Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/234/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217850 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1217217850.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXB, XXX XX W., zastúpená FP Legal, s.r.o., IČO: 47 231 599, so sídlom Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: G.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 9, XXX XX W., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, na odvolanie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.11.2018, č.k. 13Pc/14/2017-118, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 12.11.2018, č.k. 13Pc/14/2017-118, zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otca navrhovateľky voči navrhovateľke zo sumy 110 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 29.09.2017, ktoré povinného zaviazal platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 29.09.2017 do 12.11.2018 vo výške 2.482,67 eur uložil povinnému zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.05.2012, č.k. 27P/20/2012-46, právoplatný dňa 24.07.2012, v časti o určení výživného na vtedy maloletú A. T., nar. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 156, § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 145 ods. 2, § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc existenciu trvania vyživovacej povinnosti osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné - otca navrhovateľky (ďalej len „otec“) k navrhovateľke, ktorá medzi účastníkmi sporná nebola a zákonných kritérií rozhodujúcich pre stanovenie jej rozsahu, zvýšil výživné na 300 eur mesačne od 29.09.2017. Skonštatoval, že navrhovateľka už v čase podania návrhu bola študentkou 4. ročníka strednej školy a v priebehu súdneho konania začala študovať na vysokej škole Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave dennou formou, čo možno definovať ako plnohodnotnú prípravu na výkon jej budúceho povolania. Uviedol, že súdna judikatúra i aplikačná prax jednoznačne akceptujú vysokoškolské štúdium v dennej forme ako dôvod, osvedčujúci trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu aj po nadobudnutí jeho plnoletosti, čím dôvodil existenciu nároku navrhovateľky na plnenie vyživovacej povinnosti voči obom svojim rodičom. Porovnávajúc zmenu pomerov od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom - rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/20/2012-40 zo dňa 14.05.2012 ustálil uplynutie viac ako 6 rokov, čím došlo k podstatnej zmene pomerov a to tak na strane navrhovateľky ako aj na strane otca. Uviedol, že navrhovateľka v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola už študentkou posledného ( maturitného ) ročníka gymnázia, kedy sa študentom objektívne zvyšujú nároky a tým aj výdavky spojené s ukončením štúdia, stužkovou, či prípravou na ďalšie štúdium, pričom ako študentka vysokej školy, má rovnako zvýšené náklady súvisiace so štúdiom, najmä nákupom literatúry a zabezpečovaním študijných materiálov. Zohľadnil aj náklady navrhovateľky súvisiace s jej dospievaním, týkajúce sa tak výdavkov na základné životné komodity, oblečenie a stravu, ako aj výdavky v súvislosti s trávením voľného času a pestovaním záľub. Mal za to, že plnenie týchto fyzických ale aj psychických nárokov je objektívne finančne náročnejšie ako v čase pred 6 rokmi, kedy navrhovateľka navštevovala základnú školu. Súd prvej inštancie považoval za primerané vyčíslenie jej mesačných výdavkov stravu, ošatenie, drogériu, internet, mobil eur, električenku, poistenie 26,88 eur a šetrenie v Tatrabanke 15 eur, náklady na bývanie, osvedčené zvýšené výdavky navrhovateľky súvisiace so vzdelávaním a štúdiom ( jazykové kurzy, autoškola, kúpa kníh počas štúdia, notebooku / v dnešnej dobe temer nevyhnutnej pomôcke pre plnenie si študijných povinností/ a podobne) a náklady súvisiace s uspokojovaním spoločenských a sociálnych potrieb navrhovateľky ( stretávanie sa s priateľmi, návšteva kina, kaviarne). Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie zohľadňoval aj skutočnosť, že otec sa žiadnym iným spôsobom dlhodobo nepodieľa na výchove a výžive navrhovateľky, teda o túto sa osobne nestará, neprejavuje záujem o jej osobu, nedáva jej žiadne dary, ani neuhrádza vzniknuté neočakávané výdavky súvisiace s jej výživou a výchovou. Podľa názoru súdu prvej inštancie vzhľadom na vek navrhovateľky, jej základné nároky na stravu, bývanie, ošatenie ( ktoré sú nárokmi dospelého človeka), jej študijné zaradenie ( kedy je riadnou študentkou denného štúdia vysokej školy), osvedčený záujem na ďalšom i doplnkovom vzdelávaní ( kedy absolvovala jazykový kurz, autoškolu) predstavuje súčet jej mesačných výdavkov v kompletnom vyjadrení sumu zhruba 500 eur až 600 eur mesačne. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z príjmov matky v ktorej domácnosti navrhovateľka žije, ako aj z osvedčenej zmeny pomerov na strane otca. Neprihliadol na tvrdenie otca, že jeho jediným príjmom je 50 eur mesačne, vyplácaný firmou X. s.r.o., ktoré považoval za odporujúce nielen logike, ale aj následným jeho tvrdeniam o jeho majetkových pomeroch a nezodpovedajúce ani pomeru jeho príjmov a výdavkov. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani tvrdenia otca o tom, že jeho výdavky mu hradí priateľka, čomu tiež odporuje jeho tvrdenie, že aj ona má mesačný príjem v podobnej výške ako on. Uviedol, že už len skutočnosť, že odporca s priateľkou, ktorá sa stará o maloletú dcéru, žijú v plne vybavenom rodinnom dome so záhradou pri Bratislave, je v rozpore s neosvedčeným tvrdením, že ich spoločný príjem činí sumu 100 eur mesačne. Skutočnosť, že údajne majú žiť z bližšie neidentifikovaných úspor otec v konaní ničím nepreukázal. Uviedol, že otec je podnikateľ, jediný konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti, ktorá vykazovala za posledné obdobie kladný hospodársky výsledok, je ako sám uviedol bez dlhov, v rámci predmetu činnosti sa venuje účtovníctvu a ekonomickému poradenstvu a má svojich klientov. Je zrejmé, že z výsledkov hospodárenia tejto firmy odporca financuje aj uspokojovanie svojich potrieb, čo v časti ani nepoprel, keď uviedol, že jeho mobil aj automobil sú financované obchodnou spoločnosťou. Uviedol, že výpisom z Obchodného registra zistil, že výška splateného vkladu otca činila sumu 46.750 eur. Tvrdenie otca, že si túto sumu požičal (aj následne vrátil), súd prvej inštancie nezohľadnil, keďže otec túto skutočnosť nepreukázal, keď nevedel uviesť od koho si peniaze požičal. Mal za to, že už len týmto je osvedčená skutočnosť, že otec disponuje aj takýmito vysokými sumami a tvrdenie, že to boli peniaze firmy je irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že je jej jediným konateľom a jedným z dvoch spoločníkov ( druhou jej jeho priateľka). Uviedol, že ak by aj vychádzal z toho, že všetky náklady na život uhrádza otcovi jeho priateľka, nemohol by to vyhodnotiť v jeho prospech. Súd prvej inštancie mal za to, že obchodná spoločnosť, s ktorou je personálne spojený je aktívny podnikateľský subjekt ( ktorý sa dokonca v roku 2016 rozšíril, kedy došlo k zlúčeniu s ďalšou obchodnou spoločnosťou), vykazujúci kladné výsledky hospodárenia, ktorý rozhodne vo finančnom vyjadrení poskytuje odporcovi omnoho viac, ako len avizovanú sumu 50 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu neakceptoval tvrdenia otca, že jeho pomery sa od pomerov spred 6 rokov, kedy bol nezamestnaný nezmenili. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom 3-izbového bytu v Bratislave, v ktorom nebýva a tento neprenajíma. Skutočnosť, že tento byt neprenajíma, súd prevej inštancie vyhodnotil ako bezdôvodné vzdanie sa majetkového prospechu, keďže v prípade jeho prenájmu, by mohol získať príjem, ktorý by postačoval na výživu oboch jeho dcér aj vo zvýšenej výške. Na strane otca súd prvej inštancie tiež vychádzal z jeho možností a schopností, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný človek, ako sám uviedol s rozsiahlymi skúsenosťami, ktorý nemá žiadne zdravotné problémy a nezaťažujú ho žiadne povinnosti ohľadne osobnej starostlivosti o inú osobu. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak otec za týchto okolností tvrdí, že jeho príjem je 50 eur mesačne, je na mieste aplikovať tézu ohľadne nepochybnej existencie možnosti otca nájsť si iné, zodpovedajúce zamestnanie, ktoré by bolo aj inak ohodnotené. Ak tak otec nečiní, nekoná v rámci svojich možností a schopností, čo rovnako súd vyhodnotil v jeho neprospech. Aj tvrdenie otca, že on sám nemá žiadne dlhy, úvery, nespláca žiadnu hypotéku, podľa súdu prvej inštancie len opätovne navodzuje záver o účelovosti jeho tvrdení a konania. Uviedol, že otec po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/20/2012-40 zo dňa 14.05.2012, nielenže začal úspešne podnikať ( kedy na firme neviaznu žiadne dlhy), ale získal do svojho vlastníctva bezodplatne byt od svojich rodičov ( ktorý leží "ladom" a žiadnym spôsobom sa ekonomicky nevyužíva), nemá žiadne dlhy ani iné záväzky, s výnimkou svojej vyživovacej povinnosti voči dvom dcéram, s ktorými sa ale osobne nestretáva, nejaví o ne záujem, ani ich inak ako rodič nepodporuje. Okrem toho, podľa vlastného tvrdenia, nemá žiadne výdavky na bývanie, stravu, ošatenie ( všetko mu hradí iná osoba). Za týchto okolností nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že otec napriek svojej snahe o skresľovanie skutkových okolností, je ekonomicky aktívnou osobou, vykonávajúcou zárobkovú činnosť, z ktorej mu musia plynúť aj iné príjmy, ako tie ktoré sa snažil v konaní prezentovať. Súd prvej inštancie poukázal aj na tvrdenie svedkyne P., matky otca, ktorá uviedla, že otcovi odovzdala pre navrhovateľku ( na účely jej ďalšieho vzdelávania) finančný obnos 100.000 Sk, ktoré však použil na kúpu auta. Uviedol, že otec toto tvrdenie svedkyne nerozporoval, preto je ho potrebné považovať za pravdivé a dokresľujúce najmä jeho postoj k plneniu si svojich vyživovacích povinností. Zohľadňujúc právo každého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, určenú výšku výživného súd prvej inštancie považoval za primeranú, zodpovedajúcu nielen majetkovým pomerom otca, ale aj jeho možnostiam a schopnostiam. Vo zvyšku uplatneného nároku návrh zamietol a zročné výživné od podania návrhu dňa 29.09.2017 do vyhlásenia rozsudku dňa 12.11.2018 v sume 2.482,67 eur ( 13 mesiacov x 190 eur = 2.470 eur plus alikvotná časť za mesiac november 2018 za 2 dni, t.j. 12,67 eur /190 eur : 30 dní/ x 2 dni ), uložil otcovi zaplatiť v lehote 30 dní. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov o zvýšení výživného a o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jeho vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zvýši na sumu 225 eur mesačne a zročné výživné mu povolí splácať sumou 100 eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie nemal preukázané mesačné výdavky navrhovateľky. Uviedol, že Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 28P/31/2018 vyhlásil rozsudok, ktorým zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú Y. na 200 eur mesačne. Mal za to, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti obidvoch rozsudkov, pri deklarovanom príjme matky navrhovateľky, nie je vo finančných možnostiach matky prispievať rovnakým dielom na výživu oboch detí aj vo vzťahu k splácaniu hypotekárneho a spotrebného úveru vo výške 20.000 eur, kde nebolo preukázané použitie čerpania úveru pre potreby detí. 4. Navrhovateľka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nie je viazaný jeho dôvodmi podľa § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. 9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb navrhovateľky, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je doposiaľ plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.05.2012, č.k. 27P/20/2012-46. 10. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva. 11. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď otec neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane navrhovateľky a rovnako aj na strane otca ako osoby povinnej platiť výživné k zmene pomerov, ktorú je potrebné čiastočne premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľky, túto súd prvej inštancie správne ustálil, porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom s obdobím školského roka 2017/2018, v ktorom navrhovateľka študovala v maturitnom ročníku a následne v školskom roku 2018/2019 začala štúdium na vysokej škole dennou formou. Správne ustálil aj počiatok zvýšenia výživného, a to od podania návrhu, rovnako správne vyčíslil aj sumu zročného výživného. Odvolací súd neprihliadol na námietky otca vo vzťahu k nepreukázaným výdavkom navrhovateľky na štúdium, keď táto v čase podania návrhu ako aj v priebehu konania náležite vyčíslila náklady potrebné na zabezpečenie jej potrieb. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa ( aj keď plnoletého ) treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že nemožno považovať za sporné zvyšovanie potrieb navrhovateľky jej vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci okrem bežného zvýšenia potrieb navrhovateľky u tejto došlo aj k výraznej zmene pomerov spojenej so zvýšením finančných výdavkov v súvislosti s jej nástupom na vysokoškolské štúdium. Vo vzťahu k námietke otca, že určená výška výživného nezodpovedá jeho príjmom, odvolací súd udáva, že zákon o rodine jasne formuluje ako determinujúce kritéria na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a nie jeho skutočne dosahovaný zárobok, resp. iný obdobný príjem tvoriaci zdroj jeho obživy. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodovaní neprihliadol na otcom tvrdené skutočnosti o jeho príjme vo výške 50 eur mesačne, ale vychádzal z jeho schopností a možností, správne vyhodnotil aj jeho podnikateľské aktivity a celkovú životnú úroveň, ako aj jeho majetkové pomery a okolnosť bezdôvodného vzdania sa majetkového prospechu z prenájmu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Správne tiež súd prvej inštancie zohľadnil aj celkový prístup otca k plneniu si rodičovských povinností, jeho dlhodobého nezáujmu o navrhovateľku, bez akejkoľvek jej podpory ( nielen finančnej ) z jeho strany. Dôvody pre priznanie splátok sumy zročného výživného otec v odvolaní nijakým spôsobom neodôvodnil a neozrejmil. V danom prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov otca, jeho možností a schopností, tak aj odôvodnených potrieb navrhovateľky, zaoberal sa všetkými právne významnými okolnosťami uvádzanými účastníkmi konania, svoje skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. 12. Určená výška výživného pre navrhovateľku podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného skutočného stavu veci kritériá rozhodné pre určovanie výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ktorým výživné zvýšil a určil zročné výživné, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).