Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/370/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219149 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1312219149.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, IČO. 30 807 484 proti žalovanému: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská č. 1, Bratislava, IČO: 35 914 936, v konaní o zaplatenie XX.XXX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 22.01.2016, č.k. 21C/21/2013-249, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 22.01.2016, č.k. 21C/21/2013-249 v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za žalobu vo výške XXX,XX eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.11.2012 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy XX.XXX eur z titulu náhrady škody. Žalobca uviedol, že vyplatil poškodenej C. J. dávky úrazového poistenia a to náhradu nákladov spojených s pohrebom vo výške X.XXX,XX eur, jednorázové odškodnenie manželke vo výške X.XXX eur, jednorázové odškodnenie synovi vo výške X.XXX,XX eur, t.j. celkovo XX.XXX eur. Poškodenej boli vyplatené úrazové dávky smrteľného pracovného úrazu, ktorý utrpel jej manžel dňa 13.06.2009. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poukázal na protokol Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2010, v znení Dodatkov č. 1 a 2 a uviedol, že príčinou úrazu poškodeného O. J. bolo viacero faktorov a nedostatkov, nesprávnej organizácie práce zo strany jeho zamestnávateľa Ing. Jozefa Vajdu - Mária Vajdová, JOVA Zvolen, na základe dohody o vykonaní práce. Len jednou z príčin smrteľného úrazu O. J. bolo i nedodržanie rýchlosti zamestnancom Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., E. T.. 2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie okrem výsluchu strán sporu i oboznámením sa s listinnými dôkazmi špecifikovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zvlášť poukázal na rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/91/2011-204, zo dňa 30.01.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č.k. 21C/91/2011-252 zo dňa 29.04.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/91/2011-268 zo dňa 28.05.2013, v ktorom súd priznal Márii Botošovej náhradu nemajetkovej ujmy XX.XXX eur a vo zvyšku návrh zamietol, pričom vychádzal z ustáleného stavu, kedy pri posudzovaní skutkového stavu bol viazaný výsledkami v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Lučenec sp.zn. 22T/281/2010, v ktorom súd rozsudkom č.k. 22T/281/2010-942 zo dňa 08.02.2011 uznal za vinných obžalovaných W.. I. X. a P. D., ktorí inkriminovaného dňa vykonávali práce na základe dohody o vykonaní práce u odporcu 1/ Ing. Jozef Vajda - Mária Vajdová, JOVA,, a to z prečinu usmrtenia. Uvedeným rozsudkom, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 4To/27/2012, zo dňa 03.10.2012 bol obžalovaný E. T., zamestnanec Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia. Vyššie uvedenými rozsudkami bola stanovená trestná zodpovednosť zamestnancov, príp. osôb v inom pracovnoprávnom postavení (dohody o vykonaní práce) u zamestnávateľov, ktorými boli v tomto konaní Ing. Jozef Vajda - Mária Vajdová - JOVA (ďalej len „fy JOVA“) a Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., ktorých súd považoval za subjekty zodpovedné za neoprávnený zásah objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplynulo, že C. J. žalovala žalovaného v 1. rade, zamestnávateľa O. J. z dôvodu, že v čase smrti poškodeného bol jeho zamestnávateľ a nehoda bola uznaná vyšetrovaním Inšpektorátom práce uznaná ako pracovný úraz. Taktiež Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., bola v rámci vyšetrovania uznaná za spoluzodpovedného za pracovný úraz; žalovaný v 2. rade JOVA, s.r.o., nebol pasívne legitimovaným v spore. 3. Súd prvej inštancie poukázal zároveň na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/684/2013-310, 16Co/685/2013, 16Co/686/2013 zo dňa 24.04.2014, právoplatný dňom 16.06.2014, z ktorého súd prvej inštancie zistil, že odvolací súd z dôvodu odvolania podaného Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/91/2011-204 zo dňa 30.01.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/91/2011-229 zo dňa 25.03.2013, v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu č.k. 21C/91/2011-252 zo dňa 29.04.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 21C 91/2011-268 zo dňa 28.05.2013, pričom okrem iného konštatoval v odôvodnení rozsudku, že zamestnanci spoločnosti Jozef Vajda - Mária Vajdová - JOVA (fy JOVA) W.. I. X. a P. D., ktorí boli v obdobnom pracovnoprávnom pomere u tejto spoločnosti a ktorí sa dopustili prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. Zák. spôsobili, resp. prispeli k neoprávnenému zásahu do práv manželky O. J. C. J. pri výkone práce podľa uzavretej dohody alebo v priamej súvislosti s ním a súčasne, ak E. T. bol zamestnancom Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a ktorý bol taktiež uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. Zák., ku ktorému došlo pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, resp. priamej súvislosti s ním, sú potom subjektmi zodpovednými za neoprávnený zásah do práv C. J.. 4. Z Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-040-50-2.6/P-J1-10 zo dňa 19.04.2010, z Dodatku č. 1 zo dňa 17.10.2011 a Dodatku č. 2 zo dňa 09.02.2012 súd prvej inštancie zistil, že sa týkal opätovného vyšetrenia príčin vzniku smrteľného pracovného úrazu O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, V., zamestnávateľ : Ing. Jozef Vajda - Mária Vajdová - JOVA (fy JOVA) súd zistil, že dej úrazu bol nasledovný: Dňa 13.06.2009 vystúpila o 6,12 hod skupina 10 traťových robotníkov v železničnej stanici Hajnáčka z osobného vlaku , aby v priebehu dňa zabezpečila výmenu betónových podvalov v úseku medzi stanicami Hajnáčka a výhybňou Urbánka v km 82,542 a 93,068 v spolupráci s druhou pracovnou skupinou v počte 15 osôb. Po poučení a vyzdvihnutí pracovného náradia sa skupina T. D. odobrala na pracovisku ešte pred odchodom osobného vlaku OS 6701m, ktorý mal plánovaný odchod o 6,31 hod zo ŽS Hajnáčka. Na koľaji č. 3 bola pripravená motorová zatáčka zn. GEISMAR, ktorú tlačil P. D., po jeho pravej strane mimo koľaj kráčal O. J. a na ľavej strane mimo koľaj kráčal X. H.. V čase o 6,31 hod bol zo zšl. Hajnačka vypravený vlak OS 6701, ktorý viedol rušňovodič E. T., ktorý po odchode zo stanice postupne navodil rýchlosť 55/km/ho a touto rýchlosťou prichádzal aj cez miesto udalosti. T. Q. idúci posledný za skupinou traťových robotníkov vo vzdialenosti asi 51m, keď zbadal blížiaci sa vlak zakričal na chlapcov, aby vystúpili z koľaje. X. S., neb. O. J. spolu s vedúcim pracovnej skupiny P. D. sa snažili vyložil motorovú zátačku z koľaje mimo priechodný prierez, čo sa im podarilo, ale vlak zachytil pravou ľavou časťou O. J. a odhodil ho do priekopy do vzdialenosti asi napriek 10 m, ktorým zraneniam na mieste podľahol. 5. Z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica a jeho Dodatkov č. 1 a 2 boli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou a to tak, že zo strany postihnutého O. J. neboli zistené nedostatky, zo strany zamestnávateľa postihnutého firmy JOVA, s.r.o., so sídlom Zvolen, boli zistené 4 nedostatky (neboli zo strany fy. JOVA, s.r.o. vykonané nevyhnutné opatrenia na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov druhej pracovnej skupiny tým, že sa nezabezpečilo včas vystúpenie zamestnancov s motorovou zatáčačkou z koľaje na bezpečné miesto, zamestnávateľ fy. JOVA, s.r.o. nevydal vedúcemu prác bezpečnostné štítky pre vedúcich pracovných skupín na účely objednávky od ŽSR Bratislava, následkom čoho tieto neboli dňa 13.06.2009 odovzdané službukonajúcemu výpravcovi a nebol s ním dohodnutý konkrétny spôsob zabezpečenia pracovnej skupiny pri výmene podvalov, čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu R. J., zamestnávateľ fy. JOVA, s.r.o. nevykonala dňa 13.06.2009 v záujme zaistenia BOZP opatrenia tým, že nezabezpečil dôslednú spoluprácu so službukonajúcim výpravcom pri presune druhej pracovnej skupiny v tom, že tento neoznámil výpravcovi nasadenie ľahkého koľajového prostriedku na koľaj č. 3 a spôsob jeho presunu na jeho pracovné miesto, čo bola jedna z príčin smrteľného pracovného úrazu R. J., nezabezpečil vypracovanie bezpečného pracovného postupu pri výmene podvalov, a zo strany ŽSR Bratislava neboli zistené nedostatky, zo strany Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (žalovaný) neboli zistené nedostatky a zo strany rušňovodiča E. T., zamestnanca Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., bolo zistené, že rušňovodič dráhového hnacieho vozidla nedodržal dňa 13.06.2009 v úseku trate zst. Hajnáčka -výhybňa Urbánka prechodné obmedzenie traťovej rýchlosti 30 km/hod, hoci bol o tejto skutočnosti vyrozumený Všeobecným rozkazom, prehliadol návestia, ktorými bol úsek pomalej jazdy viditeľne označený, prehliadol aj osoby v koľajisku a v blízkosti koľaje, nepoužil návesť 104 „Pozor“ a hnacím dráhovým vozidlom zachytil a usmrtil postihnutého R. J., čo bolo jednou z príčin smrteľného pracovného úrazu postihnutého. 6. Taktiež konštatoval, že boli zistené i iné nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou, pričom zo strany postihnutého neboli zistené nedostatky zo strany zamestnávateľa fy. JOVA, s.r.o., Zvolen, bolo zistených 6 iných nedostatkov, zo strany Železníc SR boli zistené iné nedostatky v počte 2 x a zo strany Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., zistené nedostatky neboli a taktiež zo strany rušňovodiča E. T. neboli zistené iné nedostatky, ktoré neboli v príčinnej súvislosti s udalosťou. 7. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/281/2010-1103 zo dňa 03.05.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4To/57/2012 zo dňa 03.10.2012, z ktorého súd zistil, že E. T., nar. XX.XX.XXXX, zamestnaný ako vlakvedúci, bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ T. zák. tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a páchal zločin závažnejším spôsobom konania, za čo bol odsúdený na 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, zákaz činnosti vykonávať funkciu rušňovodiča na železniciach na území SR v trvaní 3 rokov. Obv. E. T. sa ako rušňovodič osobného vlaku v úseku s prechodne obmedzenou rýchlosťou pohyboval vyššou ako je dovolené prechodné obmedzenie rýchlosti, nevaroval osoby v blízkosti koľaje pomocou húkačky na hnacom dráhovom vozidle, dostatočne nesledoval trať a návesti a nevykonal žiadne opatrenia na zamedzenie nehodovej udalosti, v dôsledku čoho došlo čelnou časťou prichádzajúceho os. vlaku k zachyteniu traťového robotníka O. J., v tom čase pracovníka dodávateľskej firmy JOVA, ktorý nestihol vystúpiť mimo koľaj a nachádzal sa v priestore ohrozenia, pričom tento v dôsledku zraneniam podľahol na mieste nehody. 8. Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 22T/281/2010-942 zo dňa 08.02.2011 súd uznal za vinných v príčinnej súvislosti so smrťou O. J. z prečinu usmrtenia R. J. podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. Zák. W.. I. X., nar. XX.XX.XXXX a P. D., nar. XX.XX.XXXX, pričom im bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov každému s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. 9. Zo znaleckého posudku č. 010/2011 zo dňa 27.09.2011 W.. C. C., súd zistil, že znalecký posudok bol zadávaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica objednávkou č. 88/110 zo dňa 23.8.2011 za účelom posúdenia smrteľného pracovného úrazu zamestnanca firmy JOVA Zvolen O. J. dňa 13.06.2009. Za konkrétnu príčinu vzniku smrteľného pracovného úrazu R. J. znalec ustálil, že v čase jazdy osobného vlaku 6701 dňa 13.06.2009 na trati v medzistaničnom úseku Hajnáčka - Výhybňa Urbánka v danom mieste sa na danom úseku trate nemala nachádzať v koľajisku pracovná skupina zamestnancov fy JOVA Zvolen s daným mechanickým motorovým koľajovým mechanizmom. Premávajúci vlak mal v zmysle predpisov ŽSR právo a mal mať bezpečne voľný celý medzistaničný úsek pre jazdu svojho vlaku. V tomto prípade zamestnanci fy JOVA Zvolen nemali právo kalkulovať s predĺženou jazdnou dobou vlaku z dôvodu jeho nariadenej zníženej rýchlosti. Zamestnanci fy JOVA Zvolen za normálnych predpisových bezpečnostných postupov ešte pred odchodom vlaku zo žst. Hanáčka boli povinní výpravcovi tejto žst. ohlásiť, že trať je voľná a celá pracovná skupina je z koľaje vystúpená na bezpečnom mieste. 10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca - pobočka Zvolen, vyzvala výzvou zo dňa 22.10.2012 žalovaného na uznanie a zároveň i dobrovoľne splnenie povinností nahradiť žalobcovi škodu , ktorá mu vznikla výplatou úrazových dávok C. J. vo výške XX.XXX eur a to z dôvodu, že priznania poskytovania dávok bolo podmienené tým, že zavineným protiprávnym konaním E. T., zamestnanca žalovaného zo dňa 13.06.2009 bolo spôsobené poškodenie zdravia s následkom smrti O. J.. Žalobca vyplatenie sumy XX.XXX eur potvrdil Potvrdením o výške vyplatených dávok. Žalobca svoj nárok voči žalovanému opieral o ust. § 238 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z dôvodu že, právoplatný rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 21C 91/2009 zo dňa 30.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16Co 684/2013 zo dňa 24.04.2013, zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaného a zamestnávateľa poškodeného O. J. vyplatiť pozostalej manželke poškodeného nemajetkovú ujmu, pričom v tomto rozsudku nebola stanovená miera zavinenia, preto žalobca mal právo žalovať ktorýkoľvek zodpovedný subjekt. K tvrdeniu žalovaného, že určitú mieru zavinenia na smrteľnom pracovnom úraze R. J. majú aj ŽSR Bratislava, tento subjekt nebol uznaný zodpovedným v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom ani jedným rozsudkom, ani žiaden zamestnanec ŽSR Bratislava nebol v tejto súvislosti odsúdený. 11. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania uviedol, že príčinou smrteľného úrazu R. J. bolo viacero faktorov a nedostatkov nesprávnej organizácie práce zo strany zamestnávateľa R. J. na základe dohody o vykonaní práce W.. I. E. - Mária Vajdová JOVA Zvolen (fy. JOVA). Jednou z príčin tohto úrazu bolo aj nedodržanie rýchlosti zamestnancom žalovaného E. T.. Žalovaný zdôraznil, že je len užívateľom infraštruktúry, ktorú riadi a za ňu, jej technický stav a premávke na nej zodpovedá ŽSR, ktorú opravovala fy. JOVA, ktorá od 09.02.2005 nemala oprávnenie na výkon činnosti Realizácia stavebných prác v rámci celoštátnych železníc, čo je veľké porušenie zo strany objednávateľa ŽSR, ako i fy. JOVA. Oba subjekty si nesplnili v smere zaistenia BOZP svoje povinnosti riadne. Ďalšími faktormi na posúdenie miery zavinenia žalovaného je i a) existencia riadnych zamestnancov a vypracovaného plánu BOZP, t.j. spôsob ustanovenia zamestnancov fy. JOVA, ktorí mali vykonávať práce na predmetnej žel. trati, mnohí zamestnanci, ktorí sa zúčastnili na prácach boli zamestnancami ŽSR, ale mali čiastočné povolenie na výkon prác aj pre iného zamestnávateľa, čo bolo aj v prípade O. J.; b) neexistencia pracovného zaradenia zamestnancov fy. JOVA najmä z hľadiska BOZP. c) Neexistovala jasná schéma zodpovedných zamestnancov za BOZP, ktorí by kontrolovali a dozerali nad dodržiavaním všetkých ustanovení, čo je jednou z hlavných príčin vzniku nehodovej udalosti; d) oznamovacia povinnosť vo vzťahu k ŽSR (bezpečnostné štítky a pod.). Každý zamestnanec v zmysle nariadenia ŽSR dostáva bezpečnostný štítok obsahujúci základné údaje. V tomto prípade fy. JOVA nezabezpečila a nevydala pre vedúceho prác (ktorý ani nebol ustanovený) bezpečnostné štítky, ktoré preto následne ani neboli odovzdané vedúcim jednotlivých pracovných skupín, čo viedlo k tomu, že tieto bezpečnostné štítky neboli odovzdané výpravcom, ktorí nemohli informovať rušňovodiča E. T., zamestnanca žalovaného, o prebiehajúcich prácach na trati. S poukazom na znalecký posudok W.. C. žalovaný nepoprel určitú mieru zavinenia na nehodovej udalosti, maximálne však v rozsahu 25-30%. 12. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa ust. § 238 ods. 1 až ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ust. § 420 ods. 1 a ods. 2 Obč.zák., ust. § 438 ods. 1, ods. 2 Obč.zák.. Zdôraznil, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom b/ existencia škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku d/ zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu. Predpokladom vyhovenia návrhu navrhovateľa je súčasné preukázanie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. Súd pri posudzovaní skutkového stavu bol viazaný výsledkami dokazovania v trestnom konaní pred Okresným súdom Lučenec sp. zn. 22T 281/2010, v ktorom rozsudkami bol zamestnanec odporcu E. T., ako i zamestnanci dodávateľskej fy JOVA W.. I. X., P. D., ktorí inkriminovaného dňa vykonávali práce na základe dohody o vykonaní práce, boli právoplatne uznaní za vinných z prečinu usmrtenia O. J. podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. Keďže súd v zmysle § 135 O.s.p. je zo zákona viazaný trestnými rozsudkami, ktoré stanovili trestnoprávnu zodpovednosť zamestnancov fy JOVA a zamestnanca odporcu vo vzťahu k prečinu usmrtenia O. J., súd prvej inštancie mal splnenú prvú podmienku predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným, nakoľko jeho zamestnanec E. T. bol uznaný za vinného v súvislosti so škodovou udalosťou za vinného. Súd mal taktiež preukázané, že žalobca Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen vyplatila v decembri 2009 manželke poškodeného O. J., nar. XX.XX.XXXX C. J. dávky úrazového poistenia vo výške XX.XXX eur. Je nepochybné, že medzi protiprávnym zavineným úkonom E. Kocku, zamestnanca žalovaného a vzniknutou škodou žalobcovi existuje vzťah príčiny a následku, čím mal súd jednoznačne preukázané splnenie podmienok zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca, rušňovodiča E. T. v zmysle § 420 ods. 1, 2 Obč. zák. za vzniknutú škodu žalobcovi. Žalobca písomnou výzvou č. 10/2010 zo dňa 22.10.2012 v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyzval žalovaného na úhradu sumy vyplatenej na úrazových dávkach C. J., avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu sa v zmysle § 238 ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z. domáha nároku v tomto súdnom konaní. 13. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 438 ods. 2 Obč.zák., keď tzv. delenej zodpovednosti, ktorá môže byť stanovená rozhodnutím súdu, avšak iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od „účasti na spôsobenej škody". Delená zodpovednosť predstavuje situácie, kedy, vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, súd rozhodne o zodpovednosti každého zo škodcov podľa miery ich účasti na spôsobenej škode a v príslušnom rozsahu uloží tomu ktorému škodcovi povinnosť škodu nahradiť. Či ide o takýto osobitný prípad, treba posúdiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a je treba ich náležite odôvodniť. Súd musí preto skúmať, v akom pomere sa ten ktorý škodca podieľal na vzniku škody a podľa toho stanoviť jeho podiel na náhrade. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že ak keď sa na vzniku škody podieľalo viac škodcov, z ktorých je len proti jednému podaná žaloba, jeho povinnosť na náhradu škody sa neznižuje o podiely pripadajúce na ostatných škodcov, za situácie, že sa nejedná o odôvodnený prípad delenej zodpovednosti. Zároveň poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.09.2011, sp.zn. 5Cdo/110/2011. Konštatoval, že je nepochybné, že účastní na spôsobení škody, usmrtení O. J., v dôsledku ktorého poškodenia žalobca vyplatil C. J. úrazové dávky vo výške XX.XXX eur, boli zamestnávateľ postihnutého fy JOVA, ktorej ďalší dvaja zamestnanci Ing. X. a T. D. boli aj so zamestnancom žalovaného E. T. (rušňovodičom) právoplatne trestným rozsudkom uznaní za vinných z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 Tr. zák. právoplatnými trestnými rozsudkami. Žalobca žaloval však výlučne len žalovaného ako zamestnávateľa V. T., hoci tento jediný nebol sám zodpovedným subjektom za spôsobenú škodu. Ak žalobca nerozšíril návrh aj voči ďalšiemu zodpovednostnému subjektu, súd považoval za dôvodné aplikovať na uplatnený nárok ustanovenie § 438 ods. 2 Obč. zák., čo by malo byť vyjadrené účasťou žalovaného na spôsobenej škode. Aj ďalší škodcovia okrem V. T. zamestnávateľ Ing. X., T. D. fy JOVA v príčinnej súvislosti so smrteľnou nehodou R. J. porušili zákonné ustanovenia špecifikované v Protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 19.04.2010 v znení Dodatkov č. 1 a 2, a preto spoluúčasť zamestnávateľov týchto osôb na vzniknutej škode je nepochybná. Pretože nepochybne z trestného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 22T/281/2010 vyplýva, že nielen zamestnanec odporcu E. T. bol účastný pri spôsobení škody žalobcovi, mal byť v konaní označený ako žalovaný aj zamestnávateľ fy JOVA. Preto pokiaľ žalobca žaloval iba žalovaného, považoval za odôvodnené, aby žalovaný zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode. Dôvod pre použitie ustanovenia § 438 ods. 2 Obč. zák. je skutočnosť, že škoda (s poukazom na obsah trestného spisu, znaleckého posudku W.. C. C., č. 101/2011 zo dňa 27.09.2011, ako i Protokol Inšpektorátu práce zo dňa 19.04.2010 v znení Dodatkov 1 a 2 ) vznikla pôsobením viacerých škodcov, a preto tu existujú výnimočné okolnosti na rozdelenie náhrady škody. Súd prihliadol na skutočnosť, že spôsob a charakter porušení právnych povinností v príčinnej súvislosti so smrteľným úrazom R. J. zo strany zamestnanca žalovaného E. T. je iného charakteru ako pri zamestnancoch fy JOVA W.. X. a D., a rovnako pri fy JOVA, dodávateľa stavebných prác; taktiež prihliadol na charakter zistených nedostatkov a zavinení v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom. Preto súd považoval za odôvodnené, aby žalovaný zodpovedal za vznik škody iba podľa svojej účasti na spôsobenej škode, t.j. v rozsahu 30% podľa § 438 ods. 2 Obč. zák. a zaviazal preto žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy X.XXX,XX eur v zmysle § 238 ods. 1, 6 Zák. č. 461/2003 Z.z.; § 420 ods. 1; § 438 ods. 1,2 Obč. zák., pričom v zostávajúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov vo veci, žiadnemu z nich nepriznal náhradu trov konania. 14. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, nakoľko žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený. 15. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 220 OSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu vo výške minimálne 50%. Žalobca poukázal na ust. § 238 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení, v zmysle ktorého má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Uviedol, že zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané jednak protokolmi Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 19.04.2010 v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, keď Inšpektorát práce konštatoval, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom boli porušené právne predpisy zo strany zamestnávateľa poškodeného a zo strany zamestnanca Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Zo strany ŽSR boli zistené nedostatky, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Taktiež zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané znaleckým posudkom č. 2/2010, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania znalcom Ing. Petrom Blahom, kde bolo konštatované, že bezprostrednou príčinou nehodovej udalosti bolo závažné porušenie rôznych predpisov a to zo strany zamestnancov, zamestnávateľa, poškodeného a zo strany zamestnanca Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.; žalobca poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn.22T/281/2010-1103 zo dňa 03.05.2012, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia zamestnanec žalovaného, zároveň rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 22T/281/2010 - 942, zo dňa 08.02.2011, ktorým boli uznaní za vinných W. I. X. a P. D.. Taktiež rozsudkom Okresného súdu v Lučenci , sp.zn. 21T/91/2011, zo dňa 30.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 16Co/684/2013 zo dňa 24.04.2014 bolo konštatované, že v prípade, že ŽSR chýba bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. 16. V napadnutom rozsudku sa konštatuje, že je nepochybné, že účastní na pôsobení škody boli zamestnávateľ poškodeného fy. JOVA, ktorej ďalší dvaja zamestnanci boli spolu so zamestnancom žalovaného právoplatne uznaní za vinných z prečinu usmrtenia a aj ďalší škodcovia, okrem V. T. - fy. JOVA v príčinnej súvislosti so smrteľnou nehodou porušili zákonné ustanovenia , ktoré boli špecifikované v protokole Inšpektorátu práce Banská Bystrica, a preto spoluúčasť zamestnávateľov týchto osôb na vzniknutej škode je nepochybná. Žalobca konštatoval, že v konaní mal byť ako žalovaný označený aj zamestnávateľ fy. JOVA. Preto podľa názoru žalobcu, zodpovednosť žalovaného za vznik škody je vyššia ako 30%, t.j. X.XXX,XX eur. 17. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08.06.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol v plnom rozsahu alebo, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Poukázal na ust. § 42 ods. 32 OSP a uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy žalobcovi a to vo výške X.XXX,XX eur a teda rozsudok neznel na konkrétne percento zo žalovanej sumy. V petite odvolania sa žalobca domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu minimálne vo výške 50%, neuvádza však 50% z čoho, z akej sumy, neuvádza ani konkrétnu sumu, na zaplatenie ktorej žiada, aby súd žalovaného zaviazal. Mal za to, že petit odvolania a tým aj samotné odvolanie sú neurčité. Nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha, čo je podstatnou vadou odvolania, a preto žiada, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v plnom rozsahu odmietol. 18. Z odvolania nie je zrejmé, čo žalobca v odvolaní napáda, jasne žalobca neuvádza, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny. 19. Podľa žalovaného vo vzťahu k náhrade škody vo veci smrteľného úrazu O. J. je podiel žalovaného na celej nehodovej udalosti zanedbateľný, omnoho menšieho významu než akú mu žalobca pripisuje. Kto žaloby žalobcu vylúčený hlavný a základný vinník a to podnikateľský subjekt Ing. Jozef Vajda - Mária Vajdová - JOVA, IČO: 34 452 261 ako zhotoviteľ prác, pri ktorých došlo k nehodovej udalosti. Taktiež nemožno vyňať zo zodpovednosti aj samotného objednávateľa prác a to Železnice SR Bratislava, ďalej len „ŽSR“. Účelom konania nie je len určiť spravodlivé zadosťučinenie za škodu, ktorá vznikla vo vzťahu k poškodenému, ale určiť aj spravodlivé rozdelenie miery úhrady tejto škody v závislosti od miery zavinenia každého, kto sa na tejto škode podieľal. Žalobca nežaloval zamestnávateľa zomrelého zamestnanca a to spoločnosti JOVA, preto nemožno žiadať od žalovaného úhradu celej škody, ktorá mu vznikla, ale maximálne len tú časť, ktorou sa žalovaný podieľal na vzniku škody. Na posúdenie miery zavinenia žalovaného na nehodovej udalosti a teda aj na náhrade škody bolo potrebné sa vysporiadať s podstatnými prvkami, ktoré priamo súvisia so vznikom samotnej nehodovej udalosti. 20. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 19.04.2010, ide síce o rozhodnutie štátneho orgánu, ale vydané pre účel správneho konania so zameraním sa na vylepšovanie pracovných podmienok. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 3 druhý odsek) konštatuje, že tak protokol IPBB, ako aj správa ŽSR o nehode sa zhodujú v určení zodpovednosti za nehodu a to zodpovednosť podnikateľského subjektu Ing. Jozef Vajda - Mária Vajdová - JOVA. Súd pripustil rozpory medzi závermi protokolu IPBB a správy ŽSR, ktorá sa týka miery zodpovednosti žalovaného, pretože protokol IPBB uvádza ako zodpovednostný subjekt za smrteľný úraz aj ŽSR , ktorého však ako spoluzodpovedného za nehodu neustanovuje správa ŽSR, čo je pochopiteľné, pretože správu vypracovali samotné ŽSR. I keď z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 19.04:2010 vyplýva množstvo porušení a nedostatkov súvisiacich s nehodou , pričom zo strany ŽSR neboli nedostatky zistené, žalobca neoznačil na strane žalovaného ŽSR, ale len Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s., a od nej žiada náhradu škody za všetky ostatné subjekty, ktorých podiel na nehode bol v sumáre ten najpodstatnejší. 21. Pokiaľ žalobca poukazuje na znalecký posudok č. 2/2010 vypracovaný pre účely trestného konania, tu sa neskúma miera zavinenia všetkých subjektov, ale len konkrétne zavinenie určitého obvineného/ obžalovaného, a teda sa skúmajú len určité aspekty prípadu a neskúmajú sa všetky technické, právne a iné faktory. Znalec je navyše viazaný otázkami kladenými samotným zadávateľom. Znalecký posudok preto i pri neznížení jeho hodnoty je potrebné považovať za nedostatočný pre určenie miery zavinenia žalovaného v prípade náhrady škody v tomto konaní. IPBB nebol presvedčený o záveroch tohto znaleckého posudku, a preto si dal vypracovať ďalší podrobnejší a rozsiahlejší znalecký posudok a to posudok č. 101/2011 zo dňa 27.09.2011 vypracovaný Ing. Miroslavom Mičákom. Z tohto posudku vyplýva, že príčiny vzniku smrteľného pracovného úrazu R. J. bol zapríčinený splnomocneným zástupcom fy. JOVA Zvolen, ktorý uzatvoril so ŽSR zmluvu o BOZP v nevyhovujúcom a protiprávnom znení, vedúcim prác Ing. I. X., vedúcim pracovnej skupiny P. D., rušňovodičom E. T., zamestnancom žalovaného, keď zamestnanec žalovaného figuruje až na poslednom 4. mieste postupnosti závažnosti zodpovednosti za škodu z nehodovej udalosti. Taktiež rozhodnutia iných súdov nie sú pre tento súd smerodajné, súd sa s nimi môže oboznámiť, ale na základe vyhodnotenia všetkých faktor, dospeje súd k vlastnému právnemu názoru, ktorý aj vyjadril v napadnutom rozsudku. 22. Pre vznik nehodovej udalosti sú rozhodujúce podľa žalovaného najmä existencia záväzkového vzťahu medzi objednávateľom (ŽSR ako prevádzkovateľ infraštruktúry) a zhotoviteľom (JOVA). Tento vzťah by mal byť určujúci pre práva a povinnosti tak ŽSR ako aj JOVA. Žalovaný je len užívateľom infraštruktúry, ktorú riadi a za jej technický a premávke zodpovedá ŽSR, a ktorú opravovala JOVA v rámci zadanej zákazky od ŽSR. Samotná zmluva nebola z hľadiska zásad bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci (BOZP) dostatočne špecifikovaná, zmluva bola aj závažne porušená a pri jej plnení sa porušovali mnohé zákonné predpisy ako aj predpisy ŽSR o BOZP, čo viedlo k veľkým zmätkom pri výkone na strane ŽSR a aj JOVA. Ďalším rozhodujúcim faktorom bola aj existencia riadnych zamestnancov a vypracovaného plánu BOZP, neexistencia pracovného zaradenia zamestnancov JOVA, najmä z hľadiska BOZP, oznamovacia povinnosť vo vzťahu k ŽSR (bezpečnostné ..... a pod.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany ŽSR, ale hlavne JOVA došlo k porušeniu desiatok právnych a bezpečnostných ustanovení a nariadení, čo v konečnom dôsledku viedlo k vzniku nehodovej udalosti. Znalecký posudok dopodrobna opisuje a vysvetľuje všetky porušenia, ku ktorým došlo zo strany JOVA a ŽSR. Žalovaný sa nesnaží zbaviť zodpovednosti za skutok, ktorého sa dopustil jeho zamestnanec - rušňovodič E. T., ale snaží sa poukázať na to, že miera zavinenia rušňovodiča a tým aj žalovaného na celej nehodovej udalosti je omnoho menšia, než sa žalobca domáhal v žalobe alebo v odvolaní. I keď podiel žalovaného na nehode predstavoval menšiu mieru zavinenia, než ktorej zodpovedá suma X.XXX,XX eur, žalovaný túto sumu akceptoval aj z dôvodu úspornosti konania ako prejav dobrej vôle voči žalobcovi. Žalovaný túto sumu uhrádza z vlastných zdrojov , keďže mu to žiadne postenie, ktoré má uzatvorené, nepokryje. 23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. 24. Ako už vyššie odvolací súd konštatoval dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnost' Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (d'alej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia Š 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podl'a tolito zákona. Ked'že odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdit' podla právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podl'a príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podl'a 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnost' takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 26. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 29. Súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, riadne konštatoval rozhodujúci skutkový stav a výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôsledne a správne vyhodnotil a aj podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predpokladom vyhovenia žaloby žalobcu bolo preukázanie predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Obč.zák., ktorá sa týka uvedeného skutkového stavu z najmä priebehu úrazového deja (č.l. 4 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ako aj vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s trestným konaním pred Okresným súdom v Lučenci sp.zn. 22T/281/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/57/2012, kde bolo zistené, že i zamestnanec žalovaného E. T., ale taktiež i zamestnanci fy. JOVA Ing. I. X. a P. D. ( rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. 22T/281/2010-942, zo dňa 08.02.2011) boli právoplatne uznaní za vinných z prečinu usmrtenia O. J., trestné rozsudky stanovili trestnoprávnu zodpovednosť vo vzťahu k prečinu usmrtenia O. J., tým súd prvej inštancie mal splnenú prvú podmienku predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu voči žalovanému Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., keď taktiež i zamestnanec žalovaného E. bol uznaný za vinného v súvislosti so škodovou udalosťou, keď žalobca v mesiaci december 2009 vyplatil manželke poškodeného O. J. dávky úrazového poistenia v celkovej výške XX.XXX eur. Súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval existenciu vzťahu príčiny a následku. 30. Odvolaciemu súdu nie je zrejmá odvolacia námietka žalobcu, že v konaní má byť označený ako žalovaný aj zamestnávateľ fy. JOVA. Bolo výlučne na žalobcovi, koho označí ako žalovaného. Žalobca žalobou zo dňa 29.11.2012 označil v žalobe Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s.. Žalobca ako pán sporu právom mohol žalovať v súvislosti s uplatňovanou náhradou škody, ktorá naviac bola spôsobená viacerými škodcami tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, len jedného prípadne niektorých, alebo všetky zodpovednostné subjekty - škodcov. Správne preto súd prvej inštancie poukázal na ust. § 438 ods. 2 Obč.zák., ktorý pojednáva o tzv. delenej zodpovednosti a keďže v danej veci bol žalobcom žalovaný len jeden zodpovednostný subjekt - Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., správne súd prvej inštancie skúmal v akom pomere sa žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca E. T. podieľal na vzniku škody a stanovil jeho podiel na náhrade predmetnej škody. 31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením sumy vo výške XX.XXX eur poškodenej C. J. (náhrada nákladov spojených s pohrebom vo výške X.XXX,XX eur, jednorázové odškodnenie manželke vo výške X.XXX eur, jednorárové odškodnenie synovi vo výške X.XXX,XX z titulu vyplatených úrazových dávok smrteľného pracovného úrazu, ktorý utrpel manžel C. J. dňa 13.06.2009), boli zodpovední okrem zamestnanca žalovaného E. T. i zamestnanci fy. JOVA a to W.. X. a T. D.. Aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca nerozšíril žalobu aj voči ďalším zodpovednostným subjektom, a preto ustálil účasť žalovaného na spôsobenej škode v rozsahu 30% a žalovaného zaviazal na zaplatenie celkovej sumy X.XXX,XX eur a v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 32. Pokiaľ žalobca v odvolaní konštatuje zavinené protiprávne konanie žalovaného, ktoré malo byť preukázané protokolom Inšpektorátu práce Banská Bystrica, znaleckým posudkom č. 2/2010, rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 22T/281/2010 zo dňa 03.05.2012 a rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp.zn. 21C/91/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/684/2013, zo dňa 24.04.2014, s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi sa súd prvej inštancie riadne oboznámil, riadne ich vyhodnotil v súlade s ust. § 132 OSP (procesné ustanovenie platné do 30.06.2016). Na základe týchto listinných dôkazov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá mať za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia. Z odvolania žalobcu nevyplýva, prečo má za to, že práve zodpovednosť žalovaného za vznik škody má byť vyššia ako 30%. Žalobca v odvolaní neuvádza také argumenty, ktoré by boli spôsobilé privodiť iné hodnotenie stavu veci. Žalobca nešpecifikoval konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka ustálenia výšky z 30% na minimálne 50% tak, ako to uvádza žalobca v petite odvolania. 33. Možno súhlasiť so stanoviskom žalovaného vo vyjadreniu k odvolaniu, že žalovaný sa v priebehu prvoinštančného konania nesnažil zbaviť zodpovednosti za predmetný skutok, ktorého sa mal dopustiť okrem iných a jeho zamestnanec a to rušňovodič E., ktorý prekročil dočasne obmedzenú rýchlosť na danom úseku, avšak žalobca bližšie neuviedol v odvolaní, prečo ako žalovaných neoznačil i ďalšie subjekty, ktoré boli podľa ním citovaných listinných podkladov zodpovedné na nehodovej udalosti a následne aj na náhrade škody. 34. Pretože obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, z hľadiska žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov, pričom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu voči žalovanému vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradní. . 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).