Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/197/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202591 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219202591.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: BASF Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 345 603, zast.: Karkó, s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121 proti žalovanému: HORSKÝ PARK, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 000 199, zast. BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 860 581, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/137/2019-191 zo dňa 18.9.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/137/2019-191 zo dňa 18.9.2019 mení tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie a zakazuje žalovanému previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo iné právo tretích osôb alebo iným spôsobom nakladať so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/2 k: 1. pozemku parc. č. XXXX/X C KN, ostatná plocha o výmere 4.554 m2, 2. pozemku parc. č. XXXX/XX C KN, ostatná plocha a o výmere 2.427 m2, ktoré sú evidované Okresným úradom W., katastrálny odbor na LV č. XXXX, Okres W., Obec Č., kat. úz. Č., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/3/2019. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 17.5.2019. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 17.5.2019 sa žalobca domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi J.. P. F., trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX C., ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2 k nehnuteľnostiam špecifikovaných v žalobe, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zároveň žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu v sume 758.876,96 eur s prísl., prípadne neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo iné právo tretích osôb alebo iným spôsobom nakladať so spoluvlastníckym podielom vo výške 1/2 k: 1. pozemku parc. č. XXXX/. C KN, ostatná plocha o výmere 4.554 m2, 2. pozemku parc. č. XXXX/. C KN, ostatná plocha a o výmere 2.427 m2, ktoré sú evidované Okresným úradom W., katastrálny odbor na LV č. XXXX, Okres W., Obec Č., kat. úz. Č., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/3/2019. 3. Svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil ohrozením budúcej exekúcie pohľadávky, ktorej zaplatenia sa domáha voči J.. P. F. v konaní vedenom pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/3/2019 titulom vlastnej bianco zmenky s doložkou bez protestu, vystavenej dňa 11.6.2012 spoločnosťou E - RAN Slovakia spol. s r.o., ktorú J.. P. F. ako spoločník a konateľ avaloval. Vystaviteľ zmenky - spoločnosť E - RAN Slovakia spol. s r.o. mala už v roku 2017 záväzky z obchodného styku vo výške spolu 6.476,391 eur. Z uvedeného žalobca dôvodil, že táto nie je schopná plniť svoje záväzky voči obchodným partnerom. Navyše spoločnosti E - RAN Slovakia spol. s r.o. klesli aj tržby, keď rozdiel medzi rokom 2016 a 2017 predstavoval pokles 25% (v peňažnom vyjadrení cca 4.000.000 eur). Z účtovnej závierky za rok 2017 taktiež vyplýva, že takmer polovicu majetku spoločnosti E - RAN Slovakia spol. s r.o. tvoria pohľadávky voči iným subjektom. Pokiaľ by spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o. neúčtovala pohľadávky ako majetok, jej vlastné imanie by bolo vysoko záporné. J.. P. F. spolu so žalovaným pritom svojím konaním zásadným spôsobom znížili možnosť uspokojenia žalobcovej pohľadávky voči J.. F. v rámci exekúcie, nakoľko J.. F. v mesiaci január 2019 zriadil na časti svojho nehnuteľného majetku záložné právo v prospech VÚB, a.s. (nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, kat. úz. D.) a iný jeho majetok je už toho času založený v prospech iných záložných veriteľov a nakoľko po zriadení záložného práva a pred jeho zápisom do KN J.. F. účelovo previedol na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach v kat. úz. Č.. J.. F. je pritom konateľom a spoločníkom žalovaného. Z konania žalovaného a J.. P. F. a z okolností, za akých došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam v kat. úz. Č. na žalovaného, tiež vyplýva dôvodná obava, že dôjde aj k ďalšiemu prevodu resp. zaťaženiu dotknutých nehnuteľností s úmyslom zmariť uspokojenie žalobcu, z čoho nepochybne vyplýva obava, že budúca exekúcia bude ohrozená. Táto obava nakoniec vyplýva aj z toho, že J.. F. postupoval obdobne aj pri nehnuteľnostiach evidovaných v kat. úz. A., ktorých spoluvlastnícky podiel J.. F. previedol na J.. Z. W., ktorý je rovnako ako žalobca konateľom a spoločníkom žalovaného a spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o. 4. Súd prvej inštancie poukázal na § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 a 2 CSP, § 326 ods. 1 a 2 CSP, § 343 ods. 1, 2, 3 CSP a § 344 CSP ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998 a uviedol, že nakoľko rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 5. Súd prvej inštancie dospel v danom prípade k záveru, že žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený, keď neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie mal za to, že samotná skutočnosť, že J.. P. F.V./žalovaný zriadil na časti svojho nehnuteľného majetku záložné právo v prospech VÚB, a.s. a následne previedol na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach v kat. úz. Č., nepreukazuje, že J.. P. F./žalovaný sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na jeho majetok. Žalobca svoje tvrdenia, že dôjde aj k ďalšiemu prevodu, resp. zaťaženiu dotknutých nehnuteľností s úmyslom zmariť uspokojenie žalobcu, v čom vidí aj ohrozenie budúcej exekúcie, podľa súdu prvej inštancie relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Ani tvrdenie žalobcu, že J.. F. postupoval obdobne aj pri nehnuteľnostiach evidovaných v kat. úz. A., ktorých spoluvlastnícky podiel J.. F. previedol na J.. Z. W., ktorý je rovnako ako žalobca konateľom a spoločníkom žalovaného a spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o., nepovažoval súd za preukázanie úmyslu J.. F. zmariť budúcu exekúciu formou zbavenia sa svojho majetku spôsobom, ktorý by bol pre J.. F. výslovne nevýhodný (napr. predaj pod trhovú hodnotu). Súd dodal, že ak fyzická alebo právnická osoba realizuje svoje práva disponovať so svojím majetkom, neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na svoj majetok. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia, preto návrh na ich nariadenie zamietol. 6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, keď predmetom konania je určenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy špecifikovanej v žalobe, pričom na strane žalovaného vystupuje spoločnosť HORSKÝ PARK, s.r.o., súd prvej inštancie však v odôvodnení napadnutého uznesenia považuje za žalovaného iný subjekt, a to J.. P. F.. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že účelom neodkladného resp. zabezpečovacieho opatrenia je poskytnúť predbežnú ochranu práv formou úpravy pomerov medzi stranami sporu, a to v prípade ak je budúca exekúcia ohrozená, pričom v danom prípade boli splnené všetky predpoklady na to, aby bolo návrhu žalobcu vyhovené, nakoľko existuje obava, ktorá vyplýva z konania dlžníka žalobcu - J.. P. F.P. a jeho spriaznených osôb, vrátane žalovaného. Žalobca opätovne uviedol, že J.. P. F. pred začatím predmetného konania zriadil v prospech tretích osôb na svojom nehnuteľnom majetku evidovanom na LV č. XXXX, kat. úz. D. záložné právo, ktoré znemožňuje nezabezpečenému veriteľovi uspokojiť sa zo zálohu, pretože zálohom zabezpečený majetok nemôže byť bez súhlasu záložného veriteľa predmetom exekúcie. Zároveň po začatí konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36CbZm/3/2019 J.. F. previedol na žalovaného nehnuteľnosti evidované v kat. úz. Č.. Rovnaký postup zvolil J.. F. aj v prípade pozemkov v kat. úz. A., ktoré previedol na svojho obchodného partnera J.. W.. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného resp. v prospech J.. W. pritom došlo až po tom, čo Okresný súd Trenčín v konaní sp.zn. 36CbZm/3/2019 zriadil na týchto nehnuteľnostiach zabezpečovacím opatrením záložné právo. Toto záložné právo na nehnuteľnostiach v kat. úz. Č. nevzniklo len z dôvodu pochybenia na strane Okresného súdu Trenčín, ktorý včas opomenul zaslať uvedené rozhodnutie na Okresný úrad W., Katastrálny odbor, čo J.. F. a žalovaný využili a dotknuté nehnuteľnosti nezaťažené previedli. K uzatvoreniu odporovanej kúpnej zmluvy došlo zhodou náhod iba jeden deň pred vydaním rozhodnutia o zriadení uvedeného zabezpečovacieho opatrenia a pred jeho doručením na Okresný úrad C., Katastrálny odbor a takmer mesiac a pol po tom, čo sa začalo konanie vedené pred Okresným súdom Trenčín o zaplatenie sumy presahujúcej 750.000 eur. Žalobca zdôraznil, že už dňa 19.2.2019 vyzýval J.. F. ako avalistu zmenky vystavenej spoločnosťou E-RAN Slovakia spol. s r.o., aby sa najneskôr do 21.2.2019 dostavil do sídla žalobcu za účelom úhrady zmenkovej sumy. J.. F. sa dňa 21.2.2019 do sídla žalobcu aj dostavil, kde mu bola za prítomnosti zamestnancov žalobcu a advokáta V.. T. K. predložená zmenka na úhradu, k čomu však nedošlo. 7. Žalobca považuje zbavovanie sa majetku zo strany J.. F. za ohrozenie budúcej exekúcie, čo podľa jeho názoru potvrdzuje aj skutočnosť, že na svojho otca V.Š. F. previedol svoje obchodné podiely v nasledovných spoločnostiach: PROPERTY REAL, s.r.o., E - RAN Development, s. r. o., E - RAN Property, s. r. o., E - RAN TZB, s. r. o., E-RAN Reality s. r. o., HORSKÝ PARK, s.r.o., KUPAS TRADE, s.r.o., TRIO Development, s.r.o. Žalobca má za to, že bez ohľadu na skutočnosť, či bolo J.. F. vôbec v zmysle odporovanej kúpnej zmluvy zaplatené, dojednaná kúpna cena vo výške 125.000 eur vonkoncom nedosahuje skutočnú trhovú cenu predmetu kúpy. Ako ďalej žalobca ozrejmil, z verejne dostupných zdrojov (webové stránky realitných kancelárií) žalobca zistil, že stavebné pozemky v kat. úz. Č. sa predávajú v rozmedzí od 65,50 eur/1m2 až do 78,50 eur/1m2. Skutočná hodnota prevádzaného spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v kat. úz. Č. na žalovaného (ideálny podiel vzťahujúci sa k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu predstavuje 3490,50 m2), ktoré sú stavebné (ostané plochy), sa tak pohybuje minimálne v rozmedzí cca 228.600 eur - 274.000 eur (vzhľadom na lukratívnu polohu pozemkov je dôvodné domnievať sa, že ich trhová hodnota za 1m2 je zásadne vyššia ako 80 eur). Pre žalovaného to bola podľa názoru žalobcu výhodná kúpa (35,81 eur/1m2). 8. Záverom žalobca zhrnul, že uvedené prevody majetku vykonal J.. F. v úmysle znemožniť budúcu exekúciu žalobcovej pohľadávky. Úmysel J.. F. ukrátiť žalobcu musel byť zrejmý aj žalovanému, nakoľko konateľom žalovaného je samotný J.. F., pričom spôsob, akým sa J.. F. zbavuje majetku navyše vzbudzuje dôvodnú obavu, že žalovaný prevedie nehnuteľnosti, ktoré nadobudol odporovanou kúpnou zmluvou, na tretí subjekt/subjekty príp. ich zaťaží vecným právom tak, aby v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní bolo žalobcovi znemožnené uspokojiť sa exekúciou z tohto majetku. 9. Žalobca ďalej uviedol, že z jeho návrhu rovnako vyplýva aj to, že vystaviteľ zmenky - spoločnosť E - RAN Slovakia spol. s r.o. nie je schopná uhradiť žalobcovi dlžnú sumu. Uznesením zo dňa 5.2.2019, č. k. 37K/2/2018, zverejneným v OV dňa 25.2.2019 Krajský súd v Bratislave zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 9.7.2018, č.k. 37K/2/2018-583, ktorým bol zamietnutý návrh spol. Toman a Cingel s.r.o. na vyhlásenie konkurzu spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o., t.j. v súčasnosti prebieha voči tejto spoločnosti konkurzné konanie, do ktorého pristúpili ďalší veritelia. Je preto zrejmé, že spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o. je platobne neschopná. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že v danom konaní boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného, alternatívne zabezpečovacieho opatrenia, preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.9.2019, č.k. 58Cb/137/2019-191 v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že zriadi zabezpečovacie opatrenie, alternatívne nariadi neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 17.5.2019. 10. Podaním zo dňa 19.11.2019 sa k odvolaniu vyjadril žalovaný, ktorý návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval v celom rozsahu za neopodstatnený a uznesenie súdu prvej inštancie za správne a zákonné. Žalovaný mal za to, že odvolanie žalobcu trpí formálnymi vadami, keď síce tento uviedol dôvody v zmysle § 365 ods. 1 CSP, avšak tieto už následne v odvolaní konkrétne neodôvodnil, keďže neuviedol, akými špecifickými skutočnosťami majú byť jednotlivé odvolacie dôvody naplnené. Z uvedeného dôvodu by podľa názoru žalovaného malo byť odvolanie žalobcu odmietnuté. 11. Žalovaný mal ďalej za to, že v súvislosti s vecnou stránkou predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli splnené, keď žalobca sa v konaní domáha odporovacou žalobou určenie neúčinnosti právneho úkonu. V prípade určenia neúčinnosti je v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka následkom, že právny úkon je neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Sám žalobca uviedol, že sa voči dlžníkovi J.. P. F. domáhal zaplatenia sumy 758.876,96 eur s prísl. zo zmenky v konaní na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 36CbZm/3/2019, pričom v tomto konaní súd zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo na nehnuteľnom majetku J.. F., avšak je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovacím opatrením bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnom majetku J.. F.. ktorého hodnota je omnoho vyššia ako žalovaná pohľadávka, keďže sa jedná o majetok v hodnote cca 1,067 milióna eur. (Zároveň ako dôkaz doložil k odvolaniu ohodnotenie majetku J.. P. F. spolu s vyjadrením realitnej kancelárie). Preto, ak by súd judikoval existenciu pohľadávky žalobcu voči J.. F. v konaní pred Okresným súdom Trenčín, tento by žiadny problém s jej vymožením nemal, keďže by sa mohol uspokojiť zo založeného nehnuteľného majetku značnej hodnoty. Žalovaný mal za to, že uvedená skutočnosť zásadne vyvracia existenciu akejkoľvek obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie, teda základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Hodnota nehnuteľností, ktoré boli prevedené odporovaným úkonom je približne 125.000 eur (dojednaná kúpna cena), čo pri výške žalovanej pohľadávky (758.876,96 eur s prísl.) v porovnaní s hodnotou zabezpečeného majetku (viac ako 1,1 milióna eur) nemá žiaden relevantný význam a žalobcu tento úkon z hľadiska uspokojenia jeho pohľadávky žiadnym spôsobom neohrozuje. Žalovaný dodal, že samotný žalobca z titulu kauzálneho vzťahu o zaplatenie predmetnej pohľadávky žaluje aj samotnú spoločnosť E-RAN Slovakia spol. s r.o., čo v prípade opodstatnenosti jeho nároku rovnako vylučuje akúkoľvek obavu z ohrozenia exekúcie, keďže by svoju pohľadávku mohol uspokojiť aj z majetku spoločnosti. 12. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že žalobcom spomenuté právne úkony J.. F. v žiadnom prípade nezakladajú opodstatnenosť obavy z ohrozenia exekúcie. Zriadenie záložného práva na časti nehnuteľného majetku J.. F. v prospech VÚB, a. s. bolo úkonom v rámci bežného obchodného styku. Jednalo sa o zriadené záložného práva v rámci bežnej bankovej transakcie, pričom uvedené bolo navyše uskutočnené v čase, keď údajná pohľadávka žalobcu nebola splatná ani vymáhaná. Žalovaný ďalej ohľadom samotného odporovaného úkonu ozrejmil, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 8.4.2019, t.j. v čase, keď J.. F. ani len nemohol tušiť, že je voči nemu podaná žaloba a Okresný súd Trenčín na ďalší deň vydá uznesenie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia, ktoré mu nebolo viac ako mesiac doručené. Žalovanému tiež nebolo zrejmé, ako mohli J.. F. so žalovaným údajne „využiť“ pochybenie Okresného súdu Trenčín, ktorý predmetné uznesenie opomenul doručiť Okresnému úradu W., katastrálnemu odboru, keď o tomto uznesení v tom čase nevedeli a ani nemali ako vedieť. Odporovaný právny úkon bol navyše uskutočnený v čase, keď J.. F. nevedel o vymáhaní pohľadávky zo zmenky, pričom túto zmenku jednak nepodpísal, a teda z nej nie je ako avalista zmenkovo zaviazaný, táto je neplatná pre neurčitosť platobného miesta, ako aj to, že zabezpečuje neexistujúci kauzálny vzťah. 13. Žalovaný považoval za nesporné, že J.. F. nemal ako ukracovať svojimi právnymi úkonmi veriteľa (žalobcu), ktorý jednak voči nemu nemá pohľadávku, a to ešte v čase, keď žalobca túto údajnú pohľadávku ani súdne nevymáhal. Ďalej dodal, že základným predpokladom odporovateľného právneho úkonu je ukrátenie veriteľa, z čoho vyplýva, že týmto úkonom z majetku dlžníka ubúda a tento sa teda naopak iba netransformuje, avšak v danom prípade došlo k prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy za obvyklú trhovú cenu, teda došlo iba k transformácii majetku dlžníka a postavenie veriteľa týmto žiadnym spôsobom nebolo dotknuté. Záverom žalovaný uviedol, že úvahy žalobcu o údajnom prevode nehnuteľností za cenu nižšiu ako je cena trhová sú neopodstatnené, nakoľko cena 35,81 eur/m2 za pozemok v danej lokalite je cenou primeranou a bežnou, pričom do úvahy je potrebné brať aj skutočnosť, že predmetom prevodu bol iba spoluvlastnícky podiel, ktorý ma reálnu trhovú hodnotu vždy nižšiu ako vec vo výlučnom vlastníctve. Je iba ťažko možné predpokladať, že pozemok v spoluvlastníctve by si tretia osoba kúpila za cenu vyššia, ako bola kúpna cena v tomto prípade. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol, alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 14. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19. Podľa 343 ods. 1 a 2 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 20. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobcu vyplýva z jeho obavy z bezprostredne hroziacej ujmy v podobe ohrozenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, ktorú má voči J.. P. F., ktorá predstavuje cca 770.000 eur a ktorej zaplatenia sa domáha v konaní pre Okresným súdom Trenčín. Záväzok J.. F. predstavuje značný obnos finančných prostriedkov a súvisí s nezaplatením kúpnej ceny tovaru, ktorú žalobcovi nezaplatila spoločnosť E-RAN Slovakia s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je práve J.. F.. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha, aby súd vo veci samej určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi J.. P. F. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, premetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe, je voči žalobcovi právne neúčinná. Zo zmenky vystavenej spoločnosťou E-RAN Slovakia .s.r.o. mal súd zistené, že vystaviteľ zmenky sa zaviazal zaplatiť žalobcovi bez protestu sumu 758.876,96 eur, pričom zmenku avaloval J.. P. F.. 23. Odvolací súd sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti, v ktorej mal súd prvej inštancie za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh zamietol. Odvolací súd má za to, že je vhodné nariadiť neodkladné opatrenie, pričom poukazuje na rozhodnutia v obdobnej právnej veci a to rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/162/2019 (č.l. 248-264), ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie (Okresného súdu Trenčín sp.zn. 15C/21/2019) o nariadení neodkladného opatrenia v obdobnej právnej veci - v konaní o odporovacej žalobe proti žalovanému J.. Z. W. (taktiež spoločníkovi a konateľovi spoločnosti E-RAN Slovakia s.r.o.), ktorý nadobudol majetok (nehnuteľnosti) od J.. F.. 24. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/208/2012 podľa ktorého „s prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie neúčinnosti právneho úkonu, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami za účelom dočasného vyriešenia vzťahu medzi účastníkmi tak, aby mohla byť natrvalo vyriešená otázka neúčinnosti predmetného právneho úkonu, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovanej za primeraný uvedenému účelu.“ 25. Je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 18Co/44/2015 podľa ktorého „vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi (v konaní o odporovacej žalobe) bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou“. 26. Na zdôraznenie odvolací súd dodáva, že v konaní žalobca preukázal potrebu naliehavej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným ako aktuálnym vlastníkom dotknutých nehnuteľností a to z dôvodu, že ich prípadným ďalším scudzovaním, by došlo k vytvoreniu takého v neprospech žalobcu nekonformného stavu, v dôsledku ktorého by bol nielen sťažený ďalší procesný postup v posudzovanej právnej veci, ale aj následné rozhodnutie vo veci samej by pre neho vo výsledku už mohlo stratiť opodstatnenie vo vzťahu k vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Preto je irelevantné tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že zabezpečovacím opatrením bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnom majetku J.. F.P. (Okresným súdom Trenčín sp.zn. 36CbZm/3/2019), ktorého hodnota je omnoho vyššia ako žalovaná pohľadávka, keďže sa jedná o majetok v hodnote cca 1,067 milióna eur, z ktorého by sa mohla uspokojiť pohľadávka žalobcu. Navyše nie je bez pochýb listinný doklad predložený žalovaným na preukázanie ocenenia nehnuteľnosti - vyjadrenie realitnej kancelárie. 27. Nakoľko v zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky , zabezpečovacie opatrenie v danej veci nie je možné nariadiť, nakoľko predmetom konania je odporovacia žaloba a nie žaloba na plnenie. V konaní však nič nebráni aj s poukazom na ustálenú judikatúru a prebiehajúce konanie pred Okresným súdom Trenčín (sp. zn. 36 CbZm/3/2019), nariadiť neodkladné opatrenie dovtedy, kým nedôjde k vyriešeniu všetkých sporov, ktoré s konaním súvisia. 28. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č.k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č.k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 29. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadil. 30. O nároku na trovy odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).