Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/34/2024 1219202591 21. 04. 2026 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2026:1219202591.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: BASF Slovensko spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 345 603, zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: HORSKÝ PARK, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 51 000 199, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 58Cb/137/2019 - 908 zo dňa 29.11.2023 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 58Cb/137/2019 - 908 zo dňa 29.11.2023 vo výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 58Cb/137/2019 - 908 zo dňa 29.11.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) vo výroku I. návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 36CbZm/3/2019 zamietol, vo výroku II. žalobu zamietol a vo výroku III. žiadnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie voči nemu určil neúčinnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi Ing. Andrejom Demjanovičom, ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2 k pozemku parc. č. XXXX/ X E. KN, ostatná plocha o výmere 4.554 m2 a pozemku parc. č. XXXX/XX C KN, ostatná plocha a o výmere 2.427 m2, ktoré sú evidované Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor na LV č. XXXX, Okres Pezinok, Obec Č., kat. úz. Č.. V žalobe uviedol, že žalobca je majiteľom vlastnej bianco zmenky, s doložkou bez protestu, vystavenej dňa 11.06.2012 spoločnosťou E - RAN Slovakia spol. s r.o. Ing. Andrej Demjanovič ako spoločník a konateľ spoločnosti E - RAN Slovakia spol. s r.o. predmetnú zmenku avaloval. Spoločnosť E - RAN Slovakia spol. s r.o. vystavila uvedenú bianco zmenku na zabezpečenie jej záväzkov voči žalobcovi, ktoré vzniknú zo vzájomného podnikateľského vzťahu. V súlade s vyplňovacím vyhlásením žalobca dňa 18.2.2019 doplnil do predmetnej bianco zmenky sumu vo výške 758.876,96 Eur a zročnosť 18.2.2019. K vyplneniu zmenky došlo z dôvodu, že žalobca na základe Dodávateľsko-odberateľskej zmluvy 2009 BSI+WS zo dňa 19.11.2009 a objednávok dodával spoločnosti E - RAN Slovakia spol. s r.o. tovar, no za dodaný tovar žalobcovi táto spoločnosť nezaplatila. Aj napriek zročnosti vyššie špecifikovanej bianco zmenky však Ing. Andrej Demjanovič a ani spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o. žalobcovi nezaplatili ani časť dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené podal žalobca dňa 28.2.2019 na Okresnom súde Trenčín voči Ing. Andrejovi Demjanovičovi žalobu o zapl. 758.876,96 Eur s prísl., na základe čoho začal Okresný súd Trenčín konanie č. 36CbZm/3/2019. Spolu so žalobou podal žalobca v zmysle § 343 a 344 Civilného sporového poriadku návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia - záložného práva na nehnuteľnom majetku Ing. Andreja Demjanoviča. Vzhľadom na osvedčenie skutočnosti, že budúca exekúcia nároku žalobcu je ohrozená, vydal Okresný
súd Trenčín dňa 09.04.2019 Uznesenie, sp. zn. 36CbZm/3/2019, ktorým v zmysle podaného návrhu zriadil na nehnuteľnom majetku Ing. Andreja Demjanoviča záložné právo na zabezpečenie nároku uplatneného v konaní č. 36CbZm/3/2019. Okresný súd Trenčín následne dňa 09.04.2019 podal na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor návrh na zápis záložného práva do KN v zmysle Uznesenia, na základe čoho začal Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor konanie Z 1742/2019. Uznesením však nebolo zriadené záložné právo len na nehnuteľnostiach v územnom obvode Okresného úradu Trenčín, ale aj v územnom obvode Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom a Okresného úradu Pezinok. Okresný súd Trenčín však návrh na zápis záložného práva nezaslal katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom a ani na Okresného úradu Pezinok a návrh príslušným okresným úradom nepostúpil ani Okresný úrad Trenčín. Vzhľadom na uvedené tak bola vyznačená plomba osvedčujúca vedenie záznamového konania len na tých listoch vlastníctva, na ktorých sú zapísané nehnuteľnosti v územnej pôsobnosti Okresného úradu Trenčín. Nakoľko Okresný súd Trenčín opomenul podať návrh na zápis záložného práva v zmysle Uznesenia aj na katastrálne odbory Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom a Okresného úradu Pezinok a na tieto okresné úrady návrh nepostúpil ani Okresný úrad Trenčín, Ing. Andrej Demjanovič a žalovaný túto skutočnosť využili a uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej Ing. Andrej Demjanovič previedol na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel, na ktorom bolo v zmysle Uznesenia zriadené záložné právo v prospech žalobcu. Splnenie podmienok na určenie právnej neúčinnosti vyššie označenej kúpnej zmluvy žalobca odôvodňuje nasledovne: 1. Existencia vymáhateľnej pohľadávky, kedy žalobca mal voči Ing. Andrejovi Demjanovičovi v čase, keď tento previedol kúpnou zmluvou vyššie špecifikovaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na žalovaného, vymáhateľnú pohľadávku titulom vlastnej bianco zmenky, s doložkou bez protestu, vystavenej dňa 11.06.2012 spoločnosťou E - RAN Slovakia spol. s r.o., ktorú Ing. Andrej Demjanovič ako konateľ a spoločník tejto spoločnosti avaloval. Uvedená pohľadávka je stále existentná. 2. Zákonná lehota troch rokov, kedy vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený dňa 26.4.2019. 3. Ukrátenie veriteľa, kedy je zrejmé, že prevodom vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanému spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam na žalovaného sa zhoršila možnosť žalobcu ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky voči Ing. Andrejovi Demjanovičovi, ktorá v súčasnosti predstavuje cca 770.000,- Eur. Jednalo sa pritom o prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré majú výmeru takmer 7.000 m2 , t. j. ich hodnota je značná. 4. Dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, a tento musel byť druhej strane známy. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že k prevodu vlastníckeho práva k označenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach došlo po tom, čo Okresný súd Trenčín uznesením zriadil na tomto spoluvlastníckom podiele záložné právo. Záložné právo pritom nebolo do KN zapísané len z dôvodu, že súd opomenul podať návrh na zápis záložného práva aj na Okresný úrad Pezinok a tento návrh príslušnému okresnému úradu nepostúpil ani Okresný úrad Trenčín, kde bol návrh podaný. Dokonca aj návrh na vklad vlastníckeho práva v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy bol podaný až potom, čo bolo záložné právo uznesením zriadené a až potom ako bolo uznesenie doručené na zápis Okresnému úradu Trenčín, katastrálny odbor. Postup žalovaného a Ing. Andreja Demjanoviča bol nepochybne koordinovaný a vopred naplánovaný tak, aby bolo žalobcovi znemožnené uspokojiť sa na prevádzanom spoluvlastníkom podiele k nehnuteľnostiam. Pre osvedčenie dôvodnosti podanej žaloby poukazuje žalobca aj na to, že Ing. Andrej Demjanovič podobným spôsobom postupoval aj pri spoluvlastníckom podiele vo výške 1/2 na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor na LV č. XXX, kat. úz. A., na ktorých taktiež bolo zriadené záložné právo, pričom toto nebolo zapísané do KN z rovnakých dôvodov ako pri nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX v kat. úz. Č.. V prípade nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX v kat. úz. A. previedol Ing. Demjanovič svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na Ing. Erika Pavlisa, ktorý je rovnako ako Ing. Demjanovič spoločníkom a konateľom žalovaného ako aj spoločnosti E - RAN Slovakia spol. s r.o.. Aj uvedené skutočnosti potvrdzujú úmyselné a koordinované konanie Ing. Demjanoviča, účelom ktorého bolo ukrátenie žalobcu. 3. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany vyjadril k žalobe, ktorú považuje v celom rozsahu za neopodstatnenú, keďže z nej je zrejmé, že nie sú kumulatívne naplnené zákonné podmienky na vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu. V prípade jednotlivých dôvodov, ktorými žalobca odôvodňoval svoju žalobu uviedol, k existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči Ing. Andrejovi Demjanovičovi, žalobca poukazuje na závery súdnej praxe ohľadom výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka, ktoré sú však neaktuálne. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetná pohľadávka voči dlžníkovi ani neexistuje, keďže zmenka nebola Ing. Demjanovičom podpísaná (t. j. tento nie je z nej ako avalista zmenkovo zaviazaný), táto je neplatná pre neurčitosť platobného miesta ako, aj že táto zabezpečuje neexistujúci kauzálny vzťah. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na odporovanie
žaloby v tomto konaní nie je zo strany žalobcu splnená ani základná podmienka, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky. Čo sa týka prekluzívnej lehoty odporovania právneho úkonu, žalovaný nenamieta, že trojročná prekluzívna lehota na odporovanie právneho úkonu je v tomto prípade zachovaná. Ďalej uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia podmienky ukrátenia veriteľa odporovaným úkonom je v celom rozsahu na žalobcovi. Žalobca v tejto súvislosti uvádza v žalobe iba konštatovanie, že podľa jeho názoru je zrejmé, že prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam sa zhoršila možnosť žalobcu ako veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky voči Ing. Demjanovičovi. Z takéhoto konštatovania je zrejmá iba tá skutočnosť, že preukázanie ukrátenia veriteľa je v tejto fáze konania v rovine ničím nepodloženej domnienky žalobcu, na preukázanie ktorej dokonca ani len nenavrhuje vykonať žiadne dokazovanie. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na záver súdnej praxe, podľa ktorého k ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle § 42a z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil (napr.: Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 2088/2000). Okrem toho zabezpečovacím opatrením v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn.: 36 CbZm 3/2019 medzi žalobcom a Ing. Demjanovičom ako žalovaným o zaplatenie zmenkovej sumy, súd zriadil záložné právo na nehnuteľnom majetku Ing. Demjanoviča, ktorého hodnota je omnoho vyššia ako žalovaná pohľadávka, keďže sa jedná o majetok v hodnote cca 1,067 milióna Eur. Toto tvrdenie žalovaný zároveň aj preukázal ohodnotením majetku spolu s vyjadrením realitnej kancelárie. Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva, že dlžník vlastní taký majetok (a to dokonca, ak hovoríme iba o nehnuteľnom majetku, na ktorom je zriadené záložné právo), ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil, a teda k jeho ukráteniu nemohlo dôjsť. K ukráteniu veriteľa z logických dôvodov nemohlo prísť ani v dôsledku tej skutočnosti, že odporovaný právny úkon (kúpna zmluva) je ekvivalentným právnym úkonom. Napokon, v prípade úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa dodal, že v tejto súvislosti je podstatné zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že ak neprišlo k ukráteniu veriteľa, nemôže byť logicky daný ani úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe ohľadom splnenia tejto podmienky s touto naviac vôbec nesúvisia, sú v rozpore so skutočnosťou a prinajmenšom aj absurdné. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 8.4.2019, t. j. v čase keď Ing. Demjanovič ani len nemohol tušiť, že je voči nemu podaná žaloba a keď už vonkoncom nemohol tušiť, že Okresný súd Trenčín na ďalší deň vydá uznesenie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako žalovanému nie je zrejmé, ako mohli Ing. Demjanovič so žalovaným údajne „využiť“ pochybenie Okresného súdu Trenčín, ktorý predmetné uznesenie opomenul doručiť Okresnému úradu Pezinok, katastrálnemu odboru, keď o tomto uznesení v tom čase nevedeli a ani nemali ako vedieť. Úmysel dlžníka vylučuje aj táto skutočnosť, že odporovaný právny úkon bol uskutočnený v čase, keď Ing. Demjanovič nevedel o vymáhaní pohľadávky zo zmenky, pričom túto zmenku jednak nepodpísal (t. j. nie je z nej ako avalista zmenkovo zaviazaný), táto je neplatná pre neurčitosť platobného miesta, ako aj, že táto zabezpečuje neexistujúci kauzálny vzťah. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s jeho argumentáciou, vymáhateľná pohľadávka podľa § 42a ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú je možné úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, t. j. je existentná a splatná. Uvedené platí o to viac aj s poukazom na predmetnú vec - Ing. Demjanovič previedol nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na spoločnosť (žalovaného), v ktorej je konateľom a spoločníkom, a to za cenu značne nižšiu ako je cena trhová. Žalobca mal pritom v čase prevodu voči Ing. Demjanovičovi pohľadávku vo výške viac ako trištvrte milióna Eur (zaplatenie uvedenej pohľadávky je predmetom konania pred OS TN pod č. konania 36CbZm/3/2019). Výklad žalovaného tak popiera zmysel a účel odporovateľnosti právnych úkonov. Vo vzťahu k namietanej neexistencii pohľadávky žalobca uvádza, že už dňa 19.2.2019 vyzýval Ing. Demjanoviča ako avalistu, aby sa najneskôr do 21.2.2019 dostavil do sídla žalobcu za účelom úhrady zmenkovej sumy. Ing. Demjanovič sa dňa 21.2.2019 do sídla žalobcu aj dostavil, kde mu bola za prítomnosti zamestnancov žalobcu predložená zmenka na úhradu, k čomu však nedošlo. Skutočnosť, že Ing. Demjanovič zmenku podpísal preukazuje list spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o. zo dňa 15.1.2016 adresovaný žalobcovi, ktorý podpísal aj Ing. Demjanovič ako konateľ spol. E - RAN Slovakia spol. s r.o.. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalovaného o nepodpísaní zmenky nie sú pravdivé. Vo vzťahu k vystaveným faktúram je potrebné zdôrazniť, že spol. REKODOM, s.r.o. nikdy nespochybnila oprávnenosť fakturácie, fakturovaný tovar nikdy žiadnym spôsobom nereklamovala, nikdy si neuplatnila žiadne nároky z vád tohto tovaru a nikdy žalobcovi žiadnu z dotknutých faktúr nevrátila. Jednalo sa pritom o tovar dodaný v priebehu roku 2018. Neuhradené faktúry navyše táto spoločnosť vedie v účtovníctve a uplatnila si z nich aj odpočet DPH. Žalobca dodal v prípade nehnuteľností, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti mala byť uhradená zo strany žalovaného do 8.7.2019, pričom jej reálna úhrada v konaní doposiaľ nebola ani len tvrdená. Je teda zrejmé, že k ukráteniu žalobcovej pohľadávky prostredníctvom odporovanej
kúpnej zmluvy došlo. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise jednoznačne vyplýva, že Ing. Demjanovič previedol na žalovaného (spoločnosť, v ktorej je Ing. Demjanovič konateľ a spoločník) predmetné pozemky v čase, keď už bol žalobcom vyzvaný na úhradu zmenky a táto mu bola na platenie aj predložená. Vzhľadom na vzťah žalovaného a Ing. Demjanoviča, ako aj ďalšie okolnosti, niet pochýb o úmysle žalovaného ukrátiť žalobcu. 5. Žalovaný následne vo vyjadrení z 13.5.2020 uviedol, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je o. i. platnosť a účinnosť právneho úkonu. Odporovaná kúpna zmluva však nie je platným a účinným právnym úkonom, keďže táto v dôsledku odstúpenia zanikla, a to od počiatku. V nadväznosti na odstúpenie od zmluvy bol zmluvnými stranami podaný návrh na zmenu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. O tomto návrhu dosiaľ nebolo Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom rozhodnuté. Bez ohľadu na rozhodnutie okresného úradu o tomto návrhu je však zrejmé, že odporovaný právny úkon zanikol, a právny stav je v súčasnosti taký, ako keby k odporovanému právnemu úkonu ani nikdy neprišlo Keďže odporovaný právny úkon zanikol a teda nie je splnený jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, podanú žalobu je nevyhnutné v celom rozsahu zamietnuť. 6. Súd prvej inštancie poukázal na § 42a ods. 1 a ods. 2, § 42a ods. 3 písm. a) až c) OZ, v spojení s § 349 ods. 1 a § 351 ods. 1 prvá veta z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a v spojení s § 162 ods. 3 a § 164 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca v priebehu konania podaním z 11.5.2020 žiadal, aby súd prvej inštancie prerušil konanie, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 36CbZm/3/2019, nakoľko jeho predmetom je pohľadávka žalobcu, ktorá mala byť odporovaným právnym úkonom (predmetnou kúpnou zmluvou zo dňa 8.4.2019) ukrátená, ako aj vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Žalobca je názoru, že v uvedenom konaní sa rieši otázka podstatná aj pre toto konanie, a tou je vymáhateľnosť pohľadávky ukrátenej predmetným odporovaným právnym úkonom. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že v uvedenom konaní na Okresnom súde Trenčín sa nerieši žiadna otázka, ktorá by bolo podstatná pre vydanie rozhodnutia v tomto konaní, resp. nejde o otázku, ktorú by si súd prvej inštancie nevedel vyriešiť v prípade potreby sám. Súd prvej inštancie však v tomto konaní dospel k záveru, že odporovaný právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 8.4.2019 uzavretá medzi Ing. Demjanovičom a žalovaným už nie je platným právnym úkonom, nakoľko táto zanikla od začiatku na základe odstúpenia od nej zmluvnými stranami právnym úkonom zo dňa 6.2.2020 a to najmä z dôvodu neuhradenia celej výšky kúpnej ceny kupujúcim. Keďže odporovaný právny úkon zanikol, nie je ho už viac možné odporovať. Z uvedeného dôvodu by nebolo opodstatnené, ani hospodárne vyčkať na právoplatné skončenie konania na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 36CbZm/3/2019, preto súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi dospel k presvedčeniu o jej nedôvodnosti, preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie sa z hľadiska meritu veci v prvom rade zaoberal kľúčovou otázkou, či je predmetný odporovaný úkon platným právnym úkonom, keďže v opačnom prípade by neplatný právny úkon už nebolo možné odporovať žalobou podľa § 42a ods. 1 OZ a preto skúmal dôkaz založený do spisu žalovaným, tzv. Dohodu o odstúpení od Zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 8.4.2019. Z uvedenej dohody vyplýva, že sa zmluvné strany vzájomne dohodli, že v záujme zamedzeniu akýchkoľvek nejasností, či dohadov ohľadom Zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 8.4.2019, od tejto zmluvy odstupujú, pričom ako dôvod uviedli, že nedošlo k zaplateniu celej výšky kúpnej ceny 125.000,Eur riadne a včas. Žalobca považuje uvedenú dohodu za neplatnú z dôvodu, že žalovaný napriek nariadenému neodkladnému opatreniu nakladal s dotknutými spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch, pričom odstúpenie od zmluvy nie je dvojstranným právnym úkonom, na ktorom sa môžu strany dohodnúť. Žalobca si uvedené konanie žalovaného s Ing. Demjanovičom vysvetľoval ako snahu spätne previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na Ing. Demjanoviča (dlžníka žalobcu), aby tento s nimi mohol opätovne nakladať a ukrátiť tým žalobcu. Súd prvej inštancie sa však s uvedenými tvrdeniami žalobcu vôbec nestotožnil poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.7.2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010, ktorého závery a právne úvahy citoval. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou Najvyššieho súdu plne stotožňuje a má za to, že z obsahu dohody zo dňa 6.2.2020 jasne vyplýva, že právo odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy si zmluvné strany uplatnili, tieto prejavy vôle si navzájom dali na vedomie podpísaním dohody a tým vykonané odstúpenie medzi nimi nebolo sporné, keďže jeho cieľom bolo zamedziť akékoľvek nejasnosti či dohady v súvislosti s predmetnou zmluvou o kúpe nehnuteľností zo dňa 8.4.2019. Zároveň zmluvné strany
ako dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy uviedli neuhradenie celej výšky kúpnej ceny riadne a včas. Aj keď dané odstúpenie od zmluvy je formálne nesprávne koncipované ako zmluvný akt a nie ako súbeh dvoch jednostranných právnych úkonov, je potrebné toto vykladať v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 OZ. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva priorita výkladu podľa vôle konajúcej osoby, pričom je zrejmé, že základným úmyslom dotknutých strán v danom prípade bolo odstúpiť od zmluvy, čím zároveň bola zachovaná aj potrebná jednota prejavenej vôle s jej jazykovým vyjadrením. Súd prvej inštancie má za to, že táto dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy je spôsobilou listinou, na základe ktorej by mala byť záznamom v katastri nehnuteľností vykonaná príslušná vlastnícka zmena, ku ktorej však do dnešného dňa zatiaľ nedošlo. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie preto ako irelevantné posúdil aj tvrdenie žalobcu o tom, že uvedená dohoda je neplatná z dôvodu, že žalovaný napriek nariadenému neodkladnému opatreniu nakladal s dotknutými spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch. Práve naopak, súd prvej inštancie považuje uvedenú dohodu ako krok smerujúci k náprave vzájomných právnych vzťahov medzi žalobcom, žalovaným a Ing. Demjanovičom, nakoľko jej cieľom bolo nastoliť právny stav, ktorý bol medzi nimi pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy (ktorej neúčinnosti sa žalobca v tomto konaní domáha) a to práve aj s prihliadnutím na neodkladné opatrenie, ktorým bolo zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Okrem toho kúpna zmluva by tak či tak zanikla, a to v dôsledku odstúpenia predávajúceho od nej (Ing. Demjanoviča) z dôvodu neuhradenia celej kúpnej ceny kupujúcim (žalovaným), čo jasne vyplýva z dohody o odstúpení zo dňa 6.2.2020, pričom podpis kupujúceho na tejto dohode možno považovať za dôkaz o tom, že mu toto odstúpenie predávajúceho fakticky bolo doručené do jeho dispozičnej sféry. Na doplnenie súd prvej inštancie považuje za potrené uviesť, že v konaní nebolo preukázané, že by Ing. Demjanovič v súčasnosti vyvíjal akúkoľvek snahu ďalej scudziť predmetné nehnuteľnosti po tom, čo by bola zapísaná zmena vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, nakoľko mu je už dobre známe zabezpečovacie opatrenie zo dňa 9.4.2019 vydané Okresným súdom Trenčín (sp. zn. 36CbZm/3/2019), ktoré mu to fakticky znemožňuje. Zhrňujúc súd prvej inštancie uvádza, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že predmetná kúpna zmluva od začiatku zanikla v dôsledku platného odstúpenia zmluvných strán od nej, z čoho jasne vyplýva, že kúpna zmluva stratila platnosť, a preto nie je možné rozhodnutím súdu určiť, že je právne neúčinná voči žalobcovi. Žaloba je tak nedôvodná v celom rozsahu, v dôsledku čoho ju súd prvej inštancie zamietol. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 257 CSP. Súd prvej inštancie vidí dôvod hodný osobitného zreteľa v tom, že žalobca bol nútený viesť toto konanie aj v dôsledku pretrvávajúcej neistoty ohľadom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých sa napadnutá kúpna zmluva týkala, keďže do dnešného dňa nebola v katastri nehnuteľností zapísaná zmena vlastníctva na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy - čo súd nekladie za vinu žiadnej zo sporových strán. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žiadnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania. 9. Proti napadnutému rozsudku, proti výroku II. a výroku III. podal žalobca odvolanie, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP a žiada aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil a žalobe žalobcu vyhovel a aby zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne, ak napadnutý rozsudok nezmení, navrhuje aby napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že s napádaným rozsudkom nesúhlasí a má za to, že kúpna zmluva, ktorú odporuje podanou žalobou, je naďalej platným právnym úkonom. Dohoda o odstúpení od Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 6.2.2020 je, podľa názoru žalobcu absolútne neplatná a na jej základe nemohlo dôjsť k zániku Kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2019, pričom poukázal na § 48 ods. 1 OZ. Žalobca ďalej uviedol, že z textu dohody vyplýva, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny za predmet prevodu a preto sa strany dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy. K odstúpeniu malo dôjsť súhlasným prejavom oboch účastníkov, pričom v dohode nie je konštatované odstúpenie výlučne zo strany Ing. Demjanoviča - predávajúceho, ktorému nemala byť zaplatená kúpna cena. Zákon pritom spoločné odstúpenie od právneho úkonu nepozná. Obsahom dohody teda nie je právny úkon odstúpenia predávajúceho tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, ale touto dohodou sa zmluvné strany de facto dohodli na zrušení právneho úkonu. Žalobca ďalej uviedol, že pred podpisom dohody vydal Krajský súd v Bratislave dňa 12.12.2019 uznesenie sp. zn. 1Cob/197/2019-313, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe odporovanej kúpnej zmluvy. Keďže žalovaný nakladal s dotknutými nehnuteľnosťami v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením a uzatvoril predmetnú dohodu, má to za následok jej absolútnu neplatnosť a teda prostredníctvom nej nemohlo dôjsť k zániku kúpnej zmluvy.
10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom, pričom v odôvodnení podrobne vysvetlil závery, ktoré ho k zamietnutiu žaloby viedli. Žalovaný poukazuje na logickú úvahu súdu prvej inštancie spolu s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.7.2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010. Súd prvej inštancie nemôže rozhodovať o kúpnej zmluve, ktorá v čase rozhodovania súdu bola zrušená. Žalovaný je tiež názoru, že kroky žalobcu sú logicky nevysvetliteľné, keďže určovacou žalobou napáda Kúpnu zmluvu zo dňa 8.4.2019 a na druhú stranu urputne trvá na jej platnosti. K citovanému rozsudku veľkého senátu NS SR, sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 žalovaný uvádza, pokiaľ došlo k zániku kúpnej zmluvy ex tunc, nemohlo dôjsť ani k porušeniu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok. 11. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca svojim podaním zo dňa 6.2.2024, v ktorom uviedol, že Dohoda o odstúpení, ktorou malo dôjsť, podľa názoru žalovaného k zániku kúpnej zmluvy, bola podpísaná až po začatí tohto konania a po tom, ako v tomto konaní odvolací súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným nehnuteľným majetkom. Uvedený zákaz žalovaný svojím konaním porušil a teda aj dohoda o odstúpení, ktorú podpísal, je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca dodal, že návrh na vykonanie záznamu do katastra na podklade uvedenej dohody o odstúpení podali Ing. Demjanovič a žalovaný. Tieto osoby teda disponujú oprávnením takýto návrh, o ktorom doposiaľ nebolo v katastrálnom konaní rozhodnuté, zobrať kedykoľvek späť, t.j. k vykonaniu záznamu na podklade dohody o odstúpení a k zapísaniu vlastníckeho práva spätne na Ing. Demjanoviča by de facto ani nemuselo nikdy dôjsť. 12. Žalovaný sa vyjadril svojim podaním zo dňa 4.3.2024, v ktorom poukázal na viaceré ustanovenia Katastrálneho zákona, konkrétne na § 34 ods. 3, § 35 ods. 1 a § 36 ods. 1 a ods. 2. Taktiež poukázal na § 3 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 22/2010 Z. z. a dodal, že úlohou okresného úradu, katastrálneho odboru pri záznamovom konaní je posúdiť predloženú verejnú listinu alebo inú listinu v súlade s § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona, a ak je predložená verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad, katastrálny odbor vykoná záznam do katastra nehnuteľností. Keďže okresný úrad, katastrálny odbor v záznamovom konaní nepostupuje podľa Správneho poriadku a Katastrálny zákon neobsahuje ustanovenia o späťvzatí návrhu na záznam, resp. o späťvzatí predloženej verenej listiny alebo inej listiny okresný úrad, katastrálny odbor takémuto návrhu nevyhovie. 13. Ďalšie podania vo veci neboli súdu doručené. 14. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1, ods.2 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami sporových strán, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 16. Podľa § 389 ods. 1, písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 17. Podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 18. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
20. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal, či je predmetný odporovaný úkon platným právnym úkonom, keďže v opačnom prípade by neplatný právny úkon už nebolo možné odporovať žalobou podľa § 42a ods. 1 OZ a preto skúmal dôkaz založený do spisu žalovaným, tzv. Dohodu o odstúpení od Zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 8.4.2019. Z uvedenej dohody mal za to, že sa zmluvné strany vzájomne dohodli, že v záujme zamedzeniu akýchkoľvek nejasností, či dohadov ohľadom Zmluvy o kúpe nehnuteľností zo dňa 8.4.2019 od tejto zmluvy odstupujú, pričom ako dôvod uviedli, že nedošlo k zaplateniu celej výšky kúpnej ceny 125.000,- Eur riadne a včas. Žalobca považuje uvedenú dohodu za neplatnú z dôvodu, že žalovaný napriek nariadenému neodkladnému opatreniu nakladal s dotknutými spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch, pričom odstúpenie od zmluvy nie je dvojstranným právnym úkonom, na ktorom sa môžu strany dohodnúť. Súd prvej inštancie uviedol, že sa s uvedenými tvrdeniami žalobcu nestotožnil poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.7.2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010, ktorého závery a právne úvahy citoval. Súd prvej inštancie má za to, že z obsahu dohody zo dňa 6.2.2020 jasne vyplýva, že právo odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy si zmluvné strany uplatnili, tieto prejavy vôle si navzájom dali na vedomie podpísaním dohody a tým vykonané odstúpenie medzi nimi nebolo sporné, keďže jeho cieľom bolo zamedziť akékoľvek nejasnosti, či dohady v súvislosti s predmetnou zmluvou o kúpe nehnuteľností zo dňa 8.4.2019. Zároveň zmluvné strany ako dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy uviedli neuhradenie celej výšky kúpnej ceny riadne a včas a aj keď dané odstúpenie od zmluvy je formálne nesprávne koncipované ako zmluvný akt a nie ako súbeh dvoch jednostranných právnych úkonov, je potrebné toto vykladať v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 OZ. Súd prvej inštancie má za to, že táto dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy je spôsobilou listinou, na základe ktorej by mala byť záznamom v katastri nehnuteľností vykonaná príslušná vlastnícka zmena a ako irelevantné posúdil (podľa odvolacieho súdu podstatné) tvrdenie žalobcu, že uvedená dohoda je neplatná z dôvodu, že žalovaný napriek nariadenému neodkladnému opatreniu nakladal s dotknutými spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch. 23. Odvolací súd zastáva názor, že z hľadiska právneho posúdenia veci odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy a teda spravidla aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. K nepresnosti formulácie ohľadom odstúpenia od zmluvy resp. dohody o odstúpení od zmluvy odvolací súd nespochybňuje názor prvoinštančného súdu v tom, že právo odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy si zmluvné strany uplatnili, tieto prejavy vôle si navzájom dali na vedomie podpísaním dohody a tým vykonané odstúpenie medzi nimi nebolo sporné, keďže jeho cieľom bolo zamedziť akékoľvek nejasnosti, či dohady v súvislosti s predmetnou zmluvou o kúpe nehnuteľností zo dňa 8.4.2019. Zároveň zmluvné strany ako dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy uviedli neuhradenie celej výšky kúpnej ceny riadne a včas. Aj keď dané odstúpenie od zmluvy je formálne nesprávne koncipované ako zmluvný akt a nie ako súbeh dvoch jednostranných právnych úkonov, je potrebné toto vykladať v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 OZ v zmysle priority výkladu podľa vôle. 24. V právnej praxi sa vyskytli aj prípady, keď odstúpenie bolo v zmluve dohodnuté pod pojmami „storno“ zmluvy či „zrušenie“ zmluvy - judikatúra však potvrdila, že ide o dostatočne prejavenú vôľu od zmluvy „odstúpiť“ (ÚS ČR IV. ÚS 276/99). Existuje aj rozhodnutie, v zmysle ktorého dohoda o odstúpení nemusí byť viazaná na existenciu určitého dôvodu (NS SR 4 Cdo 111/2008 <https://app.beckonline.sk/bo/document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaydqxzul5rwi327geytc&refSource=text>). I
keď existujú názory obsahujúce kritiku daného rozhodnutia, v súčasnosti je už bežné, keď dochádza k odstúpeniam od zmluvy bez uvedenia dôvodu, a to najmä v súvislosti so zmluvami uzavretými na diaľku a zmluvami mimo prevádzkových priestorov obchodníka [okrem osobitných zákonov porovnaj tiež § 53 <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrnguzq&refSource=text> ods. 4 písm. f) OZ]. Napriek tomu sa dôvodne domnievame, že význam tohto rozhodnutia spočíva skôr v skutočnosti, že prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená prísnu viazanosť týmito dôvodmi, ale súd skúma aj materiálnu stránku veci - ak je preto zjavné, že dôvod odstúpenia bol daný, iba ho účastník zmluvy nesprávne označil, nemožno hneď vylúčiť, že odstúpenie nebude vyvolávať zamýšľané právne následky. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto striktne vzaté nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Napriek tomu na tomto mieste dopĺňame, že z dôvodu určitosti a zrozumiteľnosti odstúpenia ako právneho úkonu je žiadúce riadne uviesť dôvod odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný adresný právny úkon, ktorého následkom je zrušenie zmluvy od počiatku ex tunc. Na odstúpení alebo skôr na možnosti odstúpiť sa môžu strany tiež dohodnúť (ak to aj zákon priamo neustanovuje) - napriek tomu však samotné odstúpenie (ako dôsledok predošlej dohody strán o odstúpení) predstavuje jednostranný právny úkon (Dufalová, L. a kol. Občiansky zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025, s. 136 - 141: M. Ivančo). 25. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý opätovne poukázal na to, že pred podpisom dohody vydal Krajský súd v Bratislave dňa 12.12.2019 uznesenie sp. zn. 1Cob/197/2019-313, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe odporovanej kúpnej zmluvy. Žalovaný nakladal s dotknutými nehnuteľnosťami v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením a uzatvoril predmetnú dohodu, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť a teda prostredníctvom nej nemohlo dôjsť k zániku kúpnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie presvedčivo nezdôvodnil, keď sa v rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, resp. vysporiadal sa iba jednou vetou, že ako irelevantné posúdil tvrdenie žalobcu o tom, že uvedená dohoda je neplatná z dôvodu, že žalovaný napriek nariadenému neodkladnému opatreniu nakladal s dotknutými spoluvlastníckymi podielmi na pozemkoch. Prvoinštančný súd neuviedol dôvody takejto úvahy. 26. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (II. ÚS 6/03). Každé rozhodnutie súdu musí byť náležite odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. 27. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 115/03). Vyslovil tiež, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Samozrejme nie je potrebné, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň odpoveď. 28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
29. Z preskúmavaného rozhodnutia však nie je zrejmé, resp. prvostupňový súd nevysvetlil, ako sa vysporiadal s námietkou, že pred podpisom dohody vydal Krajský súd v Bratislave dňa 12.12.2019 uznesenie sp. zn. 1Cob/197/2019-313, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe odporovanej kúpnej zmluvy. Keďže sa súd prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní nijakým spôsobom nevysporiadal s uvedeným, ani neoznačil dôvody nevysporiadania sa, neuviedol akými úvahami sa pri hodnotení naznačenej otázky riadil, závery súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil za minimálne predčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné a nepreskúmateľné. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie je formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých rozhodnutí a má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa. 30. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 CSP a odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu vysporiadať sa s námietkou, že pred podpisom dohody vydal Krajský súd v Bratislave dňa 12.12.2019 uznesenie sp. zn. 1Cob/197/2019-313, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol na základe odporovanej kúpnej zmluvy, uviedol úvahy, ktorými sa pri hodnotení naznačenej otázky riadil, odvolací súd považuje za absolútne nedostatočné uviesť, že uvedenú námietku považuje za irelevantnú. 31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, o náhrade trov súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o veci. 32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).