Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/115/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201496 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218201496.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/B, XXX XX W., zastúpená FP Legal, s.r.o., IČO: 47 231 599, so sídlom Ružomberská 6, 821 05 Bratislava, otec - G.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 9, XXX XX W., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.11.2018, č.k. 28P/31/2018-63 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že sa zvyšuje výživné na maloletú Y. T., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 90 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne od 22.02.2018, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Zročné výživné na maloletú Y. T., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 22.02.2018 do 29.02.2020 vo výške 4.365 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 10.11.2018, č.k. 28P/31/2018-63 zvýšil výživné na maloletú Y. T., nar. XX.XX.XXXX z 90 eur mesačne na 200 eur mesačne od 22.02.2018, ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 22.02.2018 do 30.09.2018 vo výške 797,50 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2018 pod následkom straty výhody splátok. Zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/20/2012-40 zo dňa 14.05.2012 v časti výroku o výživnom. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospejúc vykonaným dokazovaním k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú. Súd prvej inštancie vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výšky výživného zistiac, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov, maloletá navštevuje osemročné gymnázium a jej potreby sa primerane veku zmenili a náklady na ne zvýšili. Skonštatoval, že otec bol v čase pôvodného rozhodnutia nezamestnaný, aktuálne pracuje, avšak ním deklarovaný príjem podľa zistení súdu prvej inštancie nezodpovedá jeho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam a tiež súčasnej situácii na trhu práce. Uviedol, že otec dostatočne nevyužíva svoje možnosti a schopnosti na dosahovanie primeraného príjmu. Zistil, že maloletá je študentkou 5. ročníka na 8-ročnom gymnáziu, maloletá sa aktívne venuje tancu v tanečnej škole za mesačný poplatok 45 eur. Uviedol, že maloletá sa zúčastňuje vystúpení a medzinárodných súťaží, s čím sú spojené ďalšie poplatky za štartovné na súťažiach, za kostýmy a tanečné sústredenia, v roku 2018 sa zúčastnila letného tábora financovaného matkou v sume 340 eur, v období rokov 2012 až 2017 bola maloletá liečená čeľustnými ortopédmi, celkové náklady na poskytnutú liečbu matka vynaložila vo výške 1.909 eur. Vychádzal z priemerného mesačného príjmu matky vo výške 1.092,91 eur netto, bývajúcej s dcérami v byte, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, keďže otec daroval dcéram svoj spoluvlastnícky podiel k bytu v pomere 1, zaťaženého hypotekárnym úverom, splátky ktorého spláca matka vo výške 280 eur mesačne, pričom nesplatená istina tvorí sumu 57.000 eur. Na strane otca vychádzal z otcom deklarovaného príjmu, ktorý je väčšinovým spoločníkom a jediným konateľom obchodnej spoločnosti X., s.r.o., primárne zaoberajúcou sa stavebnou činnosťou a ktorá má v predmete podnikania aj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a vedenie účtovníctva a ktorá mu ako svojmu zamestnancovi vypláca mzdu priemerne 54,70 eur mesačne netto. Za preukázané mal, že otec užíva motorové vozidlo obchodnej spoločnosť Kia Sportage, rok výroby 2013, býva v dome vo výlučnom vlastníctve jeho priateľky a je vlastníkom 3-izbového bytu v W., ktorý nevyužíva. Matkou vyčíslené náklady na potreby maloletej považoval za primerané, avšak mal za to, že matka nepreukázala zvýšenie nákladov v miere požadovaného zvýšenia výživného o cca 230%. Prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére, študentke A. T. a skutočnosť, že otec darovaním previedol na dcéry spoluvlastnícky podiel k bytu v ktorom matka s dcérami žije, čím maloletá nadobudla majetkový prospech. Skonštatoval, že matka neuviedla konkrétnu výšku mesačných výdavkov maloletej, uviedla len mimoriadne výdavky na tanečnú školu a poplatky za tanečné sústredenia a celkové náklady na zdravotnú starostlivosť vo výške 1.909 eur od roku 2012. Súd prvej inštancie ustálil bežné výdavky maloletej vo výške cca 300 eur mesačne vychádzajúc priemerné výdavky člena domácnosti v Slovenskej republike zverejňované Štatistickým úradom SR. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť k maloletej má aj matka a pokiaľ prispeje na výživu maloletej sumou ako otec, bude mať maloletá na výživu finančné prostriedky vo výške cca 420 eur mesačne vrátane prídavku na dieťa, čo pokryje výšku jej výdavkov. Zročné výživné vyčíslil ako rozdiel medzi zvýšeným a naposledy určeným výživným za obdobie od 22.02.2018 do 30.09.2018 vo výške 797,50 eur ( 7 x 110 eur = 770 eur + 27,50 eur alikvótna časť za február 2018). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja rodičia. 4. Matka vo svojom odvolaní prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla rozhodnutie zmeniť a vyhovieť jej návrhu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za vecne nesprávne a nezákonné, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Zdôraznila, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, má ukončenú ekonomickú univerzitu a počas ich spolužitia pracoval v pozíciách na úrovni stredného manažmentu v niekoľkých spoločnostiach so zahraničnou účasťou, po rozpade manželstva ukončil zamestnanie v pracovnom pomere, počas rozvodového konania bol nezamestnaný a následne začal podnikať prostredníctvom obchodnej spoločnosti X. W., s.r.o.. Z výpisu z OR obchodnej spoločnosti X. W., s.r.o. pritom vyplýva, že dňa 20.11.2012 splatil otec peňažný vklad vo výške 38.500 eur a k dňu 22.06.2013 navýšil svoj vklad na 46.750 eur. Poukázala na výpoveď otca zo dňa 23.05.2018 na rovnakom súde v súbežne prebiehajúcom konaní pod sp. zn. 13Pc/14/20l7 z ktorej vyplýva, že otec si vedel na podnikanie zabezpečiť 46.750 eur od známeho „O.“, ktorého priezvisko zabudol, že spoločnosť z podnikania zarobila na splatenie pôžičky a že spoločnosť už má záväzky len voči spoločníkom. Uviedla, že s uvedenou zápisnicou by mal byť súd oboznámený, nakoľko mal predmetný súdny spis sp. zn. 13Pc/14/2017 pripojený. Uviedla, že od roku 2012 si otec pre účely daní a odvodov vypláca príjem vo výške minimálnej mzdy za 1/8 úväzku, ako bolo potvrdené otcom a aj sociálnou poisťovňou. Otec sa teda platenej práci za účelom zabezpečenia si príjmu oficiálne venuje len hodinu denne a z tohto dôvodu namietal, že požadované výživné je pre neho finančne neúnosné. Otec pritom nikdy netvrdil, že ňou navrhnuté výživné by maloletá nepotrebovala, ale tvrdil len to, že na jeho platenie nemá dostatočný príjem. Otec zamestnáva sám seba vo vlastnej obchodnej spoločnosti a zjavne na celkovú úspešnú podnikateľskú činnosť danej spoločnosti mu postačuje pracovať jednu hodinu denne. Mala za to, že súd zjavne postupoval v rozpore so zákonným ustanovením § 151 ods. 1 CSP, keď v odôvodnení rozsudku uvádza, že podľa jeho názoru nepreukázala zvýšenie nákladov maloletej. Uviedla, že ako starostlivý hospodár na maloletú vynakladá iba takú sumu, ktorú má k dispozícii. Keby počas konania vynakladala viac, ako udržateľne zvládne a súd by tieto náklady neuznal, dostala by sa do dlhovej pasce a ohrozila by tým aj záujmy maloletej. Poukázala na zásadu, že maloleté dieťa má zdieľať životnú úroveň rodičov. Skutočnosť, že otec zatajuje príjmy a nestará sa o svoje deti dobrovoľne, nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom, keď je zjavné, že otec tieto prostriedky má. Zdôraznila, že otec má 3 izbový byt na W. X v W., kde nebýva a ktorý sa podľa jeho tvrdení neoplatí prenajímať, má vo vlastníctve garáž a podiely v ďalších nehnuteľnostiach, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné pre jeho živobytie ani pre jeho bývanie, podniká tak, že mu to zjavne na jeho potreby postačuje. Uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletej neplní dobrovoľne a v primeranom rozsahu, za posledné 4 roky ani raz vecne ani finančne neprispel na potreby či záujmy maloletej nad rámec určený súdom. Určené výživné preto musí obsahovať aj rezervu pre prípad neočakávaných jednorazových výdavkov. Zvýšenie výživného na maloletú za týchto okolností vyžaduje rešpektovanie aj nákladov ako sú školské výlety, potreba doučovania a lebo záujem o jazykový kurz či tanečnú. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že maloletá dostala od otca darom 1/4 bytu v rámci vyporiadania BSM, však už nezohľadnil, že byt je zaťažený hypotékou dnes ešte stále vo výške cca 57.000 eur, ktorú spláca zo svojho platu sama a že otec ako „odškodnenie“ dostal od svojich rodičov 3 izbový byt na W. X ( bez hypotéky) a jeho nadobudnutie bolo podmienkou, aby niečo „daroval“ maloletej. Zároveň po prebehnutí týchto transakcií otec prestal javiť akýkoľvek záujem o svoje deti a keď mu to jeho rodičia vyčítali, tak s nimi prerušil kontakt, čo trvá dodnes. Uvedené vyplýva zo zápisnice z 01.10.2018 z konania sp. zn. 13Pc/14/2017, kde bola vypočutá aj stará matka z otcovej strany a z ktorého obsahom sa súd mal oboznámiť z pripojeného spisu. Mala za to, že súd úplne odignoroval absenciu akejkoľvek osobnej starostlivosti otca o maloletú. 5. Otec vo svojom odvolaní navrhol rozsudok zmeniť a výživné určiť vo výške 180 eur mesačne. Uviedol, že v konaní neboli preukázané mesačné výdavky maloletej, ktoré by v prípade platnosti rozsudku predstavovali výšku cca 420,00 eur. Uviedol, že Okresný súd Bratislava II pod spisovou značkou 13Pc/14/2017 vydal rozsudok, ktorý nenadobudol zatiaľ právoplatnosť a ktorým mu bola určená povinnosť platiť výživné plnoletej dcére A. T. vo výške 300 eur mesačne. Poukázal aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol výživné na maloletú upraviť na sumu 180 eur mesačne. Uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť výživné určené na maloletú Y. T. a plnoletú A. T.. Uviedol, že matka nepreukázala, že použila čerpanie úveru 20.000 eur pre potreby detí. 6. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zotrvával na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdených skutočnostiach. Zopakoval, že matka nezdokladovala náklady maloletej, ktoré by odôvodňovali ňou navrhovanú sumu zvýšenia výživného. Tvrdenie matky, že sa nemôže zadlžiť, aby pokrývala potreby maloletej, potvrdzuje, že deklarovaný spotrebný úver vo výške 20.000 eur nebol použitý pre potreby maloletej a teda ani splátky tohto úveru nemôžu byť zohľadnené ako náklad súvisiaci s maloletou. Nesúhlasil s tvrdením matky o zatajovaní príjmov, keď ním poskytnuté informácie boli podložené písomnými dokladmi. Tvrdenie, že za prenájom 3 izbového bytu na W. X v W., môže mať potenciálny výnos 600 eur mesačne považoval za účelové, keď je na zváženie, aký je možný výnos z uvedeného bytu po odpočte nákladov spojených s jeho prevádzkou a odvodov pre štát. K matkou tvrdenému jeho nezáujmu o dcéry uviedol, že jeho nezáujem nie je jednostranný, lebo podľa vyjadrení dcér, ani ony nemajú záujem o neho. 7. V priebehu odvolacieho konania obaja rodičia zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch a tvrdeniach. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 13Pc/14/2017, výpisom z obchodného registra spol. X. W., s.r.o., Daňovým priznaním dani z príjmov právnickej osoby spol. X. W., s.r.o. za rok 2017 a 2018, potvrdením o príjme otca za obdobie 8/2018 do 12/2019, výpisom z účtu rodičov preukazujúci otcom zaplatené výživné na maloletú za obdobie od 10/2018 do 12/2019, potvrdením o príjme matky za obdobie 10/2018 do 12/2019, nákladmi na odôvodnené potreby maloletej v školskom roku 2018/2019, 2019/2020. 8. Kolízny opatrovník po doplnení dokazovania pred odvolacím súdom navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť do výšky 230 eur. 9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), v dôsledku potreby zopakovania a doplnenia dokazovania ( § 384 ods.1, 2 CSP, a podľa § 385 ods.1 CSP), dospejúc k záveru, že odvolanie matky je dôvodné čiastočne, odvolanie otca vyhodnotil ako nedôvodné. 10. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom daného spisového materiálu a po doplnení dokazovania, s poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozhodujúce skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, vyhodnotenia osobnej starostlivosti o maloletú zo strany rodičov a tiež v otázke majetkového prospechu maloletej nadobudnutím 1 nehnuteľnosti darovaním od otca a celkového posúdenia existencie podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), porovnaním so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/20/2012-40 zo dňa 14.05.2012. Súd prvej inštancie síce vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, avšak v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie, na základe čoho potom nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne ani k správnym právnym záverom, z ktorými sa odvolací súd stotožniť nemohol. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a doplnených v odvolacom konaní, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom, v čase podania návrhu matky dňa 22.02.2018, došlo tak na strane maloletej, ako aj rodičov k zmene pomerov v rozsahu, ktoré bolo potrebné premietnuť do výšky výživného na maloletú vo väčšom rozsahu, ktorý odvolací súd ustálil na sumu 270 eur mesačne. 12. Keďže pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné prihliadnuť na zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. ako na strane rodičov, tak aj na strane oprávneného maloletého dieťaťa, odvolací súd po doplnení dokazovania súhlasí so súdom prvej inštancie, že v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného ( od kedy aj súd prvej inštancie výživné čiastočne zvýšil ), bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletej Y. ( žiačky 4 ročníka 8 ročného gymnázia v šk. roku 2017/2018 ) uplynutím obdobia 6 rokov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom a rovnako aj zmena pomerov na strane rodičov. Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvej inštancie v otázke preukazovania potrieb maloletej, keď nevykonal potrebné dokazovanie, matku v konaní o tomto nevypočul a uspokojil sa iba s jej údajmi o nákladoch na mimoškolskú činnosť či zdravotný stav maloletej, keď je zrejmé, že jeho povinnosťou bolo zisťovať aj náklady na bežné a základné potreby maloletej, ktoré napokon odvodil iba od údajov Štatistického úradu. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v prospech otca vyhodnotil nadobudnutie majetkového prospechu maloletej k nehnuteľnosti (v pomere 1 darovaním od otca), zaťaženej v čase darovania hypotekárnym úverom, ktorého mesačné splátky uhrádza matka sama vo výške 280 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu preto za daných okolností bolo potrebné pomernú časť úverovej splátky zohľadniť v odôvodnených mesačných nákladoch na maloletú. Odvolací súd sa tiež nemohol stotožniť s úvahou súdu prvej inštancie, že pokiaľ matka na potreby maloletej prispeje rovnakou čiastkou ako otec, jej potreby budú pokryté v dostatočnej miere, keď v danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť mieru osobnej starostlivosti zo strany každého z rodičov - matky, o to viac, že otec sa nielenže nepodieľa na starostlivosti a výchove maloletej, okrem súdom určeného výživného v roku 2012 iným spôsobom neplní svoju vyživovaciu povinnosť a neprispieva na mimoriadne výdavky maloletej, ale sa o maloletú vôbec nezaujíma a dokonca sa s ňou odmieta stretávať. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní možností a schopností otca nevychádzal zo zistenia potrebných skutočností týkajúcich sa jeho celkových majetkových a rodinných pomerov, jeho životnej úrovne a najmä preukazovaním príjmov z jeho podnikateľskej činnosti vykonávanej prostredníctvom spol. X. W. s.r.o., v tomto smere dokazovanie nevykonal vôbec. Rovnako z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či vykonal dokazovanie a v akom rozsahu spisom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 13Pc/14/2017, ktorý si nechal pripojiť a v ktorom súd prvej inštancie v rovnakom období a v obdobnom rozsahu vykonával dokazovanie vo veci zvýšenia výživného na plnoletú sestru maloletej, A. T., nar. XX.XX.XXXX. 13. Odvolací súd ustálil výšku priemerných mesačných výdavkov na odôvodnené potreby maloletej v sume dosahujúcej 500 eur, keď objektívne zvýšené náklady súvisiace s jej dospievaním a týkajúce sa jej základných životných potrieb predstavujú priemerné mesačné náklady na bývanie 70 eur, stravu 100 eur, náklady súvisiace s návštevou školy 20 eur, oblečením a obuvou 100 eur, prevádzkou mobilného telefónu 20 eur, dopravou 10 eur, drogériou a ošetrovaním pleti 50 eur, zdravotným stavom 15 eur, ako aj vreckové a výdavky na trávenie voľného času a pestovaním záľub 50 eur. Z dôvodu, že otec na maloletú previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, bytu na W. ul. XX/B v W., v ktorom matka s dcérami žije, v pomere 1, zaťaženej hypotekárnym úverom, je potrebné pomernú časť splátky úveru splácaného matkou vo výške 280 eur, zohľadniť v odôvodnených nákladoch na maloletú. Okrem uvedených odôvodnených nákladov na potreby maloletej, je potrebné zohľadniť aj matkou preukázané mimoriadne výdavky napr. na lyžiarsky kurz, zahraničnú exkurziu, diplom z francúzskeho jazyka, učebnice a literatúru, či výlety a trávenie voľného času a prázdnin zabezpečované výlučne zo strany matky. Odvolací súd pri posúdení výšky výživného zohľadňoval aj skutočnosť, že otec sa žiadnym iným spôsobom dlhodobo nepodieľa na výchove a výžive maloletej, o túto sa osobne nestará, neprejavuje o ňu žiaden záujem, nedáva jej žiadne dary, ani neuhrádza vzniknuté neočakávané výdavky súvisiace s jej výživou a výchovou. Preto v danom prípade osobnú a výlučnú starostlivosť matky o maloletú bolo potrebné zohľadniť pri určení výšky výživného, keď nezáujem otca o maloletú, ktorý na matku preniesol celkovú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o maloletú ale aj uspokojovanie finančných nárokov na maloletú. Pokiaľ ide o vyhodnotenie zmeny pomerov na strane rodičov, túto správne súd prvej inštancie zistil iba na strane matky, u ktorej zistil mierny nárast príjmu, a tiež aj finančného zaťaženia splátkami hypotekárneho úveru. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca v tomto smere odvolací súd dospel k potrebe doplnenia dokazovania daňovými priznaniami obchodnej spoločnosti otca X. bau s.r.o., za roky 2017,2018, a obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II 13Pc/14/2017, vo veci zvýšenia výživného na plnoletú sestru maloletej z ktorého vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.11.2018, č.k. 13Pc/14/2017-118, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.09.2019, č.k. 11CoP/234/2019-136, je otec povinný plnoletej A. T., nar. XX.X.XXXX platiť zvýšené výživné z 110 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 29.09.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2019. Odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca, že jeho jediným príjmom je cca 58 eur mesačne, vyplácaný firmou X. W., s.r.o., ktoré považoval za odporujúce jeho tvrdeniam o jeho majetkových pomeroch a nezodpovedajúce ani pomeru jeho príjmov a výdavkov, rovnako nezohľadnil ani jeho tvrdenia o tom, že jeho výdavky mu hradí priateľka, čomu tiež odporuje jeho tvrdenie, že aj ona má mesačný príjem v podobnej výške ako on. Odvolací súd zohľadnil majetkové pomery otca, ktorý je výlučným vlastníkom bytu na W. ul. X v W., ktorý nadobudol darovacou zmluvou dňa 03.10.2013 od svojich rodičov, vlastní garáž nachádzajúcu sa katastrálnom území Podunajské Biskupice ba W. ul. XX/ a, XX/B, nadobudnutú na základe dohody o vyporiadaní BSM manželov v roku 2013, skutočnosť, že býva so svojou partnerkou a zároveň spoločníčkou v obchodnej spoločnosti v plne vybavenom rodinnom dome pri Bratislave, že je spoločníkom spoločnosti X. W. s.r.o., ktorá podľa výpisu z Obchodného registra má v predmete činnosti stavebnú činnosť, maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a služieb, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a vedenie účtovníctva. Odvolací súd zohľadnil možnosti a schopnosti otca, absolventa Ekonomickej univerzity so špecializáciou finančná sústava a peňažníctvo, ktorý v produktívnom veku pracuje ako podnikateľ, ako jediný konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti s predmetom podnikania účtovníctvo a ekonomické poradenstvo, ktorá podľa daňového priznania za rok 2018 vykazuje kladný hospodársky výsledok, nárast majetku a záväzkov. Je zrejmé, že z výsledkov hospodárenia tejto firmy otec financuje aj uspokojovanie svojich potrieb, čo v časti ani nepoprel, keď uviedol, že automobil (BMW X4 r.v. 2017) ktorý užíva je financovaný obchodnou spoločnosťou. 14. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine je zmena pomerov. Zmena pomerov je pritom hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci rozhodnúť. Pri rozhodovaní v takom prípade je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného, avšak aj zistené okolnosti môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia o výživnom. Poukazujúc na dôvody odvolania matky a výsledky vykonaného dokazovania, odvolací súd udáva, že v danom prípade možno ustáliť podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného podľa zákonných kritérií na strane maloletej ako aj obidvoch rodičov, ktorú odvolací súd pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených zákonných kritérií a ich vyhodnotení na základe zisteného skutočného stavu veci ustálil vo výške 270 eur mesačne od podania návrh t. j. od 22.02.2018. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd považoval za nedôvodné a účelové. V danom prípade odvolací súd vychádzal z potencionality príjmu otca, a vzhľadom na vykonané dokazovanie na jeho tvrdenia a obranu neprihliadal. Zročné výživné za obdobie od 22.02.2018 do 29.02.2020 vo výške 4.365 eur, ktoré zodpovedá výpočtu ( 24 mesiacov x 180 eur, zohľadňujúc v posudzovanom období platby výživného po 90 eur mesačne + pomerná časť za mesiac február 2018, 45 eur ), ktoré odvolací súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 CSP. 15. Na základe takto zisteného skutočného stavu veci, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).