Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/31/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218202987 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218202987.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: I., G., V.B.: XXX XX XXX, C. XXX/X, F., H., Č. M., zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, Majerníkova 3A, Bratislava, proti žalovanej: Z. K., W. XXXXX/X, H., B. F. XXX J. G. C., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.11.2018, č.k. 26Csp/37/2018-29, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2017 domáhal od žalovanej splatenia úveru 100 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk požiadala o poskytnutie úveru vo výške 100 eur a na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX jej dňa 21.1.2015 poskytol úver 100,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v celkovej výške 114 eur do 14 dní od poskytnutia úveru; náklady úveru boli stanovené na 14 eur. Dlh sa stal splatným 8.4.2015 a žalovaná ho nesplatila. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu záväzku SMS správami a e-mailami, na ktoré nereagovala a telefonicky sa mu s ňou nepodarilo skontaktovať. Žalobca zaslal žalovanej 4 upomienky v súlade s dohodnutými Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, čím jej vznikla v zmysle čl. 18 vznikla povinnosť uhradiť mu 12 eur za zaslané upomienky. Žalovanej bola 20.9.2017 zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu, žalovaná však do podania žaloby žiadnu splátku úveru neuhradila. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 1.4.2014 sporové strany uzatvorili spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver 100 eur, splatný do 14 dní odo dňa jeho poskytnutia. Žalovaná sa zaviazala vrátiť mu 114 eur, z čoho bola odplata za poskytnutie úveru 13 eur (správne 14 eur). Zmluva mala podobu elektronického dokumentu a súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalobca sa zaviazal prostriedky z úveru poskytnúť žalovanej do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. 4. Žalobca k žalobe na preukázanie jej dôvodnosti pripojil úverovú zmluvu a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na preukázanie toho, že žalovanej aj reálne poskytol peňažné prostriedky a zaslal upomienky (podľa žalobcu 4) na úhradu dlžnej sumy a splatenie úveru, na základe ktorých si uplatnil zmluvnú pokutu 12 eur v prvoinštačnom konaní nenavrhol žiadne dokazovanie. Súdu prvej inštancie nebola predložená ani písomná výzva na úhradu dlhu z 19.9.2016. Zo žalobcom predložených listín súd prvej inštancie nemal preukázané odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej a ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná nesplnila dohodnutý záväzok. Žalobu vyhodnotil ako nekonkrétnu a bez podpory dôkazmi potrebnými pre úspech v spore. V odôvodnení rozsudku poukázal na význam povinnosti tvrdenia sporových strán a dôkazného bremena. Dôkazné bremeno zaťažuje tú sporovú stranu, ktorá z existencie uvádzaných skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. V predmetnom spore podľa súdu prvej inštancie dôkazné bremeno jednoznačne zaťažovalo žalobcu. Po posúdení zisteného podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka a ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že so žalovanou uzavrel 21.1.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej krátkodobý úver 100 eur na číslo bankového účtu žalovanej G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Úver sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť náklady spojeného s úverom 28 eur. Namietal záver súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, pretože uvedené skutočnosti vyplývajú z listín predložených súdu v prílohe návrhu na začatie konania. Žalobca mal za to, že uplatňovaný nárok bol dostatočne preukázaný a listinami priloženými k žalobe. 8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.12.2019 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP). 10. V civilnom sporovom konaní uplatňovaná zásada koncentrácie je zákonným príkazom adresovaným súdu, podľa ktorého ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, v odvolacom konaní nemožno prihliadať. V odvolacom konaní je prípustné doplnenie dokazovania len v taxatívne vymedzených prípadoch v § 366 CSP. Podľa ustanovenia § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 11. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§379 CSP), a preto posudzoval správnosť výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom uvádzaným dôvodom. Žalobca v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca uviedol, že poskytnutie krátkodobého úveru 100 eur žalovanej vyplýva z listín ktoré predložil už súdu prvej inštancie v prílohe návrhu na začatie konania. Pri preskúmavaní rozhodnutia k tomuto tvrdeniu žalobcu odvolací súd zistil, že záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal poskytnutie úveru je správny. K návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa predmetné súdne konanie začalo, žalobca priložil plnomocenstvo udelené N.. Y. R., výpis z obchodného registra týkajúci sa žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z predložených dôkazov súd prvej inštancie nemal preukázané reálne plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto správne vyhodnotil nárok žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodný. Žalobca predložil výpis z účtu, z ktorého vyplýva splnenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, až k odvolaniu. Nakoľko ide o novotu v odvolacom konaní, povinnosťou odvolacieho súdu bolo skúmať, či spĺňa podmienky, aby bola pripustená stanovené § 366 CSP. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom procese totiž vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, a teda právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Posúdením predloženého dôkazu odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení § 366 CSP, a preto naň nemôže v odvolacom konaní prihliadnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že na listinu predloženú žalobcom v odvolacom konaní, ktorou preukazoval, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o úvere odvolací súd nemohol prihliadať, stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané plnenia žalobcu zo zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 378 ods. 1 CSP potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).