Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/30/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205100 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218205100.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcov: 1. I. X.W., K. XB, V., 2. Y. X., K. XB, V., proti žalovanému: P. Ž., X. D.O. XX, Ž., zastúpenému +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, IČO: 47 255 480, Grösslingová 56, Bratislava, za účasti intervenienta: U. Ž., Č. XXX, Č., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.06.2018, č.k. 19C/37/2018-46, v spojení s opravným uznesením zo dňa 23.07.2018, č.k. 19C/37/2018-58, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému zakázal dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (súd prvej inštancie nesprávne uviedol „predbežného“ opatrenia - pozn. odvolacieho súdu) akýmkoľvek spôsobom nakladať s právami k - nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, kat. územie P.É. V., a to: byt, nachádzajúci sa v Bytovom dome K.Á. XB, so súpisným č. XXXXX, na ulici K., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX/X, 8. poschodie, č. bytu XXX, s podielom na spoločných častiach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, so spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela registra „C“, č. XXXX/X, o výmere 692 m2, o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „byt“); nebytový priestor, nachádzajúci sa v Bytovom dome K. XB, so súpisným č. XXXXX, na ulici K., postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX/X, suterén, č. X - O., s podielom na spoločných častiach domu o veľkosti XXX/XXXXXX, so spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/X, o výmere 692 m2, o veľkosti XXX/XXXXXX (ďalej len „nebytový priestor“); - nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie P. V., a to pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/ XX, o výmere 12 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedený ako parkovacie miesto č. XX (ďalej len „pozemok“) (byt, nebytový priestor a pozemok spolu ďalej ako „nehnuteľnosti“), najmä mu zakázal tieto nehnuteľnosti scudziť, previesť práva k nim na tretie osoby, alebo zaťažiť ich právom tretích osôb, vypratať predmetné nehnuteľnosti a obmedziť právo bývania žalobcov v daných nehnuteľnostiach až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť dňom doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia strpieť právo bývania voči žalobcovi v 1. a v 2. rade v špecifikovaných nehnuteľnostiach (výrok II.), ktorý výrok konajúci súd opravil uznesením zo dňa 23.07.2018, č.k. 19C/37/2018-58, tak, že povinnosť strpieť právo bývania žalobcov v 1. a v 2. rade uložil žalovanému. 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobcovia žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 12.06.2018 žiadali určiť, že sú vlastníkmi nehnuteľností. Spolu so žalobou podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom uvedeným v odseku 1. tohto uznesenia a zároveň mu uložil povinnosť strpieť právo bývania žalobcov v označených nehnuteľnostiach. Žalobcovia uviedli, že v čase, keď boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností ich oslovila U. Ž., vystupujúca ako intervenientka na strane žalovaného, s prosbou o poskytnutie pôžičky 25.000 eur. Súčasne im predstavila žalovaného, ktorý mal požičať peňažné prostriedky žalobcom, od ktorých následne žiadala pôžičku samotná intervenientka, všetko s cieľom, aby ona sama mohla vrátiť pôžičku žalovanému do 30.04.2017. Žalovaný však požadoval, aby žalobcovia zabezpečili pôžičku peňazí svojim bytom a za týmto účelom pripravil všetky písomné doklady, ktoré mali túto dohodu sprevádzať. Dôvodom, pre ktorý žalobcovia vstúpili do právneho vzťahu so žalovaným, bola teda nezištná pomoc intervenientke. 3. Súd prvej inštancie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.04.2017 uzavretej medzi žalobcom v 1. rade ako veriteľom a intervenientkou ako dlžníčkou zistil, že žalobca v 1. rade jej požičal v hotovosti sumu 25.000 eur, ktorú sa intervenientka zaviazala vrátiť spolu s dohodnutou odmenou v sume 250 eur, t.j. celkovo 25.250 eur, so splatnosťou najneskôr do 26.06.2017. Žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 25.04.2017 nadobudol do svojho vlastníctva nehnuteľnosti, pričom z obsahu ustanovení zmluvy nevyplývalo, že by mala slúžiť ako zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k poskytnutej pôžičke žalobcovi v 1. rade (zrejme má byť správne intervenientke - pozn. odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie v súvislosti s predmetnou kúpnou zmluvou poukázal na to, že hodnota nehnuteľností bola na realitnom trhu podstatne vyššia, z čoho vyvodil obavu, že by žalobcovia do rozhodnutia vo veci samej mohli byť z bytu vysťahovaní, resp. žalovaný ako vlastník nehnuteľností by s nimi mohol naložiť podľa svojho uváženia. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, aplikujúc ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) dospel konajúci súd k záveru, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobcovia osvedčili dôvodnosť ich nároku. V danom štádiu konania bol dôvod na zásah súdu, nakoľko žalobcovia preukázali a v konaní to ani nebolo sporné, že žalobca (správne má byť žalovaný - pozn. odvolacieho súdu) ako vlastník nakladá so svojimi právami. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v znení opravného uznesenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uviedol, že za účelom zabezpečenia pohľadávky voči intervenientke nikdy neuzavrel so žalobcami žiadnu záložnú zmluvu na byt, keď jedinými existujúcimi záväzkovými vzťahmi boli dve kúpne zmluvy, a to kúpna zmluva zo dňa 25.04.2017 a kúpna zmluva zo dňa 09.06.2017. Podľa v poradí prvej kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017 žalobcovia ako predávajúci na neho ako na kupujúceho vedome, slobodne a vážne, so všetkými náležitosťami a právnymi účinkami, previedli vlastnícke právo k bytu a podielom k pozemku, zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie P. V., pričom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.06.2017 na neho za rovnakej situácie previedli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XX/XXX k parcele č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, vedenej Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre kat. územie P. V.. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia previedli vlastnícke právo k bytu vrátane ťarchy, a to existujúceho záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., ako záložného veriteľa, ktorá skutočnosť vyplývala z článku IX., bod 3 kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017. Žalobcovia ho v tejto súvislosti splnomocnili dňa 25.04.2017 na zabezpečenie úkonov spojených s predčasným splatením úveru vzťahujúceho sa k bytu záložnému veriteľovi, ktorý ku dňu 17.04.2018 predstavoval sumu 23.518,41 eura; túto peňažnú čiastku vložil žalovaný na účet záložného veriteľa. V tomto smere preto žalovaný považoval tvrdenia žalobcov, že byt predali za neprimerane nízku cenu, nezodpovedajúcu reálnej trhovej cene, za nepravdivé. S poukazom na článok II, bod 2 písm. a) kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017 označil žalovaný za nepravdivé tvrdenie žalobcov, že im nevyplatil časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur, ktorej prevzatie žalobcovia potvrdili svojimi riadne úradne osvedčenými podpismi. Žalovaný tak uhradil žalobcom za prevádzané nehnuteľnosti celkovo sumu 53.518,41 eura; táto čiastka zodpovedala hodnote bytov v danej lokalite v danom čase. Pokiaľ žalobcovia v tejto súvislosti namietali, že finančné prostriedky zodpovedajúce druhej časti kúpnej ceny následne poskytli intervenientke, v prospech jeho účtu, žalovaný uviedol, že od p. U. Ž. neobdržal žiadne peňažné prostriedky a rovnako ako žalobca v 1. rade, aj on bol zrejme uvedený do omylu v otázke ich vrátenia, čo je predmetom trestného oznámenia, ktoré podal dňa 22.06.2018. V súvislosti so zmluvou o pôžičke zo dňa 26.04.2017, ktorú uzavrel žalobca v 1. rade s intervenientkou poukázal na to, že z článku II. zmluvy nepochybne vyplýva, že žalobca v 1. rade mal poskytnúť dlžníčke sumu 25.000 eur v hotovosti ešte pred podpisom samotnej zmluvy (t.j. pred dňom 26.04.2017); jej poskytnutie však žalobca v 1. rade preukazoval výbermi z účtu v dňoch 08.06.2017 (v sume 3.000 eur a 4.000 eur) a bankovým prevodom sumy 18.000 eur v ten istý deň, t.j. až po uzavretí zmluvy o pôžičke. 5. Žalovaný sa ohradil proti nepravdivým tvrdeniam žalobcov, podľa ktorých ich mal podvodným konaním uviesť do omylu a pripraviť o vlastníctvo k bytu. Mal za to, že zo správania sa žalobcov tak pri podpisovaní kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017, ako aj následne po nej, je zrejmé, že žalobcovia si v plnom rozsahu uvedomovali, že byt predávajú, a nie ním niečo zabezpečujú. Mali pritom dostatok času, aby prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zastavili, nakoľko správny orgán prerušil katastrálne konanie týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k bytu z dôvodu nedostatkov návrhu na vklad a boli to práve žalobcovia, ktorí vedome a aktívne tieto vady odstránili. Žalovaný z toho vyvodil, že si museli byť vedomí, že predmetom právneho úkonu zo dňa 25.04.2017 bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a nie zriadenie záložného práva k nim. V tomto smere žalovaný podotkol, že žalobcovia mali predchádzajúce skúsenosti s uzavretím záložnej zmluvy, nakoľko dňa 30.06.2016 uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k bytu so Slovenskou sporiteľňou, a.s., a teda poznali rozdiel medzi zmluvou kúpnou a záložnou. Zároveň, po oznámení o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dobrovoľne, slobode a vážne s ním uzavreli v poradí druhú kúpnu zmluvu zo dňa 09.06.2017, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k inému pozemku. 6. So zreteľom na uvedené skutočnosti žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia ani na úrovni pravdepodobnosti nepreukázali a nezdôvodnili existenciu nároku, ochranu ktorého žiadali. Zároveň, konajúci súd nevysvetlil v čom malo spočívať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko on sám žalobcov nevyzýval na vypratanie a vysťahovanie sa z bytu, hoci tento žalobcovia nepretržite a bez akýchkoľvek problémov užívali a užívajú od mája 2017 až doposiaľ, bez toho, aby mu hradili výdavky s tým spojené. Žalovaný preto žalobcov písomne listom zo dňa 11.07.2018 vyzval na uzavretie nájomnej zmluvy, na ktorý návrh žalobcovia nereagovali. Žalovaný mal rovnako za to, že súd prvej inštancie bez primeraných dôvodov obmedzil jeho základné vlastnícke oprávnenia a v jeho rozhodnutí absentuje zdôvodnenie primeranosti a zákonnosti takého obmedzenia. 7. Žalovaný k odvolaniu pripojil : a/ návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 26.04.2017, opatrený pečiatkou s č. X.-XXXXX/XX, b/ rozhodnutie Okresného súdu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 29.05.2017, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy pod č. X. - XXXXX/XX z dôvodu potreby predloženia vyhlásenia správcu podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a zo dňa 05.06.2017, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, c/ kúpnu zmluvu zo dňa 09.06.2017 uzavretú medzi žalobcami a žalovaným, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva na žalovaného k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 729 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu XX/XXX k celku, zapísaného na LV č. XXXX, pre kat. územie P. V., d/ návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 09.06.2017 vzťahujúci sa ku kúpnej zmluve zo dňa 09.06.2017, e/ plnomocenstvo zo dňa 25.04.2017, ktorým žalobcovia ako splnomocnitelia poverili žalovaného ako splnomocnenca ich zastupovaním vo všetkých právnych úkonoch vo vzťahu so Slovenskou sporiteľnou, a.s. a s akoukoľvek poisťovňou pôsobiacou v Slovenskej republike, najmä vo všetkých existujúcich právnych vzťahoch, pri založení nových právnych vzťahov a zriadení bankových produktov bez obmedzenia, pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru, ako dlžníka pri uzatvorení úverovej zmluvy, zmluvy o pristúpení k záväzku alebo zmluvy o postúpení alebo o prevzatí dlhu, vo všetkých právnych úkonov v súvislosti s existujúcim úvermi, vrátane zmien na úvere, podpisu dodatkov k úverovým zmluvám a predčasného splatenia úveru, f/ osvedčenie o predčasnom splatení pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.04.2018, g/ výpis z účtu v Tatra banka, a.s. o úhrade sumy 23.518,41 eura, s poznámkou predčasné splatenie úveru XXXXXXXXXX, h/ čestné prehlásenie X. M. týkajúce sa trhovej hodnoty nehnuteľností v sume cca 60.000 eur, ch/ oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona zo dňa 18.06.2018, i/ záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam zo dňa 30.06.2016 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami ako záložcami, spolu s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 05.09.2016, č. X. XXXXX/XXXX, o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa, j/ návrh na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 11.07.2018 a k/ zmluvu o pristúpení k zmluve o výkone správy zo dňa 13.11.2017. 8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že je síce pravdou, že po formálnej stránke neuzavreli so žalovaným dňa 25.04.2017 záložnú zmluvu, ale zmluvu kúpnu, avšak pri jej podpisovaní si neboli vedomí, že svoj byt predávajú. Tak žalovaný, ako aj intervenientka, ich ubezpečovali, že ide len o dočasné zabezpečenie pôžičky pre intervenientku. Žalovaný zároveň pripravil všetky písomné dokumenty a predložil im ich tesne pred ich podpisom; ako osoby v dôchodkovom veku sa v týchto dokladoch riadne nevyznali. Naviac, manžel intervenientky ich súril a predložil im na podpis len poslednú stranu zmluvy s tvrdením, že ide o zmluvu záložnú; kúpnu zmluvu zo dňa 25.04.2017 si preto nestihli poriadne prečítať. Pokiaľ išlo o splnomocnenie na vyplatenie úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s., to im bolo podstrčené medzi podpisovaním zmlúv o založení bytu so slovami, že ním splnomocňujú žalovaného na vybavenie uvedenej veci. O úhrade úveru žalovaným dňa 17.04.2018 sa žalobcovia pritom dozvedeli až o dva dni neskôr v Slovenskej sporiteľni, a.s. 9. Žalobcovia zotrvali na tom, že za predaj bytu od žalovaného obdržali len čiastku 25.000 eur, pričom neskôr za nich žalovaný uhradil záväzok z úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume 23.518,41 eura, spolu teda obdržali sumu 48.518,41 eura, keď časť kúpnej ceny v sume 5.000 eur im žalovaný nikdy neposkytol. So žalovaným sa chceli dohodnúť na spätnom predaji, resp. kúpe nehnuteľností oproti vyplateniu sumy 30.000 eur, avšak žalovaný s tým nesúhlasil. Potvrdili, že žalovaný ich písomne vyzval na uzavretie nájomnej zmluvy listom zo dňa 11.07.2018, t.j. po nariadení neodkladného opatrenia uznesením konajúceho súdu zo dňa 27.06.2018, z dôvodu ktorého považovali jeho konanie za účelové. V nehnuteľnostiach bývajú a užívajú ich ako vlastné na základe predchádzajúcej ústnej dohody so žalovaným, ktorý im však ústne oznámil, aby byt vypratali. Ako ľudia v dôchodkovom veku však nemajú finančné prostriedky na zabezpečenie nového bývania. Naviac, v situácii, keď boli uvedení do omylu podvodným konaním žalovaného a intervenientky, ktorí ich takýmto spôsobom chceli obrať o bývanie a majetok. 10. Žalobcovia k písomnému vyjadreniu pripojili zápisnicu z výsluchu U. Ž. vo veci trestného oznámenia pre podozrenie zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona zo dňa 23.05.2018. 11. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 19. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené aj tým, že ním sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p. Splnenie tejto podmienky musí súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať z úradnej povinnosti. Musí teda primárne identifikovať účel, ktorý žalobca svojím návrhom sleduje a vyhodnotiť ho vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. 20. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, k záveru, že návrh žalobcov v 1. a v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobcovia neosvedčili také skutočnosti, ktoré by v danej veci viedli k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Tú žalobcovia odôvodňovali tým, že v domnení, že ide o zmluvu na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke s intervenientkou, uzavreli so žalovaným dňa 25.04.2017 v skutočnosti kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného a ten sa ako vlastník nehnuteľností ústne domáhal vypratania a vysťahovania žalobcov z nehnuteľností. Za tejto situácie žalobcovia ako osoby v dôchodkovom veku nemajú finančné prostriedky na zabezpečenie nového bývania, čím je ohrozené ich právo na bývanie. 21. V prvom rade odvolací súd udáva, že treba prisvedčiť žalovanému, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je dostatočne zrejmé, z akého konkrétneho správania žalovaného vyvodil obavu a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcov. Púhe konštatovanie konajúceho súdu, že z kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017 nevyplýva, že by mala byť zabezpečovacím opatrením k pôžičke poskytnutej žalobcom v 1. rade (zrejme mal na mysli intervenientke - pozn. odvolacieho súdu), ani následné zdôraznenie nízkej hodnoty nehnuteľností (ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017) na realitnom trhu, bez ďalšieho nepostačuje na záver o hrozbe vysťahovania žalobcov z nehnuteľností. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, však mal odvolací súd za to, že žalobcovia v žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neuviedli, že by žalovaný vykonal, resp. zamýšľal vykonať akékoľvek faktické alebo právne úkony s nehnuteľnosťami, majúce za následok ich scudzenie, zaťaženie, príp. obmedzenie práva bývania žalobcov, a tak nezdôvodnili potrebu úpravy pomerov strán sporu v intenciách petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň, pokiaľ žiadali uložiť žalovanému povinnosť strpieť právo ich bývania v nehnuteľnostiach, nepredložili žiaden dôkaz osvedčujúci, žeby žalovaný vykonal akýkoľvek úkon zakladajúci ich obavu z vypratania z nehnuteľností, ktoré, a to treba zdôrazniť, nepretržite užívajú, t. č. bez právneho dôvodu. V tomto smere nepostačuje len tvrdenie žalobcov o ústnej výzve žalovaného, aby uvoľnili nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný existenciu akýchkoľvek ústnych výziev s týmto obsahom výslovne poprel. Naviac, žalobcovia ani bližšie neozrejmili skutkové okolnosti, za ktorých malo dôjsť k tvrdeným výzvam žalovaného, t.j. kedy, kde a za akých podmienok mal žalobcov vyzvať na vypratanie nehnuteľností, kto bol pri tom prítomný a podobne. Iba samotné konštatovanie žalobcov o bližšie neurčitých výzvach žalovaného na vysťahovanie sa z nehnuteľností, bez ich adekvátneho preukázania, nepostačuje na záver o existencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcov, a tým na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému ako vlastníkovi bytu disponovať s predmetom vlastníctva a zároveň mu uložil povinnosť strpieť právo bývania žalobcov v 1. a 2. rade; toto právo je pritom viazané zásadne k bytu, a nie aj k nebytovému priestoru alebo pozemku, ako mylne uviedol súd prvej inštancie. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň udáva, že súd prvej inštancie ani nezdôvodnil posúdenie otázky nevyhnutej miery uloženého obmedzenia žalovaného. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí pritom súd vždy starostlivo zvážiť rozsah navrhovaných obmedzení a uložiť ich len v takom rozsahu a takým spôsobom, aby neprimerane nenarušili ekonomické a hospodárske funkcie tej strany sporu, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. 22. Za opodstatnenú vyhodnotil odvolací súd i tú námietku žalovaného, že žalobcovia v dostatočnej miere neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. 23. Z opisu skutkových tvrdení uvedených žalobcami, ako aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise je zrejmé, že žalobcovia v 1. a v 2. rade uzavreli so žalovaným dňa 25.04.2017 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam na žalovaného, za kúpnu cenu 30.000 eur. Jej prvú časť v sume 5.000 eur uhradil žalovaný pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú okolnosť jej účastníci potvrdili svojimi podpismi. Zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 25.000 eur zaplatil žalovaný bankovým prevodom na účet žalobcov. Nad rámec uvedeného, bez zmienky v kúpnej zmluve, a teda bez zmluvného základu, žalovaný predčasne splatil úver žalobcov č. 5115219152, ktorý im Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla dňa 30.06.2016, pričom jeho poskytnutie podmienila zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jej prospech. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného bol povolený dňa 05.06.2017, od ktorého času je žalovaný zapísaný na liste vlastníctva č. 6038 a č. 6721, kat. územie Podunajské Biskupice ako vlastník nehnuteľností. Už len na základe týchto skutočností, sa žalobcom v tomto štádiu konania nepodarilo osvedčiť, že by boli uvedení do omylu v tom, že namiesto kúpnej zmluvy uzavreli so žalovaným inú písomnú zmluvu týkajúcu sa nehnuteľností, ktorá by mala väzbu k zmluve o pôžičke medzi žalovaným a intervenientkou. Odvolací súd v tomto smere poukazuje i na to, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím zo dňa 29.05.2017, č. X. - XXXXX/XX, prerušil podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý podali strany sporu dňa 26.04.2017 práve na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017 a vyzval ich na predloženie vyhlásenia správcu bytového domu o nedoplatkoch na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru; predmetné rozhodnutie doručoval tak žalobcom, ako aj žalovanému. Následne, po doložení žiadaného vyhlásenia, žalobcovia obdržali rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, zo dňa 05.06.2017, z ktorého jasne vyplýva, že správny orgán povolil vklad vlastníckeho, a nie iného, práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného, pod č. X. - XXXXX/XXXX. Vychádzajúc i z týchto skutočností, možno potom konštatovať, že v tejto fáze konania žalobcovia aspoň v miere potrebnej neosvedčili základ svojho nároku voči žalovanému, ktorú okolnosť vyslovil odvolací súd bez toho, aby akokoľvek prezumoval vyriešenie sporu medzi žalobcami a žalovaným. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia nezisťoval všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia o veci, keď sa zameral len na to, či žalobcovia osvedčili v potrebnej miere aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená zisťovanie najvýznamnejších, a teda nie všetkých rozhodujúcich skutočností, ako je to pri dokazovaní vo veci samej, a preto v tomto smere postačovalo, aby sa osvedčená skutočnosť (ne)javila, vzhľadom na všetky okolnosti, ako nanajvýš pravdepodobná. Skutkové okolnosti, ktorými žalobcovia opísali dôvodnosť ich nároku voči žalovanému, sa odvolaciemu súdu v kontexte zistených rozhodujúcich skutočností javili ako menej pravdepodobné, a tým za neosvedčené. Na tento záver nemajú vplyv tvrdenia žalobcov uvedené v ich písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a poukaz na obsah výpovede U. Ž. v konaní vedenom na OR PZ v Žiline, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: D.-XXX/X-X.- V.-XXXX, zo dňa 23.05.2018, ktorý listinný doklad žalobcovia predložili až v odvolacom konaní, a preto na neho nemohol odvolací súd v zmysle § 366 C.s.p. prihliadať. 24. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené žalovaným v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 25. Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).