Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/270/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304113152 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1304113152.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO:00 492 736, zastúpeného: JUDr. Marián Chovanec, advokát, Trnavská cesta 60, Bratislava, proti žalovanej: Z.. M. Z. K., H.. XX.X.XXXX, C. M. XXXX/XXX, C. - T. C., zastúpenej: SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 353 591, o zaplatenie 46,93 eur (1 414,- Sk), na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04 - 24, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 414,- Sk a trovy konania vo výške 500,- Sk titulom súdneho poplatku a vo výške 1 414,- Sk titulom trov právneho zastúpenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„) § 46a ods.2 písm. g/, ods.7 zákona č. 58/1997 Z.z., keď po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaná dňa 8.7. 2003 cestovala na linke MHD č. 93 v Bratislave a pri kontrole cestovných lístkov sa nepreukázala platným cestovným lístkom. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 414, -Sk predstavujúcu jednak cestovné vo výške 14,- Sk za použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 1 400,- Sk určenú podľa § 46a ods.7 zákona č. 58/1997 Z.z. v znení zmien a doplnkov. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) pri zohľadnení plného úspechu žalobcu v konaní. 3. Proti rozsudku podala dňa 21.2.2019 odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu možnosti uplatniť vo veci jej patriace procesné práva v tak značnom rozsahu, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie napriek vykonanému šetreniu na miesto jej trvalého pobytu, jej písomnosti súdu (vydaný platobný rozkaz a návrh) doručoval na nesprávnu adresu K. N. X, C., na ktorej sa nikdy nezdržiavala, ignoroval Potvrdenie o trvalom pobyte žalovanej zo dňa 10.5.2004 a následne jej postupom podľa § 29 ods.2 O.s.p. v konaní ustanovil opatrovníka i napriek tomu, že na jeho ustanovenie neboli v konaní dané podmienky. 4. Žalobca sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť. 6. Žalovaná v podanom odvolaní namieta existenciu procesnej vady konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolanie prípustné proti každému rozhodnutiu súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v citovanom ustanovení sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 8. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu (právne posudzovanie sporu). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu treba takto vykladať aj za účinnosti C.s.p.. 9. Podľa § 47 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004, do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. 10. Podľa § 79 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004, návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. 11. Podľa § 29 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004, pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. 12. Odvolací súd sa s poukazom na námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní zaoberal posúdením, či postupom súdu prvej inštancie došlo k jeho zásahu do práva na spravodlivý proces a či prípadný zistený nesprávny procesný postup súdu znemožnil procesnej strane (žalovanej), aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri tomto posúdení zohľadňoval procesnú právnu úpravu v znení účinnom do 31.12.2004, ktorá upravovala povinnosti súdu pri doručovaní písomností a i podmienky, za ktorých bolo možné účastníkovi ustanoviť opatrovníka pre dané konanie. Ustanovenie § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004 upravovalo možnosť ustanoviť účastníkovi opatrovníka, a to iba na riešenú vec , ak sa procesne spôsobilý účastník nemohol zúčastniť na konaní z dôvodu, že jeho pobyt bol neznámy, pričom okolnosť neznámeho pobytu účastníka musela byť hodnoverne preukázaná, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak bolo doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nebol schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať. 13. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po podaní žaloby, platobným rozkazom zo dňa 18.5.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote do 15 dní od jeho doručenia sumu 1 414,- Sk a náhradu trov konania vo výške 500,- Sk za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1 514,- Sk za trovy právneho zastúpenia. Potom, ako sa žalovanej nepodarilo doručiť platobný rozkaz na adresu uvedenú žalobcom v žalobe (K. N. X, C.), súd prvej inštancie vykonal dopyt na Register obyvateľov Slovenska a Evidenciu väzňov ZVJS SR z ktorých vyplynulo, že žalovaná mala v danom čase od 8.10.1993 evidovaný trvalý pobyt na adrese N. X, C. a nenachádza sa vo väzbe a ani vo výkone trestu odňatia slobody. Z následného doručovania platobného rozkazu žalovanej na adresu K. N. X, Bratislava (teda nie na miesto jej evidovaného trvalého pobytu) sa súdna zásielka vrátila dňa 28.5.2004 ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“. Súd prvej inštancie následne vykonal pokus o doručenie zásielky súdu obsahujúcej návrh a vydaný platobný rozkaz cestou Okresného riaditeľstva Policajného zboru, OO PZ - Nové mesto východ na adresu K. N. X, C. (teda opakovane nie na miesto v tom čase evidovaného trvalého pobytu žalovanej), ktoré mu dňa 26.6.2004 vrátilo súdnu zásielku ako nedoručenú s oznámením, že na adrese K. N. X, C. sa nachádza objekt firmy a žalovanú nikto nepozná. Uznesením zo dňa 1.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04 súd prvej inštancie podľa § 29 ods.2 O.s.p. ustanovil žalovanej opatrovníka na konanie - Z. F., súdnu tajomníčku Okresného súdu Bratislava I dôvodiac tým, že žalovaná sa na mieste trvalého bydliska nezdržiava a jej miesto pobytu sa nepodarilo zistiť šetrením vykonaným prostredníctvom centrálnej evidencie pobytu obyvateľov SR a príslušného orgánu PZ SR. S ustanovenou opatrovníčkou súd prvej inštancie následne až do rozhodnutia vo veci konal, t. zn. doručoval jej uznesenie súdu zo dňa 28.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04 (ktorým zrušil vydaný platobný rozkaz), predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 30.9.2004 (na ktorom vyhlásil rozhodnutie) a rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24. Zo záznamu zo dňa 8.11.2018 (čl. 28) vyplýva, že v uvedený deň žalovaná nahliadla do spisu. Dňa 21.2.2019 žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré je predmetom odvolacieho konania a v jeho prílohe doložila plnomocenstvo udelené na svoje zastupovanie v konaní Advokátskej kancelárii SCHULTZOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 36 353 591. Súd prvej inštancie následne dňa 29.7.2019 doručoval právnemu zástupcovi žalovanej rozsudok zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 a postupom podľa § 374 ods.1 C.s.p odvolanie žalovanej na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu nevyjadril. Po doručení rozsudku žalovanej (dňa 29.7.2019) , žalovaná dňa 5.8.2019 opakovane doručila súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24, v ktorom zopakovala dôvody uvedené v podaní zo dňa 21.2.2019 a naviac navrhla, aby súd prvej inštancie zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 a uznesenie zo dňa 1.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04, ktorým bol žalovanej v rozpore so zákonom ustanovený opatrovník a konanie zastavil z dôvodu, že sumy požadované v žalobe boli žalovanou v plnom rozsahu uhradené. Podanie žalovanej bolo doručované žalobcovi, ktorý sa k nemu písomne nevyjadril. 14. Vychádzajúc z uvedenej chronológie obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že v súvislosti s ustanovením opatrovníka pre konanie žalovanej uznesením zo dňa zo dňa 1.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04, súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol nesprávne a v rozpore so zákonom, keďže predpoklady pre takéto opatrenie neboli v danom čase splnené. Súd prvej inštancie i napriek konštatácii v označenom uznesení o tom, že „žalovaná sa na mieste trvalého bydliska nezdržiava a jej miesto pobytu sa nepodarilo zistiť šetrením vykonaným prostredníctvom centrálnej evidencie pobytu obyvateľov SR a príslušného orgánu PZ SR„, v priebehu konania písomnosti súdu nedoručoval žalovanej na miesto jej v tom čase evidovaného (a aj zisteného) trvalého pobytu ( N. X, C. ), na ktorom sa žalovaná reálne trvale zdržiavala, ale na adresu uvedenú žalobcom v žalobe (K. N. X, C.), a to i po tom, ako na miesto evidovaného trvalého pobytu žalovanej vykonal šetrenie v Registri obyvateľov Slovenska a v Evidencii väzňov ZVJS SR. Je treba zdôrazniť, že podľa procesnej úpravy účinnej v danom čase, vydaniu rozhodnutia o ustanovení opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, muselo predchádzať riadne prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nebolo namieste iné opatrenie. Ak za stavu, kedy žalovanej neboli doručované písomnosti súdom na miesto jej evidovaného trvalého pobytu a ani nebolo súdom zisťované, či sa žalovaná na tomto mieste aj reálne zdržiava, súd prvej inštancie žalovanej ustanovil podľa § 29 ods.2 O.s.p. opatrovníka pre konanie a so žalovanou ďalej nekonal, ide o prípad, kedy jej svojim postupom (podľa v tom čase platnej procesnej úpravy) odňal možnosť konať pred súdom. 15.V nadväznosti na uvedenú chronológiu obsahu spisu a závery, ku ktorým dospel odvolací súd vo vzťahu k splneniu podmienok pre ustanovenie opatrovníka žalovanej pre konanie podľa § 29 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2004 odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 bol žalovanej riadne doručený až dňa 29.7.2019 a odvolanie žalovanej bolo doručené včas, v zákonnej 15 dňovej lehote upravenej v ust. § 362 ods.1 C.s.p.. 16. Na základe uvedeného, bez ďalšieho zaoberania sa ostatnými odvolacími námietkami vzťahujúcimi sa k veci samej (v ktorých žalovaná poukazuje na to, že sumu tvoriacu predmet konania aj s trovami konania žalobcovi už uhradila), k chybe v písaní v záhlaví napadnutého rozsudku (pri označení žalovanej) a k návrhom žalovanej uvedeným v jej podaní zo dňa 5.8.2019 (aby súd prvej inštancie zrušil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zo dňa 30.9.2004, č.k. 10C/168/04-24 a uznesenie zo dňa 1.7.2004, sp.zn. 40 Ro/1206/04, ktorým bol žalovanej v rozpore so zákonom ustanovený opatrovník), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil, pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).