Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/197/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202299 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219202299.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: J. O., K. O. X, K., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o. so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovanému: M. V., K. K. XX, K., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. júna 2019, č. k. 18C/27/2019 - 33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť odstrániť z webstránky H..S.. R., z kanálu M. V. zvukovoobrazové záznamy/videá s názvom: Q.. L.: M. Z. W. Q. O. O. C.E. #..XX J. V. XX.X.XXXX, K.. Z. L.: A. J. O., C. Z., W. Q. G. #..XXX-X F. na: I.:/. H..S..R.?Z. Y. J. V.Q. X.XX.XXXX, R.. Z. L.: C. Q. G. Š. J. G. J.M. C.?!. #..XXX, F. na: I.:/..S..R.? Z. =..K. J. V. XX.X.XXXX, V.. Z. L.: A. Y. O. U. A. K. Z. #..XXX, F. na:I.:/..S..R. H.?Z. J. V. XX.XX.XXXX Q. N.. Z. A. G. L.: O. Q. M. G. (K., U., Z.K.) #..XXX, F. na: I.:/..S..R.? Z. J. V. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa ďalej žiada odstrániť z webstránky H..E..sk, H..W..O.-V. Q. I.:/..R.-E.-A. Z. A. G. L.: M. Z. W. Q. O. O. C. #..XX J. V. XX.XX.XXXX Q. J. A.L. A. Y. J. O. M. V. - M. V.: O. J. V. XX.XX.XXXX F. na: I.:/..Y..N..V..XXXX/photos/ a.XXXXXXXXXXXXXXX/XXXXXXXXXXXXXXX X/?E. &. Q. O. J. V. XX.XX.XXXX F. na: I.:/..Y..R..V.. XXXX/photos/a.XXXXXXXXXXXXXXX/XXXXXXXXXXXXXXX X/ ?E. &.. Zároveň žalovaného poučil, že môže podať voči žalobkyni žalobu, ktorej predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu, alebo náhrada škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému nariadenia uvedeného neodkladného opatrenia z dôvodu, že je bývalá novinárka, ktorá v súčasnosti pracuje ako riaditeľka G. J. C., ktorá nadácia upozornila Ministerstvo kultúry SR, že vydavateľ „U. J. V. P. Q. A. P., ktorého predstaviteľ je žalovaný, malo registrovaný titul periodickej tlače W., pričom podľa tlačového zákona nesplnilo povinnosť predložiť výtlačky aspoň dvoch vydaní periodickej tlače ročne. Ministerstvo kultúry SR na základe uvedeného dôvodu občianskeho združenie žalovaného zo zoznamu vydavateľov tlače odstránil. Žalovaný tento postup vnímal ako nezákonný zásah do jeho práv a dal to najavo prostredníctvom videa A. G. V. XX.XX.XXXX na O.L. S., na C. M. V. O. G. „.: M. Z. W. Q. O. O.Í. C. #..XX“. V tomto videu útočí na žalobkyňu ako riaditeľku G. J. C.. Približne v čase od 1:00.22 žalovaný vo videu komentuje výmaz dvoch ním vedených vydavateľov tlače W. a A. A.. A. .P.. U.. z príslušného registra vydavateľov tlače na MK SR. Žalovaný tvrdí, že Ministerstvo kultúry SR uvedených vydavateľov vymazalo vraj na základe „podnetu psychicky narušenej J. O.“, ďalej uviedol, že „O. B. O. G. Q. Ž. A. na O., Ž. B. M. E. O. Q. Ž. M. O. Q. I. Z.; vyjadril sa, že žalobkyňa má „primitívne mikromyslenie, lokálne, o veľkosti jedného predmestia veľkomesta, vo svojej škrupinke zaškatuľkovaná, s primitívnym myslením, s debilizáciou a s tupotou, ktorou O. je a že sa nedá ani verbálne nejde vyjadriť, čím žalobkyňa je“ a následne hovorí „Takže tak pani O., O. O.-O.-O., musíte mi poslať básničku na pani O.Ú.... niečo vymyslíte, niečo retardované proste“. Žalovaný sa v podobnom nenávistnom a urážlivom duchu vyjadruje na adresu žalobkyne už dlhšie, robí tak prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj v rámci svojich videí. Žalovaný stupňuje agresiu voči žalobkyni, ako to urobil aj v rámci postov na sociálnej sieti Y.. Dňa 16.11.2018 uverejnil žalovaný na sociálnej sieti Y. pod profilom M. V. - M. V. selfie fotku so žalobkyňou, ktorá bola vyhotovená a zverejnená bez súhlasu žalobkyne. Do popisu príspevku vložil: „J.na O. - žena s narušenými hodnotami - šéfka nadácie J. C.“. Fotografia zachytáva momentku žalobkyne v značne nedôstojnej pozícii vyhotovenú na chodbe, pričom na jej vyhotovenie, ako aj na jej uverejnenie, nikdy žalobkyňa súhlas nedala. Žalovaný ju vystavil dehonestácii jej dobrého mena, zobrazil ju spôsobom zasahujúcim vážnosť a česť žalobkyne a na jej osobu sa vyjadroval hanlivo. Ďalej uviedla, že žalovaný jeho urážky a vulgarizmy nijako neodôvodňuje, v jeho videách či textoch chýba akékoľvek vysvetlenie jeho nadávok, vulgarizmov či urážok, ktorými označuje ním vybrané osoby vrátane žalobkyne. Sloboda prejavu pripúšťa kritiku osôb, avšak táto musí byť odôvodnená a podložená faktami. Tie však v príspevkoch žalovaného absentujú. Takéto prejavy žalovaného nemôžu byť chránené slobodou prejavu a neexistuje zákonný podklad, ktorý by pripúšťal ich ďalšie šírenie a zverejňovanie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, §326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že preukázala existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziaceho najmä s ohľadom na vyjadrenia obsiahnuté v predmetných videách, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na jej právach chránených ustanoveniami § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka, a to na práve na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Uviedol, že právo slobody prejavu slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom je síce zaručené Ústavou SR v čl. 26, ale pri jeho výkone je potrebné v demokratickej spoločnosti dodržiavať, rešpektovať právo na ochranu osobnosti ako základné ústavné právo. V európskom právnom prostredí je právo na ochranu osobnosti považované za jedno z najsilnejších práv a je prirodzené, že právo slobody prejavu mu musí ustúpiť. Žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov, keď z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a ako posudzoval efektívnosť a proporcionalitu neodkladného opatrenia, nevysporiadal sa s namietanými videami, ale generalizoval ich, a preto nie je možné zistiť, v akom smere a miere a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym výrokom vzhliada dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci rozhodnutím zaviazal žalovaného na odstránenie videí a postov tak, ako to žalobkyňa navrhla. Taktiež nie je zrejmé, prečo by fotografia žalobkyne a žalovaného mala žalobkyňu stvárňovať v značne nedôstojnej pozícii, ide iba o subjektívny názor žalobkyne. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 46/2000 a sp. zn. IV.ÚS 189/2001 namietal, že súd sa mal jednoznačnejšie vysporiadať so základnými otázkami sporu medzi stranami, keď nariadil trvalú úpravu pomerov strán podľa § 336 ods. 1 C.s.p. Týmto spôsobom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a rovnosti strán pred súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II ÚS 1847/16 zo dňa 01.09.2016 a namietal, že pred vydaním neodkladného opatrenia má súd povinnosť dať žalovanému priestor na zaujatie stanoviska k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa v danom prípade nestalo, a preto napadnuté rozhodnutie je možné z ústavnoprávneho hľadiska považovať za prejav svojvôle. Poukázal na výnimočnosť prostriedku súdnej ochrany, ktorým je neodkladné opatrenie, pričom výnimočnejšie sú prípady, kedy súd nariadi tzv. trvalé neodkladné opatrenie bez povinnosti žalobcu podať žalobu vo veci samej. V danom prípade ide o citlivú otázku stretu dvoch základných práv a slobôd - práva na ochranu osobnosti žalobkyne a slobody prejavu žalovaného a súd sa bližšie nezaoberal otázkou, či je nariadenie trvalého neodkladného opatrenia vzhľadom na charakter sporu účelné, keď spory o ochranu osobnosti sa v praxi vedú ako meritórne konania práve vzhľadom na kolíziu základných práv dvoch osôb a nevyhnutný proces dokazovania a možnosti použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Súd však trvalým nariadením rozhodol o žalovanom bez žalovaného, bez vykonania dokazovania a vypočutia jeho argumentácie, a preto nepovažuje za správne nariadenie trvalého neodkladného opatrenia ani s poučením o možnosti podať žalobu o návrat do predošlého stavu, alebo náhrady spôsobenej škody, nakoľko účelom nariadenia neodkladného opatrenia nie je vyvolanie ďalšieho sporu medzi stranami. Popiera, že by došlo k zásahu do práv žalobkyne, keď žalobkyňa ako osoba verejne známa je povinná znášať vyššiu mieru kritiky ako tzv. bežný občan a žalovanému ako občanovi, novinárovi a osobe verejne známej prináleží sloboda prejavu, a preto neodkladné opatrenie podľa jeho názoru nie je proporcionálne a obmedzuje ho neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah. Uviedol, že žalobkyňa sa sama o ňom vyjadruje posmešne a hanlivo a nedáva mu priestor na vyjadrenie k článkom, ktoré publikuje. Žalobkyňa používa excesívne metódy, ktoré nemajú nič spoločné s bojom proti korupcii, ani so žurnalistickou etikou. Žalobkyňa z pozície G. J. C. podala podnet na výmaz riadne evidovaných médií žalovaného na Ministerstve kultúry SR. Žalovaný nechápe, aký súvis má novinárska činnosť týchto médií s náplňou činnosti Nadácie Zastavme korupciu, ktorá sa má primárne sústreďovať na boj proti korupcii, a nie zameriavať sa etiku médií a novinárskej činnosti. Tento akt preto možno chápať ako jeden z aktov nepriazne žalobkyne voči nemu, žalobkyňa nerešpektuje ani zásadu prezumpcie neviny ako jednu zo základných trestnoprávnych zásad zakotvených a garantovaných ústavou, informuje o trestnom stíhaní žalovaného, avšak následne už neoboznámi verejnosť s tým, že trestné stíhanie žalovaného bolo zastavené. Nariadenie neodkladného opatrenia preto nie je opodstatnené aj z dôvodu, že žalobkyňa sama „svojpomocnými“ prostriedkami dosiahla svoju satisfakciu mimoprávnymi prostriedkami. Nie je preto možné nariadiť neodkladné opatrenie v prospech osoby, ktorá sama odvetne reaguje na výroky žalovaného, pričom tieto výroky žalovaného sama vyvoláva svojím konaním a reakciami. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa jej názoru súd vec správne právne posúdil, náležite zistil skutkový stav a dostatočne sa vysporiadal s návrhom žalobcu a platnou právnou úpravou, tiež posúdil proporcionálnosť neodkladného opatrenia vo vzťahu k slobode prejavu žalovaného a presvedčivo sa vysporiadal s podstatou konania a kolíziou práva žalobkyne na ochranu osobnosti a práva žalovaného na slobodu prejavu. V odôvodnení okrem iného uviedol aj konkrétne faktické zistenia, ktoré preukazujú naplnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu žalobkyne. S poukazom na ustálenú judikatúru namietal, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na každý argument sporových strán, ale len na tie, ktoré majú z hľadiska výsledku rozhodnutia rozhodujúci význam. Judikatúra, na ktorú poukázal žalovaný, nie je aplikovateľná na prejednávanú vec a žalovaný ju nesprávne interpretuje. Za nedôvodné považuje aj námietky žalovaného týkajúce sa trvalého charakteru neodkladného opatrenia a možnosti žalovaného vyjadriť sa k návrhu, keď aktuálna platná právna úprava - Civilný sporový poriadok v § 330 ods. 1 a § 336 ods. 1 explicitne umožňuje súdu, aby nariadil neodkladné opatrenie aj na neurčitú, resp. trvalú dobu a tiež priamo umožňuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Trvalá úprava pomerov medzi stranami formou neodkladného opatrenia je postup zákonom predvídaný a súdmi aplikovaný, potvrdzujú to aj iné neodkladné opatrenia nariadené voči žalovanému, ktorými mu už v minulosti opakovane nariadili stiahnutie jeho videí z internetu. Ustanovenie § 329 výslovne ustanovuje, že súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán. V prípade žalobkyne išlo o výnimočný prostriedok súdnej ochrany proti detailne zdokumentovaným vulgarizmom a urážkam, pričom vo svojich videách ani postoch žalovaný vôbec nevysvetlil a nezdôvodnil použitie daných označení a nadávok, svoju kritiku nepodložil žiadnymi faktami ani argumentmi, a je preto bez významu, či dodatočne v akomkoľvek podaní alebo videu bude žalovaný zdôvodňovať primeranosť a dôvodnosť svojej „kritiky“ na adresu žalobcu. Žalovaný dôvodnosť a primeranosť svojej kritiky na adresu žalobkyne nezdôvodnil ani vo svojom odvolaní. Nepreukázal, že jeho výroky majú skutkový podklad. K námietkam týkajúcim sa proporcionality neodkladného opatrenia poukázala na predpoklady zásahu do slobody prejavu v zmysle čl. 26 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd a uviedla, že uvedené predpoklady boli v danom prípade splnené, keď k obmedzeniu došlo na základe ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, sledovalo ochranu práv žalobcu na ochranu osobnosti, pričom iným, miernejším zásahom nebolo možné dosiahnuť ochranu týchto práv. Po preskúmaní uvedených hľadísk sa zásah javí ako primeraný a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, kde nemá miesto bezbrehé a nedôvodné urážanie iných osôb. Žalobkyňa nespochybnila, že zo svojej pozície riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu môže patriť medzi osoby relatívneho verejného záujmu, avšak aj tieto osoby majú právo na ochranu svojej osobnosti, najmä cti a dôstojnosti, ako aj súkromia a hranica prijateľnej kritiky, ktorú má žalobkyňa povinnosť strpieť, bola nadávkami a urážkami žalovaného bez pochýb prekročená. Z obsahu videí a postojov je zrejmé, že žalovaný pri prejavoch na adresu žalobkyne nekonal z pozície novinára, a nemá preto právo domáhať sa zvýšenej miery ochrany (privilegovaného postavenia), vzťahujúcej sa v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít na novinárov ako nositeľov slobody prejavu. Z namietaných videí, z odvolania, ako aj z kampane žalovaného voči žalobkyni je zrejmé, že tento nedisponuje žiadnymi skutočnými informáciami odôvodňujúcimi ktorýkoľvek z jeho výrokov na adresu žalobkyne, jediným podkladom pre vulgarizmy adresované žalobkyni, ktorý žalovaný používa, je jeho vlastný emočný postoj voči žalobkyni. Dôvodnosť a správnosť rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení preukazuje aj následne správanie žalovaného, ktorý po prevzatí neodkladného opatrenia a výzve právneho zástupcu žalobkyne na plnenie uložených povinností výzvu nerešpektoval a nasledujúci pracovný deň osobne v sprievode ďalších troch osôb navštívil kanceláriu právneho zástupcu žalobcu a napriek výslovnému zákazu tajne vyhotovil a zverejnil zvukovoobrazový záznam z celého rozhovoru s právnym zástupcom na svojom kanáli S.; všetky relevantné listiny zo súdneho spisu zverejnil na internete, pričom svoje osobné údaje anonymizoval, avšak všetky osobné údaje žalobkyne na dokumentoch ponechal a zverejnil. Následne sa žalobkyňa stala predmetom série vulgárnej a primitívnej útočnej kampane na ním prevádzkovaných sociálnych sieťach. K ďalším tvrdeniam žalovaného uviedla, že nevyjadruje sa verejne o žalovanom posmešne a hanlivo, taktiež nekomunikuje utajene pod hlavičkou Nadácie J. C. a nedala podnet na Ministerstvo kultúry na výmaz médií pod kontrolou žalovaného zo zoznamu tlače. Uviedla, že nie je porušením prezumpcie neviny, ak pravdivo informuje v článku o tom, že žalovaný je v pozícii obvineného v trestnom konaní, avšak nemá povinnosť písať článok a zverejňovať text, v ktorom by informovala o vývoji v prípade, ktorému sa ako novinár v minulosti venovala. Neexistujú ani údajné svojpomocné prostriedky žalobkyne, ktorými sa žalovaný snaží obhájiť svoje urážky na adresu žalobkyne a záver žalovaného, že žalobkyňa dosiahla svoju satisfakciu mimoprávnymi prostriedkami, je nepodložený a neurčitý. Výroky žalovaného žiadnym konaním žalobkyňa nevyvolala. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písmeno c/, d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na neodkladné opatrenia. 9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 12. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je preto potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 13. Po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti, ktoré v danej veci odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, keď na základe žalobkyňou predložených dôkazov a jej tvrdení, možno považovať za osvedčené dostatočným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že videá a posty, odstránenia ktorých zo sociálnych sietí sa domáha, obsahujú urážlivé a hanlivé tvrdenia na osobu žalobkyne vyjadrené vulgárnou formou, ktoré možno považovať za objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobkyne, a to práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy, ktoré sú chránené ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, čím dostatočne osvedčila žalobkyňa existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. Správne tiež poukázal na to, že pri výkone práva slobody prejavu je potrebné dodržiavať a rešpektovať právo na ochranu osobnosti, ako základné ústavné právo. Kritika určitej osoby v rámci výkonu práva slobody prejavu musí byť vecná a primeraná určitému legitímnemu cieľu, ktorý je týmto prejavom sledovaný, ktorým môže byť spoločenská potreba, resp. požiadavka diskusie o veciach a osobách verejného záujmu, avšak v danom prípade texty predmetných videí a postov neobsahujú žiaden vecný základ odôvodňujúci negatívne hodnotenie osobnostných stránok žalobkyne hrubo urážlivými a hanlivými výrazmi. Vzhľadom na to možno vyjadrenia žalovaného považovať za objektívne spôsobilé ohroziť osobnostné práva žalobkyne. Odvolací súd preto posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného uvedené v jeho odvolaní, že nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, pretože je osobou verejného záujmu a je povinná znášať vyššiu mieru kritiky ako iný občan. Odvolací súd sa stotožnil v tomto smere s vyjadrením žalobkyne, že vyjadreniami žalovaného došlo z jeho strany k prekročeniu medzí vecnej kritiky, primeranej sledovanému legitímnemu cieľu, ktorú by žalobkyňa bola povinná strpieť. 14. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaného týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov, keď súd v odôvodnení uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj právnej stránke a s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu neodkladných opatrení obsiahnutú v ustanoveniach § 324 a nasl. C.s.p., dostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, z jeho odôvodnenia je zrejmé, na základe akých úvah dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež je z odôvodnenia dostatočne zrejmé, aj vo vzťahu ku ktorým konkrétnym výrokom posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodný. Dostatočne odôvodnil aj neuloženie žalobkyni povinnosti podať žalobu vo veci samej. Ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. neupravuje povinnosť súdu, ale len umožňuje v niektorých prípadoch súdu vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, pričom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladá v niektorých prípadoch aj dosiahnutie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, a preto trvalý charakter nariadeného neodkladného opatrenia žalovaný nedôvodne namieta. Nedôvodne tiež namieta, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia mu nedal priestor na vyjadrenie, keď aj tento postup súdu je v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 C.s.p., umožňujúcim súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez vyjadrenia a výsluchu strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).