Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/69/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201558 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219201558.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. P., A. T. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov -matky: P.. A. P., A., T. XX.XX.XXXX, W.: D. A. XXX/X, W., zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom: Dunajská 6, Bratislava, a otca: P. P., A. T. XX.XX.XXXX, W.: L. XX, W., zastúpený JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, so sídlom: Riečna 2, Bratislava, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. apríla 2019, č.k. 49P/50/2019-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. apríla 2019, č.k. 49P/50/2019-24, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 16. apríla 2019, č.k. 49P/50/2019-24, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedenom pod sp. zn. 49P/123/2018 návrhom doručeným súdu dňa 21.03.2019 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým synom tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním každý kalendárny párny týždeň v pondelok od 15.00 hod., kedy si dieťa prevezme v predškolskom zariadení do 19.00 hod., kedy si matka dieťa prevezme v mieste bydliska otca, v stredu od 15.00 hod., kedy si dieťa prevezme v predškolskom zariadení do 19.00 hod., kedy ho odovzdá matke v mieste jej bydliska a v piatok od 15.00 hod., kedy si dieťa prevezme v predškolskom zariadení do nedele 19.00 hod., kedy si matka dieťa prevezme v mieste bydliska otca, každý kalendárny nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod., kedy si dieťa prevezme v predškolskom zariadení do stredy do 15.00 hod., kedy si maloletého prevezme matka v predškolskom zariadení a vo štvrtok od 15.00 hod. kedy si dieťa prevezme v predškolskom zariadení do piatku 15.00 hod., kedy maloletého prevezme matka v predškolskom zariadení, pričom takéto neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej. 3. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že po nariadení neodkladného opatrenia vo výchove maloletého dieťaťa došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov v tom smere, že matka najskôr bola ochotná pred mediátorkou uzavrieť dohodu ohľadom jeho stretávania sa so synom, ktorú krátkodobo aj plnila. Neskôr však došlo k zmene jej postoja v tom smere, že bola ochotná umožniť mu styk so synom najviac v rozsahu doposiaľ nariadeného neodkladného opatrenia. Otec uviedol, že matka sa snaží cielene obmedziť jeho styk so synom, a tým ho fakticky vytlačiť z reálnej možnosti podieľať sa na jeho výchove. O syna sa riadne stará, čo odôvodnil tým, že boli obdobia, kedy sa o syna staral výlučne sám od rána až do príchodu matky a starostlivosť zahŕňala návštevy lekárky, varenie, či uspávanie. Od apríla 2018 maloletého z jaslí vyberal výlučne on a pokračoval v starostlivosti až do večera. Tento stav pretrvával až do augusta 2018, kedy ho matka z bytu vysťahovala. Matka ho cielene vytesňuje z výchovy syna a doterajšia predbežná úprava styku už nie je dostačujúca. Otec poukázal na správu zo sociálneho šetrenia zo dňa 15.11.2018 vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého obe domácnosti sú vhodné pre výchovu a starostlivosť o maloletého a v rámci šetrenia neboli zistené žiadne skutočnosti na jeho strane, ktoré by ho mali obmedzovať, alebo vylučovať v podieľaní sa na výchove maloletého S. v rovnocennom rozsahu s matkou. Jeho vzťah s maloletým je veľmi dobrý, silne emocionálny, maloletý sa v jeho prítomnosti cíti veľmi dobre a i keď je dieťa v útlom veku svojimi prejavmi dostatočne vyjadruje svoju vôľu zdržiavať sa v jeho blízkosti . Poukázal aj na § 43 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, podľa ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a tiež na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti, ktoré sa ho týkajú. Pri rozhodovaní o rozsahu predbežnej úpravy poukázal na to, že došlo k takým zmenám, ktoré možno označiť ako kvalifikovaná zmena pomerov. V dôsledku správania matky sa dostáva do pozície zavrhnutého rodiča, pričom úloha každého rodiča v živote dieťaťa je nezastupiteľná. Deformácie vzťahu rodiča s dieťaťom, ktoré tu hrozia a vznikajú bude v budúcnosti možné len ťažko napraviť. Nedostatočný priestor na styk so synom, ktorý je navyše ďalej redukovaný konaním matky nedáva záruku ďalšieho rozvíjania emočného vzťahu so synom. Preto doterajšia predbežná úprava jeho styku so synom už nie je v záujme maloletého S.. V záujme maloletého S. je, aby bol predbežne upravený styk v širšom rozsahu, ako je uvedené v doterajšom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. 4. Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/123/2018-334 zo dňa 22.03.2019 súd prvej inštancie vylúčil návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Konanie je vedené pod sp. zn. 49P/50/2019. 5. Súd prvej inštancie zistil, že medzi rodičmi maloletého dieťaťa toho času prebieha na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 49P/123/2018 na základe návrhu manželky konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Počas tohto konania manželia absolvovali stretnutia u mediátorky, kedy zo záverečnej správy z mediácie zo dňa 14.01.2019 vyplýva, že rodičia boli schopní sa dohodnúť na forme starostlivosti vyhovujúcej obom a rešpektujúcej záujmy dieťaťa. Situácia medzi rodičmi sa však vyhrotila a obaja sa vrátili k pôvodným stanoviskám, t.j. matka trvá na zverení dieťaťa do jej starostlivosti a otec na striedavej osobnej starostlivosti. 6. Z vyjadrení matky v konaní vedenom pod sp.zn. 49P/123/2018, ktoré boli súdu doručené dňa 13.02.019 a 28.03.2019 vyplýva, že počas vianočných sviatkov v roku 2018 došlo medzi rodičmi k viacerým konfliktom. Matka uviedla, že sa s otcom dieťaťa dohodli, že dňa 25.12.2018, kým bude syn spať nachystajú mu darčeky a rozbalí si ich spolu s nimi. Jej snaha skončila tým, že otec začal prehľadávať izby a kontrolovať, či v byte nikto iný nebýva. Následne žiadal, aby dieťaťu zbalila všetky darčeky a tieto mu vrátila s tým, že ich bude mať syn výlučne u neho. Následne sa dohodli, že 25.12.2018 pôjdu k otcovým rodičom. Hoci sa dohodli, že syna jej privezie večer, dohodu nedodržal a dieťa priviezol až dňa 26.12.2018. Dňa 28.12.2018 si otec prevzal dieťa a mal ho podľa ich dohody vrátiť 31.12.2018, avšak dieťa nebol ochotný vrátiť, tvrdil, že sa na ničom nedohodli a dieťa vráti až v Novom roku. Dieťa jej napokon v danom čase odovzdal, čo bolo sprevádzané psychickým nátlakom a vyhrážaním sa samovraždou. Pri lúčení so synom mu opakoval, že ho už viac neuvidí. Následne mal syn ísť s otcom a jeho rodičmi na lyžovačku, kde mali byť od 26.01.2019 do 02.02.2019. Otec napokon na túto lyžovačku nešiel a počas tohto obdobia sa zdržiaval v mieste jej bydliska, kde ho videla ako sedí v aute. Starí rodičia jej napokon volali a informovali ju, že syn za ňou plače a chce ísť domov. Otec mal v októbri 2018 incident so svojím otcom, ktorého fyzicky napadol. V ten deň jej otec vrátil syna asi hodinu po prevzatí. Syn bol z tejto situácie vystresovaný a následne vracal. Matka poukázala na to, že v priebehu mediácie otec netrval na striedavej osobnej starostlivosti a s mediátorkou sa snažili dohodnúť otázku úpravy styku otca so synom. Model, na ktorom sa dohodli navrhol otec a ona pristúpila na to, aby si do ďalšieho mediačného stretnutia tento model vyskúšali. Z druhého stretnutia u mediátorky, otec po desiatich minútach odišiel, po tom čo sa začala riešiť dohoda ohľadom výšky výživného. Otcom navrhnutý model úpravy styku dodržiavali od 26.11.2018 do 13.01.2019, kedy sa situácia vyhrotila, nakoľko otec v mieste jej bydliska fyzicky napadol jej priateľa, ktorý venčil psa, pričom mu spôsobil pomliaždenie lebky, ľavého ramena a ľavej strany hrudníka. Jej priateľ podal na otca trestné oznámenie. Následne sa obaja vrátili k pôvodným stanoviskám. S otcom komunikuje slušne, avšak jeho vulgarizmy a slovné útoky voči nej sa stupňujú. Otec najnovšie odmieta komunikovať telefonicky a je ochotný komunikovať výlučne prostredníctvom mailu, čo je absolútne nepraktické a nepredstaviteľné. Ak by potrebovala otca súrne kontaktovať, nemá na neho žiadny telefonický kontakt. Pri preberaní dieťaťa ju otec dieťaťa uráža, synovi častokrát opakuje „mamina s tebou nechce byť, ale tatino áno, ty nechceš byť s maminou, mamina je zlá“. Dieťa častokrát zbytočne zaťažuje otázkami typu „chceš ísť k mamine alebo zostaneš radšej s tatinkom?“. Dieťa prirodzene na takéto správanie reaguje nervozitou a plačom. Otec pravidelne pred odovzdaním dieťaťa vyvíja na syna psychický nátlak a stresuje ho. K svojim vyjadreniam matka doložila textovú komunikáciu s otcom dieťaťa. 7. Vo veci maloletého dieťaťa súd prvej inštancie doposiaľ uznesením č. k. 49P/144/2018-63 zo dňa 22.10.2018 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/560/2018-81 zo dňa 08.01.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne upravil stretávanie sa otca so synom až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 49P/123/2018 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. každý kalendárny týždeň, v utorok od 16.00 hod., do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod., do 19.00 hod, a každý párny kalendárny týždeň od soboty 09.00 hod., do nedele do 19.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky, v čase pracovného týždňa je miestom prevzatia dieťaťa miesto predškolského zariadenia maloletého dieťaťa. Súčasne súd prvej inštancie nariadil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 22.10.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019. 8. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 331 ods. 1, § 360 ods.1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods.1, § 332 ods.1 CSP a vecne tým, že na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nie je dôvodný. Toho času existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, kedy na základe nariadeného neodkladného opatrenia je dočasne upravený styk otca so synom na každý kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Hoci otec poukazuje na kvalifikovanú zmenu pomerov, pre ktorú je potrebné nariadenie nového neodkladného opatrenia, túto žiadnym spôsobom bližšie neosvedčil. Samotné neodkladné opatrenie je výnimočný procesný inštitút a neslúži na to, aby sa pôvodne nariadené neodkladné opatrenie menilo vždy podľa aktuálny dohôd a nálad oboch rodičov, zvlášť ak nie je ohrozený záujem maloletého dieťaťa. Od času kedy pôvodné neodkladné opatrenie (v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave) nadobudlo právoplatnosť (28.01.2019), do času kedy otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (21.03.2019) neuplynuli ani celé dva mesiace. Skutočnosť, že kolízny opatrovník konštatoval vyhovujúce bytové podmienky na starostlivosť o dieťa u oboch rodičov, nie je dôvodom na zmenu neodkladného opatrenia. Rovnako tak skutočnosť, že v procese mediácie sa rodičia predbežne dohodli na odskúšaní určitej úpravy styku nie je ešte dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo záverov mediačnej správy nevyplýva, že upustenie od pôvodnej dohody medzi rodičmi by sa udialo iba zo svojvôle matky, k pôvodným stanoviskám sa po určitých incidentoch vrátili obaja rodičia. Hoci otec poukazuje na matku, ako mu znemožňuje styk so synom, matka zas poukázala na to, že otec dieťa nedonesie v čase, v akom sa dohodli, zbytočne dieťa stresuje nevhodnými poznámkami, vyhrážal sa jej samovraždou, sleduje ju, vyjadruje sa o nej vulgárne (čo vyplýva aj z viacerých textových správ medzi rodičmi, doložených v konaní vedenom pod sp. zn. 49P/123/2018) a v neposlednom rade fyzicky napadol jej priateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že v súčasnosti má dieťa vo veku 3 rokov zachované stabilné výchovné prostredie za zachovania pravidelnosti v režime stretávania sa s otcom, kedy má otec dostatočne zabezpečený kontakt so synom. Nakoľko za týchto skutkových okolností súd prvej inštancie nevzhliadol žiadny dôvod pre nariadenie nového neodkladného opatrenia, resp. pre zmenu pôvodne nariadeného neodkladného opatrenia, návrh otca v celom rozsahu zamietol. Postoje oboch rodičov v rámci mediačného konania, ako aj viaceré incidenty, ktoré sa medzi rodičmi stali tak môžu byť vyhodnotené len v rámci riadneho dokazovania, kde súd po vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých skutočností môže vo veci samej rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Termín pojednávania v konaní o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu vedenom pod sp. zn. 49P/123/2018 bol dňa 07.05.2019. 9. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci odvolania uviedol, že dôvodom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tá skutočnosť, že od predbežnej úpravy styku otca s maloletým v prvom uznesení súdu zo dňa 22.10.2018 došlo k takým zmenám, ktoré možno označiť ako kvalifikovanú zmenu pomerov. Otec sa v dôsledku správania matky dostáva do pozície zavrhnutého rodiča, pričom úloha každého rodiča v živote dieťaťa je nezastupiteľná. Deformácie vzťahu rodiča s dieťaťom, ktoré tu hrozia a vznikajú bude v budúcnosti možné len ťažko napraviť a nedostatočný priestor na styk otca s maloletým, ktorý je navyše ďalej redukovaný konaním matky a zmenami v jej postoji k otázke výchovného pôsobenia otca na dieťa nedáva už záruku ďalšieho rozvíjania blízkeho emočného vzťahu tak, ako bolo uvedené v záveroch 25-tej konferencie dieťa v ohrození, a preto doterajšia predbežná úprava styku otca s maloletým uvedená v uznesení zo dňa 22.10.2018 už nie je v záujme maloletého S.. Otec má za to, že v záujme maloletého S. je, aby bol predbežne upravený styk otca s maloletým v širšom rozsahu, ako je uvedené v doterajšom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, pričom možno dôvodne predpokladať, že novo upravený styk otca s maloletým synom sa matka bude snažiť redukovať s úmyslom vylúčiť ho z faktickej výchovy maloletého S.. Otec ďalej v rámci odvolania uviedol, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na to, že doteraz uznesením sp.zn. 49P 144/2018 zo dňa 22.10.2018 spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP 560/2018 zo dňa 08.01.2019 je nariadené neodkladné opatrenie, ktorým je predbežne upravené stretávanie sa otca so synom až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II vedeného pod sp.zn. 49P 123/2018 tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým S. každý kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod, každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky, v čase pracovného týždňa je miestom prevzatia dieťaťa miesto predškolského zariadenia maloletého dieťaťa. Súčasne súd prvej inštancie nariadil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 22.10.2018. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019. Otec zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie okrem iných poukázal na to, že počas konania o rozvod manželstva manželia absolvovali stretnutia u mediátorky, ktoré v konečnom dôsledku zostali bezvýsledné, počas vianočných sviatkov v roku 2018 medzi rodičmi došlo k viacerým konfliktom, otec mal mať v októbri 2018 incident so svojím otcom a malo dôjsť ku konfliktu medzi otcom a priateľom matky. Otec má za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako má na mysli § 365 ods. 1 písm. b), h), C.s.p. Otec predovšetkým poukázal na to, že sa o maloletého riadne stará a boli tu obdobia, kedy sa o maloletého staral, ako napr. január 2018 až apríl 2018 od rána až do príchodu matky, ktorá starostlivosť zahŕňala návštevy lekárky, varenie, uspávanie a takisto od apríla 2018 ho z jaslí vyberal výlučne otec a pokračoval v starostlivosti až do večera, ktorý stav pretrvával až do augusta 2018, kedy ho matka z bytu vysťahovala. Otec má za to, matka ho cielene vytesňuje z výchovy maloletého syna a doterajšia predbežná úprava jeho styku s maloletým synom už nie je dostačujúca. Posun v stanovisku matky je evidentný aj z jej písomného podania zo dňa 12.02.2019 označeného ako vyjadrenie matky a doloženie dôkazov do súdneho spisu, kde na strane 4 svojho podania matka tvrdí, že otec nemá vytvorené rovnaké podmienky na starostlivosť o maloletého, ako matka a prostredie v byte rodičov otca nie je pre starostlivosť o maloletého vhodné. Ďalej v tomto podaní snaha matky o vylúčenie otca zo styku s maloletým synom vyplýva aj z ďalšieho tvrdenia matky obsiahnutého v jej uvedenom podaní na strane 4, kde matka tvrdí, že otec nie je schopný zabezpečiť maloletému jeho vývinové potreby, ktorými sú nielen základné materiálne podmienky pre život, ako napríklad stravovanie, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosť budovať u dieťaťa základné zásady morálky, úcty k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť. Z týchto tvrdení matky je evidentné, že matka otca nepovažuje za spôsobilého podieľať sa na výchove maloletého S., a teda podľa jej tvrdenia maloletý S., by sa s otcom nemal stretávať. Toto tvrdenie matky nekorešponduje so správou so sociálneho šetrenia zo dňa 15.11.2018 vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorého obe domácnosti sú vhodné pre výchovu a starostlivosť o maloletého syna a v rámci šetrenia neboli zistené žiadne skutočnosti na strane otca, ktoré by ho mali obmedzovať alebo vylučovať v podieľaní sa na výchove maloletého S. v rovnocennom rozsahu s matkou. Ďalej má otec za to, že pre cielené správanie matky sa dostáva do pozície odmietaného resp. zavrhnutého rodiča a to len pre nezvládnuté emócie matky voči otcovi. Otec má a za to, že termín - syndróm zavrhnutého rodiča predstavuje poruchu u dieťaťa, ktorá vzniká takmer výlučne v priebehu súdnych sporov o dieťa, ak jeden z rodičov, v danom prípade matka programuje dieťa k negatívnemu vzťahu k druhému rodičovi, v danom prípade - otcovi. Dieťa sa potom stáva aktívnym účastníkom a pripojí sa k programujúcemu rodičovi so svojimi vlastnými scenármi očierňovania. Pomstychtivý rodič to používa, ako mocnú zbraň na potrestanie druhého rodiča, odrezanie ho od kontaktu s dieťaťom a získanie dieťaťa do svojej výlučnej starostlivosti. Súčasne hrozí, že dieťa začne veriť nepravdivým tvrdeniam jedného rodiča o druhom rodičovi a samo k nim fabulovať ďalšie výmysly. Pre nedostatočný rozsah styku teda otcovi reálne hrozí syndróm zavrhnutého rodiča. Otec ďalej uviedol, že napriek tomu, že otec na tieto skutočnosti poukázal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poukázal na konkrétne správanie matky, ako aj jej jednotlivé podania a poukázal tiež na to, že doterajšia úprava styku mu neposkytuje dostatok príležitostí na rozvíjanie blízkeho emočného vzťahu s maloletým synom. Taktiež uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Cop 11/20,16 ako aj závery 25-tej konferencie dieťa v ohrození a článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o otcom podanom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nezohľadnil a nevyhodnotil tieto jeho tvrdenia a vec neposudzoval z hľadiska skutočného záujmu maloletého S., ktorý má právo na výchovu zo strany obidvoch rodičov. Súd prvej inštancie zamietajúce uznesenie odôvodnil zlými vzťahmi medzi rodičmi, konfliktom medzi priateľom matky a otcom, ako aj konfliktom medzi otcom a jeho otcom a teda skutkovými okolnosťami, ktoré bezprostredne nesúvisia s posúdením, či tu došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia a nijako nebol vyhodnotený skutočný záujem maloletého. V tomto smere otec má za to, že zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné, je arbitrárne a bez relevantného odôvodnenia. Právo sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva jednak z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozhodnutie ukladá súdu aj § 220 ods. 2 C.s.p. Aj z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo strany sporu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (/. US 117/QT) V tomto otec vidí odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec uviedol, že od vydania predchádzajúceho neodkladného opatrenia uplynul väčší časový priestor, ako uvádza súd prvej inštancie, pretože neodkladné opatrenie ohľadom maloletých detí je predbežne vykonateľné a posudzovať kvalifikovanú zmenu pomerov nemožno od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave, teda odo dňa 28.01.2019, ale odo dňa jeho vydania. V každom prípade v čase vydania predchádzajúceho neodkladného opatrenia tu bola iná faktická situácia ohľadom výchovy maloletého S., matka pripúšťala, že otec sa má podieľať na výchove maloletého, čo je právo maloletého a s postupom času ho však začala z výchovy vytesňovať a v súčasnosti matka dokonca tvrdí, že otec nie je schopný zabezpečovať zdarný rast maloletého. V tomto otec vidí kvalifikovanú zmenu pomerov a potrebu vydania nového neodkladného opatrenia ohľadom dočasnej úpravy styku tak, ako to uviedol aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V nevyhodnotení novej situácie ohľadom výchovy maloletého, ako kvalifikovanú zmenu pomerov otec vidí odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené, ako aj § 325 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, čo je súčasná situácia ohľadom výchovy maloletého S. a možností otca stretávať sa s ním, teda otec žiada, aby odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je predbežne do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 49P 123/2018 oprávnený sa stretávať s maloletým S. P., A. T. XX.X.XXXX každý kalendárny párny týždeň v pondelok od 15.00 hod., kedy si otec maloletého prevezme v mieste predškolského zariadenia maloletého, do 19.00 hod. kedy si matka prevezme maloletého v mieste bydliska otca, v stredu od 15.00 hod. kedy si otec maloletého prevezme v mieste predškolského zariadenia maloletého do 19.00 hod., kedy otec odovzdá maloletého matke v mieste jej bydliska a piatok od 15.00 hod., kedy si otec maloletého prevezme v mieste predškolského zariadenia maloletého do nedele 19.00 hod., kedy si matka prevezme maloletého v mieste bydliska otca, ďalej každý kalendárny nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod., kedy si otec prevezme maloletého v mieste predškolského zariadenia maloletého do stredy 15.00 hod., kedy maloletého prevezme matka v mieste predškolského zariadenia maloletého a vo štvrtok od 15.00 hod., kedy si otec prevezme maloletého v mieste predškolského zariadenia maloletého do piatku 15.00 hod., kedy matka vyzdvihne maloletého v mieste predškolského zariadenia maloletého. 10. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že vo veci maloletého dieťaťa Okresný súd Bratislava II doposiaľ uznesením č. k. 49P/144/2018- 63 zo dňa 22.10.2018 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/560/2018 - 81 zo dňa 08.01.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne upravil stretávanie sa otca s maloletým synom až právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 49P/123/2018 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým TE. každý kalendárny týždeň, v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky, v čase pracovného týždňa je miestom prevzatia dieťaťa miesto predškolského zariadenia maloletého dieťaťa. Súčasne Okresný súd Bratislava II nariadil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 22.10.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019. Matka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že kvalifikovanou zmenou pomerov a dôvodom na zmenu a nariadenie nového neodkladného opatrenia nie je skutočnosť, že rodičia sa v rámci procesu mediácie dohodli na odskúšaní určitého modelu úpravy styku otca s maloletým, ani skutočnosť, že v správe zo sociálneho šetrenia zo dňa 15.11.2018 kolízny opatrovník zhodnotil bytové podmienky u matky aj u otca, ako vhodné pre starostlivosť o maloleté dieťa a matka má napriek tomu na vhodnosť domácnosti otca pre výchovu a starostlivosť o maloletého iný názor a taktiež kvalifikovanú zmenu pomerov nepredstavuje ani vyjadrenie dôvodnej obavy matky ohľadom schopnosti otca zabezpečiť maloletému jeho vývinové potreby. Matka má za to, že sa snažila s otcom dohodnúť a snažila sa aj o to, aby sa vzťahy medzi nimi zlepšili. V procese mediácie otec spočiatku netrval na striedavej osobnej starostlivosti, súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a rodičia sa spolu s pani mediátorkou následne snažili vyriešiť otázku úpravy styku otca s maloletým synom a otázku výživného. Model úpravy styku otca s maloletým, ktorý je uvedený v záverečnej správe z mediácie zo dňa 14.01.2019, navrhol otec na prvom mediačnom stretnutí dňa 22.11.2018 s tým, že takýto model úpravy styku by otcovi vyhovoval a takáto úprava styku by bola preňho dostačujúca. Matka otcovi vyšla v ústrety a na otcom navrhnutý model úpravy styku otca s maloletým na skúšku, do ďalšieho mediačného stretnutia, pristúpila. Z druhého mediačného stretnutia, ktoré sa konalo dňa 03.12.2018 a zúčastnili sa ho obaja rodičia, otec asi po desiatich minútach bez uvedenia dôvodu odišiel potom, čo sa na stretnutí začala otvárať a riešiť otázka možnej dohody ohľadom výšky výživného. Otec sa postavil a uviedol, že si želá odísť, pričom na vyzvanie pani mediátorky, ohľadne vysvetlenia nereagoval. Rodičia otcom navrhnutý model úpravy styku otca s maloletým dodržiavali od 26.11.2018, počas celého decembra, až do 13.01.2019, kedy sa rodičia vrátili k svojim pôvodným stanoviskách a začali sa opäť riadiť režimom v zmysle neodkladného opatrenia zo dňa 22.10.2018, nakoľko došlo k zhoršeniu a vyhroteniu situácie medzi rodičmi v dôsledku konania otca, ktorý dňa 13.01.2019 v čase asi o 20.00 hod. v mieste bydliska matky pri zadnom vchode bytového domu fyzicky napadol priateľa matky, pána X., čím mu spôsobil pomliaždenie lebky, ľavého ramena a ľavej strany hrudníka, čo si vyžiadalo okamžitú lekársku pomoc. Otec napadol pána X. v čase, keď venčil psa matky, nakoľko matka pána X. požiadala o pomoc s vyvenčením psa, keďže v danom čase pršalo, matka bola chorá a nevládala ísť v dôsledku choroby so psom von sama. Pán X. následne podal na osobu pána P. trestné oznámenie. Matka dôrazne odmieta a popiera tvrdenia otca o tom, že by sa niekedy snažila a v súčasnosti sa snaží cielene obmedzovať styk otca s maloletým a tým by sa ho mala snažiť fakticky vytlačiť z reálnej možnosti podieľať sa na výchove maloletého. Tieto tvrdenia otca sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Matka riadne dodržiava úpravu styku otca s maloletým, ktorá bola stanovená uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018, ktorým bolo nariadené v súčasnosti vykonateľné a právoplatné neodkladné opatrenie. Je to naopak práve otec, kto predmetné uznesenie nedodržiava, pravidelne pri odovzdávaní maloletého matke mešká a odovzdáva maloletého matke až po 19.00 hod., pričom meškanie je od 15 do 50 minút, čo je pre maloletého už neskoro, nakoľko sa potrebuje najesť, umyť sa a pripraviť sa na spánok. Maloletý v dôsledku neskorého príchodu otca ide neskôr spať a následne sa mu ťažko ráno vstáva do škôlky. Podľa dochádzky, ktorú rodičia pri preberaní maloletého dieťaťa zo škôlky podpisujú a aj podľa tvrdení otca, si otec maloletého vyberá zo škôlky každý deň o 15.00 hod.. Otec častokrát zvoní v škôlke v čase, keď ešte deti jedia v jedálni olovrant, pričom učiteľky sa sťažovali, že je to opakovane. Tým, že otec maloletého vyberá z predškolského zariadenia skôr, ako je stanovené predbežnou úpravou prostredníctvom uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018, otec maloletému narúša jeho režim, na čo matku upozornili učiteľky v škôlke. Na výzvy matky, aby od takéhoto konania upustil, otec nereaguje. Matka nikdy v styku maloletého s otcom ani s rodinnými príslušníkmi z otcovej strany nebránila a ani to nemá v úmysle, nakoľko si uvedomuje dôležitosť a význam otca, ako aj rodinných príslušníkov z otcovej strany v živote maloletého. Otcovi však prekáža, že sa maloletý stretáva s rodinnými príslušníkmi z matkinej strany, s ktorými má matka dobré vzťahy a maloletý ich má veľmi rád. Otec však tvrdí, že preňho sú to cudzí ľudia. Otec v tomto zmysle na maloletého negatívne pôsobí. Maloletému opakuje, že ,,babka a dede Vilko sú fuj a blé a nech idú preč“. Maloletý, keď príde od otca, tieto slová dokonca po otcovi opakuje, avšak keď maloletý starých rodičov z matkinej strany uvidí, teší sa a je s nimi rád. Otec sa pred maloletým vulgárne vyjadruje nielen o matke, ale aj o starej mame maloletého z matkinej strany. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že matka dala starým rodičom maloletého z otcovej strany písomný súhlas s jej notárom overeným podpisom, keď chceli ísť s maloletým na lyžovačku do Rakúska, pričom matka pripravila a odovzdala starým rodičom maloletého z otcovej strany aj oblečenie a všetky potrebné veci pre maloletého. Otec napriek tomu, že tvrdí, že má záujem tráviť s maloletým viac času, s jeho rodičmi a s maloletým na spomínanú lyžovačku nešiel, neprišiel za nimi ani počas víkendu s odôvodnením, že má veľa práce, avšak počas tohto obdobia sa viackrát zdržiaval v okolí miesta bydliska matky, kde ho matka videla z okna svojho bytu, ako tam sedí v aute. Naopak otec, keď matka chcela ísť s maloletým len na víkend do Čiech (navyše išlo o víkend, počas ktorého mal byť maloletý podľa predbežnej úpravy v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018 v starostlivosti matky) odmietol matke odovzdať pas maloletého a matka napokon do Čiech na víkend s maloletým ísť nemohla. Matka dala otcovi pas maloletého ešte dňa 21.09.2018, kedy jej otec uviedol, že by chcel ísť s maloletým do Viedne do ZOO. Od tohto času otec nebol ochotný pas maloletého matke odovzdať s tým, že otec si neželá, aby matka s maloletým cestovala niekam do zahraničia. Otec celkovo odmietol matke pas maloletého odovzdať a v dôsledku bezdôvodného konania otca bola matka nútená dať pre maloletého vyhotoviť ďalší pas, ak by s maloletým matka potrebovala niekedy cestovať, lebo so súčinnosťou zo strany otca počítať nemôže. Matka má zákaz a nemôže komunikovať so starými rodičmi maloletého z otcovej strany, nakoľko si to otec neželá. Matka nerozumie tomu, prečo. Otec opakovane v období, keď je matka s maloletým počas choroby maloletého na OČR trvá na tom, aby mu matka maloletého odovzdávala. Keď matka odmietne s tým, že maloletému presuny v čase choroby neprospievajú a je pre maloletého lepšie, aby sa liečil v domácom prostredí, na ktoré je zvyknutý, otec sa hneď informuje u pediatričky a keď mu tá povie, že maloletý môže ísť aj na vychádzku, nástojí na tom, aby mu matka maloletého odovzdala aj keď je maloletý chorý a názor matky vôbec nerešpektuje napriek tomu, že maloletý sa toho času nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého dennodenne aj počas choroby stará a sleduje jeho stav a potreby. Následne otec útočí na matku, že tým, že mu maloletého nechce odovzdať porušuje súdne rozhodnutie, že podá návrh na výkon súdneho rozhodnutia, že všetko na ňu vytiahne a použije proti nej na súde a pod., pričom matka sa len snaží chrániť zdravotný stav maloletého a koná v jeho najlepšom záujme. Keď je maloletý opätovne chorý potom, čo s ním bola matka doma, otec obviňuje matku, že sa nevie o maloletého postarať, že je neschopná, ľahostajná a zlá matka. Maloletý však môže byť opakovane chorý práve z dôvodu, že otec neumožní maloletému pokojné liečenie v domácom prostredí, ale vyžaduje si stretnutia a berie maloletého von aj počas obdobia, keď je chorý. Stalo sa, že otec zobral maloletého hneď po chorobe na zmrzlinu napriek tomu, že mu matka vravela, aby to nerobil, maloletému sa kašeľ a choroba vrátila, avšak otec sa opäť ohradzoval výlučne na matku, že je to jej chyba, že maloletý znovu ochorel z dôvodu, že ho nedostatočne vyliečila a stav sa mu v jej starostlivosti nezlepšil. Taktiež sa stalo, že otec trval na tom, aby matka maloletého zobudila a odovzdala mu ho aj počas obdobia, keď bol maloletý chorý a ona poberala ošetrovné aj napriek tomu, že matka otca informovala, že maloletý konečne zaspal a potrebuje si oddýchnuť a načerpať sily. Keď matka odmietla maloletého zobudiť, otec prišiel k bytu matky a začal trúbiť pod oknami a taktiež zvonil na zvonček, nakoľko vie, že má matka psa a ten začne štekať, za účelom, aby sa maloletý zobudil. Uvedené správanie otca podľa názoru matky svedčí o tom, že otec nesleduje najlepší záujem maloletého. Otec navyše svojím konaním nerešpektuje ani zákonnú úpravu, nakoľko v zmysle ust. § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“) má poistenec nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Nárok na ošetrovné podľa § 42 zákona o sociálnom poistení vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa. V zmysle ust. § 43 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa ošetrovné vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jedného alebo viacerých chorých detí len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi. Z uvedeného jasne vyplýva, že v prípade, ak sa o maloletého v čase jeho choroby stará a ošetruje ho matka, ktorá si uplatnila nárok na ošetrovné, nemôže ho odovzdať počas tohto obdobia otcovi, a to ani na niekoľko hodín, nakoľko by matka nesplnila podmienku osobného a celodenného ošetrovania, ktorá je podmienkou nároku na ošetrovné v zmysle zákona. Navyše matka za tieto dni, kedy sa v dôsledku choroby maloletého styk maloletého s otcom nerealizoval, poskytovala otcovi ,,náhradné dni“ (čo vyplýva aj z textovej komunikácie medzi matkou a otcom - správy zo 4. marca, ktorá tvorí prílohu návrhu otca na nariadenie nového neodkladného opatrenia), kedy mohol byť otec s maloletým, pričom konkrétne dni si rodičia určili na základe vzájomnej dohody, čo matka vôbec nemusela robiť a ani by nesúhlasila s akoukoľvek náhradou za dni, kedy bol maloletý chorý a styk maloletého s otcom sa v dôsledku toho nerealizoval v prípade, ak by sa matka skutočne snažila cielene obmedzovať styk otca s maloletým, a tým sa ho snažila fakticky vytlačiť z reálnej možnosti podieľať sa na výchove maloletého, tak ako to otec nepravdivo uvádza vo svojich vyjadreniach. Matka vo svojom písomnom podaní zo dňa 08.02.2019 označenom ako vyjadrenie matky a doloženie dôkazov do súdneho spisu na strane 4 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/123/2018) vyjadrila svoj názor spočívajúci v tom, že otec nemá vytvorené rovnaké podmienky na starostlivosť o maloletého ako matka, a že prostredie v byte rodičov otca nie je pre starostlivosť o maloleté dieťa vhodné. Uvedené predstavuje vyjadrenie názoru matky a nesvedčí to o žiadnom posune v stanovisku matky, ako uvádza otec, nakoľko matka sa k vhodnosti podmienok v byte u rodičov otca z hľadiska starostlivosti o maloletého nikdy predtým nevyjadrovala a ani nikdy neuviedla, že by ich považovala z hľadiska starostlivosti o maloleté dieťa za vhodné. Matka toto svoje tvrdenie odôvodnila tým, že otec uvádza, že maloletý má v byte u jeho rodičov na adrese L. XX, XXX XX W., zriadenú vlastnú detskú izbu, avšak toto tvrdenie otca je nepravdivé. V správe zo sociálneho šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, referát Bratislava II, zo dňa 15.11.2018, ktorá je súčasťou súdneho spisu, sa konštatuje, že otec žije so svojimi rodičmi v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov otca a byt pozostáva zo vstupnej haly, obývačky, spálne, detskej izby, kuchyne, kúpeľne a WC. Je však zrejmé, že nemôže ísť o detskú izbu maloletého, nakoľko v spálni spia rodičia otca a izba, ktorá má byť podľa tvrdení otca detskou izbou maloletého, je izbou otca, kde spáva, keď sa nachádza v byte u svojich rodičov, nakoľko byt je trojizbový. Otec pri sociálnom šetrení uviedol, že s maloletým zväčša niekto spáva, ale dokáže spať aj sám, z postele nepadá a taktiež uviedol, že maloletý niekedy spáva aj v posteli u starých rodičov. Aj keď maloletý dokáže spať aj sám, nemá na to v predmetnom byte priestor. Maloletý v byte rodičov otca nemá vytvorené miesto, kde by mohol odpočívať aj počas času, keď ostatní členovia domácnosti vykonávajú iné činnosti, resp. kde by sa mohol pokojne venovať nejakej aktivite. Navyše má matka vedomosť o tom, že sa do bytu rodičov otca v Petržalke vrátil zo zahraničia aj otcov brat, ktorý v byte v súčasnosti taktiež žije. Matka má navyše vedomosť o tom, že otec mal v októbri 2018 (konkrétne 30.10.2018) incident so svojím otcom, kedy sa pohádali a pán P. následne svojho otca fyzicky napadol. Takýto fyzický atak sa stal aj v minulosti, čoho bola matka svedkom a čo bolo dôvodom, prečo matka s otcom spočiatku, od roku 2008 do roku 2012, bývali spoločne s rodičmi matky v ich byte v Dúbravke, aby sa konflikty otca s jeho rodičmi minimalizovali a následne sa rodičia od 01.01.2013 presťahovali do spoločnej domácnosti do Ružinova. V predmetný deň, dňa 30.10.2018, si otec zobral maloletého a vzápätí matke asi o hodinu telefonoval, že jej ho privezie naspäť. Následne sa matka dozvedela, čo sa stalo. Maloletý bol z celej situácie veľmi vystrašený a po príchode domov vracal. Otec matke uviedol, že od tohto incidentu so svojimi rodičmi dobre nevychádza, v byte je len v čase, keď sú jeho rodičia v práci, následne odíde a večer chodí domov až potom, čo jeho rodičia zaspia. Navyše sa otec vyjadril, že trávi čas v byte svojich rodičov, len keď je s maloletým. Otec matke uviedol , že v byte svojich rodičov nechce tráviť čas a niekedy prespáva aj v aute. Čas, keď sú rodičia otca v byte, trávi otec zväčša s kamarátmi. Opakovane sa stalo, že maloletý po príchode od otca vracal a matka s ním musela zostať na ďalší deň doma. Matka má za to, že ide o problém psychického charakteru, nakoľko keď sa matka informovala, čo maloletý pil a jedol, nebolo to nič, čo by mu mohlo spôsobiť zdravotné ťažkosti. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností matka konala v najlepšom záujme maloletého a v predmetnom podaní zo dňa 08.02.2019 sa vyjadrila v zmysle, že otec nemá vytvorené rovnaké podmienky na starostlivosť o maloletého, ako matka a prostredie v byte rodičov otca nie je pre starostlivosť o maloletého vhodné, nakoľko uvedené skutočnosti, súčasnú situáciu a pomery v rodine otca matka nemôže ignorovať. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02.2019 označeného, ako vyjadrenie matky a doloženie dôkazov do súdneho spisu na strane 4 (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/123/2018) uviedla, že vzhľadom na vyjadrovanie, agresívne správanie sa otca a jeho psychický stav má matka odôvodnené obavy, že otec nie je schopný zabezpečiť maloletému jeho vývinové potreby, ktorými sú nielen základné materiálne podmienky pre život, ako napr. stravovanie, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosť budovať u dieťaťa základné zásady morálky, úcty k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť a pod.. Z tohto tvrdenia matky podľa otca vyplýva snaha matky o vylúčenie otca zo styku s maloletým a taktiež je z tohto tvrdenia matky podľa názoru otca evidentné, že matka otca nepovažuje za spôsobilého podieľať sa na výchove maloletého S. a teda podľa otca, matkine tvrdenia smerujú k tomu, že by sa maloletý S. s otcom nemal stretať. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uvádza, že je zrejmé, že sa otec pre cielené správanie matky dostáva do pozície odmietaného/zavrhnutého rodiča, a to len pre nezvládnuté emócie matky voči nemu. Matka obavy ohľadom schopnosti otca zabezpečiť maloletému jeho vývinové potreby vyjadrila už niekoľkokrát. Matka vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.10.2018 označenom, ako vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu odporcu k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 14.09.2018 na strane 3 (súčasť spisového materiálu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/123/2018) uviedla, že má obavy o zdravý psychický vývin maloletého, že matka chce maloletého ochrániť a má najmä strach, aby neslušné otcovo správanie a násilie vo vzťahu k nej, čo sa odohráva častokrát pred maloletým, nespôsobilo maloletému traumu a nezanechalo to na jeho psychike negatívne následky. Taktiež sa matka vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.03.2019 označenom, ako vyjadrenie a doloženie požadovaných dokladov do súdneho spisu na strane 3 (súčasť spisového materiálu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/123/2018) vyjadrila, že ona komunikuje s otcom slušne, avšak otcove vulgarizmy a slovné útoky voči nej sa neustále stupňujú. Taktiež uviedla, že otec je plný negatívnych emócií voči nej, čo prenáša aj na maloleté dieťa, otec nie je schopný sa odosobniť a komunikovať s matkou bez urážok, ohľadom starostlivosti o maloleté dieťa. Matka v predmetnom písomnom podaní tiež uviedla, že má dôvodné obavy maloletého otcovi odovzdávať, keď sa otec takýmto spôsobom správa a vyjadruje, a to aj pred maloletým. Matkine obavy týkajúce sa schopnosti otca zabezpečiť maloletému jeho vývinové potreby pretrvávajú už dlho a pramenia zo správania a konania otca. Matka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu uviedla, že otec matku fyzicky napadol dňa 25.06.2017, pričom útok bol takej intenzity, že matka bola nútená vyhľadať lekársku pomoc, avšak trestné oznámenie na otca matka v roku 2017 ešte nepodala. Otec v nasledujúcom období, dňa 15.08.2018, opätovne matku fyzicky napadol, následne matka z dôvodu veľkých bolestí vyhľadala lekársku pomoc a dňa 23.08.2018 podala na otca trestné oznámenie za napadnutie, ktoré sú aj súčasťou spisového materiálu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 49P/123/2018). Matka sa snažila hľadať pomoc aj v organizácií Aliancia žien Slovenska, nakoľko situácia medzi matkou a otcom sa výrazne zhoršovala, otec bol agresívny a matka sa ho bála. Otec sa matke vyhráža, uráža ju, je agresívny, vulgárne sa o matke vyjadruje a to aj pred maloletým, pravidelne pri odovzdávaní a preberaní maloletého, nakoľko odovzdávanie a preberanie maloletého je jediný kontakt medzi rodičmi. Niekoľkokrát sa pri odovzdávaní maloletého matke stalo, že otec telom matke zabraňoval dostať sa k maloletému, keď sa ho snažila vybrať z autosedačky, vykrútil matke ruku, opľul ju, a to všetko pred maloletým. Otec pri odovzdávaní maloletého dieťaťa matke maloletému častokrát opakuje, že ,,mamina s tebou nechce byť, ale tatinko áno“, ,,ty nechceš byť s maminou“, ,,ty nechceš ísť k mamine“, ,,mamina je zlá“ a pod.. Otec maloletého pri odovzdávaní matke pravidelne zaťažuje otázkami typu ,,chceš ísť k mamine alebo zostaneš radšej s tatinkom?“ Otec takýmto spôsobom pred odovzdávaním maloletého matke vyvíja naňho psychický nátlak a stresuje ho, čím otec u maloletého cielene podnecuje vytváranie negatívnych emócií a prežívania v súvislosti s jeho odovzdávaním matke. Maloletý na takéto správanie prirodzene reaguje nervozitou a plačom a určitý čas matka musí následne venovať tomu, aby maloletého upokojila, navodila príjemná atmosféru a uistila maloletého, že je všetko v poriadku. Otec neustále opakuje, ako mu matka zničila život, ako ju nenávidí, aká je zlá, nezodpovedná, ľahostajná a neschopná matka, aká je falošná, matku neustále označuje, že je klamárka, a to aj napriek tomu, že matka sa o maloletého riadne stará a nikdy neboli v jej starostlivosti o maloletého zistené žiadne nedostatky. O tom, že otec je zameraný proti matke svedčí aj skutočnosť, že voči otcovi je vedené trestné konanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktoré je vedené na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II pod ČVS : ORP-544/1-VYS-B2-2019 (predtým vedené na OO PZ Ružinov - západ pod ČVS : ORP-1575/RZ- B2-2018, ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona) a poškodenou je matka. Otec matku sleduje, častokrát sa pohybuje okolo bytu matky, viackrát sa stalo, že v čase, keď mal mať otec maloleté dieťa v starostlivosti, on osobne starostlivosť nevykonával, keďže sa nachádzal v mieste bydliska matky, ale starostlivosť o maloletého na strane otca zabezpečovali starí rodičia maloletého z otcovej strany, ktorí zabezpečujú prevažnú časť starostlivosti o maloletého na strane otca. Matka sa bojí ísť domov, keď sa otec pohybuje okolo jej bytu, taktiež má matka obavy, že otec bude pri odovzdávaní a preberaní maloletého agresívny a napadne ju, preto sa snaží, aby pri odovzdávaní a preberaní maloletého boli vždy prítomné aj ďalšie osoby, a to najčastejšie jej matka, otec alebo priateľ. Dňa 19.05.2019 otec opäť agresívne zaútočil na matku pri odovzdávaní maloletého matke v mieste jej bydliska, hneď po podaní maloletého, keď matka mala maloletého na rukách, začal byť otec agresívny, začal matku urážať, vyhrážať sa jej a prenasledoval ju až do brány bytu, kde sa matka schovala. Našťastie boli pri odovzdávaní maloletého prítomné aj ďalšie osoby, a to priateľ matky, pán X., ktorý sa otcovi postavil do cesty a stará mama maloletého z otcovej strany, ktorá otca zadržala, pričom mu roztrhala veci, ako sa ho snažila zastaviť. Maloletý bol po celom incidente veľmi vystresovaný, strašne plakal, bol veľmi unavený a následne ráno sa mu ťažko vstávalo do škôlky. Matka mala veľký strach, preto bola tento incident oznámiť dňa 20.05.2019 na polícii, pričom na políciu doložila aj videozáznam, na ktorom je tento incident zaznamenaný. Ďalší incident medzi rodičmi sa taktiež odohral dňa 14.05.2019 ráno o 7.30 hod., keď matka viezla maloletého do škôlky, tak začula trúbenie a následne zistila, že je to otec, ktorý sa nachádzal v aute pri ceste. Keď si ho matka všimla, otec vystúpil z auta a zobral z auta matky maloletého a povedal, že on s ním ide do škôlky. Následne otec s maloletým odchádzal a matka išla za ním až do škôlky, keďže otec je silnejší a matka proti nemu sama nič nezmôže. Otec bol hneď po odovzdaní maloletého v škôlke na matku agresívny, začal sa o matke vulgárne vyjadrovať, avšak v danom čase tam boli prítomní aj iní ľudia, takže matku fyzicky nenapadol. Následne matka utekala do práce. Otec neustále útočí na matku aj v tom zmysle, že ho matka nedostatočne informuje o maloletom a žiada, aby ho matka informovala okamžite, obratom aj niekoľkokrát denne, pričom matke uvádza, že to použije proti nej na súde, že má povinnosť ho o maloletom informovať a pod.. Avšak matka otcovi vždy na jeho otázky odpovedá a o maloletom otca pravidelne informuje. Pritom je to práve otec, ktorý zvolil komunikáciu s matkou výlučne prostredníctvom emailu a matka na tento spôsob komunikácie jednoducho musela pristúpiť. Uvedené otec odôvodnil tým, že telefónne číslo matky nechce mať v telefóne a mení si číslo, pričom matke uviedol emailovú adresu, kam môže matka písať, keď bude niečo chcieť. Matka otca upozornila, že nemá neobmedzené mobilné dáta a tým pádom nie je prostredníctvom emailu stále zastihnuteľná, a preto nemôže otcovi neustále odpovedať a taktiež že počas práce nemôže otcovi pochopiteľne vždy hneď odpísať, keď má pracovné povinnosti, ktorým sa musí venovať. Rovnako otcovi uviedla, že je nepraktické, aby rodičia komunikovali medzi sebou len prostredníctvom emailu, keď majú malé dieťa, nakoľko v prípade, ak by sa čokoľvek stalo a maloletý by niečo potreboval, matka nedisponuje telefonickým kontaktom, na ktorom by bol otec zastihnuteľný, avšak napriek tomu, otec odmieta s matkou komunikovať telefonicky. Pre matku by bolo taktiež z hľadiska pracovnej vyťaženosti a času lepšie, keby mohla otcovi jednoducho zavolať miesto trávenia množstva času počas dňa dopisovaním si s otcom prostredníctvom emailu. Otec navyše zmaril možnosť, aby maloletý navštevoval štátnu škôlku v Ružinove - Materská škola Prešovská 28, 821 08 Bratislava. Rodičia sa v predchádzajúcom období dohodli na tom, že maloletý bude navštevovať materskú školu v Ružinove, pričom obaja rodičia podpísali aj prihlášku do tejto škôlky, spoločne sa dostavili na zápis, prezreli si škôlku, pričom otec s vybranou materskou školou súhlasil. Rodičia vybavovali materskú školu pre maloletého a boli so žiadosťou o prijatie maloletého v predmetnej materskej škole už v máji v 2018 s tým, že im odporučili ozvať sa opätovne v januári 2019, kedy sa matka ozvala a predškolské zariadenie matku informovalo, že v školskom roku 2018/2019 je materská škola plne obsadená, avšak odporučili jej, nech sleduje na web stránke prijímanie k septembru 2019. Napokon sa riaditeľka Materskej školy Prešovská 28, 821 08 Bratislava, vyjadrila, že maloletého príjmu do predškolského zariadenia k septembru 2019. Keď sa to dozvedel otec, prišiel do materskej školy, kde sa vyjadril, že on s prijatím maloletého do tejto materskej školy nesúhlasí, že jeho podpis na žiadosti o prijatie maloletého do škôlky je neplatný, že matka zneužila jeho podpis, nakoľko sa medzi rodičmi zmenili pomery a sú v rozvodovom konaní a on už v súčasnosti s touto škôlkou pre maloletého nesúhlasí a chce, aby maloletý navštevoval materskú školu v Petržalke napriek tomu, že maloletý má trvalý pobyt v Ružinove a toho času sa nachádza v osobnej starostlivosti matky a musel by tráviť dlhý čas každý deň cestovaním z Ružinova do Petržalky a späť v rámci Bratislavy v časoch najväčších dopravných zápch. Riaditeľka Materskej školy Prešovská 28, 821 08 Bratislava, sa v dôsledku konania otca následne vyjadrila, že maloletého do predmetnej štátnej škôlky neprijme, nakoľko má veľa ďalších rodičov, ktorí majú záujem, aby ich dieťa túto škôlku navštevovalo z dôvodu, že kapacitné možnosti predškolských zariadení sú obmedzené a je všeobecne známe, že v súčasnosti je problém vybaviť pre deti škôlku, o to viac štátnu . Pričom vyššie uvedené incidenty, ktoré sa medzi rodičmi odohrali, sú len niektorými z posledného obdobia. Z uvedeného konania otca je zrejmé, že otec matku, ako druhého rodiča nerešpektuje a nechápe dôležitosť matky v živote ich maloletého syna. Otec je plný negatívnych emócií voči matke, ktoré prenáša aj na maloletého, maloletého manipuluje proti matke, k matke sa pred maloletým zle správa, vulgárne sa o matke vyjadruje, útočí na ňu fyzicky aj slovne. V dôsledku konania otca zastávame názor, že je to práve otec, ktorý má nezvládnuté emócie voči matke a má problémy sa vyrovnať s rozpadom ich manželstva, nakoľko nie je schopný sa odosobniť a komunikovať s matkou slušne a bez urážania, ani ohľadom záležitostí týkajúcich sa maloletého a je to práve matka, ktorá sa v dôsledku konania otca dostáva do pozície odmietaného/zavrhnutého rodiča. Napriek všetkým incidentom, ktoré rodičia medzi sebou zažili, matka nikdy v styku maloletého s otcom nebránila, ani sa otca nikdy nesnažila a nesnaží vylúčiť z podieľania sa na výchove maloletého, predbežnú úpravu styku otca s maloletým stanovenú uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018 matka riadne dodržiava a má záujem na tom, aby maloletý svoj vzťah s otcom rozvíjal. Matka nikdy neuviedla, že otca nepovažuje za spôsobilého podieľať sa na výchove maloletého S., a že otec nie schopný zabezpečovať zdarný rast maloletého, rovnako tak matka neuviedla, že by sa maloletý S. nemal s otcom stretať. Tieto tvrdenia sa jej účelovo do úst snaží vložiť otec. Matka však vyjadrila a vyjadruje svoje obavy, ktoré vychádzajú zo správania a konania otca, ktoré je matka nútená riešiť aj v trestnoprávnej rovine. Na základe všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že nedošlo k žiadnej kvalifikovanej zmene pomerov, pre ktorú by bolo potrebné nariadenie nového neodkladného opatrenia. Otec údajnú kvalifikovanú zmenu pomerov, na ktorú poukazuje, žiadnym spôsobom neosvedčil, a rovnako tak otec žiadnym spôsobom neosvedčil ani jeho tvrdenia týkajúce sa toho, že sa matka údajne snaží obmedzovať styk otca s maloletým, otca cielene vytesňovať z podieľania sa na výchove maloletého, a že sa otec v dôsledku správania matky dostáva do pozície zavrhnutého rodiča. Tieto tvrdenia otca sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Maloletý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa oňho stará a zabezpečuje všetky jeho potreby. Maloletý je na matku naviazaný a má s matkou veľmi blízky vzťah. Maloletý má toho času vytvorené u matky stabilné výchovné prostredie a rodinné zázemie. Maloletý má u matky kompletne zariadenú detskú izbu, ktorá sa mu páči a veľmi rád v nej trávi čas. Do svojej detskej izby maloletý často volá kamarátov z paneláku, ako aj rodinných známych. Maloletý prosperuje a doterajší model starostlivosti, pri ktorom je v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stretáva, mu vyhovuje. O uvedenom svedčí aj konštatovanie v správe o maloletom zo súkromných jaslí, ktoré maloletý navštevuje zo dňa 04.01.2019. Z predmetnej správy jasne vyplýva, že situácia sa zlepšila a maloletý začal napredovať a matka má za to, že je potrebné tento stav a model starostlivosti, ktorý maloletému vyhovuje a zodpovedá jeho potrebám, kedy sa maloletý v zmysle predbežnej úpravy nachádza v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa v súdom určenom rozsahu stretáva, v najlepšom záujme maloletého, zachovať. Maloletý pre svoj zdravý psychický a fyzický vývin a všestranný rozvoj potrebuje pokojné, stabilné a láskyplné výchovné prostredie, v ktorom maloletý bude mať pocit domova, istoty a bezpečia, aby nebol neustále vystavovaný konfliktom medzi rodičmi a nebol nútený vnímať napätie medzi nimi. Toho času existuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým je dočasne upravený styk otca s maloletým, každý kalendárny týždeň v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod.. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé a matka je presvedčená o tom, že súčasná predbežná úprava styku otca s maloletým stanovená uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018 je v najlepšom záujme maloletého S., nakoľko za súčasnej situácie je nevyhnutné zachovať stabilné výchovné prostredie, ktoré má maloletý u matky vytvorené, pričom súčasná predbežná úprava poskytuje aj pravidelnosť v režime stretávania maloletého s otcom, kedy má otec zabezpečený kontakt s maloletým v dostatočnom rozsahu, kedy sa otec môže maloletému plnohodnotne venovať a tráviť s ním čas. Prostredníctvom súčasnej predbežnej úpravy styku maloletého s otcom stanovenej uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018 došlo vzhľadom na všetky okolnosti k nevyhnutnému zastabilizovaniu pomerov maloletého a k nastaveniu pravidelného režimu maloletého, pričom je zároveň zabezpečený pravidelný kontakt maloletého s otcom v dostatočnom rozsahu do rozhodnutia súdu vo veci samej, čo je nepochybne na prospech maloletého. Matka poukázala na to, že otec vo svojom odvolaní uvádza, že skutočnosti, ako zlé vzťahy medzi rodičmi, konflikty medzi priateľom matky a otcom, konflikt medzi otcom a jeho otcom nie sú skutkovými okolnosťami, ktoré by bezprostredne súviseli s posúdením, či došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, a že nijako nebol vyhodnotený skutočný záujem maloletého. Matka poukázala na to, že otec vo svojom odvolaní uvádza, že od vydania neodkladného opatrenia zo dňa 22.10.2018 do času, kedy otec podal nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uplynul väčší časový priestor, ako uvádza súd, pretože neodkladné opatrenie ohľadom maloletých detí je predbežne vykonateľné a daný časový priestor nemožno posudzovať od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave, teda odo dňa 28.01.2019, ale odo dňa jeho vydania. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku ,,neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018, ktorým bolo nariadené súčasné neodkladné opatrenie, nadobudlo vykonateľnosť dňa 07.11.2018 a nie dňom jeho vydania. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018, ktorým bolo nariadené súčasné neodkladné opatrenie, posudzoval na základe podania odvolania otca Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018, ktorým bolo nariadené súčasné neodkladné opatrenie, v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil. Počas predmetného odvolacieho konania bola odvolacím súdom posudzovaná správnosť a dôvodnosť predbežnej úpravy styku maloletého s otcom stanovenej neodkladným opatrením zo dňa 22.10.2018 z hľadiska sledovania najlepšieho záujmu maloletého a neodkladné opatrenie následne nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019. Z toho dôvodu sa matka plne stotožňuje s názorom Okresného súdu Bratislava II, že od času, kedy pôvodné neodkladné opatrenie zo dňa 22.10.2018 (v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave) nadobudlo právoplatnosť (28.01.2019) do času, kedy otec podal návrh na nariadenie nového neodkladného opatrenia (21.03.2019) neuplynuli ešte ani celé dva mesiace a je toho názoru, že napriek predbežnej vykonateľnosti neodkladných opatrení je z hľadiska posudzovania dôvodnosti a správnosti predbežnej úpravy stanovenej uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.10.2018 nevyhnutné v konkrétnom prípade vychádzať z času, kedy predmetné neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť a nie z času, kedy nadobudlo vykonateľnosť. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má matka za to, že Okresný súd Bratislava II postupoval správne, keď návrh otca na nariadenie nového neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a vyhodnotil ho ako nedôvodný a plne sa so závermi Okresného súdu Bratislava II stotožňuje. Matka ďalej uviedla, že uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/50/2019-24 zo dňa 16.04.2019, ktorým súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zohľadňuje skutočný záujem maloletého S., je riadne odôvodnené a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a teda nie sú dané v konkrétnom prípade odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového poriadku, ako tvrdí otec vo svojom odvolaní. V zmysle uvedeného matka navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, č. k. 49P/50/2019-24 zo dňa 16.04.2019, ktorým súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil. 11. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku a prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie bude potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 12. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 16. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 17. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že toho času prebieha na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 49P/123/2018 na základe návrhu manželky konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Konanie nie je doteraz právoplatne skončené. Z opisu skutočného stavu taktiež vyplýva, že Okresný súd Bratislava II doposiaľ uznesením č. k. 49P/144/2018- 63 zo dňa 22.10.2018 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/560/2018 - 81 zo dňa 08.01.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne upravil stretávanie sa otca s maloletým synom až právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, vedenom pod sp. zn. 49P/123/2018 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Tobiasom každý kalendárny týždeň, v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky, v čase pracovného týždňa je miestom prevzatia dieťaťa miesto predškolského zariadenia maloletého dieťaťa. Súčasne Okresný súd Bratislava II nariadil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 22.10.2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019. 18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 19. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloletého syna, a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloletého S.. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým synom. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletým dieťaťom a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. 20. V danom prípade odvolací súd uvádza, že v tomto konkrétnom prípade neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že dôvody uvádzané otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní sú dôvodmi, ktorými by sa mal súd zaoberať pri úprave práv a povinností k maloletému S. vo veci samej. Neodkladné opatrenie ako inštitút, u ktorého prevláda požiadavka rýchlosti nad realizáciou dokazovania nemôže subsumovať v tomto konkrétnom prípade rozhodnutie vo veci samej. Je nepochybné, že medzi rodičmi sú výrazne vyhrotené vzťahy, maloleté dieťa je konfrontované samotnými rodičmi, ktorí nie sú schopní zvládnuť situáciu a vystavujú samotné maloleté dieťa stresu. V tomto prípade odvolací súd uvádza, že úprava styku poskytovaná neodkladným opatrením uznesením č. k. 49P/144/2018- 63 zo dňa 22.10.2018 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/560/2018 - 81 zo dňa 08.01.2019 je v prvom rade rešpektovaná matkou, a súčasne ju možno v tomto štádiu konania považovať za dostatočnú. Ak má otec za to, že je potrebné predmetnú úpravu styku otca s maloletým synom rozšíriť je potrebné sústrediť sa na ukončenie rozvodového konania, kde predmetná otázka bude kvalifikovanejšie a podrobnejšie v rámci dokazovania riešená. Syndróm zavrhnutého rodiča nie je podľa názoru odvolacieho súdu oficiálnym psychopatologickým syndrómom, nevyskytuje sa v medicínskej - psychiatrickej syndromológii a nie je stanovený, ani ako nozologická jednotka, resp. diagnóza v oficiálnych medzinárodných systémoch klasifikácie chorôb. V Slovenskej republike je záväzne platná Medzinárodná klasifikácia chorôb MKCH 10 (ICD-10), v tejto klasifikácii spomenutý SZR (PAS) nie je uvedený, preto nie je možné stanovovať ho ako diagnózu, ale ani popisne ako syndróm. SZR nie je prítomný, ako diagnostická jednotka ani v klasifikačnom systéme používanom na americkom kontinente DSM 5. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na vyhlásenie Slovenskej komory psychológov, Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, Asociácie rodinných sudcov, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Komisárky pre deti, Verejnej ochrankyne práv, Inštitútu pre výskum práce a rodiny a Koalície pre deti Slovensko k tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, v ktorom sa okrem iného uvádza, že: „Národná rada sudcov rodinných súdov a súdov pre maloletých (NCJFCJ) uviedla, že akýkoľvek dôkaz, že účastník konania o zverenie dieťaťa trpí SZR, by mal byť vyhlásený za neprípustný. Ďalej uvádzajú: „Zdiskreditovaná „diagnóza” SZR (alebo tvrdenia o SZR), okrem vedeckej neplatnosti, nevhodne vyžaduje od súdu, aby rozhodol, že správanie dieťaťa a jeho postoj k rodičovi, ktorý o sebe tvrdí, že je „odcudzený” (zavrhnutý), nie je v skutočnosti opodstatnené. Taktiež odvádza pozornosť od správania zneužívajúceho rodiča, ktorým mohol tento rodič priamo ovplyvniť reakciu dieťaťa násilným, neúctivým, strápňujúcim, ponižujúcim alebo diskreditujúcim správaním voči dieťaťu alebo druhému rodičovi. Úlohou súdu v konaní vo veci samej bude teda rozlíšiť medzi situáciami, v ktorých je dieťa kritické voči jednému z rodičov, pretože bolo nevhodne manipulované tým druhým (pritom sa súd musí postarať o to, aby sa nespoľahol výlučne na nepatrné indikácie), a situáciami, v ktorých má dieťa svoje vlastné legitímne dôvody pre kritiku alebo strach z rodiča, čo je najmä v prípadoch, ak je rodič páchateľom domáceho násilia. Tieto dôvody sa nestanú menej legitímne iba preto, že zneužívaný rodič ich zdieľa a obraňuje dieťa tým, že hovorí o svojich obavách. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zotrváva na tom, že tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bolo potrebné riešiť práve prostredníctvom nariadenia nového neodkladného opatrenia, keďže neodkladné opatrenie riešiace úpravu styku otca s maloletých synom bolo nedávno t.j. cca pred pol rokom vydané a zo strany oboch rodičov je riadne rešpektované, inak povedané, pre danú situáciu absentuje bezodkladnosť úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že otec považuje vydané neodkladné opatrenie za nedostatočné, ohľadom rozsahu styku otca s maloletým synom, nemôže byť dôvodom pre nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia, nakoľko by sa inštitút tohto výnimočného opatrenia minul účinku. Skutočnosti tvrdené otcom v rámci odvolania, ako aj skutočnosti uvedené v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preverí súd prvej inštancie prostredníctvom vykonania dokazovania vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 21. Odvolací súd má v predmetnej veci za to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Odvolací súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby aj napriek predtým nariadenému neodkladnému opatreniu zvážili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť o výkone práv k maloletému S., hlavne ohľadom rozsahu styku otca s maloletým synom (pri chorobe, pri zmene plánu toho - ktorého rodiča), nakoľko pri viaznucej komunikácii rodičov sa práve maloletý S. stane „nástrojom“ pre ich vzájomný „boj“, z ktorého potom vyplynú vyhrotené situácie negatívne vplývajúce na maloleté dieťa. 22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).