo na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa šesťnásobku sumy uvedenej v článku 2, bod 2.2 písm. b) tohto dodatku a účastník je túto zmluvnú pokutu podniku povinný zaplatiť, pričom v takom prípade sa neaplikuje suma zmluvnej pokuty stanovená v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. V prípade že (i) podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu podľa predchádzajúcej vety tohto bodu a zároveň (ii) v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu je stanovené, že výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa pravidiel uvedených v texte obsiahnutom v kolónke znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, platí, že výška zmluvnej pokuty, ako je táto stanovená v predchádzajúcej vete, sa bude znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, a to podľa rovnakých pravidiel, ako sú pravidlá stanovené pre znižovanie výšky zmluvnej pokuty, uvedené v texte v kolónke tvoriacej súčasť tohto bodu. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napríklad odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).“ 21. Z jej obsahu však ani podľa mienky odvolacieho súdu nie je jednoznačne zrejmý presný spôsob jej výpočtu žalobcom pri tzv. pomernom znižovaní zmluvnej pokuty. Bežný spotrebiteľ pri uzatváraní dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nemá v danom okamihu možnosť pochopiť text dojednania o zmluvnej pokute a už vôbec si nemôže vytvoriť obraz o tom, v akej výške môže byť sankcionovaný zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Takto formulované dojednanie o zmluvnej pokute (na formáte A4) je pre bežného spotrebiteľa neprehľadné a pochopenie zistenia spôsobu výpočtu a jej konkrétnej výšky v čase uzavretia zmluvy, resp. dodatku k nej, bežným spotrebiteľom prakticky nemožné. Odvolací súd je preto toho názoru, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty v danom článku dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb nebol vyjadrený jednoznačne tak, aby ho mohla žalovaná ako bežný spotrebiteľ v čase jeho uzatvárania pochopiť a súčasne zistiť jej konkrétnu výšku, pre prípad toho ktorého porušenia zmluvnej povinnosti. Zároveň, je potrebné uviesť, že ani samotné porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej sa dohoda o zmluvnej pokute vzťahovala, nebolo vymedzené úplne jednoznačne, keď túto zmluvnú pokutu bol žalobca oprávnený uložiť aj za porušenie povinnosti uhradiť včas a riadne „iný“ peňažný záväzok účastníka voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku „inú“ platbu, ktorú bol účastník povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejednalo o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník bol povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku). Možno sa potom stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené potom spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko v čase uzavretia dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb žalovanej nemohlo byť zrejmé, o koľko presne sa zníži nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v prípade porušenia tej ktorej povinnosti, resp. aká je konkrétna výška zmluvnej pokuty pri porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovanou. Ustanovenie dodatku o zmluvnej pokute pritom nemožno považovať za individuálne dojednané, nakoľko bolo súčasťou vopred pripraveného textu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, vyhotoveného samotným žalobcom; išlo teda o typ tzv. formulárovej zmluvy, bez možnosti zasahovania do jej obsahu druhou zmluvnou stranou. 22. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň, i keď žalobca napadol odvolaním i súvisiaci výrok o náhrade trov konania, neuviedol žiadne dôvody spochybňujúce správnosť tohto výroku rozsudku súdu prvej inštancie, na podklade ktorých by následne odvolací súd mohol uskutočniť prieskum rozhodnutia súdu týkajúceho sa náhrady trov konania; odvolací súd preto nepovažoval žalobcom uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia konajúceho súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku zamietol žalobu a vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).